Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 19Sd/187/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015201143 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015201143.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: P. U., bytom H. T., G. C. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o invalidný dôchodok, samosudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto r o z h o d o l : Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17. augusta 2015. Krajský súd navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17. augusta 2015, bol navrhovateľovi podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, priznaný invalidný dôchodok od 01. 04. 2015 v sume 491,90 eur mesačne. Navrhovateľ bol uznaný za invalidného na základe posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Nové Zámky zo dňa 21. 07. 2015 s mierou poklesu 60 % od 01. 04. 2015. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity, t. j. pred 01. 01. 2015 získal navrhovateľ 15187 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 41 rokov a 222 dní, čím splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 600/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný osobný mzdový bol je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2014. Do rozhodujúceho obdobia nepatria kal. roky pred 01. 01. 1984 a ani kal. roky, počas ktorých poistenec získal 365 dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku podľa 31. 12. 2007 priznaného a vyplácaného sociálnou poisťovňou, alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod. Osobné mzdové body v týchto kal. rokoch sa zisťujú osobitne za každý kal. rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe 3 k zákonu č. 461/2003 Z. z. a v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorými boli stanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za kal. roky po roku 2002. Poistencovi, ktorý v niektorom kal. roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., patrí za takýto kal. rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kal. rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kal. roka obdobia dôchodkového poistenia. Pretože navrhovateľ získal náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v kal. roku 1984 - 11 dní, 1986 - 12 dní, 1987 - 3 dni, 1988 - 5 dní, 1989 - 5 dní, 1991 - 5 dní, 1995 - 8 dní, 1997 - 6 dní, 1998 - 58 dní, 1999 - 125 dní, patrí navrhovateľovi za toto obdobie pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kal. roky je 56,1159. V rozhodujúcom období navrhovateľ získal 11323 dní dôchodkového poistenia, to znamená 31,0220 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 1,8090. Podľa § 63 ods. 3 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. sa priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 započítava v plnej výške, z hodnoty od 1,25 do hodnoty neprevyšujúcej hodnotu 3 sa v r. 2015 započítava 72 %. V súlade s uvedeným je hodnota osobného mzdového bodu 1,6525. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok k 01. 04. 2015 navrhovateľ získal 15187 dní obdobia dôchodkového poistenia. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dosiahne dovŕšením 62 rokov veku dňa 20. 10. 2019. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku navrhovateľ získal 1663 dní, spolu s obdobím dôchodkového poistenia 16850 dní, čo pre účely výpočtu predstavuje 46,1644 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota k 01. 04. 2015 na rok 2015 je 10,6865 eur a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2014 - 10,2524 eur a indexu 1,04234122. Suma invalidného dôchodku je 489,20 eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia, spolu s pripočítaným obdobím a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod je 1,6525 x 46,1644 rokov obdobia dôchodkového poistenia, spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 10,6865 x 60 % = 489,20 eur mesačne. Suma invalidného dôchodku sa podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 2,70 eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku v § 1 písm. g/ Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z. z.) na sumu 491,90 eur mesačne. Voči tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas návrh na preskúmanie rozhodnutia, v ktorom uviedol, že v čase, keď bol u posudkového lekára absolvoval rehabilitáciu, avšak po ukončení rehabilitácie má intenzívne bolesti, ktoré sa prejavujú už aj pri nepatrnom predklone, pootočení trupu, pri chôdzi. Ostrá bolesť mu vystreľuje do dolných končatín. Nevydrží dlho sedieť ani stáť, cíti sa veľmi fyzicky a psychicky unavený a vyčerpaný. Kardiologička mu však nedoporučuje ďalšiu operáciu. Na pojednávanie sa navrhovateľ nedostavil. Súd pojednával v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O. s. p. Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že žiada potvrdiť rozhodnutie ako vecne správne, vzhľadom na zhodné závery posudkových lekárov a pridržiavala sa písomného vyjadrenia zo dňa 24. 11. 2015. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v zmysle ustanovenia § 250 l ods. 1 a nasl. O. s. p. a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Zdravotný stav navrhovateľ bol opätovne posudzovaný po podaní opravného prostriedku posudkovým lekárom ústredia so sídlom v Nitre dňa 19. 11. 2015, kde posudkový lekár konštatoval, že navrhovateľ trpí cukrovkou II. typu, kompenzovaná tabletkami, s diabetickou polyneuropathiou, počínajúcou angiopathiou dolných končatín, stav po operácii bedrovej chrbtice pre herniu disku s pretrvávajúcou radikulopathiou L5 vľavo a L4 vpravo v r. 2014, stav po TEP ľavého bedrového kĺbu v r. 2015, ateroskleróza končatinových tepien, obezita. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil posudkový lekár cukrovkou II. typu, kompenzovaná tabletkami, s diabetickou polyneuropathiou, počínajúcou angiopathiou dolných končatín podľa kapt. IV. položka 1 písm. c/ a zvýšil percentuálnu mieru za ďalšie zdravotné postihnutia o 10 %. Posudkový lekár zohľadnil predloženú lekársku dokumentáciu, vyšetril navrhovateľa a konštatoval, že navrhovateľ je liečený pre cukrovku II. typu s jednou komplikáciou polyneuropathiou dolných končatín a počínajúcou angiopathiou na dolných končatinách. Tomuto zdravotnému postihnutiu prislúcha miera poklesu 50 %, čo je dolná hranica rozpätia, vzhľadom len na jednu komplikáciu a relatívne dobrú kompenzáciu cukrovky. Na ostatné zdravotné postihnutie je základná miera navýšená o 10 % na výslednú mieru 60 %. Navrhovateľ môže vykonáva prácu viac sedavého charakteru, s využitím kvalifikácie, bez dvíhania bremien, dlhej chôdze a ťažkej fyzickej námahy. Preto navrhovateľ je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu je 60 % od 01. 04. 2015. Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná. Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa neboli známe a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku súd nezistil. Posudkový lekár rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľa a posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si navrhovateľ sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľov zdravotný stav je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % od 01. 04. 2015, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľ v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi, najmä odbornými lekárskymi nálezmi, nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 17. augusta 2015 je vecne správne, a preto ho podľa § 250q ods. 3 O. s. p. potvrdil. Krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľovi nepriznáva trovy konania, pretože v konaní nemal úspech. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.