Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sd/370/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015201094 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015201094.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: K. E., bytom T., L. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o invalidný dôchodok, samosudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.6.2015. Navrhovateľke súd nepriznáva náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.6.2015, bola navrhovateľke zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok, pretože posudku posudkového lekára SP, pobočky Komárno nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 20 %. Voči tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka včas návrh na preskúmanie rozhodnutia, ktorý bližšie nezdôvodnila. Na pojednávanie sa navrhovateľka nedostavila. Súd pojednával v jej neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O. s. p. Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť s poukazom na závery posudkových lekárov. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v zmysle ustanovenia § 250 l ods. 1 a nasl. O. s. p. a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Zdravotný stav navrhovateľky bol znova posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - ústredia so sídlom v Bratislave, dňa 10. 11. 2015, so záverom, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 40 %. K horeuvedenému záveru dospel po vyšetrení navrhovateľky u posudkového lekára a zhodnotení odborných lekárskych nálezov - interné, psychiatrické, psychologické, neurologické. Zdravotný stav navrhovateľky v správnom konaní posudzoval posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Komárno, dňa 20. 08. 2015, podľa § 184 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. a v súdnom konaní posudkový lekár sociálneho poistenia SP- ústredie Bratislava so sídlom v Bratislave, dňa 10. 11. 2015. Posudkový lekár ústredia dospel k zhodnému záveru, že u navrhovateľky sa jedná o ľahkú duševnú zaostalosť, ktorú určil aj za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa V. položka 6 písm. a/. Posudkový lekár vyšetril navrhovateľku, zhodnotil predložené lekárske nálezy a vykonal psychiatrické vyšetrenie navrhovateľky za prítomnosti psychiatra. Navrhovateľka navštevovala špeciálnu základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským. Od 12. 07. 2013 do 31. 08. 2013 a od 30. 06. 2014 do 31. 08. 2014 pracovala v Gamote s.r.o. ako robotníčka. Od svojich 11 rokov je sledovaná neurológom pre
epilepsiu typu absencii na liekoch bez záchvatov. V zdravotnej dokumentácii sa nachádza psychologický nález - primovyšetrenie z roku 2002 so záverom: hraničné pásmo mentálnej zaostalosti, zaradená do špeciálnej základnej školy, ktorú absolvovala v plnom rozsahu. Do r. 2014 psychiatra, psychológa nenavštevovala. V r. 2014 opakované psychiatrické nálezy a psychologický nález so záverom duševnej zaostalosti ťažkého stupňa, bez realizácie validnej psychodiagnostiky, iba na základe krátkodobej observácie počas ambulantných vyšetrení, heteroanamézy od rodiny pri účelovom a tendenčnom odmietaní navrhovateľky spolupracovať. Psychiatricky popísané poruchy správania sú podmienené zníženou sociokultúrnou stimuláciou a výchovnou zanedbalosťou prostredia, v ktorom navrhovateľka žije. Jednoznačné účelové tendencie získať invaliditu už samotne podmieňujú istú intelektovú úroveň a vznik ťažkej duševnej zaostalosti vo veku 19 rokov života je medicínsky vylúčený. Reálne skutočnosti o posudzovanej ktorá bola schopná absolvovať špeciálnu základnú školu pri maximálnej neochote získať školské zručnosti, schopnosť opakovane sa zamestnať sú fakty, ktoré vylučujú úroveň ťažkej duševnej zaostalosti. Takisto vznik duševnej zaostalosti uvedenej v hĺbke adolescencii a v dospelom veku bez prítomnosti degeneratívneho, metabolického, zápalového, eventuálne úrazového postihnutia mozgu je medicínsky nevysvetliteľné. Inkontinencia objektivizovaná nikdy nebola. Neochotu spolupracovať a tým znemožniť psychodiagnostiku považuje posudkový lekár za vedomé a účelové s cieľom získať invaliditu. Stav je jednoznačne sociokulturálne podmienený, pričom mentalita a správanie sú charakterizovateľné jediným výrazom: romomilieaupatia (neschopnosť a neochota integrovať sa do spoločnosti na úrovni všeobecne prijatých ľudských, morálnych, kulturálnych noriem, ignorácia základných občianskych povinností, špecifické formy správania s cieľom získať "status" duševnej zaostalosti ako prostriedok dosiahnuť životné finančné zabezpečenie formou invalidného dôchodku). Agravačné tendencie, demoštratívne a teatrálne prejavy v konaní však vylučujú i pásmo ľahkej duševnej zaostalosti. Konštatuje simplexnú osobnosť s prejavmi romomileupatie s charakteristickými črtmi v správaní. Fokálna epilepsia so sporadickými záchvatmi dobre kontrolovaná liečbou je posudkovo nevýznamné. jej zdravotný stav invaliditu nepodmieňuje, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 40 %. (Gramotná so základným vzdelaním, bola schopná opakovane sa zamestnať, vo svojej komunite funguje bez problémov, bez porúch sociálnej integrácie). V neurologickom vyšetrení z 07/2015 bola odporučená hospitalizácia navrhovateľky na verifikáciu inkontinencie, objektivizácie aj epilepsie ako aj stupňa mentálnej retardácie, preto na konaní bola v prítomnosti otca menovanej, odporučená hospitalizácia na psychiatrickom oddelení. P r e t o navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 na účely § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky je 40 %. Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú.
Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná. Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky neboli známe a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku súd nezistil. Posudkový lekár rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľky a posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si navrhovateľka sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľkin zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 17.6.2015 je vecne správne, a preto ho podľa § 250q ods. 2 O. s. p. potvrdil. Krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľke trovy konania nepriznal, pretože nemala v konaní úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.