Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 19Sd/179/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015201056 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015201056.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: P. X., T. XX, Q., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava, o výšku invalidného dôchodku, predsedníčkou senátu JUDr. Martou Molnárovou, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozhodnutie odporkyne zo dňa 15. júna 2015 č. XXX XXX XXXX X podľa § 250q ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku p o t v r d z u j e . Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. 06. 2015 zamietla podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov žiadosť navrhovateľky o zvýšenie sumy invalidného dôchodku s tým, že podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov jej od 21. mája 2015 vznikol nárok na výplatu invalidného dôchodku v sume 125,50 eur mesačne a podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 v znení zákona č. 529/2006 Z. z. sa jej naďalej vypláca invalidný dôchodok v sume 139,40 eur mesačne a nárok na invalidný dôchodok v nižšej sume 125,50 eur mesačne zaniká. V rozhodnutí odporkyňa po právnej stránke poukázala na ust. § 263 ods. 1, § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zák. č. 310/2006 Z. z. a na ust. § 29 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a uviedla, že navrhovateľke bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a na základe žiadosti bol dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľky opätovne preskúmaný podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, t. j. podľa zák. č. 100/1988 Zb., na účely posúdenia nároku na dôchodok podľa tohto zákona. V dávkovom konaní bolo preukázané, že navrhovateľka je naďalej čiastočne invalidná, lebo posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 je obsahom Lekárskej správy - odborný posudok o invalidite zo dňa 26. mája 2015, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a v tomto posudku sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyslovenie vyššie uvedeného posudkového záveru a skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dôchodku sa u navrhovateľky nezmenili, preto jej naďalej patrí čiastočný invalidný dôchodok v doterajšej sume a podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, tak ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. Ďalej uviedla, že žiadosť o zvýšenie sumy poberaného dôchodku sa považuje aj za žiadosť o uplatnenie nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, bol preto nárok navrhovateľky na zvýšenie sumy invalidného dôchodku posúdený aj podľa citovaného ustanovenia a zák. č. 461/2003 Z. z. Navrhovateľka bola uznaná za invalidnú z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú o 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky v Nitre a výsledok je uvedený v Lekárskej správe - v odbornom posudku o invalidite zo dňa 26. mája 2015, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyslovenie posudkového záveru o invalidite. Navrhovateľka pred vznikom invalidity, t. j. pred 21. májom 2015, splnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Ku dňu vzniku invalidity, teda navrhovateľka splnila aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím jej vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Navrhovateľke suma invalidného dôchodku bola určená podľa § 73 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočítalo obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 0,4137 podľa § 63 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. je podiel úhrnu osobných mzdových bodov zistených za rozhodujúce obdobie a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky je uvedený v priloženom osobnom liste navrhovateľky a rozhodujúcim obdobím podľa § 63 ods. 6 - 11 zák. č. 461/2003 Z. z. sú kalendárne roky 1984 - 2014. Podľa § 63 ods. 4 citovaného zákona sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2015 19 % z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. Takto po úprave priemerný osobný mzdový bod u navrhovateľky je 0,5251. Ku dňu vzniku invalidity (21. 05. 2015) získala 11950 dní obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočítalo obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok, do dosiahnutia dôchodkového veku v rozsahu 2563 dní, t. j. spolu 14513 dní, čo je 39,7617 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia (rozpis v osobnom liste). Rok dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9 zák. č. 461/2003 Z. z. je 365 dní dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 21. máju 2015 je 10,6865 eur. Suma invalidného dôchodku je 122,80 eur mesačne. Podľa § 81 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zák. č. 252/2012 Z. z. sa zvyšuje podľa § 82 citovaného zákona o sociálnom poistení o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku podľa § 1 písm. g/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z. z., teda v danom prípade o 2,70 eur mesačne, čo u navrhovateľky predstavuje sumu 125,50 eur mesačne (122,80 + 2,70). Keďže suma vyplácaného invalidného dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok priznaný podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, je 139,40 eur mesačne, a suma invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004 je 125,50 eur mesačne, postupom podľa § 263a ods. 5 zák. č. 461/2003 Z. z. navrhovateľke bude sa vyplácať dôchodok vo vyššej sume, a nárok na dôchodok v nižšej sume jej zaniká. Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľka podala na tunajší súd návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne (odvolanie proti rozhodnutiu odporkyne), v ktorom uviedla, že pri posudzovaní jej zdravotného stavu prišlo k viacerým pochybeniam, ktorý nebol objektívne zistený a žiada o zrušenie rozhodnutia odporkyne a vydanie nového rozhodnutia podľa objektívnej pravdy. Uviedla, že so záverom posudkového lekára v Lekárskej správe - odborný posudok o invalidite zo dňa 26. 05. 2015 o jej zdravotnom stave nesúhlasí, i keď v ňom sa uvádza, že obsahuje všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyslovenie uvedeného posudkového záveru. Dôvodom na podanie žiadosti o opätovné posúdenie zdravotného stavu dňa 23. 03. 2015 u nej bola tá skutočnosť, že zdravotný stav sa jej zhoršuje v porovnaní s pôvodnými diagnózami a odborní lekári (neurológ, ortopéd) jej navrhli, aby znovu požiadala o posúdenie zdravotného stavu. Naviac sa k pôvodným diagnózam pridružili nové ochorenia. Poukázala na lekársky posudok ÚPSVaR v Nitre č. sp. 2015/61730 zo dňa 07. 04. 2015, podľa ktorého bola u nej stanovená miera funkčnej poruchy na 50 % na základe diagnosticko- funkčného vyhodnotenia s dg.: A. hypertenzia 3/II, Scoliosis TH-L, Coxarthrosis 1.dx, PHMSC 1.dx. Podľa záveru CT vyšetrenia chrbtice sa u nej jedná o ťažkú dextrokonvexnú skoliózu lumbálnej chrbtice s pokročilými degeneratívnymi zmenami pokročilou osteochondrózou diskov a ich asimetrickými cirkulárnymi protrúziami a multisegmentálnymi stenózami neuroforamenou, s kompresiami početných koreňov, pokročilou spondylartrózou a spondylózou. K pôvodnému ortopedickému vyšetreniu sa pridružila Enthesopatia trochanteri majoris coxae, dx. Irritans PHMSC 1.dx s funkčným obmedzením, Bursitis subarcromialis i. dx. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že skoliózou chrbtice trpí od 10-tich rokov a jej stav sa napriek nespočetným fyzikálno-rehabilitačným terapiám, hospitalizáciám a medikamentóznej liečbe nezlepšil. Poukázala na záver vyšetrenia celotelovým tomografom, ktorého závery nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť a prácu, ktorú doteraz vykonávala, fyzicky nezvláda - nedokáže sedieť viac ako pol hodiny bez bolesti, keď chodí, je to ešte horšie. Poukázala na osobný list dôchodkového poistenia, ktorý svedčí o tom, že vždy sa snažila pracovať a zamestnávateľmi bola hodnotená kladne, ale zamestnávatelia nebudú tolerovať jej obmedzenia. Uviedla, že žije so svojou 77-ročnou chorou matkou, jej sociálna situácia je viac ako ťaživá, keď si nemôže nájsť prácu vzhľadom na jej zdravotný stav. Nesúhlasí preto s vyjadrením posudkovej lekárky, že jej stav sa nezhoršil a zostal nemenný - je to len jej subjektívny "odborný" názor na základe jedného krátkeho formálneho vyšetrenia bez ohľadu na potrebné preštudovanie záverov odborných vyšetrení, ktoré pred podaním žiadosti na posúdenie zdravotného stavu podala. Navrhovateľka je toho názoru, že ak jej posudková lekárka pri posudzovaní jej zdravotného stavu v posudku uviedla, že doterajšia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u nej stanovená na 45 %, čo nezodpovedá objektívnej pravde, a na základe navýšenia o 10 % na ostatné ochorenia, je podľa posudkovej lekárky spolu 55 %, ale podľa jej názoru s poukazom na lekársky posudok ÚPSVaR Nitra zo dňa 07. 04. 2015 bola stanovená miera funkčnej poruchy na 50 %, potom správne mala byť miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u nej stanovená na 60 %. Navrhovateľka uviedla, že nechápe, ako bola lustrovaná spisová dokumentácia a ako sa môže stať takáto chyba, lebo aj 5 % pri posudzovaní zdravotného stavu, je pre niekoho ako je ona, veľmi veľa. Nevie, či na základe týchto skutočností je potom správne rozhodnutie odporkyne zo dňa 15. 06. 2015 podľa § 263 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zák. č. 529/2006 Z. z., v ktorom je uvedené, že jej zanikol nárok na invalidný dôchodok v sume 125,50 eur a bude sa jej vyplácať invalidný dôchodok v sume 139,40 eur od 21. 05. 2015, nakoľko sa jej dôchodok v tej vyššej sume vypláca od 01. 01. 2015 na základe rozhodnutia odporkyne zo dňa 04. 12. 2014 č. XXX XXX XXXX 0. Odporkyňa opravný prostriedok navrhovateľky spolu s vyjadrením a posudkovým spisom predložila vec krajskému súdu na ďalšie konanie. Vo vyjadrení uviedla, že žiada, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zo dňa 15. 06. 2015 o zamietnutí žiadosti i zvýšenie invalidného dôchodku ako vecne správne potvrdil. Navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu odporkyne podala opravný prostriedok, v ktorom namietala, že sa jej pridružili ďalšie ochorenia a preto nesúhlasí so záverom, že sa jej zdravotný stav nezhoršil a zostal nemenný. Námietkam navrhovateľky nie je možné vyhovieť a poukázala na posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky Nitra zo dňa 26. 05. 2015. Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom pobočky odporkyne v Nitre dňa 06. 10. 2015 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 4. novembra 2015, ktorý zotrval na pôvodnom posudku, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 29 ods. 3 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, je naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Taktiež dospel k záveru, že navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s dátumom vzniku invalidity od 21. 05. 2015. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že zdravotný stav je zhoršený na úroveň invalidity na 21. mája 2015 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi, najmä odbornými lekárskym i nálezmi nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo zmenu dátumu vzniku invalidity. Odporkyňa ďalej uviedla, že suma vyplácaného invalidného dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok priznaný podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 je 139,40 eur mesačne a suma invalidného dôchodku podľa zákona účinného do 1. januára 2004 je 125,50 eur mesačne, navrhovateľke sa vypláca dôchodok vo vyššej sume a nárok na dôchodok v nižšej sume zaniká. Odporkyňa je toho názoru, že navrhovateľke sa nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia o zvýšenie sumy invalidného dôchodku a je toho názoru, že o žiadosti navrhovateľky bolo rozhodnuté správne a v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom. Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1, § 246b ods. 2 O.s.p), preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, na pojednávaní, v rozsahu dôvodov návrhu (opravný prostriedok navrhovateľky) v súlade s § 250l ods. 2, § 249 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný a preto rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ako vecne správne potvrdil. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§ 244, § 250l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. o sociálnom poistení, v platnom znení ku dňu rozhodovania, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení : (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa § 263 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak poberateľ invalidného dôchodku podľa prvej vety vykonáva činnosť zamestnanca, práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, výkon týchto činností alebo prác nemá po 31. júli 2006 vplyv na nárok na výplatu invalidného dôchodku. Podľa § 263a ods. 5 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ak poistenec uvedený v odsekoch 1 a 2 má nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon. Z Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. Krajský súd v intenciách citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne a dospel k záveru, že odporkyňa o orgán verejnej moci neuplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom. V danej veci navrhovateľka podala žiadosť dňa 23. 03. 2015 o opätovné posúdenie jej zdravotného stavu z dôvodu, že zdravotný stav sa jej zhoršuje v porovnaní s pôvodnými diagnózami a odborní lekári (neurológ, ortopéd) jej navrhli, aby Sociálnu poisťovňu znovu požiadala o posúdenie zdravotného stavu. V zmysle ustálenej súdnej praxe a judikatúry, žiadosť o zvýšenie sumy poberaného invalidného dôchodku spojenú so žiadosťou o prehodnotenie zdravotného stavu poberateľa dôchodku je potrebné považuje aj za žiadosť o uplatnenie nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, postup odporkyne bol správny, keď nárok navrhovateľky podľa žiadosti bol posúdený aj podľa citovaného ustanovenia a zákona č. 461/2003 Z. z. Zdravotný stav navrhovateľa, vzhľadom na rozhodnutie o jej invalidite podľa predpisov platných do účinnosti zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, bol posúdený podľa § 263 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení posudkovým lekárom odporkyne, resp. jej pobočky so záverom v Lekárskej správe - odborný posudok o invalidite zo dňa 26. mája 2015, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 29 ods. 3 písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb. v znení zák. č. 194/1994 Z. z. a zák. č. 107/1999 Z. z., ale je naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jej telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov. Podľa § 71 ods. 1, 8 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľka je invalidná pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, lebo podľa zistení posudkového lekára miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách u navrhovateľky bola stanovená na 55 % (45 % pre rozhodujúce zdravotné postihnutie Kód dg.: M41 podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 5, písm. b/, ostatné postihnutie chrbtice pri skolióze vo viacerých pohybových segmentoch pri fixovanom okrúhlom chrbte s tvorbou gibbu plus zvýšenie percentuálnej miery o 10 % pre iné zdravotné postihnutie), keďže podľa § 70 ods. 7 zákona, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Po podaní návrhu, v priebehu súdneho konania, bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom pobočky odporkyne v Nitre a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava dňa 4. novembra 2015, ktorí zotrvali na pôvodnom posudku. Zistené zdravotné postihnutia u navrhovateľky, podľa predložených lekárskych nálezov, posudkový lekár zaradil podľa Prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení do príslušnej kapitoly a určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 5). Lekárska správa - odborný posudok o invalidite zo dňa 26. mája 2015 tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyslovenie posudkového záveru o invalidite od 21. 05. 2015, ku ktorému dátumu splnila i zákonnú podmienku obdobia dôchodkového poistenia, lebo pred vznikom invalidity získala 11950 dní obdobia dôchodkového poistenia (viď. presný rozpis uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia), ku ktorému sa pripočítalo obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok, do dosiahnutia dôchodkového veku v rozsahu 2563 dní (spolu 14513 dní, čo je 39,7617 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia). Podľa § 60 ods. 9 zák. č. 461/2003 Z. z. rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 21. máju 2015 bola 10,6865 eur. Suma invalidného dôchodku u navrhovateľky podľa zákona potom je 122,80 eur mesačne, ktorú postupom podľa § 81 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zák. č. 252/2012 Z. z. bolo potrebné zvýšiť (§ 82 citovaného zákona) o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku podľa § 1 písm. g/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z. z., o sumu 2,70 eur mesačne, čo u navrhovateľky v konečnom dôsledku bola sumu 125,50 eur mesačne (122,80 + 2,70). Správne postupovala odporkyňa, keď vo výroku rozhodnutia uviedla, že navrhovateľke podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov od 21. mája 2015 vznikol nárok na výplatu invalidného dôchodku v sume 125,50 eur mesačne, avšak podľa § 263a ods. 5 zák. č. 461/2003 v znení zák. č. 529/2006 Z. z. sa jej naďalej vypláca invalidný dôchodok v sume 139,40 eur mesačne, ktorý je vyšší a v súlade s § 209 ods. 2 cit. zákona (náležitosti rozhodnutia) uviedla, že nárok na invalidný dôchodok v nižšej sume 125,50 eur mesačne zaniká. Navrhovateľka uviedla, že táto suma sa jej vypláca od 01. 01. 2015 na základe rozhodnutia odporkyne. Súd považuje za potrebné uviesť, že žiadosť o zvýšenie dôchodku navrhovateľka podala po tomto dátume dňa 23. 03. 2015, ktorú odporkyňa preskúmala postupom vyššie uvedeným a v napadnutom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne uviedla, že ..........." sa jej naďalej vypláca invalidný dôchodok v sume 139,40 eur mesačne, ktorý je vyšší". Zhodne ako s názorom odporkyne, i súd je toho názoru, že navrhovateľke sa nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, keďže podľa predložených lekárskych správ a nálezov, nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľky, že došlo u nej k zhoršeniu zdravotného stavu, ktorý by odôvodňoval zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a následne i zvýšenie sumy poskytovaného invalidného dôchodku. Návrh odborných lekárov (neurológ, ortopéd), aby znovu požiadala o posúdenie zdravotného stavu lebo zdravotný stav sa jej zhoršuje v porovnaní s pôvodnými diagnózami, má iba charakter odporučenia, nie je však záväzný pre posudkového lekára, ktorý je povinný postupovať podľa § 71 ods. 6 zákona, t. j. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia (lekársky nález príslušného odborného lekára s uvedením presnej diagnózy), ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Navrhovateľka vytkla odporkyni, že podľa lekárskeho posudok ÚPSVaR v Nitre zo dňa 07. 04. 2015 bola u nej stanovená miera funkčnej poruchy na 50 %, a preto aj v konaní o zvýšenie invalidného dôchodku správne mala byť miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u nej stanovená na 60 %. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. Na túto námietku súd nemohol prihliadnuť, keďže zákonodarca v § 2 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a zákon stanovuje i podmienky na priznanie nároku, podľa ktorých jedna z podmienok je i miera funkčnej poruchy 50 %, avšak podmienky nároku na zvýšenie invalidného dôchodku, v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu žiadateľa, upravuje zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ide o odlišné právne inštitúty. S prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (napr. uznesenie Ústavného súdu SR IV.ÚS 63/2014, II.ÚS 218/02, III.ÚS 198/07), súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá. Záver odporkyne, ktorý urobila vo svojom rozhodnutí, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o sociálnom poistení. Z týchto dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a rozhodnutie odporkyne zo dňa 15. 06. 2015 podľa § 250q ods. 3 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania prizná. V danom prípade bola navrhovateľka v konaní neúspešná, preto nemá právo na náhradu trov konania proti odporkyni. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, do 15-tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).