Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/250/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015201113 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015201113.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: UKE, s.r.o., Belá 1, Belá, IČO: 36 547 280, zastúpeného advokátom Mgr. Jánom Makarom, Agátová 3406/7A, Bratislava 4, adresa pre doručovanie: Kapitulská 18/A, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 1359639/2015 zo dňa 31. 08. 2015, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1359639/2015 zo dňa 31. 08. 2015 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Z predloženého administratívneho spisu, týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového daňového orgánu (správcu dane), súd zistil, že žalobca podal dňa 24. 04. 2012 riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012, v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť v sume 611,49 eur. Dňa 16. 05. 2012 podal dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012 k dani z pridanej hodnoty, v ktorom uviedol nadmerný odpočet v sume 4.573.609,07 eur, rozdiel oproti podanému daňovému priznaniu v sume mínus 4.574.220,56 eur a daň na úhradu v sume mínus 4.574.220,56 eur. V uvedený deň, t. j. 16. 05. 2012 podal taktiež dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009, v ktorom uviedol nadmerný odpočet v sume 1.082,47 eur a rozdiel oproti podanému daňovému priznaniu v sume 4.571.250,04 eur. 2. Na doplnenie je potrebné uviesť, že podaniu vyššie uvedených daňových priznaní predchádzala skutočnosť, že žalobca dňa 25. 01. 2010 podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009, v ktorom uviedol nadmerný odpočet v sume 582,05 eur a dňa 19. 04. 2010 podal dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet v sume 4.572.332,51 eur na základe dvoch faktúr vystavených dodávateľom žalobcu, t. j. spoločnosťou Gebr. Esch dňa 30. 12. 2009 za dodávku stavebných prác. V predloženom administratívnom spise sa tieto dve faktúry nachádzajú, sú vystavené v nemeckom jazyku, a to pod č. R-2009-GebrEsch-Belá-E865-N001 (daň z pridanej hodnoty uvedená v sume 4.533.550,27 eur) a pod č. R-2009-GebrEsch-Belá-E865-N002 (daň z pridanej hodnoty uvedená v sume 37.699,75 eur). Daňový úrad Štúrovo vykonal u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009 a po vykonanom dokazovaní bol dňa 14. 04. 2011 spísaný protokol z tejto kontroly. Z výsledkov kontroly vyplynulo zistenie rozdielu dane z pridanej hodnoty v sume 4.571.250,02 eur (v dodatočnom daňovom priznaní za uvedené zdaňovacie obdobie si žalobca uplatnil nadmerný odpočet v sume 4.572.332,51 eur a po daňovej kontrole bol zistený nadmerný odpočet v sume 1.082,49 eur). Následne bol dňa 18. 05. 2011 vydaný dodatočný platobný výmer, ktorým správca dane žalobcovi znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie december 2009 zo sumy 4.572.332,51 eur na sumu 1.082,49 eur. Na základe odvolania v predmetnej veci rozhodoval i žalovaný, ktorý dňa 08. 09. 2011 rozhodnutie správcu dane zo dňa 18. 05. 2011 potvrdil ako vecne správne a z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho rozhodnutia. Rozhodnutie žalovaného zo dňa 08. 09. 2011 bolo i predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 26S/22/2011 a súd rozsudkom zo dňa 09. 08. 2012 č. k. 26S/22/2011-87 podanú žalobu zamietol, pričom sa stotožnil so závermi žalovaného ako aj správcu dane v tom, že faktúry od daňového subjektu Gebr. Esch, t. j. dodávateľa žalobcu zo dňa 30. 12. 2009, na základe ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009, neobsahujú zákonom stanovené náležitosti (nie je v nich uvedené množstvo a druh dodaného tovaru, rozsah a druh dodanej služby, nie je jasne vymedzený dátum, kedy bol tovar alebo služby dodané) a tieto faktúry nemôžu tvoriť podklad pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Súd uviedol, že na základe týchto faktúr nemohla vzniknúť daňovému subjektu Gebr. Esch daňová povinnosť na zaplatenie dane z pridanej hodnoty v sume 4.571.250,02 eur, čo bolo spoľahlivo objasnené v konaní pred správcom dane a bez vzniku tejto daňovej povinnosti ani žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. V predloženom administratívnom spise sa nachádzajú i listiny v nemeckom jazyku vystavené dňa 31. 01. 2012 označené ako „Storno - Rechnung“ pod č. S-GebrEsch-Belá-E865-N001, na ktorej je uvedená daň z pridanej hodnoty v sume 4.533.550,27 eur a pod č. S-GebrEsch-Belá-E865-N002, na ktorej je uvedená daň z pridanej hodnoty v sume 37.699,75 eur (jedná sa o listiny, na ktorých je uvedená rovnaká daň z pridanej hodnoty ako na faktúrach vystavených dodávateľom žalobcu dňa 30. 12. 2009, na základe ktorých si žalobca dodatočným daňovým priznaním uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009). Dňa 31. 01. 2012 dodávateľ žalobcu, t. j. spoločnosť Gebr. Esch vystavil pre žalobcu ako odberateľa faktúry (spolu v počte 15) na dodávku stavebných prác, a to: 1 faktúru s dátumom zdaniteľného plnenia 31. 12. 2007, 12 faktúr s dátumom zdaniteľného plnenia 31. 12. 2008, 1 faktúru s dátumom zdaniteľného plnenia 31. 12. 2009 a 1 faktúru s dátumom zdaniteľného plnenia 31. 12. 2010. Jedná sa o faktúry vystavené čiastočne v slovenskom a čiastočne v nemeckom jazyku, na ktorých je uvedená daň z pridanej hodnoty a na základe ktorých si žalobca dodatočným daňovým priznaním za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty. 3. Následne po podaní dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012 k dani z pridanej hodnoty, v ktorom si žalobca uplatnil nadmerný odpočet dane v sume 4.573.609,07 eur sa dňa 21. 08. 2012 začala u žalobcu daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012. Dňa 11. 09. 2012 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, účelom ktorého bolo predloženie účtovných dokladov k výkonu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za vyššie uvedené zdaňovacie obdobie. Dňa 14. 09. 2012 bola správcovi doručená zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 30. 04. 2012 uzavretá medzi prenajímateľom (žalobca) a nájomcom (spoločnosť Château Belá, s.r.o.), predmetom ktorej boli nebytové priestory, a to časť kaštieľa v obci Belá. 4. Na základe výzvy správcu dane zo dňa 31. 12. 2012 podal žalobca písomné vyjadrenie zo dňa 11. 02. 2013, v ktorom zrekapituloval skutkový stav (uplatnenie nadmerného odpočtu žalobcom za zdaňovacie obdobie december 2009 v sume 4.571.250,04 eur na základe dodatočného daňového priznania zo dňa 19. 04. 2010 na základe dvoch faktúr zo dňa 30. 12. 2009 s dátumom zdaniteľného plnenia dňa 30. 12. 2009 vystavených dodávateľom stavebných prác, t. j. spoločnosťou Gebr. Esch, daňová kontrola u žalobcu a neuznanie celej výšky uplatneného nadmerného odpočtu, daňová kontrola v spoločnosti dodávateľa, t. j. Gebr. Esch, ktorá sa skončila prerokovaním protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly zo dňa 23. 04. 2012 so záverom, že dodávky stavebných prác pri rekonštrukcii kaštieľa v Belej predstavovali tzv. čiastkové plnenia a teda deň uskutočnenia zdaniteľného plnenia, t. j. stavebných prác nastal čiastkovo k 31. 12. 2007, k 31. 12. 2008 a k 31. 12. 2009, dodávateľ stavebných prác vystavil počas daňovej kontroly dňa 31. 01. 2012 faktúry, na základe ktorých žalobca podal dodatočné daňové priznanie dňa 16. 05. 2012, v ktorom si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z týchto faktúr za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012). Zároveň poukázal na to, že Daňový úrad Bratislava po kontrole vykonanej u dodávateľa stavebných prác bol toho názoru, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia došlo, ale z väčšej časti v iných zdaňovacích obdobiach, ako uvádzal tento daňový subjekt (dodávateľ stavebných prác). 5. V predloženom administratívnom spise sa nachádza i protokol zo dňa 23. 04. 2012, spísaný Daňovým úradom Bratislava o výsledku zistenia z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty vykonanej u daňového subjektu Gebr. Esch Wohnbaugesellschaft mbH, so sídlom Troisdorf, SRN v zdaňovacom období máj - jún 2007, august - december 2007, január - december 2008 a január - december 2009, zo záverov ktorého vyplýva, že táto spoločnosť ako dodávateľ odovzdala odberateľovi (spoločnosť UKE, s.r.o.) jednotlivé časti stavby už v roku 2007, 2008 a 2009, pričom dňa 30. 12. 2009 vystavila dve faktúry za dodávku stavebných prác na oprave kaštieľa v Belej pre žalobcu ako odberateľa a na faktúre č. R-2009-GebrEsch-Belá-E865-001 sú rozpísané jednotlivé dodávky stavby do rokov 2006 až 2009, čo naznačuje, že boli vykonané čiastkové dodávky stavby kaštieľa. Okrem iného je v tomto protokole uvedené, že počas kontroly daňový subjekt Gebr. Esch predložil opravné faktúry vystavené dňa 31. 01. 2012 pre žalobcu ako odberateľa za práce na oprave kaštieľa v Belej a týmto spôsobom stornoval vystavené faktúry za dodanie tovaru a poskytnutie služieb. Taktiež predložil i nové faktúry za stavebné práce uskutočnené v jednotlivých zdaňovacích obdobiach, ktorými deklaroval, že išlo o čiastkové dodanie tovaru a služieb. 6. Ďalšie vyjadrenie podal žalobca dňa 25. 04. 2013, v ktorom poukazoval práve na výsledky daňovej kontroly vykonanej u jeho dodávateľa, t. j. spoločnosti Gebr. Esch. Na základe ďalšej výzvy správcu dane zo dňa 23. 07. 2013 podal žalobca písomné vyjadrenie zo dňa 05. 08. 2013, ktoré doplnil v podaní zo dňa 09. 08. 2013. 7. Dňa 13. 08. 2013 bol spísaný protokol z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, zo záverov ktorého vyplýva, že vykonanou daňovou kontrolou bol zistený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 4.574.220,55 eur (rozdiel medzi podaným dodatočným daňovým priznaním za 1. štvrťrok 2012, v ktorom žalobca uviedol nadmerný odpočet v sume 4.573.609,077 eur a vlastnou daňovou povinnosťou zistenou po daňovej kontrole v sume 611,48 eur). Predmetný protokol bol doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 15. 08. 2013, pričom žalobca sa k nemu písomne nevyjadril. 8. Následne dňa 12. 09. 2013 vydal správca dane rozhodnutie (v rozsahu 68 strán), v ktorom vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 4.574.220,55 eur za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012, nepriznal mu nadmerný odpočet za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 4.573.609,07 eur a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť na tejto dani v sume 611,48 eur z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia. 9. Dňa 07. 10. 2013 bolo doručené správcovi dane odvolanie žalobcu proti predmetnému rozhodnutiu správcu dane zo dňa 12. 09. 2013. V predloženom administratívnom spise sa nachádza i oznámenie žalobcu zo dňa 27. 05. 2015 označené ako „oznámenie o skutkových a právnych okolnostiach s podstatným vplyvom na výrok rozhodnutia o odvolaní“. 10. Súčasťou predloženého administratívneho spisu žalovaného je i protokol zo dňa 17. 06. 2015 z opätovnej daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj až december 2007, január až december 2008 a január až december 2009 vykonanej v spoločnosti Gebr. Esch Wohnbaugesellschaft mbH správcom dane, t. j. Daňovým úradom Nitra, pobočka Komárno, zo záverov ktorého vyplynulo, že tento daňový subjekt dňa 31. 01. 2012 vystavil dve storno faktúry k dvom faktúram zo dňa 30. 12. 2009 a zároveň dňa 31. 01. 2012 vystavil faktúry (opravné) pre odberateľa, t. j. žalobcu, v ktorých uviedol dátum zdaniteľného plnenia dátum 31. 12. 2007 (1 faktúra), 31. 12. 2008 (12 faktúr) a 31. 12. 2009 (1 faktúra). Tieto opravné faktúry správca dane v opätovnej daňovej kontrole neakceptoval, nakoľko vzhľadom na dátum ich vystavenia, t. j. 31. 01. 2012 nemajú vplyv na daňovú povinnosť kontrolovaného daňového subjektu v zdaňovacom období december 2007, december 2008 a december 2009. V protokole z tejto daňovej kontroly je zároveň uvedené, že správca dane pri opätovnej daňovej kontrole nesúhlasí s kontrolnými zisteniami pri riadnej daňovej kontrole, tak ako sú uvedené v protokole zo dňa 23. 04. 2012, nakoľko kontrolná skupina pri riadnej daňovej kontrole ako dôkaz svojich zistení uvádza faktúry (opravné) vystavené dňa 31. 01. 2012, ktoré nie sú a nemohli byť súčasťou zdaňovacieho obdobia december 2009 a tieto faktúry sa nenachádzajú ani v evidencii dane z pridanej hodnoty. 11. O podanom odvolaní žalobcu žalovaný rozhodol dňa 31. 08. 2015 tak, že predmetné rozhodnutie správcu dane zo dňa 12. 09. 2013 potvrdil. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia 12. Žalovaný svojím rozhodnutím zo dňa 31. 08. 2015 potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 12. 09. 2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťroku 2012 v sume 4.574.220,55 eur, nepriznal mu nadmerný odpočet za uvedené zdaňovacie obdobie uplatnený v dodatočnom daňovom priznaní v sume 4.573.609,07 eur a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty zistenú daňovou kontrolou v sume 611,48 eur. 13. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný okrem iného uviedol, že podstata problému spočíva v tom, či žalobca ako daňový subjekt bol oprávnený podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie december 2009 a 1. štvrťrok 2012. Bol toho názoru, že správca dane sa vo svojom rozhodnutí dostatočným spôsobom vysporiadal s problematikou správnosti a opodstatnenosti podania dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie december 2009, ktoré považoval za bezpredmetné a neprihliadal naň. 14. Zdôraznil, že v žiadnom právnom predpise nemá oporu ani argumentácia žalobcu spočívajúca v tom, že podanie dodatočného daňového priznania za 1. štvrťrok 2012 bolo prípustné, pretože faktúry boli vystavené až dňa 31. 01. 2012, teda po ukončení daňovej kontroly u žalobcu. Opätovným dodatočným uplatnením odpočítania dane z pridanej hodnoty v 1. štvrťroku 2012 došlo k duplicitnému uplatneniu nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Skutočnosť, že daňovou kontrolou nebol žalobcovi v minulosti priznaný nárok na vrátenie odpočítanej dane, žalobcu neoprávňuje, aby si opätovne uplatňoval odpočítanie dane. Kontrolné zistenia vykonané v rámci daňovej kontroly sú dôkazom nasvedčujúcim zneužitiu práva, ktoré bolo hlavným cieľom transakcie. Žalovaný bol toho názoru, že uplatnením vystavených storno faktúr a opätovným uplatnením odpočítania dane z dodávateľských faktúr vznikol nadmerný odpočet, ktorý si žalobca uplatnil podaním dodatočného daňového priznania za 1. štvrťrok 2012. Žalobca sa snažil o získanie daňovej výhody, nakoľko tento nadmerný odpočet mu už raz nebol priznaný. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ust. § 51 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov s tým, že konanie žalobcu je možné považovať za úmyselné a účelové s cieľom získať daňovú výhodu - nadmerný odpočet, nakoľko aplikáciou tohto zákonného ustanovenia v prípade, že by si žalobca uplatnil storno faktúry a odpočítanie dane z dodávateľských faktúr v období kalendárneho mesiaca, kedy dostal faktúry, t. j. v januári 2012, tak by sa dane navzájom anulovali a nevznikol by žiadny nadmerný odpočet. 15. Správca dane pri vyhodnotení dôkazov vychádzal z predloženého protokolu o daňovej kontrole vykonanej v spoločnosti Gebr. Esch, na ktorý sa odvoláva i žalobca (daňová kontrola sa však nemôže opierať len o tento protokol), ale taktiež i z údajov získaných z daňového informačného systému, z ktorého správca dane zistil, že spoločnosť Gebr. Esch za zdaňovacie obdobie december 2010 a január 2012 nepodala dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, pričom v tejto spoločnosti sa vykonáva opätovná daňová kontrola. 16. V predmetnej veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie za zdaňovacie obdobie december 2009, ktoré je plne akceptovateľné i za zdaňovacie obdobie 1. štvrťroku 2012 pretože sa týka rekonštrukcie kaštieľa Belá, vykonanie ktorej nebolo spochybnené. Žalovaný súhlasil s tvrdením žalobcu, že dodatočné daňové priznanie je daňový subjekt povinný podať i vtedy, ak zistí, že daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty neobsahuje správne údaje týkajúce sa uskutočnených a prijatých zdaniteľných obchodov za príslušné zdaňovacie obdobie. Z ust. § 16 ods. 8 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov však vyplýva, že dodatočné daňové priznanie možno podať ku skutočnostiam, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly. V predmetnej veci však žalobca podal dodatočné daňové priznanie, ktoré sa týkalo skutočností, ktoré už predmetom daňovej kontroly boli. Žalobca podal dodatočné daňové priznanie oproti riadnemu daňovému priznaniu, ale správne mal podať dodatočné daňové priznanie proti výsledkom po daňovej kontrole. 17. Žalovaný uviedol, že správca dane sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne vysporiadal i s námietkou žalobcu, prečo odmietol postup podľa ust. § 16 ods. 3, písm. b/ vyššie citovaného zákona, t.j. podanie dodatočného daňového priznania. Odôvodnenie jeho rozhodnutia je zrozumiteľné a postačujúce na právne posúdenie veci. Závery správcu dane uvedené v jeho rozhodnutí a vyplývajúce z vykonaného dokazovania, považuje žalovaný za postačujúce k záveru, že žalobca si daň v sume 4.574.220,56 eur uplatnenú na základe dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie 1. štvrťroku 2012 uplatnil v rozpore so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe 18. V podanej žalobe zo dňa 16. 11. 2015, v bode II (skutkové okolnosti), žalobca popísal skutkové okolnosti (tak, ako sú uvedené v bode 2., 4. a 5. tohto rozsudku), ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia žalovaného zo dňa 31. 08. 2015 (proti ktorému podaná žaloba smeruje), ktorý potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 12. 09. 2013. 19. V bode III (predmet sporu) podanej žaloby žalobca uviedol, že predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným je skutočnosť, že podľa žalovaného neboli u žalobcu splnené podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 a § 51 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom podľa žalobcu tieto základné podmienky (ktoré i konkrétne uviedol) u neho splnené boli, a preto si dôvodne uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 1. štvrťroku 2012, ktoré podal dňa 16. 05. 2012, nakoľko v tomto zdaňovacom období dostal faktúry, ktoré obsahovali náležitosti podľa ust. § 71 vyššie citovaného zákona. Boli teda naplnené všetky podmienky na to, aby si uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa Gebr. Esch vystavených dňa 31. 01. 2012 v zdaňovacom období 1. štvrťroku 2012, v dôsledku čoho mu vznikol nadmerný odpočet v sume 4.573.609,07 eur. Podstata sporu podľa žalobcu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci žalovaným vo vzťahu k uplatneniu práva na odpočítanie dane na základe faktúr aj napriek pôvodnej daňovej kontrole, ktoré je spôsobené najmä nesprávnou aplikáciou ust. § 16 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ust. § 25 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Nesprávne právne posúdenie spočíva i vtom, že podľa názoru žalovaného, princíp neutrality dane z pridanej hodnoty mu nezakladá povinnosť, aby skutočnosť vzniku daňovej povinnosti, ako podmienky na vznik práva na odpočítanie dane žalobcu, posúdil rovnako ako na strane dodávateľa Gebr. Esch. Dôsledkom nesprávneho právneho posúdenia žalovaného je i jeho záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania vzniku daňovej povinnosti a s tým súvisiaceho rozsahu dodaného zdaniteľného plnenia a že prípadné pochybnosti ohľadom rozsahu časti dodaného zdaniteľného planenia majú za následok nepriznanie nadmerného odpočtu v celom rozsahu (nie len v časti). Daňové orgány sa taktiež dopustili viacerých procesných chýb, ktoré spôsobili nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, pričom niektoré jeho tvrdenia sú v rozpore s obsahom spisov a žalobca sa domnieva, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné z dôvodu nezrozumiteľnosti ako aj nedostatku právneho zdôvodnenia záverov žalovaného. V tejto časti žaloby žalobca uviedol konkrétne ustanovenia právnych predpisov (§ 3 ods. 1 až 10, § 5 ods. 2, § 16 ods. 8, § 22 ods. 1, § 24 ods. 4, §44 ods. 1, 4, § 45 ods. 1, písm. c/, ods. 2, písm. c/ - e/, § 74 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ust. § 49 ods. 1, 2, písm. a/, § 51 ods. 1, písm. a/, ods. 2, §75 ods. 4, resp. ods. 5, § 79 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov), ktoré podľa jeho názoru žalovaný porušil. 20. V bode IV (právo uplatniť odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe faktúr - nesprávne právne posúdenie) žaloby žalobca uviedol, že nakoľko pôvodne vystavené faktúry spoločnosťou Gebr. Esch dňa 30. 12. 2009 nemali náležitosti v zmysle ust. § 71 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a nevzťahovali sa na dodania, pri ktorých by daňová povinnosť vznikla k 31. 12. 2009, žalobca nebol oprávnený uplatniť si právo na odpočítanie dane na ich základe. Od spoločnosti Gebr. Esch však žalobca následne dostal faktúry a storno (zrušenie) pôvodných dokladov, na základe čoho bol v zmysle ust. § 51 ods. 2 vyššie citovaného zákona oprávnený vykonať odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostal faktúru, t. j. v zdaňovacom období 1. štvrťroku 2012. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ani iný právny predpis neustanovuje, že platiteľ nemôže uplatniť odpočítanie dane na základe správnych dokladov, ak mu už raz bol v daňovom konaní nárok na odpočítanie dane a nadmerný odpočet právoplatne nepriznaný na základe pôvodne nesprávne vystavených dokladov. K právu vystaviť faktúry - nesprávna aplikácia ust. § 25 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a nesprávny výklad čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, žalobca uviedol, že v predmetnom prípade nešlo o opravu základu dane podľa ust. § 25 vyššie citovaného zákona, ktorý v predmetnej veci nesprávne aplikuje žalovaný. Spoločnosť Gebr. Esch stornovala, teda zrušila pôvodné nesprávne doklady (čím deklarovala stav, ako keby nikdy neboli vystavené) a vystavila faktúry podľa ust. § 71 toho zákona, teda neopravila základ dane podľa ust. § 25 vyššie citovaného zákona. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-368/09 Pannon Gép, z ktorého vyplýva, že stornovaniu pôvodných dokladov a vystaveniu faktúr by nemala prekážať skutočnosť, že žalobcovi bol právoplatne zamietnutý nadmerný odpočet na základe pôvodných dokladov. K nesprávnemu výkladu a aplikácii ust. § 16 ods. 8 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného je zmätočné i v tom, že nie je jasné, či žalovaný aplikuje toto ustanovenie na dodatočné daňové priznanie za 1. štvrťrok 2012 alebo len na dodatočné daňové priznanie za december 2009, ktoré nie je predmetom tohto daňového konania. Prípadná aplikácia ust. § 16 ods. 8 vyššie citovaného zákona na dodatočné daňové priznanie za 1. štvrťrok 2012 je však nesprávna. Žalobca si dodatočným daňovým priznaním za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012 uplatnil nadmerný odpočet za 1. štvrťrok 2012 na základe faktúr, ktoré neboli predmetom žiadnej daňovej kontroly za 1. štvrťrok 2012, ani žiadnej inej daňovej kontroly u žalobcu. Predmetom dodatočného daňového priznania za 1. štvrťrok 2012 boli nové skutočnosti oproti pôvodnej daňovej kontrole za december 2009 (ukončenej dňa 16. 05. 2011), najmä faktúry zo dňa 31. 01. 2012 a protokol Daňového úradu Bratislava zo dňa 23. 04. 2012 z riadnej daňovej kontroly v spoločnosti Gebr. Esch. Výklad daňových orgánov v tom zmysle, že žalobca mohol odpočítať daň na základe faktúr v riadnom daňovom priznaní za 1. štvrťrok 2012, ale už tak nemohol urobiť v dodatočnom daňovom priznaní za to isté zdaňovacie obdobie z dôvodu, že údajne sa týka skutočností, ktoré už boli predmetom daňovej kontroly za iné zdaňovacie obdobie, nemá oporu v žiadnom právnom predpise. K vplyvu riadneho vystavenia faktúry na právo odpočítať daň - nesprávny výklad a aplikácia ust. § 71 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, žalobca uviedol, že odmietnutie odpočítania dane z pridanej hodnoty z dôvodu formálne nesprávneho vystavenia faktúr zo strany dodávateľa zdaniteľného plnenia je v rozpore s vnútroštátnou ako aj európskou legislatívou a zásadou neutrality dane z pridanej hodnoty. Žalobcovi ako príjemcovi zdaniteľného plnenia nemôže byť odmietnutý nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dôvodu pochybenia na strane vystaviteľa faktúry. Žalobca a spoločnosť Gebr. Esch sú samostatné oddelené právnické osoby a pre ich personálnu prepojenosť nemôže správca dane automaticky preniesť zodpovednosť za nesprávne vystavenie faktúr na príjemcu faktúr - žalobcu. K tvrdeniu o zneužití práva - nesprávna aplikácia rozhodnutia SD EÚ C-255/02 Halifax žalobca uviedol, že podmienky vzniku zneužitia práva dané v tomto súdnom rozhodnutí, nie sú podľa žalobcu splnené. Žalobcovi nie je jasné, na čom žalovaný zakladá svoju úvahu, že storno faktúry, t.j. faktúry, ktoré rušia pôvodné faktúry a vystavené faktúry, ktoré zrušené doklady nahrádzajú, by sa mohli vzájomne anulovať. 21. V bode V (zásada rovnakého zaobchádzania a neutralita dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k posúdeniu vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa plnení - nesprávne právne posúdenie) podanej žaloby, žalobca k relevancii protokolu z riadnej daňovej kontroly v Gebr. Esch - porušenie ust. § 3, § 22 ods. 1 a § 24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zásady neutrality dane z pridanej hodnoty uviedol, že správca dane skúmal vznik daňovej povinnosti tak u dodávateľa ako i odberateľa (žalobcu) rekonštrukčných prác na kaštieli Belá. Je nevyhnutné, aby bola otázka vzniku daňovej povinnosti posúdená rovnako u oboch týchto daňových subjektov. Žalobca je toho názoru, že žalovaný bol povinný akceptovať kontrolné zistenia Daňového úradu Bratislava uvedené v protokole z riadnej daňovej kontroly u dodávateľa Gebr. Esch, v zmysle ktorého daňová povinnosť vznikla u dodávateľa Gebr. Esch vo vzťahu k rekonštrukčným prácam na kaštieli Belá, nie však tak, ako bola deklarovaná v pôvodných faktúrach, ale čiastočne postupne v zmysle ust. § 19 ods. 3 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a to k 31. 12. 2007, k 31. 12. 2008 a k 31. 12. 2009, teda tak, ako bola deklarovaná na faktúrach. Protokol z tejto daňovej kontroly je výslovne zaradený medzi dôkazné prostriedky v daňovom konaní. Žalobca nesúhlasil s tvrdením daňového úradu a žalovaného, že protokol z riadnej daňovej kontroly v spoločnosti Gebr. Esch nemožno akceptovať ako dôkaz z dôvodu, že kontrolná skupina vzala pri kontrole do úvahy aj faktúry, ktoré spoločnosť Gebr. Esch vystavila práve na základe a v súlade so zisteniami z riadnej daňovej kontroly. Daňový úrad nie je oprávnený hodnotiť vykonanie daňovej kontroly iným správcom dane na tom istom stupni hierarchie daňových orgánov a následne svojvoľne odmietnuť akceptovať protokol z tejto daňovej kontroly ako dôkazný prostriedok. K relevancii protokolu z opätovnej daňovej kontroly v spoločnosti Gebr. Esch žalobca uviedol, že závery Daňového úradu Bratislava z riadnej daňovej kontroly v tejto spoločnosti o vzniku daňovej povinnosti nenegujú ani kontrolné zistenia správcu dane v opätovnej daňovej kontrole v spoločnosti Gebr. Esch. Postup daňového úradu v opätovnej daňovej kontrole v spoločnosti Gebr. Esch porušuje platné právne predpisy, a preto žalobca nesúhlasí s tým, že žalovaný vydal rozhodnutie aj na základe protokolu z opätovnej daňovej kontroly v tejto spoločnosti. Naviac nie je zrejmé, aký právny záver žalovaný na základe protokolu z tejto opätovnej daňovej kontroly vyvodil. Postup daňového úradu v opätovnej daňovej kontrole v spoločnosti Gebr. Esch sa javí ako účelový, pričom daňový úrad sa pokúsil eliminovať jeden z dôkazov žalobcu o vzniku daňovej povinnosti dodávateľa Gebr. Esch, ktorým boli kontrolné zistenia správcu dane v riadnej daňovej kontrole tejto spoločnosti. Daňový úrad v protokole z kontroly neuvádza, na akom právnom základe a z akého dôvodu sa uskutočnila opätovná daňová kontrola, ktorú možno vykonať len z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v ust. § 44 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. K nesprávnej aplikácii ust. § 69 ods. 5 zák. č. 222/2004. Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (povinnosť zaplatiť daň z pridanej hodnoty len z dôvodu jej uvedenia na faktúre) žalobca uviedol, že žalovaný mal prihliadať na kontrolné zistenia Daňového úradu Bratislava v pôvodnej daňovej kontrole v spoločnosti Gebr. Esch bez ohľadu na obsah protokolu z opätovnej daňovej kontroly v tejto spoločnosti, v ktorej sa kontrolná skupina Daňového úradu Nitra na rozdiel od kontrolnej skupiny Daňového úradu Bratislava nezaoberala skúmaním vzniku daňovej povinnosti. 22. V bode VI podanej žaloby (vznik daňovej povinnosti - nesprávne právne posúdenie, nepreskúmateľnosť rozhodnutia, rozpor s obsahom spisov, vady konania) žalobca uviedol, že daňová povinnosť pri plnení, ktoré je predmetom dodatočného daňového priznania za 1. štvrťrok 2012 vznikala postupne k 31. 12. 2007, k 31. 12. 2008, k 31. 12. 2009 a k 31. 12. 2010. Medzi žalobcom a žalovanými je nesporné, že k dodaniu stavebných prác od dodávateľa Gebr. Esch pre žalobcu v súvislosti s kaštieľom Belá skutočne došlo, a teda vznikla daňová povinnosť. K uneseniu dôkazného bremena žalobcu ohľadom vzniku daňovej povinnosti - nesprávna aplikácia § 3 ods. 1 - 3, ods. 6 - 10, § 5 ods. 2, § 24 a § 45 ods. 1, psím. c/, ods. 2, písm. c/ - e/ zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 48 a § 51 zák. č. 222/2004. Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov žalobca uviedol, že vznik daňovej povinnosti pri dodaných rekonštrukčných prácach na kaštieli Belá od dodávateľa Gebr. Esch ako hlavného predpokladu pre vznik práva odpočítať daň dostatočne preukázal, a to najmä nasledovnými dôkazmi: faktúrami vystavenými dňa 31. 01. 2012, ktoré obsahujú rozpis prác, kolaudačnými rozhodnutiami a preberacími protokolmi, stavebnými denníkmi a inou stavebnou dokumentáciou na dvoch CD nosičoch, zmluvou s generálnym dodávateľom Gebr. Esch zo dňa 10. 01. 2007 ako i ďalšími dokladmi. Daňové orgány prekročili pri hodnotení týchto dôkazov zákonný rámec výkonu ich diskrečného oprávnenia a zneužili správne uváženie. Ohľadne času, kedy boli rekonštrukčné práce dokončené, žalobca uviedol, že žalovaný vychádzal výlučne zo zistení z pôvodnej daňovej kontroly u žalobcu (žiadosť o vydanie kolaudačných rozhodnutí z novembra 2007 a preberacích protokolov), z ktorej usudzuje, že rekonštrukčné práce boli skončené v roku 2007. Predmetom dane z pridanej hodnoty je celé spektrum zdaniteľných plnení a okolnosť spočívajúca v potrebe vydania kolaudačného rozhodnutia nemá vplyv na vznik daňovej povinnosti a na vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Skutočnosť, že v roku 2007 neboli pri odovzdávaní stavby deklarované žiadne ďalšie zamýšľané práce, sama osebe nemôže vylúčiť dodatočné rozhodnutie žalobcu o potrebe vykonania ďalších stavebných úprav alebo iných zdaniteľných plnení, ktoré nastali v nasledujúcich rokoch. Predmetné dokumenty preukazujú vznik daňovej povinnosti prinajmenšom v roku 2007, ale zo skúmania subdodávateľských plnení pre spoločnosť Gebr. Esch počas opätovnej daňovej kontroly jednoznačne vyplýva a bolo preukázané, že ďalšie stavebné práce boli realizované aj v roku 2008 a 2009. K stavebným denníkom a i nej stavebnej dokumentácii žalobca uviedol, že súlad spôsobu a rozsahu vedenia stavebných denníkov so stavebnými predpismi je pre posúdenie nároku na nadmerný odpočet irelevantný. Interpretácia správcu dane, že predložené stavebné denníky odporujú platným stavebným predpisom, ide nad rámec platnej a účinnej právnej úpravy v tomto ohľade a javí sa ako svojvoľná. Žalobca sa ďalej vyjadroval k zmluve s generálnym dodávateľom zo dňa 10. 01. 2007, k zaplateniu fakturovanej sumy za rekonštrukciu kaštieľa Belá, k protokolu Daňového úradu Bratislava zo dňa 23. 04. 2012 z daňovej kontroly v spoločnosti Gebr. Esch. K tomuto uviedol, že správca dane odmietol akceptovať zistenia a závery uvedené v predmetnom protokole na základe tvrdenia, že kontrolná skupina Daňového úradu Bratislava určila rozsah daňovej povinnosti, t.j. vyčíslila základ dane a daň len na základe pôvodných dokladov. Toto tvrdenie považoval za nepravdivé. 23. V bode VII podanej žaloby žalobca uviedol, že i v prípade, ak by žalovaný správne posúdil, že nedošlo k vykonaniu stavebných prác v rozsahu tvrdenom žalobcom, bol by žalovaný v súlade s ust. § 79 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov povinný uplatnené odpočítanie dane znížiť v súlade s jeho tvrdenými zisteniami a nie nadmerný odpočet úplne nepriznať. Správca dane ani žalovaný nezdôvodnili vo svojich rozhodnutiach, prečo podľa ich názoru nie sú dané podmienky na priznanie nadmerného odpočtu v celom rozsahu, pričom žalovaný vo svojom rozhodnutí na viacerých miestach potvrdzuje, že k skutočnému dodaniu zdaniteľného plnenia, a teda k vzniku daňovej povinnosti došlo. 24. V bode VIII podanej žaloby žalobca poukázal na iné vady daňového konania a rozpor s obsahom spisov. V tejto súvislosti uviedol, že žalovaný sa počas odvolacieho konania dopustil viacerých vád a neopravil ani vady, ktorých sa dopustil správca dane, pričom sa jedná o vady, ktoré jednoznačne mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorý rozhodol na základe skutočností, ktoré sú v rozpore s obsahom spisov. K odmietnutiu vykonať dôkazy navrhované žalobcom počas daňovej kontroly za 1. štvrťrok 2012 žalobca uviedol, že správca dane sa počas daňovej kontroly zaoberal výlučne procesnou otázkou aplikácie ust. § 16 ods. 8 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a až potom ako žalobca náležite vyargumentoval, že toto ustanovenie sa na predmetnú daňovú kontrolu nevzťahuje, začal sa zaoberať aj materiálnou správnosťou určenia dane. Daňovú kontrolu ukončil bez toho, aby vykonal všetky dôkazy, ktoré navrhol žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 09. 08. 2013. Žalobca nesúhlasil s posúdením žalovaného, že správca dane nebol povinný vykonať dôkazy navrhnuté žalobcom z dôvodu, že si osvojil kontrolné zistenia z pôvodnej daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie december 2009 a vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. K prevzatiu kontrolných zistení z pôvodnej daňovej kontroly za december 2009 žalobca uviedol, že žalovaný sa pri rozhodovaní nesprávne riadil závermi z pôvodnej daňovej kontroly, resp. z rozsudku Krajského súdu v Nitre, ktorým bola žaloba žalobcu o preskúmanie rozhodnutia vydaného na základe pôvodnej daňovej kontroly zamietnutá. Pôvodná daňová kontrola bola vykonávaná na podklade pôvodných dokladov, ktoré boli vystavené nesprávne a závery z pôvodnej daňovej kontroly nemôžu byť podkladom pre rozhodnutie žalovaného, nakoľko sa zmenili skutočnosti, ktoré boli podkladom ich rozhodnutí - pôvodné doklady boli zrušené z dôvodu ich neopodstatnenosti, daňová kontrola sa týkala iného zdaňovacieho obdobia a bola vykonaná daňová kontrola v spoločnosti Gebr. Esch, na základe ktorej príslušný správca dane potvrdil vznik daňovej povinnosti u dodávateľa k 31. 12. 2007, k 31. 12. 2008 a k 31. 12. 2009, pričom protokol z daňovej kontroly je v zmysle ust. § 24 ods. 4 daňového poriadku výslovne považovaný za dôkazný prostriedok v daňovom konaní. Počas pôvodnej daňovej kontroly bolo jej predmetom zisťovanie, či boli práce dodané, či vznikla daňová povinnosť k 31. 12. 2009 a keďže práce boli dodávané čiastkovo v období rokov 2007 až 2010, prirodzeným záverom pôvodnej daňovej kontroly bolo, že daňová povinnosť k 31. 12. 2009 nevznikla a teda nevznikol ani nadmerný odpočet tak, ako bol deklarovaný na základe odpočítania dane z pôvodných dokladov. Žalobca poukázal na skutočnosť, že daňový spis neobsahuje dôkazy z pôvodnej daňovej kontroly, ani protokol z tejto kontroly, na ktoré sa žalovaný ako aj správca dane odvolávajú vo svojich rozhodnutiach. Daňové kontroly za december 2009 a 1. štvrťrok 2012 sú oddelenými úkonmi správcu dane v rámci dvoch rôznych konaní, ktoré nie je možné zlučovať. K neprihliadnutiu na oznámenie žalobcu zo dňa 27. 05. 2015 počas odvolacieho konania žalobca uviedol, že s poukazom na ust. § 74 ods. 2 daňového poriadku je potrebné prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo a žalovaný teda bol povinný prihliadnuť na skutočnosti, ktoré sa dozvedel z oznámenia žalobcu podaného po lehote na doplnenie odvolania. K dokazovaniu počas odvolacieho konania žalobca uviedol, že žalovaný vykonával počas odvolacieho konania dokazovanie ohľadne protokolu Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno zo dňa 17. 06. 2015 z opätovnej daňovej kontroly vykonanej v spoločnosti Gebr. Esch, o ktorom žalobca nemal vedomosť až do doručenia rozhodnutia žalovaného, v ktorom sa žalovaný na tento protokol odvoláva. Žalovaný teda pochybil, keď neoboznámil žalobcu s výsledkami dokazovania ohľadom protokolu z opätovnej daňovej kontroly v spoločnosti Gebr. Esch a neumožnil mu, aby sa k nim vyjadril. 25. V bode IX podanej žaloby žalobca uviedol, že rozhodnutie správcu dane, ako i rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, nakoľko tieto sú zmätočné, obsahujú rozporuplné tvrdenia a daňové orgány zo svojich tvrdení nevyvodzujú jasné právne závery. Žalobcovi nie je jasné, z akého dôvodu mu nebol priznaný nadmerný odpočet v celom rozsahu a bol toho názoru, že rozhodnutia oboch daňových orgánov sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, ktoré by odôvodňovali výrok týchto rozhodnutí. 26. V bode X žalobca poukázal na porušenie ústavného práva vlastniť majetok. 27. V bode XI sformuloval žalobný návrh a žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako i správcu dane tvrdiac, že na zrušenie týchto rozhodnutí súd dané zákonné dôvody podľa ust. § 250j ods. 2, písm. a/, b/, c/, d/ OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, a to rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, resp. pre nedostatok dôvodov a v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. 28. V bode XII požiadal o predloženie dvoch prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, ktoré i sformuloval. IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného 29. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie zo dňa 10. 02. 2016, v ktorom poukázal na priebeh daňovej kontroly u žalobcu a zároveň sa vyjadril k jednotlivým námietkam. Uviedol, že potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno zo dňa 12. 09. 2013, ktorým správca dane po vykonanej daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 4.574.220,55 eur tým, že mu nepriznal nadmerný odpočet v sume 4.573.609,07 eur a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 611,48 eur z dôvodu porušenia ust. § 49 ods. 1, 2 a ust. § 51 ods. 1, písm. a/ v nadväznosti na ust. § 71 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Bol toho názoru, že žalobca si v rozpore s vyššie citovaným zákonom odpočítal daň z pridanej hodnoty z 12 kusov „opravných“ faktúr vystavených dňa 31. 12. 2012 s dátumom zdaniteľného plnenia dňa 31. 12. 2007, dňa 31. 12. 2008, 31. 12. 2009 a dňa 31. 12. 2010. V konaní bolo preukázané, že dodávateľovi žalobcu, t. j. spoločnosti Gebruder Esch vznikla daňová povinnosť ku dňu 31. 07. 2007, 31. 12. 2008, 31. 12. 2009 tak, ako to vyplýva z faktúry zo dňa 30. 12. 2009. Na „opravných“ faktúrach, na základe ktorých si potom žalobca v zdaňovacom období 1. štvrťroku 2012 odpočítal daň z pridanej hodnoty, boli uvedené čiastkové dodania týkajúce sa iných zdaniteľných období (2007 - 2009), ako to deklaroval dodávateľ vo svojich dvoch faktúrach vystavených dňa 30. 12. 2009. 30. K bodu II podanej žaloby žalovaný uviedol, že správca dane začal u žalobcu daňovú kontrolu z dôvodu, že žalobca podal dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012. V jej priebehu začal správca dane (Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno) vykonávať dňa 31. 05. 2013 u dodávateľa žalobcu, t. j. v spoločnosti Gebr. Esch opätovnú daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie máj - december 2007, január - december 2008 a január - december 2009, o výsledku ktorej vyhotovil dňa 17. 06. 2015 protokol. Tvrdenie žalobcu, že o opätovnej daňovej kontrole sa dozvedel až z rozhodnutia žalovaného, nemožno považovať za pravdivé, pretože splnomocneným zástupcom žalobcu a jeho dodávateľa bol JUDr. I. S., ktorý bol účastníkom obidvoch daňových kontrol (riadnej u žalobcu a opätovnej v spoločnosti Gebr. Esch). 31. K bodu IV podanej žaloby žalovaný uviedol, že nemá výhrady proti tomu, aby si daňový subjekt uplatnil a odpočítal dňa na základe „opravných“ faktúr, a to v období, v ktorom mu boli doručené „opravené“ faktúry. Toto odpočítanie však musí byť vykonané správne a v súlade so zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, čo sa v danom prípade nestalo. Daň z „riadnych“ faktúr si v zdaňovacom období december 2009 uplatnil žalobca v rozpore s ust. § 51 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona. Po obdržaní „storno“ faktúr, t. j. dňa 16. 05. 2012 si dodatočným daňovým priznaním za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012 podaným dňa 16. 05. 2012, uplatnil nadmerný odpočet v sume 4.571.250,04 eur a zároveň si tú istú sumu uplatnil aj v dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie december 2009. Dodatočným daňovým priznaním si nesprávne upravoval údaje uvedené v „riadnom“ daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty a nie údaje upravené správcom dane po vykonanej daňovej kontrole. V skutočnosti sa jednalo o dodanie služby - stavebných prác, ktoré boli žalobcovi dodané už v roku 2006, 2007 a 2008, pričom za zdaňovacie obdobie 2007 a december 2008 žalobca nepodal dodatočné daňové priznanie, ktorým by si daňovú povinnosť upravil. 32. K bodu IV podanej žaloby žalovaný uviedol, že správca dane danú opravu subsumoval pod správne zákonné ustanovenie, pretože ust. § 71 až § 76 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov pojednávajú o faktúre, ktorú je platiteľ povinný vyhotoviť pri každom dodaní tovaru alebo služby a nepojednávajú o „storno“ faktúre. Citovaný zákon rieši opravu základu dane iba v ust. § 25. V predmetnej veci je isté, že k dodaniu služby ako takej došlo, ale nie k 30. 12. 2009, ako je to prezentované v „riadnej“ faktúre, ale čiastkovo k 31. 12. 2007, 31. 12. 2008 a 31. 12. 2009. Za situácie, kedy je potrebné dodanie služby priradiť k zdaňovaciu obdobiu, ku ktorému bola služba skutočne dodaná (t. j. v zdaňovacom období december 2007, december 2008 a december 2009) nie je iná zákonná možnosť, ako vychádza z ust. § 25 ods. 1 písm. b/, ods. 3 vyššie citovaného zákona a „riadnu“ faktúru upraviť tak, že v roku 2009 dôjde k zníženiu ceny. Žalobca nesprávne vystavil „storno“ faktúru, ktorou zrušil celú dodávku. Ako opravný doklad mal vystaviť faktúru, v ktorej malo byť okrem iných náležitostí uvedené aj pôvodné číslo faktúry, na ktorú sa oprava viaže. Žalobca si v zdaňovacom období december uplatnil odpočítanie dane na základe „riadnych“ faktúr, v ktorých uviedol, že k dodaniu služby s dátumom zdaniteľného plnenia 30. 12. 2009 došlo v rokoch 2006 - 2009. V skutočnosti, keďže išlo o čiastkové plnenie, daňová povinnosť podľa ust. § 19 ods. 3 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov vznikla už k 31. 12. 2007, 31. 12. 2008 a 31. 12. 2009. I súd potvrdil, že odpočítanie dane na základe „riadnych“ faktúr bolo v rozpore s vyššie citovaným zákonom. Žalobca v roku 2012 (potom, ako jeho dodávateľ Geb. Esch. po vykonanej riadnej daňovej kontrole u neho stornoval „riadne“ faktúry a vystavil „opravené“ faktúry) si dodatočným daňovým priznaním za zdaňovacie obdobie, ktoré už bolo predmetom daňovej kontroly, znovu uplatnil odpočítanie dane z „opravených“ faktúr. Správca dane žalobcovi neuznal právo na odpočítanie dane z dôvodu, že „riadne“ faktúry už boli predmetom daňovej kontroly a daňový subjekt ako taký nemôže manipulovať s faktúrami (stornovať a znovu vystaviť faktúry) len preto, aby si mohol za každú cenu uplatniť právo na odpočítanie dane a daň odpočítať. Daňový subjekt už pri podaní daňového priznania k dani z pridanej hodnoty, na základe ktorého požaduje vyplatenie nadmerného odpočtu, musí mať faktúry vystavené v súlade s ust. § 71 vyššie citovaného zákona a musí mať za preukázané, že údaje uvedené na faktúrach, sú správne a odrážajú reálnu skutočnosť. V predmetnej veci z „riadnych“, ale i z „opravných“ faktúr je zrejmé, že k dodaniu služby došlo v rokoch 2006 - 2009 a žalobca bol povinný vo vzťahu k faktúram vystaveným dňa 31. 01. 2012 podať dodatočné daňové priznania k jednotlivým zdaňovacím obdobiam, ktorých sa „opravené“ faktúry týkali. Dodatočné daňové priznanie možno podať iba v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly. Žalobca nemôže tvrdiť, že nové skutočnosti nastali tým, že k uvedeným „riadnym“ faktúram vystavil dňa 31. 12. 2012 „storno“ faktúry a zároveň vystavil „opravné“ faktúry, v ktorých uviedol správne zdaňovacie obdobie (t. j. opravil ich časovo vo vzťahu k spresneniu dňa dodania služby, t. j. dňa 31. 12. 2007, 31. 12. 2008 a 31. 12. 2009 a doplnil ich o podrobný rozpis dodaných prác). V podstate sa stále jedná o tie isté stavebné práce vykonané na kaštieli Belá, ktoré boli predmetom daňovej kontroly v zdaňovacom období december 2009 a skúmanie zákonnosti týchto faktúr, ako i dôvodnosť odpočítania dane z pridanej hodnoty už boli predmetom daňovej kontroly i súdneho konania. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že prvou zákonnou povinnosťou odberateľa je, že musí mať faktúru vystavenú v súlade s ust. § 71 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, čo vyplýva i z ust. § 51 ods. 1 písm. a/ tohto zákona. Uvedené znamená, že odberateľ, ktorý si chce uplatniť na základe faktúry daň v uvedenej sume, musí vo vlastnom záujme preveriť, či faktúra obsahuje všetky náležitosti, a to v predmete a forme. Ak má faktúra vady, pre ktoré nemôže byť použitá pre potreby uplatnenia nároku na odpočítanie dane, musí ju odberateľ reklamovať u dodávateľa už po jej doručení a žiadať nápravu, t. j. o vystavenie faktúry v súlade s vyššie citovaným zákonom. Bez riadne vystavenej faktúry nevzniká žalobcovi zákonné právo na odpočítanie dane, pretože pri uplatnení a odpočítaní dane musia byť splnené formálne a hmotnoprávne podmienky stanovené v § 49 a 51 vyššie citovaného zákona. V danom prípade mal dodávateľ žalobcu vystaviť faktúru do 15 dní od dodania služby, t. j. do 15. 01. 2008, 15. 01. 2009 a 15. 01. 2010. Dodávateľ pritom vystavil „riadne“ faktúry až 30. 12. 2009. Žalobca si v zdaňovacom období december 2009 uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr vystavených dňa 30. 12. 2009. Podľa názoru žalovaného sa žalobca svojím konaním snažil získať daňovú výhodu, pretože sa za každú cenu snažil získať nadmerný odpočet. Dodatočne (v roku 2012) nielenže stornoval „riadne“ faktúry, ktoré už boli predmetom daňovej kontroly, výsledkom ktorej bolo neuznanie práva na odpočítanie dane, ale vystavil i nové „opravné“ faktúry, na základe ktorých znova požadoval vrátenie dane - v podstate tej istej dane, ktorá už raz bola zamietnutá i rozsudkom krajského súdu. 33. K bodu V podanej žaloby žalovaný uviedol, že miestne príslušný správca dane vykonal u dodávateľa žalobcu, t. j. v spoločnosti Gebr. Esch daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj až jún a august až december 2007, január až december 2008 a január až december 2009, o výsledku ktorej vyhotovil dňa 23. 04. 2012 protokol. Z jeho záverov vyplynulo, že dodávateľovi dňa 30. 09. 2009 nevznikla daňová povinnosť v sume 4.571.250,02 eur vyplývajúca z dvoch faktúr vystavených 30. 12. 2009, pretože tieto faktúry neboli vystavené v súlade s ust. § 71 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Dodávateľ, t. j. spoločnosť Gebr. Esch bol povinný vyhotoviť faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Táto spoločnosť vystavila dňa 31. 01. 2012 „storno“ faktúry, ktorými zrušila „riadne“ faktúry zo dňa 30. 12. 2009 a zároveň vystavila „opravené“ faktúry, v ktorých dala do súladu termíny zdaniteľných plnení (dátum dodania k 31. 12. 2007, k 31. 12. 2008 a k 31. 12. 2009). Na základe týchto „storno“ a „opravených“ faktúr s dátumom vystavenia dňa 31. 01. 2012 žalobca podal dodatočné daňové priznanie k zdaňovaciemu obdobiu december 2009 a k zdaňovaciemu obdobiu 1. štvrťrok 2012. Správca dane sa nestotožnil so závermi Daňového úradu Bratislava a celú vec u žalobcu posúdil inak. Je pravdou, že v skutkovo zhodných prípadoch by nemali vznikať neodôvodnené rozdiely, a preto najmä v prípade nesprávneho posúdenia veci je potrebné túto dať na správnu mieru a do súladu so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Správca dane v priebehu „opätovnej“ daňovej kontroly v spoločnosti Gebr. Esch vykonal tuzemské i medzinárodné dožiadania, ktorými preveroval subdodávateľov, t. j. dodávateľov spoločnosti Gebr. Esch. Zistil, že takmer všetci preverovaní subdodávatelia potvrdili stavebné práce pre túto spoločnosť v zdaňovacích obdobiach roku 2007 až 2009. 34. K bodu VI podanej žaloby žalobca uviedol, že stavebné práce boli v skutočnosti dodané už v predchádzajúcich rokoch (čo priznal i žalobca, ktorý v „opravných“ faktúrach zo dňa 31. 01. 2012 špecifikoval stavebné práce podľa ich skutočného dodania v členení podľa rokov ako je to uvedené na „riadnych“ faktúrach) a nie k 30. 12. 2009, ako je uvedený dátum zdaniteľného plnenia na „riadnych“ faktúrach. Správca dane spochybnil termín dodania služby a faktúry, ktoré neboli vystavené v súlade s ust. § 71 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Žalobca nebol oprávnený odpočítať daň v zdaňovacom období december 2009 ani v zdaňovacom období 1. štvrťrok 2012 a správne si mal uplatniť právo na odpočítanie dane až na základe „opravných“ faktúr (vystavených dňa 31. 01. 2012) formou podania dodatočných daňových priznaní k zdaňovacím obdobiam, v ktorých došlo k skutočnému dodaniu služby, t. j. k zdaňovaciemu obdobiu december 2007, december 2008 a december 2009 a nie k zdaňovaciemu obdobiu 1. štvrťrok 2012. 35. K bodu VII podanej žaloby žalobca uviedol, že správca dane vykonal daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012, predmetom ktorej neboli iné zdaňovacie obdobia a preveroval faktúry týkajúce sa najmä zdaňovacieho obdobia 1. štvrťrok 2012, t. j. „storno“ a „opravné“ faktúry, ktoré boli vystavené dňa 31. 01. 2012 a tieto vyhodnotil tak, že boli podané neopodstatnene. 36. K bodu VIII podanej žaloby žalobca uviedol, že správca dane musel zistiť, či žalobcom podané dodatočné daňové priznanie dňa 16. 05. 2012 za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012 bolo podané v súlade so zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že v danej veci nastali v merite veci nové skutočnosti. Je pravdou, že dodávateľ, t. j. spoločnosť Gebr. Esch vystavil „storno“ faktúry a následne „opravené“ faktúry, na základe ktorých si potom žalobca uplatnil v zdaňovacom období 1. štvrťrok 2012 nadmerný odpočet. V merite veci, t. j. k dodaniu služby ako takej v 1. štvrťroku 2012 nenastali žiadne nové skutočnosti, nakoľko bolo preukázané, že k dodaniu služby reálne došlo už 31. 12. 2007, 31. 12. 2008 a 31. 12. 2009. Za nové skutočnosti nemožno považovať vystavenie faktúr tak, aby spĺňali formálne náležitosti v zmysle ust. § 71 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Žalovaný dospel k záveru, že k dodaniu služby („an block“) nedošlo k 31. 12. 2009, ale sa jednalo o čiastkové plnenie a snaha žalobcu, že čiastkové dodanie vzniklo až na základe „opravených“ faktúr zo dňa 31. 01. 2012, je účelová a zmätočná. Podanie dodatočných daňových priznaní za december 2009 a 1. štvrťrok 2012 spolu súvisí v tom zmysle, že boli vystavené vo väzbe na (riadne) daňové priznanie za zdaňovacie obdobie december 2009. Dodatočné daňové priznanie bolo podané neopodstatnene, a preto sa naň neprihliada, ale nemožno ho ignorovať a vôbec neuvádzať. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že sa zaoberal i podaním žalobcu, ktoré bolo doručené po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Žalobcom uvádzané tvrdenia vyhodnotil tak, že mu nevzniklo zákonné právo odpočítať daň z „opravných faktúr“ v zdaňovacom období 1. štvrťrok 2012. Ako vyplýva z protokolu zo dňa 17. 06. 2015 z daňovej kontroly v spoločnosti Gebr. Esch, daňová povinnosť vznikla tomuto dodávateľovi stavebných prác v zdaňovacom období, ktoré vyplýva z „riadnej“ faktúry, t. j. k 31. 12. 2007, 31. 12. 2008 a 31. 12. 2009. Žalobca si preto nemohol odpočítať daň vyplývajúcu z „opravných“ faktúr. Žalovaný nepovažoval za potrebné oboznámiť v rámci odvolacieho konania žalobcu so zisteniami vyplývajúcimi z protokolu zo dňa 17. 06. 2015 z opätovnej daňovej kontroly vykonanej v spoločnosti Gebr. Esch z dôvodu, že žalobca a táto spoločnosť mali toho istého splnomocneného zástupcu v daňovom konaní. Namietaný protokol z opätovnej daňovej kontroly zo dňa 17. 06. 2015 bol doručený splnomocnenému zástupcovi spoločnosti Gebr. Esch dňa 22. 06. 2015, čo znamená, že bol s ním oboznámený. Žalovaný teda nepovažoval za potrebné duplicitne oboznamovať splnomocneného zástupcu žalobcu o skutočnostiach, s ktorými už bol oboznámený. Túto námietku žalobcu považoval žalovaný za právne irelevantnú. 37. K bodu IX podanej žaloby žalovaný uviedol, že správca dane i žalovaný vo svojich rozhodnutiach jasne uviedli dôvody, pre ktoré žalobcovi v zdaňovacom období 1. štvrťrok 2012 neuznali nadmerný odpočet v sume 4.574.220,55 eur z predmetných faktúr zo dňa 31. 01. 2012 od spoločnosti Gebr. Esch uplatnený v dodatočnom daňovom priznaní za uvedené zdaňovacie obdobie. Námietku o nepreskúmateľnosti rozhodnutia preto žalovaný považoval za nedôvodnú. 38. K bodu XI podanej žaloby žalovaný uviedol, že navrhuje, aby súd podanú žalobu zamietol. 39. K bodu 12 podanej žaloby žalovaný uviedol, že predloženie prejudiciálnej otázky Európskemu súdnemu dvoru je na rozhodnutí súdu. V predmetnej veci je však primárne objasnenie problému, či v zdaňovacom období 1. štvrťrok 2012 bol žalobca oprávnený uplatniť právo na odpočítanie dane na základe „opravných“ faktúr vystavených dňa 31. 01. 2012 a podaného dodatočného daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za 1. štvrťrok 2012. Žalovaný bol toho názoru, že žalobca nebol oprávnený uplatniť odpočítanie dane na základe dodatočného daňového priznania za uvedené zdaňovacie obdobie, pretože k dodaniu služby reálne v tomto zdaňovacom období nedošlo. Z „riadnych faktúr“ vyplýva a žalobca to potvrdil i v „opravných“ faktúrach, že k dodaniu služby došlo v rokoch 2007 až 2009. 40. V podaní zo dňa 19. 09. 2016 žalobca podal písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného zo dňa 10. 02. 2016. 41. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 19. 09. 2016 podal žalovaný písomné stanovisko v podaní zo dňa 04. 10. 2016, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu na pojednávaní konanom dňa 05. 10. 2016. IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 42. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 31. 08. 2015, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že toto rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko zistenie skutkového stavu v predmetnej veci bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci zo strany súdu a zároveň je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (ust. 191 ods. 2, písm. e/, d/ SSP). 43. Podľa § 491 ods. 1, 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 44. Podľa § 16 ods. 4, 8, 9 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 08. 2012, teda v čase podania dodatočného daňového priznania žalobcu, daňový subjekt je oprávnený podať dodatočné daňové priznanie, ak zistí, že a) daň uvedená v podanom daňovom priznaní má byť nižšia alebo nadmerný odpočet vyšší, alebo nárok na vrátenie dane vyšší, najneskôr však do štyroch rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane, b) daň má byť nižšia, ako bola správcom dane vyrubená, c) daňové priznanie neobsahuje správne údaje alebo d) daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní; ak daňový subjekt podá takéto dodatočné daňové priznanie v posledný rok lehoty podľa § 69 ods. 1 poslednej vety, táto lehota sa predĺži o jeden rok odo dňa doručenia dodatočného daňového priznania, pričom v tejto predĺženej lehote daňový subjekt nemôže podať dodatočné daňové priznanie. (ods. 4) Znížiť daň, zvýšiť daňovú stratu alebo nadmerný odpočet alebo zvýšiť nárok na vrátenie dane na základe dodatočného daňového priznania možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly. (ods. 8) Dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola, po a) spísaní zápisnice o začatí daňovej kontroly, a to až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného podľa § 68, b) doručení oznámenia o daňovej kontrole, a to až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného podľa § 68, c) doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, a to až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného podľa § 68, alebo d) doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, a to až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného podľa § 68. (ods. 9) Podľa § 74 ods. 3 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania. 45. Podľa § 25 ods. 1, 3, 6 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 09. 2012, základ dane pri dodaní tovaru alebo služby a pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa opraví a) pri úplnom alebo čiastočnom zrušení dodávky tovaru alebo služby a pri úplnom alebo čiastočnom vrátení dodávky tovaru, b) pri znížení ceny tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti, c) pri zvýšení ceny tovaru alebo služby. (ods. 1) Rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou sa uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave základu dane, a pri oprave základu dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo pri dodaní tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby, rozdiel sa uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby obdržal doklad o oprave základu dane. (ods. 3) Základ dane a daň sa nemusí opraviť, ak platiteľ zníži cenu tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti voči inému platiteľovi za predpokladu, že na takom postupe sa obidve strany písomne dohodli. (ods. 6) Podľa § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa § 51 ods. 1, 2, 4 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. (ods. 1) Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo. (ods. 2) Odpočítanie dane platiteľ vykoná tak, že od celkovej výšky dane za príslušné zdaňovacie obdobie odpočíta celkovú výšku odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie. (ods. 4) Podľa § 71 ods. 1 vyššie citovaného zákona, pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa § 28 až 42. Podľa § 75 ods. 1, 4 vyššie citovaného zákona, platiteľ môže vyhotoviť za viac samostatných dodaní tovaru alebo služby alebo za viac platieb prijatých pred dodaním tovaru alebo dodaním služby súhrnnú faktúru, ktorá môže pokrývať najviac obdobie kalendárneho mesiaca; platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od skončenia kalendárneho mesiaca. Za správnosť údajov vo faktúre a za včasnosť jej vyhotovenia zodpovedá platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu, a to aj v prípade, ak je faktúra vyhotovená prostredníctvom inej osoby alebo zákazníkom. 46. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťroku 2012 v sume 4.574.220,55 eur (ako rozdielu medzi nadmerným odpočtom uplatneným žalobcom v dodatočnom daňovom priznaní, t. j. 4.573.609,07 eur a vlastnou daňovou povinnosťou zistenou správcom dane, t. j. 611,48 eur pri daňovej kontrole vykonanej u žalobcu v roku 2012 a 2013) a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci dodržali základné zásady daňového konania a vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období 1. štvrťroku 2012 a v tomto zdaňovacom období mu nevznikol nárok na jej odpočítanie na základe faktúr zo dňa 31. 01. 2012 vystavených dodávateľom stavebných prác, t. j. spoločnosťou Gebr. Esch na rekonštrukcii kaštieľa v Belej s dátumom zdaniteľného plnenia k 31. 12. 2007, k 31. 12. 2008, k 31. 12. 2009 a k 31. 12. 2010. 47. Daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2012 bola vykonaná z dôvodu, že žalobca dňa 16. 05. 2012 podal dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty v sume - 4.573.609,07 eur, zatiaľ čo v daňovom priznaní za toto zdaňovacie obdobie uviedol vlastnú daňovú povinnosť 611,48 eur. Podanie dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie I. štvrťroku 2012 a uplatnenie nadmerného odpočtu za toto zdaňovacie obdobie žalobca odôvodňoval tým, že v tomto zdaňovacom období mu boli doručené faktúry vystavené dňa 31. 01. 2012 jeho dodávateľom, t. j. spoločnosťou Gebr. Esch za stavebné práce na rekonštrukcii kaštieľa Belá s dátumom zdaniteľného plnenia k 31. 12. 2007 (1 faktúra), k 31. 12. 2008 (12 faktúr), k 31. 12. 2009 (1 faktúra) a k 31. 12. 2010 (1 faktúra). 48. Uplatneniu si nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2012 v dodatočnom daňovom priznaní za toto zdaňovacie obdobie zo strany žalobcu predchádzalo podanie dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie december 2009 dňa 19. 04. 2010, v ktorom si žalobca uplatnil odpočítanie dane v sume 4.574.216,02 eur, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu v sume 4.572.332,51 eur a uviedol rozdiel oproti podanému daňovému priznaniu v sume mínus 4.571.250,04 eur. Jednalo sa o odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe faktúr zo dňa 30. 12. 2009 vystavených dodávateľom stavebných prác, t. j. spoločnosťou Gebr. Esch, ktorý žalobcovi fakturoval za vykonané stavebné práce na rekonštrukcii kaštieľa, a to faktúry na sumu 23.860.790,87 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 4.533.550,27 eur) a faktúry na sumu 198.419,80 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 37.699,75 eur), pričom k zdaniteľnému plneniu malo dôjsť k 30. 12. 2009. 49. Na základe týchto faktúr si však žalobca nemohol uplatniť odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume na nich uvedenej, t.j. spolu v sume 4.571.250,02 eur (4.533.550,27 eur + 37.699,75 eur), čo správca dane zistil daňovou kontrolou zdaňovacieho obdobia december 2009 a konštatoval v odôvodnení dodatočného platobného výmeru zo dňa 18. 05. 2011, ktorý potvrdil žalovaný svojim rozhodnutím zo dňa 08. 09. 2011. Preskúmania a zrušenia tohto rozhodnutia žalovaného sa žalobca domáhal v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 26S/22/2011, pričom súd rozsudkom zo dňa 09. 08. 2012 č. k. 26S/22/2011-87 žalobcu zamietol. V odôvodnení svojho rozsudku tunajší súd okrem iného uviedol, že faktúry, na základe, ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty neobsahujú náležitosti stanovené zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a nemôžu potom tvoriť podklad pre uplatnenie práva na odpočítanie dane, ktoré vzniká platiteľovi dane v deň, keď pri tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Daňová povinnosť na zaplatenie dane z pridanej hodnoty v sume 4.571.250,02 eur daňovému subjektu Gebr. Esch nevznikla ku dňu 31. 12. 2009, pričom táto skutočnosť bola spoľahlivo zistená správcom dane a vyplýva i zo správy Daňového úradu Bratislava I zo dňa 14. 03. 2011 a bez vzniku daňovej povinnosti ani žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. 50. Dodávateľ stavebných prác, t. j. spoločnosť Gebr. Esch, pôvodne vystavené faktúry zo dňa 30. 12. 2009 stornoval, resp. zrušil dňa 31. 01. 2012 a v ten istý deň (31. 01. 2012) vystavil nové faktúry (uvedené vyššie) s dátumom zdaniteľného plnenia ku dňu 31. 12. 2007, 31. 12. 2008, 31. 12. 2009 a 31. 12. 2010, a to i s poukazom na daňovú kontrolu, ktorá u neho prebiehala a ktorej výsledkom bolo zistenie správcu dane uvedené v protokole z daňovej kontroly zo dňa 23. 04. 2012, že sa jedná o uskutočnenie zdaniteľného plnenia čiastkovo k 31. 12. 2007, 31. 12. 2008, 31. 12. 2009 a 31. 12. 2010, teda nie len jedného plnenia k 31. 12. 2009. Daňový úrad vykonávajúci daňovú kontrolu u dodávateľa žalobcu (spoločnosť Gebr. Esch) teda dospel k záveru, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia došlo, ale z väčšej časti v iných zdaňovacích obdobiach, ako to uvádzal dodávateľ. 51. Na základe týchto nových faktúr (uvedených v bode 47 tohto rozsudku), ktoré dodávateľ stavebných prác vystavil dňa 31. 01. 2012 podal žalobca dňa 16. 05. 2012 dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie I. štvrťroku 2012 (uvedené v bode 47 tohto rozsudku), v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty v sume 4.573.609,07 eur a uviedol rozdiel tejto dane oproti podanému daňovému priznaniu v sume - 4.574.220,55 eur, (v daňovom priznaní za toto zdaňovacie obdobie uviedol vlastnú daňovú povinnosť 611,48 eur). 52. Žalobca odôvodňoval podanie dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012 predovšetkým poukazom na výsledky daňovej kontroly v spoločnosti Gebr. Esch uvedené v protokole z daňovej kontroly v tejto spoločnosti zo dňa 23. 04. 2012, z ktorého vyplýva, že v prípade dodávok stavebných prác sa jednalo o uskutočnenie zdaniteľného plnenia čiastkovo k 31. 12. 2007, k 31. 12. 2008, k 31. 12. 2009 a k 31. 12. 2010. Tvrdil, že v priebehu daňovej kontroly v spoločnosti Gebr. Esch táto vystavila dňa 31. 01. 2012 faktúry, ktoré spĺňajú zákonom stanovené náležitosti a na základe týchto faktúr si potom žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Protokol z daňovej kontroly v spoločnosti Gebr. Esch je podľa zákona dôkazným prostriedkom a žalobca tento protokol považoval za novú skutočnosť tvrdiac, že právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty si mohol uplatniť až keď mal faktúry, ktoré spĺňajú zákonom stanovené náležitosti, čo bolo podľa jeho tvrdenia v 1. štvrťroku 2012. 53. Žalovaný bol toho názoru, že postup, ktorý zvolil žalobca nie je v súlade so zákonom, pretože dodávky stavebných prác na rekonštrukcii kaštieľa v Belej už boli predmetom daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie december 2009 a žalobca sa snaží získať vrátenie nadmerného odpočtu opakovane a duplicitne, v rozpore so zákonom a s cieľom dosiahnutia daňovej výhody. 54. Uvedené zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu predstavujú základné stanoviská účastníkov konania, ktoré boli predmetom posudzovania zo strany súdu. 55. V podnikateľskej praxi nemožno vylúčiť (a ani zákon nezakazuje) prípady, kedy je potrebné zrušiť, resp. stornovať faktúry a vystaviť nové faktúry za dodávku plnenia, ktoré bolo reálne dodané. Existenciu plnenia v tomto prípade, t. j. dodanie stavebných prác, nespochybnil ani správca dane. 56. Z administratívneho spisu sa súdu javí, že tieto nové faktúry s dátumom vystavenia dňa 31. 01. 2012 boli dodávateľom, t. j. spoločnosťou Gebr. Esch vystavené v súvislosti s daňovou kontrolou v tejto spoločnosti a v úzkej (i časovej) súvislosti s protokolom z daňovej kontroly zo dňa 23. 04. 2012, ktorý bol prerokovaný s týmto daňovým subjektom dňa 26. 04. 2012, čo bol zrejme i dôvod, prečo si žalobca tieto faktúry (vystavené dňa 31. 01. 2012) neuplatnil na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v riadnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012 (ktoré podal dňa 24. 04. 2012), ale až v dodatočnom daňovom priznaní (ktoré podal dňa 16. 05. 2012) za toto zdaňovacie obdobie. 57. Žalobca si na základe týchto faktúr s dátumom vystavenia dňa 31. 01. 2012 a s dátumom zdaniteľného plnenia ku dňu 31. 12. 2007, 31. 12. 2008, 31. 12. 2009 a 31. 12. 2010 uplatnil odpočítanie dane a povinnosťou správcu dane bolo vykonať dokazovanie v priebehu daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za účelom zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti a za účelom preverenia dôvodnosti tohto postupu. 58. I keď protokol z daňovej kontroly je dôležitým dôkazným prostriedkom v daňovom konaní, ale v predmetnej veci žalobca svoje právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťroku 2012 odvodzoval najmä a predovšetkým z protokolu z daňovej kontroly zo dňa 23. 04. 2012, ktorý bol vypracovaný v priebehu daňovej kontroly u iného daňového subjektu (jeho dodávateľa). 59. Bolo preto povinnosťou správcu dane, aby vykonal riadne dokazovanie v priebehu daňovej kontroly u žalobcu zameranej na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, vrátane preverenia, kedy skutočne došlo k zdaniteľnému plneniu, nakoľko toto bolo medzi účastníkmi konania sporné. Žalobca s odvolaním sa na protokol z daňovej kontroly v spoločnosti Gebr. Esch zo dňa 23. 04. 2012 tvrdil, že sa jedná o čiastkové plnenie s dátumom zdaniteľného plnenia (31. 12. 2007, 31. 12. 2008, 31. 12. 2009 a 31. 12. 2010) uvedeným na faktúrach vystavených dodávateľom žalobcu dňa 31. 01. 2012 a správca dane tvrdil, že k zdaniteľnému plneniu došlo už k 31. 12. 2007, resp. i skôr. 60. Podanie dodatočného daňového priznania je upravené v ust. § 16 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom toto ustanovenie rozlišuje medzi povinnosťou a oprávnením daňového subjektu podať dodatočné daňové priznanie. Vzhľadom na názor daňových orgánov ohľadne možnosti (oprávnenia) podať dodatočné daňové priznanie súd uvádza, že znížiť daň, zvýšiť daňovú stratu alebo nadmerný odpočet alebo zvýšiť nárok na vrátenie dane na základe dodatočného daňového priznania možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly. Súd je toho názoru, že faktúry zo dňa 31. 01. 2012 na základe, ktorých si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, resp. na vrátenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťroku 2012 ešte neboli u žalobcu predmetom daňovej kontroly a na predmetnú vec sa potom nevzťahuje ust. § 16 ods. 8 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a bolo potrebné preveriť, či žalobca podal dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 1. štvrťroku 2012 dôvodne a v súlade so zákonom stanovenými podmienkami. Účelom daňovej kontroly je overiť pravdivosť a úplnosť podaného daňového priznania, resp. dodatočného daňového priznania podľa účtovnej evidencie a prvotných dokladov daňovníka, aby daň bola odvedená do štátneho rozpočtu v správnej výške. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že bolo povinnosťou správcu dane overiť pravdivosť a úplnosť dodatočného daňového priznania, ktoré žalobca podal dňa 16. 05. 2012 a ktoré sa týkalo zdaňovacieho obdobia 1. štvrťroku 2012, nakoľko toto dodatočné daňové priznanie nebolo v minulosti predmetom daňovej kontroly u žalobcu. Predmetom predchádzajúcej daňovej kontroly u žalobcu začatej dňa 19. 05. 2010 (výsledkom ktorej bol protokol z daňovej kontroly zo dňa 14. 04. 2011) bolo zisťovanie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009 na základe podania dodatočného daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie, ktoré žalobca podal dňa 19. 04. 2010. 61. V predmetnej veci súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaný v odôvodnení svojho žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 31. 08. 2015 uviedol faktúry vystavené dodávateľom žalobcu (spoločnosť Gebr. Esch) dňa 31. 01. 2012, na ktorých je uvedený dátum zdaniteľného plnenia 31. 12. 2007, 31. 12. 2008, 31. 12. 2009 a 31. 12. 2010. Napriek týmto dátumom zdaniteľného plnenia žalovaný na strane 8 svojho rozhodnutia konštatoval, že: „Z dátumov zdaniteľných plnení uvedených na faktúrach vyplýva, že stavebné práce na rekonštrukcii kaštieľa Belá boli vykonané v rokoch 2006 - 2007 a boli predmetom daňovej kontroly vykonanej u daňového subjektu za zdaňovacie obdobie december 2009“. Na strane 11 žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný okrem iného uviedol nasledovné: „Keďže odovzdanie stavby na kľúč prebehlo 11. 12. 2007, logicky musia byť práce identické, nakoľko žiadne iné faktúry neboli ku kontrole predložené“. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný považoval stavebné práce na rekonštrukcii kaštieľa v Belej za ukončené dňom 11. 12. 2007. 62. V odôvodnení svojho žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný však zároveň poukázal na protokol z opätovnej daňovej kontroly zo dňa 17. 06. 2015 vykonanej v spoločnosti Gebr. Esch, predmetom ktorej bola daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj - december 2007, január - december 2008 a január - december 2009. V predmetnom protokole bola daňová povinnosť tejto spoločnosti (dodávateľ žalobcu) na dani z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobia posúdená inak ako v protokole zo dňa 23. 04. 2012 z daňovej kontroly (riadnej) vykonanej v tejto spoločnosti a správca dane neakceptoval opravené faktúry vystavené dňa 31. 01 2012, nakoľko tieto podľa jeho názoru nemajú vplyv na daňovú povinnosť dodávateľa žalobcu v zdaňovacom období december 2007, december 2008 a december 2009. V protokole zo dňa 17. 06. 2015 z opätovnej daňovej kontroly je ale okrem iného uvedené, že správca dane akceptoval priznanú daň (v tam uvedenej sume) za práce na rekonštrukcii kaštieľa Belá vykonané za rok 2008 a za rok 2009 (str. 47 a 58 protokolu). Uvedené podľa názoru súdu znamená, že správca dane uznal, že určité práce boli na rekonštrukcii kaštieľa Belá vykonané i v rokoch 2008 a 2009. 63. Žalobca podanie dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie 1. štvrťroku 2012 a uplatnenie si nadmerného odpočtu za uvedené zdaňovacie obdobie odôvodňoval najmä poukazom na protokol zo dňa 23. 04. 2012 (ktorý považoval za hlavný dôkazný prostriedok svedčiaci v jeho prospech) z daňovej kontroly vykonanej u dodávateľa stavebných prác na rekonštrukcii kaštieľa Belá. Tento protokol však správca dane neakceptoval a nevychádzal z neho pri daňovej kontrole u žalobcu, ktorý bol odberateľom stavebných prác. Naviac žalovaný ako dôkazný prostriedok (na ktorý sa odvoláva vo svojom rozhodnutí) použil protokol z opätovnej daňovej kontroly zo dňa 17. 06. 2015, pričom sa ale dopustil závažného pochybenia, keď s týmto protokolom neoboznámil žalobcu, resp. jeho splnomocneného zástupcu, ktorý sa tak nemohol k tomuto dôkaznému prostriedku vyjadriť. Na uvedené pochybenie poukazoval i žalobca v podanej žalobe a súd na toto pochybenie žalovaného musel prihliadnuť, nakoľko v opätovnej daňovej kontrole bola posúdená daňová povinnosť dodávateľa žalobcu na dani z pridanej hodnoty inak ako v protokole z daňovej kontroly zo dňa 23. 04. 2012. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, ktorý v tejto súvislosti poukazoval na skutočnosť, že spoločnosť Gebr. Esch a žalobca mali v daňovom konaní rovnakého právneho zástupcu, a preto nebolo potrebné žalobcu oboznamovať s týmto protokolom. 64. Vzhľadom na uvedené bolo potom podľa názoru súdu potrebné jednoznačne ustáliť dátum zdaniteľného plnenia (t. j. stavebných prác na rekonštrukcii kaštieľa Belá) a vznik daňovej povinnosti na strane dodávateľa stavebných prác (spoločnosť Gebr. Esch), nakoľko právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ktoré si dodatočným daňovým priznaním uplatnil žalobca ako odberateľ stavebných prác, úzko súvisí so vznikom daňovej povinnosti u dodávateľa týchto prác. Právo odpočítať daň zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tejto službe vznikla daňová povinnosť inému platiteľovi dane. 65. Ustanovenie § 51 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom v čase podania dodatočného daňového priznania upravuje vykonanie odpočítania dane z pridanej hodnoty s prihliadnutím na existenciu dokladu (faktúry) vyhotoveného podľa ust. § 71 vyššie citovaného zákona. Platiteľ dane z pridanej hodnoty vykoná odpočítanie dane najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa ust. § 51 ods. 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ takýto doklad nemá do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom takýto doklad dostane. Odpočítanie dane podľa ust. § 49 ods. 2 písm. b) vyššie citovaného zákona, vykoná platiteľ dane najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo. 66. Žalovaný v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia poukázal na ust. § 51 ods. 2 vyššie citovaného zákona, ale bez toho, aby vysvetlil jeho obsah, teda vysvetlil práva, resp. povinnosti, ktoré z neho pre žalobcu v súvislosti s uplatnením si odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012 vyplývajú. 67. Nedostatočne zistený skutkový stav v predmetnej veci spočívajúci v nejednoznačnom ustálení vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa žalobcu (spoločnosť Gebr. Esch), vzniku povinnosti žalobcu podať daňové priznanie, s čím úzko súvisí i právo žalobcu ako odberateľa stavebných prác na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a nezákonný postup žalovaného, ktorý v priebehu odvolacieho konania vykonával dokazovanie, keď si zadovážil protokol zo dňa 17. 06. 2015 z opätovnej daňovej kontroly u dodávateľa žalobcu, ale s výsledkami vykonaného dokazovania neoboznámil žalobcu pred vydaním svojho rozhodnutia a takto získaný dôkazný prostriedok vyhodnotil v neprospech žalobcu, majú samy osebe za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, a preto sa ďalšími námietkami žalobcu týkajúcimi sa merita veci už súd nezaoberal, aby neprejudikoval výsledok ďalšieho konania daňových orgánov. 68. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že podľa názoru súdu rozhodnutie žalovaného nie je ani dostatočne a v potrebnom rozsahu zdôvodnené. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne popísal skutkový stav predchádzajúci podaniu dodatočného daňového priznania žalobcu zo dňa 16. 05. 2012 za zdaňovacie obdobie 1. štvrťroku 2012, a uviedol, že podstata problému spočíva v tom, či žalobca bol oprávnený podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie december 2009 a 1. štvrťrok 2012, pričom bol toho názoru, že postup žalobcu nemá oporu v žiadnom zákone. Opakovane uvádzal, že žalobca si nadmerný odpočet uplatňuje opätovne a duplicitne v snahe získať daňovú výhodu, nakoľko nadmerný odpočet mu už raz nebol priznaný. V súvislosti s podaním dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie december 2009 je potrebné podľa názoru súdu poukázať na ust. § 16 ods. 8 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (čo správne žalovaný i urobil), v zmysle ktorého zvýšiť nadmerný odpočet alebo zvýšiť nárok na vrátenie dane možno na základe dodatočného daňového priznania možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly. Zdaňovacie obdobie december 2009 a skutočnosti s tým súvisiace však už u žalobcu boli predmetnom daňovej kontroly, ktorá sa začala dňa 19. 05. 2010 a bola ukončená dňa 16. 05. 2011, kedy bol so žalobcom prerokovaný protokol zo dňa 14. 04. 2011 z tejto daňovej kontroly. S poukazom na uvedené potom už žalobca nemohol podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie december 2009 (jeho podanie nemalo žiadne právne relevantné účinky) a storno faktúry, resp. faktúry zo dňa 31. 01. 2012, na základe ktorých si žalobca dodatočným daňovým priznaním uplatňoval odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťroku 2012 boli predmetom daňovej kontroly v tomto zdaňovacom období. Dodatočným daňovým priznaním za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012 si žalobca uplatnil nadmerný odpočet a bolo povinnosťou daňových orgánov vykonať v potrebnom rozsahu dokazovanie, vrátane preskúmania faktúr, resp. storno faktúr zo dňa 31. 01. 2012, nakoľko tieto ešte neboli predmetom žiadnej daňovej kontroly. Pokiaľ boli daňové orgány toho názoru, že takýto postup žalobcu nie je možný, resp. že je v rozpore so zákonom, bolo ich povinnosťou jednoznačne uviesť i príslušné zákonné ustanovenia, v rozpore s ktorými žalobca postupoval a vysvetliť obsah týchto zákonných ustanovení na konkrétne podmienky u žalobcu. Tvrdenie (bez odkazu na konkrétne ustanovenie právneho predpisu), že faktúry zo dňa 31. 01. 2012 boli vystavené účelovo a s cieľom získať daňovú výhodu nie je postačujúce pre záver, aký prijali daňové orgány, teda pre nepriznanie žalobcom uplatneného nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie 1. štvrťroku 2012 v dodatočnom daňovom priznaní podanom žalobcom dňa 16. 05. 2012. 69. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho daňového orgánu zo dňa 31. 08. 2015 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, a to podľa ust. § 191 ods. 2, písm. e/, d/ SSP bez toho, aby sa súd zaoberal vecnou správnosťou tohto rozhodnutia, nakoľko zistenie skutkového stavu v predmetnej veci bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a zároveň je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 70. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym názorom súdu (ust. § 191 ods. 6 SSP) a jeho povinnosťou bude opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 12. 09. 2013, pričom v odvolacom konaní ma široké kompetencie vyplývajúce z ust. § 74 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo znamená, že je oprávnený vykonávať i dokazovanie, ak to považuje za potrebné. V odôvodnených prípadoch odvolaním napadnuté rozhodnutie zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. 71. Súd je toho názoru, že v ďalšom konaní a za účelom zistenia skutkového stavu bude potrebné posúdiť i výsledky daňovej kontroly u dodávateľa žalobcu, t.j. spoločnosti Gebr. Esch (žalovaný v podaní zo dňa 04. 10. 2016 uviedol, že nebolo ešte právoplatne rozhodnuté), ustáliť, kedy boli stavebné práce na rekonštrukcii kaštieľa Belá žalobcovi dodané (resp. čiastkovo dodané), kedy vznikla dodávateľovi žalobcovi daňová povinnosť pri (čiastkových) dodávkach stavebných prác, kedy vzniklo žalobcovi právo odpočítať daň pri týchto (čiastkových) dodávkach, kedy si toto právo mohol uplatniť a kedy si ho uplatnil, a to s prihliadnutím na ust. § 49, § 51 ods. 1, 2 a § 71 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Bude potrebné, aby daňové orgány vysvetlili obsah týchto (príp. i ďalších) zákonných ustanovení na konkrétne podmienky žalobcu v predmetnej veci. 72. Súd dáva do pozornosti žalovaného, že v predloženom administratívnom spise sa nachádza rozhodnutie správcu dane zo dňa 12. 09. 2015 v rozsahu 69 strán, ktorého jednotlivé časti nie sú celkom čitateľné (na čo poukazoval i žalobca po doručení tohto rozhodnutia) a ktorého niektoré strany sa opakujú: napr. strana 25 až 29 je totožná so stranou 47 až 50, strana 32 až 33 obsahuje rovnaké tvrdenia ako strana 51 až 52, strana 37 až 41 obsahuje rovnaké údaje ako strana 52 až 57. Uvedené spôsobuje značnú neprehľadnosť rozhodnutia správcu dane, z ktorého potom nie je jednoznačné, čo je opis zisteného skutkového stavu a čo je hodnotenie správcu dane. Taktiež sa v spise nachádzajú listiny (faktúry zo dňa 31. 01. 2012), ktoré boli správcovi dane predložené čiastočne v slovenskom a v nemeckom jazyku. Žalobca je slovenskou právnickou osobou a jeho povinnosťou bolo predkladať listiny v štátnom jazyku. Pokiaľ boli predložené listiny v inom ako v štátnom jazyku, bolo povinnosťou správcu dane vyzvať žalobcu na ich predloženie spolu s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka (ust. § 5 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). 73. Daňové orgány budú v ďalšom konaní viazané právnym názorom súdu s poukazom na ust. § 191 ods. 6 SSP a v ďalšom konaní a rozhodovaní sa vysporiadajú i s námietkami žalobcu vznesenými v podanej žalobe. 74. Nakoľko súd z vyššie uvedených dôvodov zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 31. 08. 2015, nepovažoval v tomto štádiu konania za potrebné predložiť Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky, ako to navrhoval žalobca v podanej žalobe. 75. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd zrušil rozhodnutie žalovaného), priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to podľa ust. § 168 a ust. § 175 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 76. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.