Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 15S/38/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015201068 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015201068.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Romana Greguša, v právnej veci žalobcu: D.. T. A., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX Z. B. XXX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, 28. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 53014-2/2015-BA zo dňa 06.10.2015, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 53014-2/2015-BA zo dňa 06.10.2015 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany č. 7298/2015-TO-DvN zo dňa 12.08.2015 podľa § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.11.2015 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 53014-2/2015-BA zo dňa 06.10.2015 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany č. 7298/2015-TO-DvN zo dňa 12.08.2015 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Vo svojej žalobe uviedol, že žalovaný rozhodnutím č. k. 53014-2/2015-BA z 06.10.2015 zamietol žalobcovo odvolanie z 24.08.2015 a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany č. k. 7298/2015-TO-DvN z 12.08.2015 ako prvostupňového orgánu vo veci povinnosti poberateľa dávky v nezamestnanosti vrátiť dávku alebo časť dávky v nezamestnanosti za obdobie od 31.01.2012 do 30.07.2012 v celkovej sume 2.220,75 eura. V rovnakej veci a s rovnakými účastníkmi sa žalovaný v rozhodnutí č. k. 35646-10/2014-BA z 22.12.2014 stotožnil s odvolaním žalobcu z 05.05.2014 a zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín č. k. 4495/2014-TN-DvN z 15.04.2014 vo veci povinnosti poberateľa dávky v nezamestnanosti vrátiť dávku alebo časť dávky v nezamestnanosti za obdobie od 31.01.2012 do 30.07.2012 v celkovej sume 2.220,75 eura a vec vrátil Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín na nové prerokovanie a rozhodnutie. Na základe záväzného rozhodnutia žalovaného Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín dňa 14.05.2015 vydala právoplatné rozhodnutie č. k. 4473/2015- TN-DvN, ktorým podľa § 194 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. zastavila konanie vo veci povinnosti žalobcu vrátiť dávku v nezamestnanosti alebo jej časť v zmysle predošlého zrušeného rozhodnutia č. k. 4495/2014-TN-BvN z 15.04.2014 vo výške 2.220,75 eura za obdobie od 31.01.2012 do 30.07.2012. Krajská prokuratúra Bratislava pod sp. zn. Kd 84/15/1100-8 zo dňa 04.03.2015 potvrdila správnosť postupu žalovaného v rozhodnutí zrušiť rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín č. k. 4495/20147298/2015-TN-DvN vo veci povinnosti poberateľa dávky v nezamestnanosti vrátiť dávku alebo časť dávky v nezamestnanosti za obdobie od 31.01.2012 do 30.07.2012 v celkovej sume 2.220,75 eura, čím potvrdila aj oprávnenosť postupu a obranu žalobcu, že požadovanú finančnú čiastku nemusí vrátiť. Žalobca sa stotožňuje so žalovaným v tom, že poberal dávky v nezamestnanosti v dobrej viere v období od 31.01.2012 do 30.07.2012. V tejto dobe a ani v čase pred podaním žiadosti na výplatu dávky nevedel a nemohol vedieť, že dňa 28.06.2013 podá žiadosť o priznanie nároku na výplatu starobného dôchodku. Žalovaný v dobe podania žiadosti žalobcu nevedel, či budú uspokojené nároky poberateľov dôchodkov z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, čo potvrdzovali súdne spory žalovaného v tejto veci. Žalobca sa dozvedel, že je poberateľom starobného dôchodku s účinnosťou od 28.06.2010, teda v deň doručenia rozhodnutia žalovaného o priznaní starobného dôchodku, ktoré mu bolo doručené dňa 24.02.2014. Žalovaný žalobcovi nepreukázal vedomé zavinenie o neoprávnenú výplatu dávky, alebo že ju vedome poberal v čase, za ktorý mu nepatrila. Žalovaný sa môže domáhať vrátenia dávky v nezamestnanosti v prípade, že žalobca v čase kedy mu bola dávka v nezamestnanosti vyplatená, zavinil, že mu bola vyplatená neprávom alebo v nesprávnej výške tým, že nesplnil povinnosť uloženú mu zákonom, prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, vedel alebo musel z okolností predpokladať, že dávka v nezamestnanosti mu nepatrí, vtedy, ak bude preukázané, že poberateľ zavinil neoprávnenú výplatu dávky alebo, že ju vedome poberal v čase, za ktorý mu nepatrila. Žalovaný žalobcovi žiadne pochybenia v tejto veci nepreukázal. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín č. k. A/2012/33681-OIPSS zo dňa 31.01.2012 bol žalobca zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 31.01.2012. Žiadosť o dávku v nezamestnanosti si v Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín uplatnil dňa 14.02.2012. Na základe splnenia zákonom stanovených podmienok nároku na dávku v nezamestnanosti Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín vydala rozhodnutie č. 17323-2/2012-TN/D zo dňa 28.02.2012, v zmysle ktorého mal žalobca nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 40,6235 eura od 31.01.2012 na obdobie šiestich mesiacov. Za obdobie od 31.01.2012 do 30.07.2012 bola žalobcovi vyplatená dávka v nezamestnanosti v celkovej sume 3.697,10 eura. Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín sa 01.03.2014 z oznámenia príslušného útvaru dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dozvedela, že žalobcovi bol spätne od 28.06.2010 priznaný starobný dôchodok. Spätným priznaním starobného dôchodku boli žalobcovi za obdobie od 31.01.2012 do 30.07.2012 vyplatené dôchodkové dávky aj dávky v nezamestnanosti, čo v zmysle zákona o sociálnom poistení nie je možné. Sociálna poisťovňa, ústredie preto v súlade s § 112 ods. 9 zákona o sociálnom poistení zúčtovala sumy priznaného starobného dôchodku vo výške 1.476,35 eura s dávkami v nezamestnanosti vyplatenými za ten istý čas. Z uvedeného dôvodu Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín dňa 10.03.2014 zaslala žalobcovi výzvu č. 3291/2014-TN-DvN na zaplatenie zvyšnej časti neprávom vyplatenej dávky v nezamestnanosti v sume 2.220,75 eura, a to do 15 dní odo dňa jej doručenia. Nakoľko žalobca v stanovenej lehote zvyšnú časť neprávom vyplatenej dávky v nezamestnanosti neuhradil, Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín dňa 15.04.2014 vydala rozhodnutie č. 4495/2014-TN-DvN, na základe ktorého je žalobca podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení povinný vrátiť časť dávky v nezamestnanosti za obdobie od 31.01.2012 do 30.07.2012 v sume 2.220,75 eura. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán rozhodnutím č. 35646-10/2014-BA zo dňa 22.12.2014 napadnuté rozhodnutie zrušila a vec vrátila Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín na nové prejednanie a rozhodnutie. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.12.2014. Z dôvodu zmeny trvalého pobytu žalobcu Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín odstúpila spisový materiál žalobcu miestne príslušnej Sociálnej poisťovni, pobočka Topoľčany a rozhodnutím č. 4473/2015-TN-DvN zo dňa 14.05.2015 zastavila konanie vo veci povinnosti žalobcu vrátiť dávku v nezamestnanosti alebo jej časť. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.06.2015. V súvislosti s uvedeným žalovaný zdôraznil, že rozhodnutie o zastavení konania nie je rozhodnutím vo veci samej, t. j. nezbavuje žalobcu povinnosti vrátiť zvyšnú časť neprávom vyplatenej dávky v nezamestnanosti, ale je len procesným rozhodnutím, ktorým Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín zastavila konanie z dôvodu zmeny trvalého pobytu žalobcu, aby v danej veci mohla konať miestne príslušná Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany. Dňa 23.03.2015 bolo Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín doručené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín č. k. TN 1/OSAP/ZAM/2014/24900-004 zo dňa 17.10.2014, právoplatného dňom 14.11.2014, ktorým Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín rozhodol tak, že žalobcu nezaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zároveň zrušil pôvodné rozhodnutie č. k. A/2012/33681-OIPSS zo dňa 31.01.2012 o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.02.2012. Nakoľko žalobca vyššie uvedeným rozhodnutím nebol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, dávka v nezamestnanosti sa za obdobie od 31.01.2012 do 30.06.2012 stala neprávom vyplatenou dávkou. Na základe tejto skutočnosti vyzvala Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany žalobcu na vrátenie zvyšnej časti neprávom vyplatenej dávky v nezamestnanosti v sume 2.220,75 eura, avšak neúspešne, preto Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany vydala dňa 12.08.2015 rozhodnutie č. 7298/2015-TO-DvN, ktorým uložila žalobcovi povinnosť vrátiť časť dávky v nezamestnanosti za obdobie od 31.01.2012 do 30.07.2012 v sume 2.220,75 eura. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal spisový materiál vo veci povinnosti žalobcu vrátiť dávku v nezamestnanosti a zistil, že nakoľko žalobca nebol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín č. k. TN1/OSAP/ZAM/2014/24900-004 zo dňa 17.10.2014, nárok na dávku v nezamestnanosti mu nevznikol. Žalobca z poučenia žiadateľa o dávku v nezamestnanosti, ktoré dňa 31.01.2012 vlastnoručne podpísal, vedel, že dávka v nezamestnanosti mu nebude patriť za obdobie, počas ktorého nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Dávka v nezamestnanosti vyplatená za toto obdobie tak stratila svoj zákonný podklad. Dňa 19.10.2015 bola Sociálnej poisťovni, pobočka Topoľčany doručená žiadosť žalobcu o splátkový kalendár, na základe ktorej Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany vydala rozhodnutie č. 9513/2015- TO-DvN zo dňa 27.10.2015, ktorým povolila žalobcovi splátky dlžnej sumy po dobu 18 mesiacov. Dňa 27.11.2015 žalobca uhradil prvú splátku v sume 129,75 eura a dňa 28.12.2015 aj druhú splátku v sume 123 eur. Žalovaný má za to, že žalobca týmto úkonom uznal svoj dlh voči žalovanej. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný súd podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 53014-2/2015-BA zo dňa 06.10.2015 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany č. 7298/2015-TO-DvN zo dňa 12.08.2015 v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín č. k. A/2012/33681-OIPSS zo dňa 31.01.2012 bol žalobca zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 31.01.2012. Dňa 14.02.2012 žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu, pobočka Trenčín o dávku v nezamestnanosti. Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín rozhodnutím č. 17323-2/2012-TN/D zo dňa 28.02.2012 priznala žalobcovi nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 40,6235 eura od 31.01.2012 na obdobie šiestich mesiacov. Za obdobie od 31.01.2012 do 30.07.2012 bola žalobcovi vyplatená dávka v nezamestnanosti v celkovej sume 3.697,10 eura. Dňa 28.06.2013 žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu o starobný dôchodok, ktorý mu bol priznaný spätne ku dňu 28.06.2010. Sociálna poisťovňa, ústredie dňa 17.02.2014 zúčtovala sumy priznaného starobného dôchodku vo výške 1.476,35 eura s dávkami v nezamestnanosti vyplatenými za obdobie od 31.01.2012 do 30.07.2012. Listom zo dňa 04.03.2014 žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu, pobočka Trenčín o vrátenie zúčtovanej sumy 1.476,35 eura. Listom zo dňa 10.03.2014 pod č. 3291/2014-TN-DvN Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín vyzvala žalobcu na zaplatenie zvyšnej časti neprávom vyplatenej dávky v nezamestnanosti v sume 2.220,75 eura, a to do 15 dní odo dňa jej doručenia, avšak neúspešne. Rozhodnutím č. 4495/2014-TN-DvN zo dňa 15.04.2015 Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín uložila žalobcovi povinnosť, aby v súlade s § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení vrátil časť dávky v nezamestnanosti za obdobie od 31.01.2012 do 30.07.2012 v sume 2.220,75 eura. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán rozhodnutím č. 35646-10/2014-BA zo dňa 22.12.2014 napadnuté rozhodnutie zrušila a vec vrátila Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín na nové prejednanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia vydaného rozhodnutia je zrejmé, že sa nepodarilo jednoznačným spôsobom preukázať naplnenie predpokladov pre uplatnenie zodpovednosti podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení voči žalobcovi ako príjemcovi dávky v nezamestnanosti. Odvolací orgán ďalej konštatoval, že zákon o sociálnom poistení nepripúšťa súbežné poberanie dávky v nezamestnanosti aj starobného dôchodku za ten istý čas, avšak tento fakt vždy neumožňuje pristúpiť k vymáhaniu vzniknutého preplatku na dávke v nezamestnanosti podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Nakoľko znenie uvedeného ustanovenia neumožňuje jeho jednoznačnú aplikáciu, odvolací orgán rozhodol tak, ako to bolo uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.12.2014. Dňa 23.03.2015 bolo Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín doručené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín č. k. TN 1/OSAP/ZAM/2014/24900-004 zo dňa 17.10.2014, právoplatného dňom 14.11.2014, ktorým Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín rozhodol tak, že žalobcu nezaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zároveň zrušil pôvodné rozhodnutie č. k. A/2012/33681-OIPSS zo dňa 31.01.2012 o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.02.2012. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín č. 4473/2015-TN-DvN zo dňa 14.05.2015 bolo zastavené konanie vo veci povinnosti žalobcu vrátiť dávku v nezamestnanosti alebo jej časť. V odôvodnení vydaného rozhodnutia bolo citované ustanovenie § 194 ods. 1 písm. a) až c) zákona o sociálnom poistení, ako aj zrušujúce rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorá po preskúmaní veci dospela k záveru, že sa nepodarilo jednoznačným spôsobom preukázať naplnenie predpokladov na uplatnenie zodpovednosti podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení voči príjemcovi dávky v nezamestnanosti. Listom zo dňa 29.06.2015 vyzvala Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany žalobcu na vrátenie zvyšnej časti neprávom vyplatenej dávky v nezamestnanosti v sume 2.220,75 eura, avšak opäť neúspešne, preto dňa 12.08.2015 vydala rozhodnutie č. 7298/2015-TO-DvN, ktorým uložila žalobcovi povinnosť vrátiť časť dávky v nezamestnanosti za obdobie od 31.01.2012 do 30.07.2012 v sume 2.220,75 eura. Z odôvodnenia vydaného rozhodnutia vyplýva, že podmienkou poskytovania dávky v nezamestnanosti je zaradenie do evidencie uchádzačov, ktoré patrí do kompetencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a Sociálna poisťovňa je viazaná ich rozhodnutím. Tým, že žalobca rozhodnutím č. k. TN1/OSAP/ ZAM/201424900-004 zo dňa 17.10.2014 nebol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, dávka v nezamestnanosti za obdobie od 31.01.2012 od 30.07.2012 sa stala neprávom vyplatenou dávkou v celkovej výške 3.697,10 eura. Za toto obdobie bola zúčtovaná časť vyplatenej dávky v nezamestnanosti vo výške 1.476,35 eura so sumou starobného dôchodku, pričom zostatok neprávom vyplatenej dávky v nezamestnanosti vo výške 2.220,75 eura je žalobca povinný vrátiť Sociálnej poisťovni, pobočka Topoľčany. Zákonné ustanovenie, podľa ktorého by sa tak malo stať, bolo citované ustanovenie § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal spisový materiál vo veci povinnosti žalobcu vrátiť dávku v nezamestnanosti a zistil, že nakoľko žalobca nebol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín č. k. TN1/OSAP/ZAM/2014/24900-004 zo dňa 17.10.2014, nárok na dávku v nezamestnanosti mu nevznikol, preto podané odvolanie zamietol. V odôvodnení vydaného rozhodnutia konštatoval, že podmienky vzniku a zániku sociálneho poistenia, vrátane podmienok zániku nároku na dávku v nezamestnanosti sú striktne stanovené zákonom o sociálnom poistení, ktorý neobsahuje ustanovenia o odstránení tvrdosti zákona a neumožňuje Sociálnej poisťovni povoliť výnimky zo zákonných podmienok vo veci povinnosti vrátiť dávku v nezamestnanosti ani prihliadať na sociálnu a finančnú situáciu žiadateľa o dávku v nezamestnanosti. Zákonné ustanovenie, podľa ktorého vznikla žalobcovi povinnosť vrátiť dávku alebo jej časť, bolo citované ustanovenie § 236 ods. 1 písm. b) a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len „evidencia nezamestnaných občanov“) bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 104 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti. Podľa § 105 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov a zaniká uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti. Podporné obdobie v nezamestnanosti pre poistenca uvedeného v § 104 ods. 1 a 3 je šesť mesiacov a pre poistenca uvedeného v § 104 ods. 2 sú štyri mesiace. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu uvedeného v § 106. Podľa § 105 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie a dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. Podľa § 236 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak a) nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom, b) prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo c) vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. Podľa § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. V stručnom odôvodnení prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany č. 7298/2015-TO-DvN zo dňa 12.08.2015 sa konštatuje, že podmienkou poskytovania dávky v nezamestnanosti je zaradenie do evidencie uchádzačov, ktoré patrí do kompetencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a Sociálna poisťovňa je týmto rozhodnutím viazaná. Tým, že žalobca rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín č. k. TN1/OSAP/ZAM/201424900-004 zo dňa 17.10.2014 nebol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, dávka v nezamestnanosti za obdobie od 31.01.2012 od 30.07.2012 sa stala neprávom vyplatenou dávkou v celkovej výške 3.697,10 eura. Za toto obdobie bola zúčtovaná časť vyplatenej dávky v nezamestnanosti vo výške 1.476,35 eura so sumou starobného dôchodku, pričom zostatok neprávom vyplatenej dávky v nezamestnanosti vo výške 2.220,75 eura je žalobca povinný vrátiť Sociálnej poisťovni, pobočka Topoľčany. Zákonné ustanovenie, podľa ktorého by sa tak malo stať, bolo ustanovenie § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v zmysle ktorého príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. Uvedené ustanovenie predpokladá, že žalobca vedel alebo z okolností musel predpokladať, že mu dávka v nezamestnanosti priznaná rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín č. 17323-2/2012-TN/D zo dňa 28.02.2012 za obdobie od 31.01.2012 do 30.07.2012 bola vyplatená neprávom alebo vo vyššej sume, ako mu patrila. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že preukázanie uvedenej skutočnosti zaťažuje správny orgán a z časového hľadiska je rozhodujúce obdobie od 31.01.2012 do 30.07.2012. V tomto čase žalobca nielenže nemohol vedieť, ale ani predpokladať, že dňa 28.06.2013 požiada Sociálnu poisťovňu o starobný dôchodok a že mu tento bude priznaný spätne ku dňu 28.06.2010. Rovnako nemohol vedieť a ani z okolností predpokladať, že ho Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín svojím rozhodnutím č. k. TN 1/OSAP/ZAM/2014/24900-004 zo dňa 17.10.2014 nezaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zároveň zruší svoje pôvodné rozhodnutie č. k. A/2012/33681-OIPSS zo dňa 31.01.2012, ktorým ho do evidencie uchádzačov o zamestnanie zaradil a na základe ktorého mu boli dávky v nezamestnanosti následne vyplácané. Len subjektívna vedomosť žalobcu o vyššie uvedených skutočnostiach zakladá jeho povinnosť neoprávnene vyplatenú dávku vrátiť. Prvostupňový správny orgán sa v odôvodnení svojho rozhodnutia týmto predpokladom vôbec nezaoberal, pričom svoje rozhodnutie založil len na konštatovaní, že nezaradením žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa dávka v nezamestnanosti za obdobie od 31.01.2012 do 30.07.2012 vo výške 3.697,10 eura stala neprávom vyplatenou, čo je podľa názoru súdu pre účely citovaného § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení právne irelevantné. Odvolanie podané žalobcom proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný ako druhostupňový správny orgán zamietol rozhodnutím č. 53014-2/2015-BA zo dňa 06.10.2015 len všeobecným poukázaním na to, že podmienky vzniku a zániku sociálneho poistenia, vrátane podmienok zániku nároku na dávku v nezamestnanosti sú striktne stanovené zákonom o sociálnom poistení, ktorý neobsahuje ustanovenia o odstránení tvrdosti zákona a neumožňuje Sociálnej poisťovni povoliť výnimky zo zákonných podmienok vo veci povinnosti vrátiť dávku v nezamestnanosti ani prihliadať na sociálnu a finančnú situáciu žiadateľa o dávku v nezamestnanosti. V jeho odôvodnení, rovnako ako v odôvodnení prvostupňového správneho orgánu úplne absentujú skutočnosti, na základe ktorých by mali správne orgány preukázané naplnenie predpokladov na uplatnenie zodpovednosti voči žalobcovi ako príjemcovi dávky v nezamestnanosti podľa citovaného § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Keďže vyššie uvedené nedostatky majú za následok nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí pre nedostatok dôvodov v nich uvedených, súd ich podľa § 250j ods. 2 písm. d) OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 250k ods. 1 veta prvá OSP, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Tým, že súd žalobe vyhovel, mal žalobca v konaní úspech, a preto má proti žalovanému právo na náhradu trov konania. Žalobca si však v konaní žiadne trovy neuplatnil, preto mu súd ich náhradu nepriznal. Rozhodnutie súdu bolo prijaté jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Nitre na Najvyšší súd Slovenskej republiky v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.