Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/235/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015201033 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015201033.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Progress Trade, s.r.o., Podzáhradná 52/1298, Hurbanovo, IČO: 35 933 038, zastúpeného advokátskou kanceláriou Tomášek & partners, s. r. o., Rožňavská 2, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 08. 06. 2015 č. 760564/2015, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Z predloženého administratívneho spisu týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového daňového orgánu, teda správcu dane, súd zistil, že dňa 22. 12. 2010 podal žalobca daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2010, v ktorom uviedol daň celkom v sume 64.632,78 eur, odpočítanie dane celkom v sume 61.953,94 eur, vlastnú daňovú povinnosť v sume 2.678,84 eur a vlastnú daňovú povinnosť na úhradu v sume 2.678,84 eur. Daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2010 sa začala u žalobcu dňa 18. 06. 2012 (v zmysle oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 10. 05. 2012) a v tento deň bola s konateľom žalobcu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom konateľ žalobcu predložil listinné doklady uvedené v priloženom zozname. 2. Správca dane vykonávajúci daňovú kontrolu u žalobcu požiadal Daňový úrad Košice o vykonanie preverenia v spoločnosti ISIAH, s.r.o., so sídlom Hlavná 658/56, Kráľovský Chlmec a o preverenie skutočností týkajúcich sa dodávok a faktúr uvedených v tomto dožiadaní (medzi ktorými ale neboli dodávky v mesiaci november 2010). Dožiadaný správca dane v podaní zo dňa 31. 01. 2013 oznámil, že v rámci opakovaného miestneho zisťovania bolo zistené, že na udanej adrese sa spoločnosť nenachádza, nepreberá zásielky, pričom tieto nepreberá ani konateľka spoločnosti Dana Vengrínová (zásielky sa vrátili s poznámkou, že adresát je neznámy). Taktiež správca dane žiadal o preverenie skutočností týkajúcich sa dodávok a faktúr od spoločnosti HK speed, s.r.o. so sídlom Hlavná 658/56, Kráľovský Chlmec uvedených v dožiadaní zo dňa 12. 09. 2012. Dožiadaný správca dane (Daňový úrad Košice, pobočka Trebišov) v podaní zo dňa 17. 01. 2013 oznámil, že na udanej adrese sa nachádza schátralý rodinný dom, ku ktorému nebol prístup a zásielka adresovaná spoločnosti sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, pričom zásielky adresované konateľke spoločnosti Dane Vengrínovej sa vrátili späť s poznámkou, že adresát je neznámy. Správca dane žiadal i o preverenie dodávok a faktúr od spoločnosti GYMO s.r.o. so sídlom Banšelova 39, Bratislava uvedených v dožiadaní zo dňa 14. 09. 2012. Dožiadaný správca dane (Daňový úrad Bratislava) v podaní zo dňa 30. 11. 2012 oznámil, že podľa vyjadrenia konateľa tejto spoločnosti (Miroslav Lapšanský) sa dodávky uskutočnili, daňové doklady zaúčtovali a náklady na prepravu neeviduje, spoločnosť len sprostredkovala nákup tovaru. 3. Výzvou zo dňa 20. 09. 2012 bol žalobca vyzvaný na predloženie dokladov a dôkazov (spôsob prepravy tovaru uvedeného na faktúrach, označenie prepravcov a subjektu, ktorému vznikli náklady na prepravu, miesto uskladnenia tovaru, spôsob jeho prepravy podľa odberateľských a dodávateľských faktúr, súpis pohybu tovarov v sklade, začiatočný stav obilia k 01. 01. 2010, prijatie tovaru, číslo faktúry, predaj tovaru a číslo faktúry) týkajúcich sa predložených faktúr za rok 2010. 4. Žalobca v podaní zo dňa 09. 10. 2012 oznámil, že prepravu pre neho v roku 2010 vykonávali spoločnosti METEOR d.o.v. - U. U., ST OMEGA s.r.o. a U. C. - ALTRANZ s tým, že ostatné prepravy zabezpečovali odberatelia alebo ich odberatelia, prípadne dodávatelia alebo ich dodávatelia a spôsob prepravy je uvedený na dodávateľských faktúrach. Zároveň žalobca oznámil, že okrem prepráv uvedených v dodávateľských faktúrach neeviduje, komu vznikli náklady na prepravu a tovar bol uskladnený u dodávateľov - prvovýrobcov, pričom vymenoval 13 subjektov s uvedením ich adresy, ktoré tovar skladovali vo vlastných alebo v prenajatých skladoch, prípadne v iných skladoch, kde bol tovar uskladnený. Prílohou tohto podania žalobcu bola i listina „tovar - bilancia“, v ktorej je v mesiaci november 2010 uvedená okrem iných komodít i pšenica (dodávateľ PD Dubovce a GYMO s.r.o., odberateľ IMPEX Trade, s.r.o.), jačmeň (dodávateľ GYMO s.r.o., LEVSEM, spol. s r.o., odberateľ IMPEX Trade, s.r.o.), kukurica (dodávateľ GYMO s.r.o., U. C., V. C., G. C., HK speed, s.r.o., odberateľ Poľnonákup TURIEC, a.s., BALDMANN, s.r.o.), raž (dodávateľ Ing. N. AGRIA, odberateľ IMPEX Trade, s.r.o.) a ovos (dodávateľ GYMO s.r.o., odberateľ IMPEX Trade, s.r.o.) v konkrétnych množstvách a cenách pri jednotlivých dodávkach. 5. V priebehu ďalšieho konania správca dane robil dožiadanie na Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. za účelom zistenia, či sa v elektronickom mýtnom systéme nachádzajú vozidlá s tam uvedenými evidenčnými číslami. Vyjadrenie Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. bolo doručené správcovi dane dňa 14. 03. 2013. 6. Na základe ďalšej výzvy na predloženie dokladov a dôkazov zo dňa 19. 03. 2013 správca dane vo vzťahu k deklarovaným dodávkam od spoločnosti HK speed, s.r.o. žiadal od žalobcu oznámiť miesto uskladnenia tovaru, miesto jeho nakladania, označenie osôb (s uvedením ich adresy) za dodávateľa a odberateľa, ktoré sa zúčastnili nakládky a môžu byť vypočuté ako svedkovia, označenie trasy pohybu tovaru a pod.. Žalobca v podaní zo dňa 15. 04. 2013 oznámil, že spoločnosť HK speed, s.r.o. zastupoval Jozef Hucovci a jedná sa o dodávky v mesiaci november 2010, a to kukurice, pričom uviedol, číslo dodávateľskej faktúry, množstvo tovaru, cenu tovaru, miesto nakládky (nevedia, tovar dodal dodávateľ na sklad odberateľa ENAGRO, a.s., Leopoldov), odberateľa (BALDMANN, s.r.o.), číslo odberateľských faktúr s tým, že tovar bol dodaný dodávateľom na sklad ich odberateľa a nevedia určiť, komu vnikli náklady na prepravu a nedisponujú prepravcov. 7. Následne správca dane predvolal na ústne pojednávanie Jozefa Hucovciho, ktorý bol konateľom spoločnosti HK speed, s.r.o.(dodávateľ žalobcu v mesiaci november 2010) od 25. 06. 2010 do 27. 09. 2011, pričom zásielka sa vrátila späť s tým, že adresát je neznámy. 8. Správca dane požiadal o spoluprácu i Daňový úrad Banská Bystrica, a to o výsluch svedkyne Dany Vengrínovej, ktorá je konateľkou spoločnosti HK speed, s.r.o. od 28. 09. 2011. Dožiadaný správca dane však v podaní zo dňa 13. 05. 2013 oznámil, že svedkyňu nebolo možné vypočuť, nakoľko z miesta trvalého pobytu odišla asi pred 8 rokmi a ďalšie informácie o jej pobyte nie sú známe. 9. Dňa 17. 05. 2013 bola spísaná zápisnica o výsluchu svedka Jozefa Hucovciho na dožiadanom Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka Zvolen, pričom výsluchu sa zúčastnil i konateľ žalobcu Stanislav Ivanič. 10. Dňa 22. 05. 2013 bol spísaný protokol z daňovej kontroly u žalobcu na dani z pridanej hodnoty, pričom v časti zdaňovacie obdobie november 2010 je uvedené, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období november 2010 uplatnil odpočítanie dane v sume 61.953,94 eur, pričom v tejto sume je zahrnutá i daň z pridanej hodnoty v sume 17.480,52 eur z faktúry vystavenej spoločnosťou HK speed, s.r.o. ako dodávateľom žalobcu za dodávku kukurice a v sume 24.708,01 eur z faktúr vystavených spoločnosťou GYMO s.r.o. (neskôr MALASZ s. r. o.) ako dodávateľom žalobcu za dodávku kukurice, pšenice a jačmeňa. Po daňovej kontrole je rozdiel odpočítania dane v sume 42.188,53 eur (17.480,52 eur + 24.708,01 eur), nakoľko žalobca v priebehu kontroly a ani jeho dodávateľská spoločnosť neposkytli žiadne dôkazy o reálnosti uskutočnenia deklarovaných dodávok tovaru a nedošlo teda k preukázaniu vzniku daňovej povinnosti pri týchto dodávkach, v dôsledku čoho nebola naplnená ani zákonná podmienka na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. 11. Žalobca podal dňa 13. 06. 2013 vyjadrenie k protokolu, ku ktorému pripojil i prehlásenie Jozefa Hucovciho zo dňa 05. 06. 2013 a Miroslava Lapšanského zo dňa 07. 06. 2013. 12. Dňa 27. 06. 2013 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za účelom prerokovania pripomienok a dôkazov predložených žalobcom. 13. Správca dane vydal dňa 02. 07. 2013 rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2010 v sume 42.188,53 eur, proti ktorému podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol dňa 11. 11. 2013 tak, že toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho zrušujúceho rozhodnutia žalovaný uviedol, že zistenie skutkového stavu zo strany správcu dane je nedostačujúce na posúdenie veci, pretože v dostatočnom rozsahu neobjasnil všetky skutočnosti, ktoré by mohli preukázať alebo vyvrátiť existenciu dodávaného tovaru s tým, že v priebehu ďalšieho dokazovania bude potrebné vypočuť svedkov a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom správca dane bude viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. 14. Výzvou zo dňa 13. 03. 2014 správca dane žalobcu opätovne vyzval, aby predložil dôkazy a preukázal tvrdenia obsiahnuté v dodávateľských faktúrach vystavených v roku 2010, dodávateľskými spoločnosťami ISAH, s.r.o., HK speed, s.r.o. a GYMO s.r.o., aby oznámil mená vodičov vykonávajúcich prepravu tovaru za účelom ich vypočutia a predložil dôkazy o účasti spoločnosti na nakládke. Žalobca v mailovom podaní zo dňa 01. 04. 2014 správcovi dane oznámil, že nedisponuje osobnými údajmi vodičov vykonávajúcich prepravy, ktoré nezabezpečovala spoločnosť žalobcu, ale dodávatelia, prípadne odberatelia. Tieto údaje je oprávnený získať len správca dane na základe svojich kompetencií. Uviedol, že v mesiaci november 2010 mu kukuricu dodávala spoločnosť HK speed, s.r.o. a GYMO s.r.o., jačmeň a pšenicu mu dodávala spoločnosť GYMO s.r.o., označil čísla dodávateľských a odberateľských faktúr, množstvo tovaru, odberateľa (kukurice spoločnosť BALDMANN, s.r.o., Poľnonákup TURIEC, a.s., pšenice a jačmeňa spoločnosť IMPEX Trade, s.r.o.). Žalobca zároveň správcovi dane oznámil, že tovar bol dodaný ich dodávateľom na sklad ich odberateľa a predpokladajú, že dodávateľ by mal disponovať označením prepravcov, resp., že prepravcom (kukurice) bol U. C. - ALTRANZ a ST OMEGA s.r.o., resp. že vozidlá poslal odberateľ na miesto nakládky, ktoré mu oznámili na základe informácie od ich dodávateľa a predpokladajú, že odberateľ by mal disponovať označením prepravcov. 15. Z predloženého administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca bol vo výzve zo dňa 09. 04. 2014 opätovne vyzvaný na predloženie dôkazov a preukázanie tvrdení obsiahnutých v dodávateľských faktúrach vystavených v roku 2010 spoločnosťou ISIAH, s.r.o., HK speed, s.r.o. a GYMO s.r.o., pričom správca dane žalobcovi jednoznačne uviedol, čo je potrebné preukázať a predložiť v predmetnej veci na preukázanie dôvodnosti odpočítania dane z pridanej hodnoty. Žalobca na túto výzvu reagoval v podaní, doručenom správcovi dane dňa 14. 05. 2014 (mailom), pričom pokiaľ ide o zdaňovacie obdobie november 2010, opakovane uvádzal tie isté tvrdenia, ako vo svojom vyjadrení zo dňa 15. 04. 2013 a 01. 04. 2014. 16. Dňa 07. 05. 2014 bola za účasti konateľa žalobcu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol ako svedok vypočutý Miroslav Lapšanský, ktorý bol v roku 2010 konateľom spoločnosti GYMO s.r.o. (v súčasnosti MALASZ s. r. o.) a ktorý sa vyjadroval k obchodovaniu so spoločnosťou žalobcu, pričom uviedol, že jeho dodávateľmi boli spoločnosti SARTIS s. r. o. a EMARA, s. r. o. 17. Následne správca dane vykonávajúci u žalobcu daňovú kontrolu požiadal príslušného správcu dane o vykonanie preverovania v spoločnosti SARTIS s. r. o. a ESMARA, s. r. o. Daňový úrad Bratislava v podaní zo dňa 30. 06. 2014 oznámil, že spoločnosť SARTIS s. r. o. je nekontaktná a nekomunikuje, na adrese svojho sídla nikdy nesídlila, pričom zásielka adresovaná konateľovi spoločnosti s vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. V ďalšom podaní zo dňa 15. 07. 2014 Daňový úrad Bratislava oznámil, že spoločnosť EMARA, s. r. o. nesídli na adrese svojho sídla, zásielky sa vrátili s poznámkou „adresát neznámy“ a konateľ spoločnosti uviedol, že nevie, že je konateľom spoločnosti, nemá žiadne doklady a žiadne doklady za spoločnosť ani nepodpisoval. 18. Dňa 10. 06. 2014 bola za účasti konateľa žalobcu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol ako svedok vypočutý Jozef Hucovci, konateľ spoločnosti HK speed, s.r.o. od 25. 06. 2010 do 27. 09. 2011, ktorý okrem iného uviedol, že v sídle spoločnosti sa nezdržiaval, nakoľko tam býval bývalý konateľ a spoločník tejto spoločnosti. Taktiež sa vyjadril ku konaniu za spoločnosť HK speed, s.r.o., k jej činnosti, obchodným transakciám, k nákupu a k predaju tovaru, k jeho preprave a k subjektom, ktoré zabezpečovali prepravu. 19. Následne správca dane zameral dokazovanie za účelom preverenia žalobcom deklarovaných odberateľov kukurice (spoločnosť BALDMANN, s.r.o., Poľnonákup TURIEC, a.s.), pšenice a jačmeňa (spoločnosť IMPEX Trade, s.r.o.) od žalobcu v mesiaci november 2010. Spoločnosť IMPEX Trade, s.r.o. na základe výzvy správcu dane zo dňa 11. 06. 2014 v podaní zo dňa 30. 06. 2014 správcovi dane oznámila názvy a sídla spoločností, ktoré vykonávali prepravu tovaru (19 subjektov, z ktorých len dva majú sídlo na Slovensku, ostatné majú sídlo v Poľskej republike, Maďarsku a v Rakúsku) a zároveň predložila i ňou vypracovaný zoznam, z ktorého vyplýva, že dodávateľom jačmeňa v mesiaci november 2010 bol žalobca, odberateľom bol subjekt IT CZ (štát IT), dodávateľom pšenice bol žalobca a jej odberateľom bol subjekt Sunflower (SK), Kapka, „PZZ“ (obaja PL). V predloženom zozname sú uvedené ŠPZ vozidiel (zahraničné), dopravca (Eurotransline, Quehenberger), Matrak, Arotrans, Awitrans, Urbani, resp. dopravca nie je uvedený. Výzva správcu dane zo dňa 12. 06. 2014 adresovaná spoločnosti BALDMANN, s.r.o. sa vrátila s poznámkou „neprevzatá v odbernej dobe“. Správcovi dane bolo doručené oznámenie podané v mene tejto spoločnosti, z ktorého vyplýva, že spoločnosť BALDMANN, s.r.o. nakúpila od žalobcu kukuricu. Prílohou tohto podania je zoznam, v ktorom sú uvedené evidenčné čísla, vozidiel s uvedením mena vodiča, ktoré tovar dopravili do Leopoldova s tým, že ohľadne dopravcu nie sú žiadne informácie, nakoľko dopravu zabezpečovala, objedávala a platila spoločnosť Progress Trade, s.r.o. (žalobca). Spoločnosť Poľnonákup TURIEC, a.s. v podaní zo dňa 09. 07. 2014 oznámila správcovi dane, že nemá údaje ani faktúry o vykonanej preprave dodávok tovaru so spoločnosťou Progress Trade, s.r.o., nakoľko si prepravu tovaru neobjednávali ani nezabezpečovali. Objednávajú si iba tovar, ktorý im dodávateľ dovezie. Zároveň táto spoločnosť predložila faktúru a dodací list zo dňa 02. 11. 2010, 08. 11. 2010, 09. 11. 2010 a 19. 11. 2010 vystavené žalobcom za dodávku kukurice, ako i ďalšie listiny (vážny list, príjemku, ďalší dodací list a bližšie nešpecifikovaný doklad, na ktorom je ako dodávateľ uvedený žalobca, odberateľ - spoločnosť Poľnonákup TURIEC, a.s., číslo faktúry, evidenčné číslo vozidla a návesu, vodič - Csengel, Márton a množstvo tovaru. Správca dane sa taktiež obrátil i na prepravcov, ktorí mali podľa výpovede Jozefa Hucovciho, resp. i podľa žalobcu prepravu tovaru realizovať. Spoločnosť MARKO LKV s.r.o. správcovi dane oznámila, že so spoločnosťou ISIAH, s.r.o. v roku 2010 nespolupracovala. Rovnaké oznámenie zaslala i spoločnosť Veľká Ryba spol. s r.o., Veľká Ryba Levice, spol. s r.o., BILFER TRADING s.r.o. ako aj Ing. M. Y., D. S. a Ing. N. D.. Výzva pre spoločnosť ST OMEGA s.r.o. v reštrukturalizácii bola doručená reštrukturalizačnému správcovi, ktorý na ňu nereagoval. 20. Výzvou zo dňa 23. 10. 2014 správca dane opätovne vyzýval žalobcu na vyjadrenie v predmetnej veci, pričom žalobcovi podrobne oznámil zistený skutkový stav v priebehu doterajšieho konania (vrátane deklarovanej dodávky kukurice v mesiaci november 2010 od spoločnosti HK speed, s.r.o.), vrátane oznámení prepravcov. Žalobca podal písomné vyjadrenie zo dňa 14. 11. 2014, v ktorom poukázal na povinnosti správca dane v priebehu daňovej kontroly a daňového konania. 21. Dňa 21. 11. 2014 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol konateľ žalobcu podrobne oboznámený s priebehom daňovej kontroly a vyrubovacieho konania (vrátane deklarovanej dodávky kukurice v mesiaci november 2010 od spoločnosti HK speed, s.r.o.), ako i s výsledkami zistení správcu dane ohľadne žalobcom tvrdených odberateľov a subjektov, ktoré mali vykonať prepravu. 22. Súčasťou predloženého administratívneho spisu je i faktúra vystavená spoločnosťou HK speed, s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa, a to dňa 24. 11. 2010 pod č. 2010040 na sumu 109.483,27 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 17.480,52 eur) za dodávku kukurice. K tejto faktúre žalobca predložil dodací list zo dňa 24. 11. 2010 č. 2010040, na ktorom je uvedená dodávka kukurice v konkrétnom množstve. K vyššie uvedenej dodávke žalobca predložil i ďalšie, bližšie neoznačené doklady, na ktorých je uvedené poradové číslo, dodávateľ - spoločnosť HK speed, s.r.o., odberateľ - žalobca, dátumy v mesiaci november 2010, evidenčné čísla vozidiel a návesov, vodič (T., J., S., D.) vykládka pri jednotlivých poradových číslach a evidenčných číslach vozidiel a návesov s uvedením množstva tovaru. 23. Žalobca v priebehu konania tvrdil a predkladal doklady (faktúry a dodacie listy), že kukuricu nakúpenú v novembri 2010 od spoločnosti HK speed, s.r.o. podľa vyššie uvedenej faktúry predal v novembri 2010 spoločnosti BALDMANN, s.r.o.. K týmto faktúram žalobca predložil dodacie listy ako i ďalšie, bližšie neoznačené doklady za november 2010, na ktorých je uvedený dodávateľ - žalobca, odberateľ - BALDMANN, s.r.o. poradové číslo, dátum, evidenčné čísla vozidiel a návesov, vodič (J., T., I., X., S., D.) a údaj o množstve. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia 24. Na základe takto zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania správca dane dňa 24. 11. 2014 vydal rozhodnutie č. 9410402/5/5152597/14/Bed, ktorým žalobcovi vyrubil za zdaňovacie obdobie november 2010 rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 42.188,53 eur (vlastná daňová povinnosť uvedená žalobcom v daňovom priznaní v sume 2.678,84 eur a vlastná daňová povinnosť zistená správcom dane v sume 44.867,37 eur, t. j. rozdiel dane v sume 42.188,53 eur). 25. Na základe odvolania žalobcu proti vyššie označenému rozhodnutiu správcu dane rozhodoval i žalovaný, ktorý rozhodnutím zo dňa 08. 06. 2015 č. 760564/2015 rozhodnutie správcu dane potvrdil. Vo svojom rozhodnutí žalovaný podrobne popísal priebeh daňovej kontroly u žalobcu a výsledky vykonaného dokazovania, pričom sa zaoberal i jednotlivými námietkami žalobcu v podanom odvolaní. Uviedol, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr, ktorými deklaroval dodanie tovaru (kukurica) od dodávateľa HK speed, s.r.o. a dodanie tovaru (kukurice, pšenice a jačmeňa) od spoločnosti GYMO s.r.o. v zdaňovacom období november 2010. Ani v priebehu rozsiahleho dokazovania avšak neboli správcovi dane predložené žiadne dôkazy o reálnosti uskutočnenia deklarovaných dodávok práve týmito spoločnosťami (ani v prípade dodávky kukurice, pšenice a jačmeňa), čo má za následok, že nedošlo k preukázaniu vzniku daňovej povinnosti pri týchto dodávkach podľa ust. § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a tým nebola naplnená zákonná podmienka v ust. § 49 ods. 1 tohto zákona, čo znamená, že uplatnením práva na odpočítanie tejto dane žalobca porušil ust. § 51 ods. 1 vyššie citovaného zákona. K nevypočutiu svedkov - vodičov, ktorí mali vykonať prepravu tovaru, žalovaný uviedol, že správcovi dane neboli oznámené údaje o týchto vodičoch a z toho dôvodu ich nebolo možné vypočuť. Deklarované dodanie tovaru nebolo preukázanie ani výsluchom svedka Jozefa Hucovciho a Miroslava Lapšanského, ktorí sa k podrobnostiam deklarovaných dodávok nevyjadrili, neposkytli žiadne relevantné informácie a vykonanie prepravy nebolo potvrdené ani žalobcom deklarovanými prepravcami. III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe 26. Žalobca sa žalobou zo dňa 19. 08. 2015, doručenou tunajšiemu súdu v ten istý deň, domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutí žalovaného zo dňa 5. júna 2015 č. 736012/2015, zo dňa 8. júna č. 774256/2015, zo dňa 8. júna č. 774898/2015, zo dňa 8. júna č. 775477/2015, zo dňa 8. júna č. 776194/2015, zo dňa 8. júna č. 780479/2015, zo dňa 8. júna č. 780513/2015, zo dňa 8. júna č. 780573/2015, zo dňa 8. júna č. 776648/2015, zo dňa 8. júna č. 760564/2015, zo dňa 5. júna č. 754244/2015 v spojení s rozhodnutiami správcu dane zo dňa 24. 11. 2014 týkajúcimi sa jednotlivých zdaňovacích období január 2010 až júl 2010 a september 2010 až december 2010. 27. V podanej žalobe žalobca uviedol, že týmito jedenástimi rozhodnutiami za zdaňovacie obdobia január 2010 - júl 2010 a september 2010 - december 2010 správca dane určil žalobcovi na dani z pridanej hodnoty rozdiel v sume 328.179,22 eur oproti dani uvedenej žalobcom v podaných daňových priznaniach za uvedené zdaňovacie obdobia. 28. Podkladom pre rozhodnutia správcu dane za predmetné zdaňovacie obdobia bola daňová kontrola u žalobcu začatá dňa 18. 06. 2012 na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 10. 05. 2012, výsledky ktorej boli správcom dane zhrnuté v protokole zo dňa 22. 05. 2013, na základe ktorého správca dane vydal jedenásť rozhodnutí, ktoré vychádzajú z tých istých dôkazov, zistení, identického právneho a skutkového posúdenia a správca dane argumentuje identickým spôsobom. Žalovaný vydal vo veci taktiež jedenásť vyššie označených rozhodnutí, ktorými rozhodnutia správcu dane potvrdil, pričom žalobca považuje rozhodnutia správcu dane, ako i rozhodnutia žalovaného za nezákonné z viacerých dôvodov, ktoré zhrnul do 9 bodov: Dôkazné bremeno. Základným argumentom žalovaného a správcu dane je, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dodanie tovaru od dodávateľa žalobcovi, čím nebola splnená podmienka na uplatnenie práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr (faktúr vystavených dodávateľmi žalobcovi). Žalobca je toho názoru, že preukázal oprávnenosť uplatnených odpočtov dane z pridanej hodnoty kompletnou účtovnou a daňovou evidenciou, ktorú je povinný viesť, a to v rámci dodávateľských aj odberateľských vzťahov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 15. 03. 2011 v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2011, rozhodnutie NS SR zo dňa 28. 11. 2012 v konaní pod sp. zn. 6Sžf/10/2012 a rozsudok SD EÚ v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 a uviedol, že dôkazné bremeno nezaťažuje platiteľa dane bezhranične, pretože po adekvátnom splnení dôkaznej povinnosti platiteľom dane prechádza dôkazné bremeno na správcu dane. Žalobca vyčerpal svoje dôkazné bremeno v úplnosti a v tomto momente sa v zmysle judikatúry dôkazné bremeno prenáša na správcu dane. Neunesenie dôkazného bremena na strane správcu dane a žalovaného v žiadnom prípade nemôže byť na ťarchu daňového subjektu - žalobcu. Správca dane a žalovaný porušili povinnosti vyplývajúce z ust. § 24 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nedbali na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nepreukázali skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. V daňovom konaní nebol dostatočne zistený skutkový stav zo zavinenia správcu dane a žalovaného a tento nezákonný postup vyústil do uloženia povinnosti žalobcovi. Aplikácia postupu „v pochybnostiach na neprospech" je absolútne neprípustná, a to najmä vo verejnom práve, kde subjekty žalobca - žalovaný (resp. správca dane) nemajú rovnocenné postavenie, lebo je na jednej strane súkromnoprávny subjekt a na druhej orgán verejnej moci s donucovacou autoritou. Vypočutie svedkov - prepravcov. Na jednej strane žalovaný tvrdí, že žalobca nedostatočne preukázal dodanie tovaru, no na druhej strane nevykonal dôkazy, ktoré žalobca navrhoval. Žalobca opakovane vo svojich podaniach správcu dane žiadal o vykonanie dokazovania vypočutím svedkov - vodičov jednotlivých vozidiel, aby jednoznačne potvrdili, že prepravovali predmetný tovar. Povinnosť vypočuť týchto svedkov mal správca dane dokonca uloženú aj nadriadeným orgánom, ktorý mu zrušil prvotné rozhodnutia týkajúce sa identickej veci - identických dodávok. Správca dane vykonal jediné, a to zaslal list prepravným spoločnostiam, v ktorom formuloval otázku nekompetentne a nesprávne, keď sa spýtal, či daní prepravcovia vykonávali prepravu pre spoločnosť ISIAH, s.r.o., resp. pre spoločnosť HK speed, s.r.o. a GYMO s.r.o. (teraz MALASZ s. r. o.), t. j. dodávatelia žalobcu a nech označia osobné údaje vodičov kamiónov. Žalobca správcu dane upozornil, že prepravcovia boli v zmluvnom vzťahu buď s odberateľmi žalobcu alebo v prípade, že prepravu objednávali dodávatelia, tak objednávali na český subjekt. Teda logicky odpoveď prepravcov musela byť, že prepravu pre označené spoločnosti - dodávateľov žalobcu (spoločnosť ISIAH, s.r.o., resp. HK speed, s.r.o. a GYMO s.r.o.) nevykonávali. Správca dane sa s touto odpoveďou uspokojil, nevyužil svoje kompetencie na zistenie totožnosti vodičov a paradoxne vyzýval žalobcu na označenie ich osobných údajov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 30. 06. 2011 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/49/2010. Žalovaný sa napriek tomu, že sám uložil správcovi dane povinnosť vypočuť daných svedkov, uspokojil s alibistickým a nezákonným prístupom správcu dane, ktorý nevyvinul dostatočné úsilie a nevyužil svoje autoritatívne kompetencie, aby zistil totožnosť týchto svedkov a zabezpečil ich výsluch. Zároveň týmto postupom správca dane v spolupráci so žalovaným znemožnili žalobcovi výkon práva vyplývajúci z ust. § 25 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje síce absolútnu povinnosť viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochybností nepreukážu relevantné skutočnosti, ale nevyužitie kompetencií správcu dane ani z časti pri získavaní podstatných dôkazov predstavuje porušenie povinností vyplývajúcich správcovi dane z ust. § 24 vyššie citovaného zákona. NDS. Zásadným dôkazom ignorovaným, správcom dane je potvrdenie NDS o pohybe 268 konkrétnych, presne identifikovaných nákladných vozidiel prepravujúcich tovar od dodávateľa k odberateľovi v reálnom čase presne zodpovedajúcom údajom uvedeným v prílohách faktúr preverovaných dodávok tovaru. Po získaní tohto dôkazu zaujal správca dane nepochopiteľne stanovisko, že potvrdenie NDS, že „dané vozidlá užívali vymedzené úseky ciest v požadovanom období" obsahuje iba údaje o pohybe palubnej jednotky, t. j. nie vozidiel ako takých. Je zrejmé, že takéto hodnotenie dôkazu je vyslovene účelové, keďže jediné alternatívy odpovede boli dopredu známe: • „dané vozidlá užívali vymedzené úseky ciest v požadovanom období“ • „dané vozidlá neužívali vymedzené úseky ciest v požadovanom období“ Správca dane tak dúfajúc v druhú alternatívu odpovede z vlastnej iniciatívy zabezpečil tento dôkaz a keď prišla odpoveď, ktorá mu nevyhovovala, úplne absurdne zaujal stanovisko, že to relevantný dôkaz nie je. Nesprávne hodnotenie svedeckých výpovedí konateľov spoločností dodávateľov. Správca dane vypočul konateľov spoločností dodávateľov ISIAH, s.r.o., HK speed, s.r.o., GYMO s.r.o., Jozefa Hucovciho a Miroslava Lapšanského. Obaja svedkovia svojou výpoveďou potvrdili reálne uskutočnenie deklarovaných dodávok tovaru žalobcovi tak, ako boli uvedené v daňových priznaniach žalobcu. Správca dane, ani žalovaný uvedené výpovede svedkov neoznačili za nepravdivé, ani ich nepravdivosť nepreukázali, napriek tomu ich nezobrali pri svojom rozhodovaní v úvahu ako dôkaz s odôvodnením, že nevedia svoje tvrdenia preukázať listinnými dôkazmi. Svedecká výpoveď je plnohodnotným dôkazom ako každý iný dôkazný prostriedok a pre jej akceptovanie zákon nevyžaduje preukázanie tvrdení ďalším z dôkazných prostriedkov. Ak má správca dane pochybnosť o pravdivosti tvrdení svedkov, zo zákona naň prešlo dôkazné bremeno a správca dane je povinný preukázať prípadnú nepravdivosť svedeckých výpovedí, čo neurobil. Pokiaľ správca dane a žalovaný neprihliadli na svedecké výpovede len z dôvodu, že tvrdenia svedkov neboli preukázané aj listinným dôkazom, postupovali arbitrárne a v rozpore s ust. § 24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navyše Jozef Hucovci vypovedal aj v trestnom konaní vedenom proti jeho osobe pod sp. zn. ORP/1384-4 VIS-B1-2011, že predmetné dodania žalobcovi sa uskutočnili tak, ako žalovaný deklaroval a priznal sa k neodvedeniu dane za predmetné dodania žalobcovi od spoločnosti ISIAH, s.r.o., v ktorej bol konateľom. Správca dane mal v rámci daňového konania vychádzať aj z dokazovania a informácií zistených v trestnom konaní. Žalobca nemá v uvedenom trestnom konaní postavenie osoby, ktorá má prístup k informáciám zo spisu, správca dane, resp. žalovaný naopak, takú možnosť majú. Ak mali správca dane a žalovaný pochybnosti o dodávkach tovaru, mali zaobstarať dôkazy a informácie aj z trestného konania, kde sa zas len potvrdili skutočnosti v prospech žalobcu. Zmena argumentácie správcu dane. Vo vyrubovacom konaní po zrušujúcich rozhodnutiach žalovaného, nastal právne významný posun v hodnotení skutkového stavu správcom dane a v stanovení skutočností, ktoré je správca dane (nie daňovník) povinný za tejto novej situácie preukazovať. Správca dane pod ťarchou dôkazov v prospech žalobcu a pri absencii dôkazov preukazujúcich opak, de facto ustúpil od svojej pôvodne vytýčenej doktríny o neexistencii dodávaného tovaru. Z dôvodu neúspechu správcu dane pri spochybnení existencie tovaru ako takého, sa tento snažil dosiahnuť dodanenie zástupným spôsobom, a to tak, že v podstate tvrdí, že obilniny, ktoré boli predmetom preskúmavanýčh obchodných transakcií „neboli nielen okolkované, ale keby aj okolkované boli, neboli tieto kolky skontrolované správcom, dane“ a z toho vyvádza záver, že i keď obilniny boli zobchodované, nie je preukázané, že sa jedná o totožné obilniny, ktoré deklaruje kontrolovaný daňový subjekt. Správca dane tento svoj záver vyvodzuje so skutočnosti, že vo viacerých prípadoch sa mu nepodarilo uplatniť svoje zákonné právomoci a nepreveril iné, na predmetných transakciách zúčastnené subjekty, ktoré sú ale mimo sféry vplyvu žalobcu, resp. si preverované subjekty neplnili svoje zákonné povinnosti. Žalobca preukázal, že všetko, čo mu bolo dodané aj ďalej predal. V tomto prípade správca dane požaduje od žalobcu tzv. „probatio diabolica“, čiže nemožný dôkaz. Nie je zrejmé, akú konkrétnu evidenciu dodaného tovaru správca dane a žalovaný požadujú, aby bolo možné na 100 % bez pochybností stotožniť dodaný tovar s predaným tovarom. Pričom už samotná táto požiadavka je absurdná v prípade statickej dodávky, keď kúpa tovaru a jeho predaj prebehnú v tom istom momente, a preto ipso facto musí ísť o totožný tovar. Táto požiadavka správcu dane a žalovaného voči žalobcovi na dokazovanie je zjavným excesom. Preto v konaní správneho orgánu je taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Taktiež ide o nesprávne právne posúdenie dôkaznej povinnosti a dôkazného bremena. Nerešpektovanie práva z rozsudkov SD EÚ a NS SR. Názor žalovaného, že je povinnosťou žalobcu dokazovať zhodnosť alebo podobnosť skutkového stavu z citovanej judikatury so skutkovým stavom v tejto veci je absurdný. Pokiaľ žalovaný len alibisticky konštatoval, že právne závery rozhodnutí vyšších súdov ho nezaujímajú, tak ide o arbitrárny a nepreskúmateľný záver. Z uvedeného dôvodu sú rozhodnutia žalovaného nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Neoddeliteľná obchodná transakcia. Právo nakladať s tovarom vzniklo z pohľadu kúpy od spoločnosti ISIAH, s.r.o. len žalobcovi, následne ďalšiemu kupujúcemu v reťazci, ktorý zas nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník od žalobcu. To, že tento proces prebehol v jednom momente, resp. v slede udalostí, ktoré prebehli v krátkom okamihu, je možno ťažko pochopiteľné pre správcu dane a žalovaného, ale nie je to v rozpore s akýmkoľvek ustanovením súkromného alebo daňového práva. Práve naopak, ide o úplne bežnú a legálnu obchodnú prax, ktorá sa označuje ako statická dodávka t. j. bez prepravy, ktorá je žalovanému dobre známa ako vyplýva z napadnutých rozhodnutí. Posúdenie dodávok tovaru žalovaným je nesprávne, preto rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zodpovednosť za dodávateľa podľa ust. § 265 ObZ. Žalovaný argumentuje, že žalobca má znášať dôsledky neplnenia si daňových povinností jeho dodávateľov na základe ust. § 265 Obchodného zákonníka. Tento argument žalovaného je právne nezmyselný z viacerých dôvodov. Žalobca opakovane poukázal na rozhodnutie SD EÚ v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03, podľa ktorého nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Svojvôľa žalovaného. Žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach nevysporiadal so všetkými argumentmi žalobcu, ktoré žalobca uviedol v odvolaniach proti rozhodnutiam správcu dane. 29. V závere žaloby žalobca zhrnul dôvody zrušenia žalobou napadnutých rozhodnutí v tom zmysle, že tieto rozhodnutia: - vychádzajú z neprávneho právneho posúdenia veci (nesprávna aplikácia ust. § 8 ods. 1, písm. a/, §19 ods. 1 a § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ust. § 3 ods. 3, § 25 ods. 1, 2, 3 a 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Dodanie sa uskutočnilo spôsobom a v čase tak, ako deklaroval žalobca v účtovnej a daňovej evidencii a tak ako preukázal počas daňového konania, preto mal nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zo svojej daňovej povinnosti. Malo byť aplikované ust. § 49 ods. 2, písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Evidencia pohybu vozidiel podľa NDS, výpovede konateľov dodávateľov, ako aj písomná dokumentácia predložená žalobcom mali byť vyhodnotené ako dôkaz v prospech žalobcu. Žalovaný neprihliadol na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, čím porušil povinnosť z citovaného ustanovenia. - zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci (nevykonanie dôkazov navrhovaných žalobcom, ktoré boli podstatné, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, najmä neboli vykonané výsluchy svedkov - šoférov kamiónov vykonávajúcich prepravu). - sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov (žalovaný sa nevysporiadal správnymi názormi žalobcu podporenými judikatúrou, že právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nemôže byť ovplyvnené konaním iných subjektov v reťazci a na preukázanie skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľa znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. 30. Nakoľko žalobca v rámci jednej žaloby, pôvodne vedenej spod sp. zn. 11S/160/2015 navrhol preskúmať a zrušiť jedenásť rozhodnutí žalovaného zo dňa 05. 06. 2015 (rozhodnutia týkajúce sa zdaňovacieho obdobia január 2010 a december 2010) a zo dňa 08. 06. 2015 (rozhodnutia týkajúce sa zdaňovacieho obdobia február 2010 až júl 2010 a september 2010 až november 2010) súd uznesením zo dňa 30. 09. 2015 č. k. 11S/160/2015-347 vylúčil preskúmanie jednotlivých rozhodnutí na samostatné konanie. 31. Konanie o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 8. júna 2015 č. 760564/2015 týkajúce sa zdaňovacieho obdobia november 2010 (t. j. konanie v predmetnej veci) sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/235/2015. 32. Rozhodnutím zo dňa 8. júna č. 760564/2015 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra zo dňa 24. 11. 2014 č. 9410402/5/5152597/14/Bed, ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel tejto dane v sume 42.188,53 eur za zdaňovacie obdobie november 2010. IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného 33. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 18. 01. 2016 žiadal žalobu v predmetnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/235/2015, týkajúcej sa rozhodnutia žalovaného zo dňa 08. 06. 2015 č. 760564/2015 (zdaňovacie obdobie november 2010 a vyrubenia dane z pridanej hodnoty v sume 42.188,53 eur) zamietnuť. Uviedol, že trvá na výroku žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom poukázal na jeho dôvody ako i na dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Namietal tvrdenie žalobcu o preukázanom dodaní tovaru, nakoľko svedkovia ako konatelia dodávateľských spoločností i keď prehlásili, že tovar bol žalobcovi dodaný, ale neuviedli žiadne podrobnosti o predmetnom obchode a ich výpoveď nemá žiadnu preukaznú hodnotu. Z tohto dôvodu správca dane opakovane vyzýval žalobcu na predloženie dôkazov, keďže uskutočnenie zdaniteľného plnenia je jednou zo základných podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie jej zaplatenia a následného predaja tovaru odberateľom žalobcu, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, nakoľko nepreukazujú, že tovar dodal deklarovaný dodávateľ. Žalobca predložil listinné dôkazy, ktoré však správca dane vykonaným dokazovaním u dodávateľov, resp. označených prepravcov spochybnil a spochybnil i reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodávateľom uvedeným na faktúre. Bolo len na žalobcovi, aby predložil, resp. navrhol dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré preukazujú reálnosť dodania tovaru práve dodávateľom uvedeným na faktúre. Žalobca požadoval vypočuť vodičov motorových vozidiel vykonávajúcich prepravu napriek skutočnosti, že uvedené dodanie označil ako „tzv. statickú dodávku, t.j. bez prepravy“. Správca dane vykonal dokazovanie u prepravcov, ale ani toto dokazovanie nepotvrdilo, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené dodávateľom deklarovaným na faktúre. V tomto momente bolo dôkazné bremeno prenesené na žalobcu, ktorý sa však odvoláva na dôkazy, ktorých hodnotením nebol bezpochyby potvrdený dodávateľ uvedený na faktúre a nové dôkazy žalobca nepredložil, ani neuviedol nové dôkazy dostupné správcovi dane. Napriek výzvam správcu dane, žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by svedčili v prospech jeho tvrdenia. Žalobca v konaní uviedol, že sa jedná o statickú dodávku a tovar nakupoval v naloženom stave a takto predával, ale na ústnom pojednávaní u správcu dane uviedol, že jeho konateľ Stanislav Ivanič sa zúčastnil niektorých nakládok, čo vie aj preukázať. Na výzvu správcu dane na predloženie dôkazu o tomto tvrdení však nepredložil žiaden dôkaz. Správca dane sformuloval otázku pre prepravcov na základe vyjadrení žalobcu. Ak žalobca vedel vopred (i napriek skutočnosti, že v jeho prípade išlo o „statickú dodávku“), kto bol objednávateľom prepravy v prípade „statického dodania“ od jeho dodávateľa, bolo jeho povinnosťou v zmysle ust. § 24 ods. 1, písm. b/ zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, túto informáciu uviesť ako dôkaz správcovi dane. Žalovaný uviedol že práve svedecké výpovede konateľov dodávateľských spoločností hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo najavo. K nerešpektovaniu práva z rozsudkov SD EÚ žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky rozsudku, na ktorý sa odvoláva a na túto skutočnosť žalovaný poukázal i v odôvodnení svojho rozhodnutia. Z dôvodu všeobecného charakteru námietok možno s nimi na základe skutočností uvedených v napadnutom rozhodnutí nesúhlasiť, pričom žalobca ani neuviedol, s ktorou konkrétnou námietkou sa žalovaný nevysporiadal. Žalovaný uviedol, že správne aplikoval ust. § 8 ods. 1, písm. a/, § 19 ods. 1 a § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že tovar bol dodaný deklarovaným dodávateľom uvedeným na faktúre. Na základe predloženého administratívneho spisu a skutočností uvedených v napadnutom rozhodnutí mal žalovaný za preukázané dostatočné zistenie skutkového stavu, ktoré vychádzalo z dôkazov a vyjadrení predložených žalobcom. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale toto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konám vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Žalovaný na základe predloženého administratívneho spisu a skutočností uvedených v napadnutom rozhodnutí má za preukázané, že posúdil vec po právnej stránke správne a uvedené rozhodnutie je z tohto dôvodu preskúmateľné. V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 34. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na pojednávaní konanom dňa 09. 11. 2016 (v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, ktorí mali doručenie predvolania riadne a včas vykázané a svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili, pričom súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti) žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 08. 06. 2015, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol. 35. Podľa § 8 ods. 1, písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2010, dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1, písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo. Podľa § 71 ods. 1, vyššie citovaného zákona, pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa § 28 až 42. 36. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona, sk vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. 37. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie november 2010 v sume 42.188,53 eur (ako rozdielu medzi vlastnou daňovou povinnosťou uvedenou žalobcom v daňovom priznaní, t.j. 2.678,84 eur za vyššie uvedené zdaňovacie obdobie a vlastnou daňovou povinnosťou žalobcu zistenou správcom dane, t. j. 44.867,37 eur pri daňovej kontrole vykonanej u žalobcu v roku 2012 a 2013 a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany ním deklarovaných dodávateľov tovaru - spoločnosti HK speed, s.r.o. (kukurica) a spoločnosti GYMO s.r.o. (kukurica, pšenica a jačmeň). 38. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2010 pri ním tvrdenej dodávke kukurice od dodávateľa HK speed, s.r.o. deklarovanej na faktúre uvedenej v bode 22. tohto rozsudku (faktúra zo dňa 24. 11. 2010 pod č. 2010040 na sumu 109.483,27 eur), pričom sa jedná o číslovanie faktúry u dodávateľa ako i pri tvrdenej dodávke kukurice, pšenice a jačmeňa od dodávateľa GYMO s.r.o. v celkovej sume 130.042,10 eur podľa 17 faktúr uvedených v protokole z daňovej kontroly zo dňa 22. 05. 2013 (str. 50) ako i v rozhodnutí správcu dane zo dňa 24. 11. 2014 (str. 9). Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené vyššie citovaným zákonom na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru od spoločnosti HK speed, s.r.o. a GYMO s.r.o.. Taktiež namietal nesprávnu aplikáciu vyššie citovaných ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tvrdiac, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predložil všetku účtovnú dokumentáciu, ktorú bolo možné v zmysle zákona od neho požadovať a splnil si teda svoju dôkaznú povinnosť. 39. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/, ako i v ust. § 51 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na vyššie označenej faktúre za dodávku kukurice zo dňa 24. 11. 2010, ktorá mala byť podľa tvrdení žalobcu vystavená dodávateľom tovaru, t. j. spoločnosťou HK speed, s.r.o. a na 17 faktúrach za dodávku kukurice, pšenice a jačmeňa za mesiac november 2010, ktoré mali byť podľa tvrdení žalobcu vystavené dodávateľom tohto tovaru, t.j. spoločnosťou GYMO s.r.o. Z ust. § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky tovaru, ktorý mal nakúpiť od ním deklarovaných dodávateľov, t. j. HK speed, s.r.o. a GYMO s.r.o. len v prípade, ak by pri tomto tovare vznikla týmto dodávateľom daňová povinnosť. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním listinných dokladov, výsluchom konateľov žalobcu, svedkov, resp. i preverovaním spoločnosti HK speed, s.r.o. a GYMO s.r.o. ako i ďalších spoločností, ktoré mali byť odberateľmi žalobcu. 40. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúru zo dňa 24. 11. 2010 pod č. 2010040 za dodávku kukurice vystavenú dodávateľom označeným ako HK speed, s.r.o., ktorý mal žalobcovi dodať tovar podľa predloženého dodacieho listu nachádzajúceho sa v administratívnom spise. 41. Predloženie uvedených dokladov (opatrených pečiatkou a podpisom) je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené. 42. Žalobca ako osobu, ktorá zastupovala spoločnosť dodávateľa pri deklarovanej dodávke kukurice označil Jozefa Hucovciho (konateľ spoločnosti dodávateľa od 25. 06. 2010) a taktiež uvádzal (v podaní zo dňa 15. 04. 2013), že miesto nakládky nevie, pretože dodávateľ (t .j. spoločnosť HK speed, s.r.o.) mu tovar dodával na sklad odberateľa ENAGRO, a.s. Leopoldov. Za odberateľa kukurice žalobca v tomto podaní označil spoločnosť BALDMANN, s.r.o., s tým že miesto nakládky nevie, pretože dodávateľ mu tovar dodával na sklad odberateľa ENAGRO, a.s. Leopoldov a nevie určiť, komu vznikli náklady na prepravu a nedisponuje ani označením prepravcov. V predloženom administratívnom spise sa nachádzajú faktúry a dodacie listy vystavené žalobcom ako dodávateľom pre uvedeného odberateľa, t .j. spoločnosť BALDMANN, s.r.o. V ďalšom podaní (zo dňa 01. 04. 2014) žalobca za dodávateľa kukurice opätovne označil spoločnosť HK speed, s.r.o. a za odberateľa spoločnosť BALDMANN, s.r.o. s tým, že tovar bol dodaný dodávateľom na sklad odberateľa a predpokladajú, že dodávateľ by mal disponovať označením prepravcov, resp. v jednom prípade, že miesto nakládky žalobca nevie, pretože tovar bol dodaný dodávateľom na sklad odberateľa ENAGRO, a.s.. Za ďalšieho dodávateľa kukurice v mesiaci november 2010 žalobca označil spoločnosť GYMO s.r.o., odberateľom ktorej mala byť spoločnosť Poľnonákup TURIEC, a.s. (prepravca U. C. - ATRANZ a ST OMEGA s.r.o. s tým, že náklady na prepravu boli fakturované žalobcovi) a spoločnosť BALDMANN, s.r.o. (prepravca ST OMEGA s.r.o. a U. C. - ATRANZ s tým, že náklady na prepravu boli fakturované žalobcovi). Spoločnosť GYMO s.r.o. mala žalobcovi podľa jeho tvrdenia dodávať v mesiaci november 2010 i pšenicu a jačmeň, odberateľom ktorých mala byť spoločnosť IMPEX Trade, s.r.o. s tým, že vozidlá poslal odberateľ na miesto nakládky, ktoré mu oznámili na základe informácie od ich dodávateľa a predpokladajú, že odberateľ by mal disponovať označením prepravcov. Na základe týchto tvrdení žalobcu dožiadaný správca dane dňa 17. 05. 2013 vypočul Jozefa Hucovciho (konateľ spoločnosti HK speed, s.r.o.) ako svedka a tento bol vypočutý i správcom dane dňa 10. 06. 2014 v rámci vyrubovacieho konania. S poukazom na výpoveď tohto svedka zo dňa 10. 06. 2014 a tvrdenia ním uvádzané (svoju činnosť vyvíjal v prenajatých priestoroch v Nitre, adresu si nepamätá, nájomnú zmluvu o prenájme nemá, za spoločnosť HK speed, s.r.o. konal osobne, faktúry vystavil, podpísal ich, pričom daňové priznania podával ešte pán Križánek, ktorý mal splnomocnenie na konanie v mene tejto spoločnosti, reálnosť deklarovaných dodávok nevedel preukázať listinnými dôkazmi, nepamätal si, odkiaľ spoločnosť HK speed, s.r.o. nadobudla tovar, ktorý predala žalobcovi, bolo to buď od prvovýrobcov, alebo od obchodných spoločností, spoločnosť HK speed, s.r.o. nemala vlastné skladové priestory a ani fyzicky nemanipulovala s tovarom, tovar bol už nakúpený v naloženom stave a odoslaný na miesto určené odberateľom, na nakládkach sa zúčastňoval osobne a v takom prípade boli tam prítomní i zástupcovia spoločnosti žalobcu alebo sa nakládky zúčastňovala ním poverená osoba J. C., spoločnosť predal pani Vengrínovej) a na tvrdenia predkladané na základe výziev správcu dane žalobcom v jeho písomných vyjadreniach zo dňa 09. 10. 2012, 15. 04. 2013 (spoločnosť HK speed, s.r.o. zastupoval Jozef Hucovci, jednalo sa o dodávku kukurice v mesiaci november 2010 v množstve uvedenom na dodacom liste, miesto nakládky nevedia určiť, nakoľko dodávateľ tovar dodával na sklad odberateľa ENAGRO, a.s. Leopoldov, odberateľom tovaru bola spoločnosť BALDMANN, s.r.o., pričom tovar bol dodaný na sklad odberateľa a nevedia určiť, komu vznikli náklady na prepravu a nedisponujú označením prepravcov), správca dane podľa názoru súdu postupoval správne, keď požiadal Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Rimavská Sobota ako správcu dane príslušného podľa trvalého pobytu súčasnej konateľky spoločnosti ISIAH, s.r.o. (Dana Vengrínová) o jej vypočutie ako svedka na pojednávaní. Vykonanie tohto úkonu nebolo možné, nakoľko zásielka s predvolaním pre Danu Vengrínovú sa vrátila dožiadanému správcovi dane s tým, že adresát je na udanej adrese neznámy. Podľa oznámenia bývalého manžela sa Dana Vengrínová viac rokov nezdržuje v mieste trvalého pobytu, nemá o nej žiadne informácie, pričom adresa jej pobytu ostala nezmenená. Preverenie dodania tovaru zo strany spoločnosti HK speed, s.r.o. žalobcovi nebolo možné ani v sídle tejto spoločnosti, t. j. na adrese Hlavná 658/56, Kráľovský Chlmec, zapísanom v obchodnom registri Okresného súdu Košice, nakoľko podľa oznámenia dožiadaného správcu dane - Daňového úradu Košice, pobočka Trebišov zo dňa 17. 01. 2013, udaná adresa nie je reálnym sídlom spoločnosti. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že na vyššie uvedenej adrese mala sídlo i spoločnosť ISIAH, s.r.o., ktorá taktiež obchodovala so žalobcom v iných mesiacoch roku 2010 a ktorej konateľom bol taktiež Jozef Hucovci. 43. S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu bol i podľa názoru súdu správny postup správcu dane, keď sa snažil preveriť dodanie tovaru i na základe dokladov v spoločnosti HK speed, s.r.o. a u súčasnej konateľky tejto spoločnosti (Dana Vengrínová), pričom využil i všetky zákonom mu dané možnosti na zabezpečenie jej účasti na pojednávaní, vrátane toho, že o vykonanie ústneho pojednávania a vypočutie Dany Vengrínovej žiadal príslušného správcu dane podľa miesta jej trvalého pobytu, s tým, že o zabezpečenie jej účasti na pojednávaní je potrebné požiadať príslušné oddelenie polície. Napriek uvedenému postupu nebolo možné zabezpečiť účasť menovanej ako svedkyne na pojednávaní a nebolo zistené ani miesto jej súčasného pobytu, odkiaľ by mohla byť predvedená na pojednávanie. 44. V prípade deklarovanej dodávky kukurice od spoločnosti HK speed, s.r.o. žalobca tvrdil, že miesto nakládky nevie určiť, pretože tento tovar mu dodával dodávateľ na sklad odberateľa ENAGRO, a.s., Leopoldov a zároveň tvrdil, že odberateľom tovaru bola spoločnosť BALDMANN, s.r.o., pričom tovar bol dodaný na sklad odberateľa a nevedia určiť, komu vznikli náklady na prepravu a nedisponujú označením prepravcov. Spoločnosť BALDMANN, s.r.o. však správcovi dane na základe jeho dožiadania oznámila, že ohľadne dopravcu nemá žiadne informácie, pretože dopravu tovaru, ktorý bol dodávaný do Leopoldova si zabezpečoval, objednával a platil žalobca. 45. V kontrolovanom zdaňovacom období (november 2010) žalobca tvrdil a deklaroval i nákup kukurice, pšenice a jačmeňa od spoločnosti GYMO s.r.o.. V tejto spoločnosti bolo dožiadaným správcom dane dňa 19. 11. 2012 vykonané miestne zisťovanie, o ktorom bola spísaná zápisnica. Konateľ tejto spoločnosti Miroslav Lapšanský potvrdil, že deklarované dodávky sa uskutočnili a spoločnosť neeviduje náklady na prepravu, pretože len sprostredkovala nákup tovaru. Vykonávanie obchodnej činnosti v spolupráci so žalobcom potvrdil i v čestnom prehlásení zo dňa 07. 06. 2013. Miroslav Lapšanský bol dňa 07. 05. 2014 vypočutý správcom dane ako svedok (za prítomnosti konateľa žalobcu), o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Uviedol, že obchodoval so spoločnosťou žalobcu a vystavil i faktúry pre túto spoločnosť ako odberateľa, vykonanie prepravy pre túto spoločnosť však reálne preukázať dokladmi nevie, pretože spoločnosť GYMO s.r.o. nezabezpečovala prepravu. 46. Žalobca bol v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania priebežne vyzývaný na predloženie dokladov a dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia (výzva zo dňa 20. 09. 2012, 19. 03. 2013, 13. 03. 2014, 09. 04. 2014, 23. 10. 2014) a taktiež bol podrobne oboznamovaný s priebehom konania, so zisteniami a výsledkami vykonaného dokazovania (zápisnica zo dňa 27. 06. 2013, 21. 11. 2014). V reakcii na tieto výzvy žalobca predkladal listinné doklady, písomné vyjadrenia zo dňa 09. 10. 2012, 15. 04. 2013, 01. 04. 2014, 29. 04. 2014 (ktoré zasielal i mailovou formou), pričom v priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania sa konatelia žalobcu jednoznačne nevyjadrili k pôvodu kupovaného tovaru (kukurice, pšenice a jačmeňa), neuvádzali okolnosti jeho nakládky a vykládky, nepredložili napr. vážne lístky, nepredložili žiadne dôkazy a doklady o vykonanej preprave tovaru, uvádzali tvrdenia o preprave, ktoré vykonaným dokazovaním neboli preukázané (v podaní zo dňa 15. 04. 2013 žalobca tvrdil, že tovar bol dodaný dodávateľom na sklad odberateľa a nedisponuje označením prepravcov, zatiaľ čo deklarovaný odberateľ tohto tovaru - spoločnosť BALDMANN, s.r.o. správcovi dane oznámil, že ohľadne dopravcu nemá žiadne informácie, pretože dopravu tovaru, ktorý bol dodávaný do Leopoldova si zabezpečoval, objednával a platil žalobca) a neuvádzal ani mená osôb vykonávajúcich prepravu tovaru - vodičov motorových vozidiel, ktorí by mohli byť vypočutí ako svedkovia. Dodanie tovaru (kukurice) žalobcovi zo strany spoločnosti HK speed, s.r.o. nebolo preukázané ani výsluchom Jozefa Hucovciho, ktorý bol konateľom tejto spoločnosti od 25. 06. 2010. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že v prípade dodávky od tejto spoločnosti sa jedná o „statickú dodávku“, čo však podľa názoru súdu nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať jej skutočnú realizáciu, najmä ak sa jedná o dodávku v reťazci (čo uviedol žalobca v podanej žalobe) kupujúcich a predávajúcich spoločností. I v prípade „statickej dodávky“ je potrebné preukázať existenciu dodávky tovaru, jeho pôvod, okolnosti uskutočnenia dodávky od deklarovaného dodávateľa a následne i okolnosti dodania tovaru ďalšiemu odberateľovi, vrátane prepravy tovaru. Tieto okolnosti musí preukazovať žalobca, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a musí teda preukázať dôvodnosť tohto uplatnenia a reálnosť deklarovanej dodávky. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že existenciu žalobcom deklarovanej dodávky kukurice nepreukazujú ani ním predložené doklady o skladovej evidencii, nakoľko žalobca nemal vlastné ani prenajaté skladové priestory, v ktorých by bolo možné skladovať tovar v množstvách uvádzaných na predložených faktúrach, tieto priestory nemala ani spoločnosť HK speed, s.r.o. ako dodávateľ tovaru. Žalobca v podaní zo dňa 09. 10. 2012 uviedol názvy a sídla dodávateľov, prvovýrobcov, u ktorých mal byť tovar skladovaný v ich vlastných alebo prenajatých skladových priestoroch, pričom v ďalšom podaní zo dňa 15. 04. 2013 uviedol, že miesto nakládky kukurice v mesiaci november 2010 nevie, pretože tovar dodával dodávateľ na sklad odberateľa. V prípade dodávky kukurice, pšenice a jačmeňa, ktoré mala žalobcovi dodať spoločnosť GYMO s.r.o. nebol žiadnym spôsobom preukázaný pôvod tohto tovaru (spoločnosti SARTIS s. r. o. a EMARA, s. r. o. nepotvrdili dodanie tovaru spoločnosti GYMO s.r.o.) a taktiež nebola preukázaná ani dodávka tohto tovaru deklarovaným odberateľom (Poľnonákup TURIEC, a.s. so sídlom v Martine a IMPEX Trade, s.r.o.), čo správca dane i žalovaný vo svojich rozhodnutiach riadne zdôvodnili. 47. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal ním deklarovanú obchodnú transakciu (dodanie tovaru od spoločnosti HK speed, s.r.o. a GYMO s.r.o. ako dodávateľov). S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že žalobcom deklarovaným dodávateľom nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011, ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“. 48. Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať reálnu existenciu zdaniteľného plnenia, pretože jej uskutočnenie zákon automaticky nepredpokladá. Z uvedeného potom vyplýva, že cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Preverovaním žalobcom tvrdených obchodných transakcií v mesiaci november 2010 na základe ním predložených dokladov správca dane zistil a konštatoval, že deklarované obchodné transakcie sa neuskutočnili tak, ako je to uvedené na žalobcom predloženej faktúre uvedenej v bode 22 tohto rozsudku, ako i na faktúrach, ktoré mala pre žalobcu vystaviť spoločnosť GYMO s.r.o., nakoľko v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania žalobca okrem vyššie uvádzaných dokladov žiadnym spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaných dodávateľov ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Daňové orgány si urobili správny záver, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že tovar bol i reálne dodaný od dodávateľa uvedeného na faktúrach (napr. rozsudok č. 2 Afs 177/2006-61). Obchodný prípad (dodávku kukurice, pšenice a jačmeňa), ktorý žalobca považuje za uskutočnené zdaniteľné plnenie a ku ktorému predložil doklady (faktúry a dodacie listy vystavené dodávateľmi žalobcu, faktúry a dodacie listy vystavené žalobcom pre jeho odberateľov - spoločnosť BALDMANN, s.r.o., Poľnonákup TURIEC, a.s. a IMPEX Trade, s.r.o. a skladovú evidenciu, resp. doklady o úhrade faktúr), nespĺňa atribúty daňovej transakcie podľa zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a žalobca nepreukázal kauzu právneho úkonu podľa prezentovaného zámeru. Uvedené znamená, že v daňovom ani v súdnom konaní žalobca nepreukázal, že ním predložené doklady zodpovedajú reálnemu plneniu. Súd považuje za potrebné uviesť, že ak má ísť o daňový doklad spôsobilý na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí ho vyhotoviť platiteľ tejto dane, t.j. osoba, ktorá atribúty platiteľa tejto dane spĺňa (vznikla jej povinnosť zaplatiť daň z pridanej hodnoty a súčasne táto reálne uskutočnila zdaniteľné plnenie). V predmetnej veci je potrebné zdôrazniť, že sám žalobca v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania tvrdil, že za dodávateľa HK speed, s.r.o. konal Jozef Hucovci, ktorý bol konateľom deklarovaného dodávateľa žalobcu od 25. 06. 2010, ale ani jeho výsluchom nebolo preukázané skutočné dodanie tovaru podľa predloženej faktúry. Dodanie tovaru žalobcovi od dodávateľa GYMO s.r.o. nebolo preukázané ani výsluchom konateľa tejto spoločnosti Miroslava Lapšanského. Taktiež žalobca tvrdil, že nakúpený tovar (kukuricu, pšenicu a jačmeň) ďalej dodal svojim vyššie označeným odberateľom, o čom v prípade dodávok spoločnosti BALDMANN s.r.o. predložil faktúry, dodacie listy a ďalšie ním vyhotovené a bližšie nešpecifikované doklady, na ktorých je okrem iného uvedené evidenčné číslo vozidiel a návesov, ale nie je tam uvedený prepravca, ani celé meno vodiča. V tejto súvislosti je ale potrebné poukázať na rozporné tvrdenia žalobcu a deklarovaného odberateľa (BALDMANN s.r.o.), keď žalobca tvrdil, že dodávateľ dodal tovar na sklad odberateľa, a preto nedisponuje označením prepravcu, zatiaľ čo odberateľ (BALDMANN s.r.o.) tvrdil, že dopravu zabezpečoval, objednával a platil žalobca. V prípade dodávok od spoločnosti GYMO s.r.o. pre žalobcu, ktorých odberateľom bol Poľnonákup TURIEC, a.s., žaloba tvrdil, že prepravcom boli subjekty Ľubomír Pichňa - ALTRANZ a ST OMEGA s.r.o. a náklady na prepravu mu boli i fakturované, pričom ale žiadne faktúry nepredložil. V prípade dodávok pre odberateľa žalobcu označeného ako IMPEX Trade, s.r.o. žalobca tvrdil, že označením prepravcov by mal disponovať odberateľ, čo ale nebolo žiadymy spôsobom preukázané. Uvedené tvrdenia žalobcu ako i ďalšie vyššie uvedené zistenia správcu dane jednoznačne spochybňujú žalobcom deklarované dodanie tovaru od spoločnosti HK speed, s.r.o. a GYMO s.r.o. a jeho následné dodanie deklarovaným odberateľom. 49. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, že si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty (pri tovare, ktorý mu mali dodať deklarovaní dodávatelia, t. j. spoločnosť HK speed, s.r.o. a GYMO s.r.o. a ktorý mal žalobca dodať svojim odberateľom), aby preukázal skutočnú existenciu zdaniteľného plnenia, vrátane prepravy tohto plnenia. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera, ako i osoby (fyzickej alebo právnickej), ktorá prepravu tovaru vykoná. Žalobca si zrejme tieto informácie neoveril dostatočne, a preto je možné dôvodne pochybovať, či mu fakturovaný tovar reálne dodalo ním tvrdení dodávatelia a platitelia dane z pridanej hodnoty a či faktúra uvedená v bode 22. tohto rozsudku, ako i faktúry vystavené spoločnosťou GYMO s.r.o., pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty boli vôbec vystavené platiteľom tejto dane. Jednoznačne však treba pričítať na ťarchu žalobcu tú skutočnosť, že žiadnym spôsobom si neoveroval svojich dodávateľov a ich obchodné aktivity. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovanými dodávateľmi. Na tomto konštatovaní nemôže nič zmeniť ani tá skutočnosť, že Jozef Hucovci, ktorý konal za spoločnosť dodávateľa HK speed, s.r.o. bol od 25. 06. 2010 konateľom tejto spoločnosti, nakoľko ani jeho výsluchom nebolo preukázané faktúrou a dodacím listom deklarované dodanie tovaru a jeho existencia vôbec. Uvedené platí i v prípade deklarovaných dodávok od spoločnosti GYMO s.r.o., konateľom ktorej bol v roku 2010 Miroslav Lapšanský. S poukazom na uvedené je potom podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie žalovaného, že nebolo preukázané, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma deklarovanými platiteľmi dane z pridanej hodnoty a žalobca si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty nedôvodne uplatnil odpočítanie tejto dane. 50. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre. 51. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou. 52. K námietkam žalobcu v podanej žalobe, ktoré žalobca zhrnul do 9 bodov, je potrebné uviesť, že po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu i súd dospel k tomu záveru, že v priebehu daňovej kontroly ani následného vyrubovacieho konania žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o deklarovanej obchodnej transakcii s dodávateľmi, t.j. so spoločnosťou HK speed, s.r.o. a GYMO s.r.o. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. § 49 ods. 2 písm. a/ a v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľov, resp. dodávateľových subdodávateľov, pričom v tejto súvislosti žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. 03. 2011 v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2011. Tu je však potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávka kukurice, pšenice a jačmeňa) ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 02. 2016 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/94/2014). V predmetnej veci teda dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane, nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu, ktorý má povinnosť svoje tvrdenie o deklarovanej obchodnej transakcii i náležite preukázať, čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správcom dane v súlade so zákonom i umožnené, keď bol opakovane vyzývaný, aby označil dôkazy a predložil doklady preukazujúce existenciu zdaniteľných obchodov, pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Je absurdná požiadavka žalobcu na výsluch svedkov - vodičov motorových vozidiel za situácie, keď neuviedol ani mená a adresy týchto svedkov, neuviedol ani to, kto bol ich zamestnávateľom v období, keď mala byť preprava vykonaná. Daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou, čo znamená, že bolo povinnosťou žalobcu označiť svedkov, ktorých navrhoval vypočuť a v prípade, ak by si žalobca túto povinnosť splnil, nastupovala by povinnosť správcu dane týchto svedkov predvolať a vypočuť, čo možno vyvodiť i z prvého rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. 11. 2013, ktorým zrušil prvé rozhodnutie správcu dane zo dňa 02. 07. 2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V prípade deklarovaného odberateľa (BALDMANN, s.r.o.), žalobca opakovane uvádzal, že predpokladá, že dodávateľ (t.j. spoločnosť HK speed, s.r.o.) by mal disponovať označením prepravcov, čo ale nebolo preukázané a v prípade odberateľa Poľnonákup TURIEC, a.s. žalobca tvrdil, že prepravcom boli subjekty U. C. - ALTRANZ, resp. ST OMEGA s.r.o., ktoré mu fakturovali náklady na prepravu, o čom ale nepredložil žiadny dôkaz. Pokiaľ ide o ďalšieho odberateľa žalobcu, t.j. spoločnosť IMPEX Trade, s.r.o. žalobca uvádzal, že vozidlá podľa prílohy faktúry posielal odberateľ na miesto nakládky a predpokladá, že odberateľ by mal disponovať označením prepravcov. Tu je potrebné uviesť, že podľa listinných dokladov (faktúr a dodacích listov) mal byť žalobca v obchodnom vzťahu s vyššie označenými odberateľmi a bolo výlučne jeho povinnosťou ako dodávateľa, aby označil a predložil dôkazy o preprave tovaru k jeho odberateľom alebo na nimi označené miesto, vrátane dôkazov o prevzatí tovaru konkrétnym prepravcom na prepravu s uvedením mena vodiča, dôkazov o vykonaní konkrétnej prepravy a o prevzatí tovaru odberateľom. 53. Za takejto dôkaznej situácie a neunesenia dôkazného bremena na strane žalobcu nemožno zo žiadneho ustanovenia zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyvodiť povinnosť správcu dane zisťovať totožnosť vodičov, ktorí mali prepravu vykonať, ako sa toho domáhal žalobca v podanej žalobe. Žalobca v priebehu celého konania nepredložil žiadny dôkaz o tom, že preprava tovaru - kukurice, pšenice a jačmeňa bola skutočne vykonaná (odkiaľ a kam), kto ju dojednal, vykonal a zaplatil, ale vo svojich písomných podaniach uvádzal, že „tovar bol dodaný na sklad odberateľa a predpokladá, že odberateľ by mal disponovať označením prepravcov“, resp. že prepravu vykonal Ľubomír Pichňa - ALTRANZ a ST OMEGA s.r.o., ktorí mu fakturovali náklady na prepravu, alebo, že „vozidlá na miesto nakládky posielal odberateľ a predpokladá, že odberateľ by mal disponovať označením prepravcov“. V predmetnej veci žalobca deklaroval ako odberateľov spoločnosť BALDMANN, s.r.o., Poľnonákup TURIEC, a.s. a IMPEX Trade, s.r.o. a svedok Jozef Hucovci uviedol, že v prípade dodávok od spoločnosti HK speed, s.r.o. zabezpečovala prepravu prevažne táto spoločnosť a znášala i náklady na prepravu. Taktiež za prepravcov označil i ďalšie subjekty: Veľká Ryba s.r.o., LKW Marko alebo Marko LKW a je dosť možné, že to zabezpečoval Expres Slovakia. Správca dane urobil dopyt na tieto spoločnosti s výzvou, aby oznámili údaje o preprave dodávok tovarov deklarovaných spoločnosťou žalobcu a ďalej urobil dopyt na spoločnosti Veľká ryba, spol. s r.o., MARKO LKW s.r.o., Express Group, a. s. (predtým Express Slovakia "Medzinárodná preprava a.s.") s výzvou, aby oznámili, čo vykonávali prepravu v prospech spoločnosti HK speed, s.r.o.. S poukazom na tvrdenia žalobcu a svedka Jozefa Hucovciho ohľadne vykonávania prepravy sa podľa názoru súdu jedná o legitímne a správne otázky a nie je dôvodná námietka žalobcu v podanej žalobe, že správca dane nesprávne a nekompetentne formuloval otázku na prepravné spoločnosti, pretože podľa jeho tvrdenia „prepravcovia tovaru boli v zmluvnom vzťahu buď s odberateľmi žalobcu, alebo v prípade, ak prepravu objednávali dodávatelia, tak objednávali na český subjekt“. Dopytom na vyššie označené spoločnosti však neboli zistené žiadne údaje, resp. okolnosti týkajúce sa prepravy tovaru a dokonca niektoré spoločnosti vykonanie prepravy výslovne popreli, teda vykonanie prepravy tovaru nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Žalobca nepredložil a neoznačil žiadne dôkazy ani na preukázanie svojho tvrdenia v podaní zo dňa 09. 10. 2012 o tom, že prepravu pre neho v roku 2010 vykonávali spoločnosti METEOR d.o.v. - U. U., ST OMEGA s.r.o. a U. C. - ALTRANZ, resp. že ostatné prepravy zabezpečovali odberatelia alebo ich odberatelia, prípadne dodávatelia alebo ich dodávatelia a spôsob prepravy je uvedený na dodávateľských faktúrach. Neunesenie vlastnej dôkaznej povinnosti nemôže žalobca obhajovať tým, že správca dane nekompetentne formuloval otázky a nevyužil svoje kompetencie, keď nezistil totožnosť vodičov, ktorí prepravu vykonali, v dôsledku čoho potom podľa tvrdenia žalobcu nebol dostatočne zistený skutkový stav. Odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2010 nebolo žalobcovi uznané z dôvodu, že žalobca nepredložil a neoznačil žiadne dôkazy preukazujúce reálny obsah faktúr a reálne dodanie tovaru od spoločnosti HK speed, s.r.o. a GYMO s.r.o., v dôsledku čoho bolo potom spochybnené i žalobcom deklarované následné dodanie tovaru jeho odberateľom, pričom žalobca tieto pochybnosti v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neodstránil. Listinné doklady, ktoré boli správcovi dane predložené na základe jeho dožiadaní od spoločností, ktoré mali podľa tvrdenia Jozefa Hucovciho vykonávať prepravu tovaru, nepreukazujú žalobcom deklarované obchody, resp. sa ani týchto obchodov (dodávok a prepráv tovaru) netýkajú. 54. K námietke ohľadne zisťovania pohybu 268 vozidiel, ktoré mali vykonávať prepravu tovaru u Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., resp. spoločnosti SkyToll, a.s. je potrebné uviesť, že ani pohyb vozidiel po spoplatnených úsekoch ciest nepreukazuje dodanie tovaru - kukurice, pšenice a jačmeňa k žalobcom deklarovaným odberateľom. I v prípade, že bol pohyb vozidiel po monitorovaných úsekoch ciest zaznamenaný, nie je to dôkazom o tom, že vozidlá skutočne prepravovali deklarovaný tovar a že tento bol i dodaný deklarovaným dodávateľom. 55. Za nedôvodnú súd považuje i ďalšiu námietku žalobcu ohľadne hodnotenia svedeckej výpovede Jozefa Hucovciho správcom dane. Žalovaný sa s touto námietkou žalobcu v dôvodoch svojho rozhodnutia riadne vysporiadal a dostatočne ozrejmil svoje stanovisko k predmetnej výpovedi tohto svedka, pričom túto vyhodnotil osobitne i v kontexte s ďalšími vykonanými dôkazmi. Výsluchom Jozefa Hucovciho jednoznačne nebolo preukázané deklarované dodanie kukurice zo strany spoločnosti HK speed, s.r.o. pre žalobcu v novembri 2010. Vzhľadom na existenciu ďalších vyššie uvedených pochybností, potom na základe tejto svedeckej výpovede nemožno konštatovať, že žalobca nakúpil kukuricu od spoločnosti HK speed, s.r.o. a následne túto predal spoločnosti BALDMANN, s.r.o.. Taktiež nebolo preukázané ani dodanie kukurice, pšenice a jačmeňa žalobcovi zo strany spoločnosti GYMO s.r.o. a jej následné dodanie žalobcom spoločnosti Poľnonákup TURIEC, a.s. a IMPEX Trade, s.r.o. 56. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics, C-484/03 Bond House) a rozsudok Najvyššieho súdu SR (v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2011), súd je toho názoru, že žalobca si nesprávne vysvetľuje závery týchto rozsudkov na jeho obchodnú transakciu s deklarovanými dodávateľmi a naviac ani neuviedol, v ktorých bodoch by bolo možné závery týchto rozsudkov aplikovať na jeho obchodný prípad podľa predloženej faktúry a v kontrolovanom zdaniteľnom období. 57. K ďalším námietkam žalobcu súd zaujal stavisko v predchádzajúcich častiach odôvodnenia rozsudku. 58. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 24. 11. 2014 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2010 v sume 42.188,53 eur (z faktúr vystavených v novembri 2010 deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou HK speed, s.r.o. a GYMO s.r.o.). Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 24. 11. 2014 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to rozhodnutím zo dňa 08. 06. 2015. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. 59. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať. 60. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez zistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP. 61. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 3, písm. c/ SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, žeby žalobcovi v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. 62. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.