KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Nitra28. 2. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 19Sd/192/2015 z 28. 2. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Nitra z 28. februára 2016, sp. zn. 19Sd/192/2015, ECLI:SK:KSNR:2016:4015201170.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 19Sd/192/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015201170
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015201170.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: R. K., D. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa -
ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o invalidný dôchodok, samosudkyňou JUDr. Danou
Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. júla 2015.
Krajský súd nepriznáva navrhovateľovi náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. júla 2015, bol navrhovateľovi podľa § 70 ods.
1, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, priznaný invalidný dôchodok
od 09. 12. 2014 v sume 282,20 eur mesačne.
Tento dôchodok bol zvýšený podľa § 82 zákona o sociálnom poistení a v súlade s Opatrením Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 344/2011 Z. z. od 01. 01. 2015 na sumu 284,90 eur mesačne.
Navrhovateľ bol uznaný za invalidného na základe posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne,
pobočky Nitra zo dňa 09. 07. 2015 s mierou poklesu 45 %.
Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku invalidný dôchodok poistenca
vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity, t. j. pred 09.
12. 2014 získal navrhovateľ 13869 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 37 rokov a 364 dní, čím
splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný
dôchodok.
Suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č.
600/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia
získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku
nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a
percentuálnej miery poklesu.
Priemerný osobný mzdový bol je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé
kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období
vyjadreného v rokoch.
Rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. ako kal. roky pred rokom,
v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, a to kal. roky 1984-2013. Do rozhodujúceho
obdobia nepatria kal. roky pred 01. 01. 1984 ani kal. roky, počas ktorých poistenec získal 365 dní
náhradnej doby, doby štúdia obdobia poberania invalidného dôchodku po 31. 12. 2007 priznaného
a vyplácaného sociálnou poisťovňou alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť
osobný mzdový bod.
Osobné mzdové body v týchto kal. rokoch sa zisťujú osobitne za každý kal. rok, a to ako podiel
úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného
vymeriavacieho základu.



Všeobecný vymeriavací základ za kal. rok 2013 sa podľa § 11 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. rovná
všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2012.
Poistencovi, ktorý v niektorom kal. roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia
podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., patrí za takýto kal. rok osobný mzdový bod, ktorého
hodnota je 0,3. Takýto kal. rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného
mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kal. roka obdobia dôchodkového poistenia.
Pretože navrhovateľ získal náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v kal. roku 1984 - 10 dní,
1985 - 36 dní, 1986 - 23 dní, 1987 - 8 dní, 1988 - 17 dní, 1989 - 33 dní, 1990 - 59 dní, 1991 - 23 dní,
1992 - 32 dní, 1993 - 49 dní, 1994 - 6 dní, 1997 - 19 dní, patrí navrhovateľovi za toto obdobie pomerná
časť osobného mzdového bodu 0,3.
Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kal. roky je 39,8925.
V rozhodujúcom období navrhovateľ získal 10150 dní dôchodkového poistenia, to znamená 27,8083
rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/203 Z. z.
Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období,
priemerný osobný mzdový bod je 1,4346.
Podľa § 63 ods. 3 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v
hodnote nižšej ako 1,25 sa započíta v plnej výške, z hodnoty od 1,25 do hodnoty neprevyšujúcej 3 sa
v r. 2014 započítava 76 %.
V súlade s uvedeným je hodnota osobného mzdového bodu 1,3903.
Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok k 09. 12. 2014 navrhovateľ získal 13869 dní obdobia
dôchodkového poistenia. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dosiahne
dovŕšením 62 rokov veku 22. 03. 2020. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia
dôchodkového veku navrhovateľ získal 1930 dní, spolu s obdobím dôchodkového poistenia 15799
dní, čo pre účely výpočtu predstavuje 43,2850 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného
obdobia.
Aktuálna dôchodková hodnota k 09. 12. 2014 je 10,2524 eur.
Suma invalidného dôchodku je 277,70 eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného
mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia, spolu s pripočítaným obdobím a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod je 1,3903 x 43,2850 rokov obdobia dôchodkového
poistenia, spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 10,2524 x 45 % = 277,70 eur
mesačne.
Pretože navrhovateľovi podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. sa zachovávajú nároky vyplývajúce zo
zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie a suma dôchodku nemôže byť nižšia ako
suma dôchodku určená podľa právnych predpisov účinných do 31. 12. 2003 dôchodok bol vypočítaný
aj podľa týchto právnych predpisov.
Suma invalidného dôchodku podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 je určená z priemerného
mesačného zárobku 135,- eur za roky 2008, 2009, 2006, 2011, 2010. Započítaná doba zamestnania
je 41 rokov, na dobu zamestnania pred 18. rokom veku sa neprihliada. Invalidný dôchodok je 65 %
priemerného mesačného zárobku, to znamená 87,80 eur mesačne a zvýšenie za jeden rok v I.AA
pracovnej kategórii je 2,70 eur mesačne, spolu 90,50 eur mesačne.
K uvedenej sume patrí úprava podľa zákona č. 306/2002 Z. z. o 143,70 eur na 234,20 eur a zvýšenie
podľa zákona č. 222/2003 Z. z. o 14,10 eur mesačne, na sumu 248,30 eur mesačne.
Suma invalidného dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z. z. je 277,70 eur mesačne a suma
invalidného dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 100/1988 Zb. je 248 eur mesačne. Keďže suma
invalidného dôchodku určená podľa zákona č. 461/2003 Z. z. je vyššia, patrí navrhovateľovi dôchodok
v tejto sume.
Suma invalidného dôchodku sa podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. zvyšuje odo dňa priznania o 4,5
% ( o pevnú sumu zvýšenia stanovenú v § 1 písm. g/ Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a
rodiny SR č. 329/2013 Z. z.) na sumu 282,20 eur mesačne.
Suma invalidného dôchodku sa podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. zvyšuje od 01. 01. 2015 o 2,70
eur ( o pevnú sumu zvýšenia stanovenú v § 1 písm. g/ Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a
rodiny SR č. 295/2014 Z. z.) na sumu 284,90 eur mesačne.
Voči tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas návrh na preskúmanie rozhodnutia, v ktorom uviedol,
že nesúhlasí s určenou mierou poklesu na 45 %, pretože má aj iné diagnózy, a to syndróm kanalis karpi
a tetanický syndróm, ktoré sú závažnými ochoreniami a majú zásadný vplyv na jeho zdravotný stav.
Na pojednávaní dňa 29. 02. 2016 navrhovateľ trval na podanom návrhu v plnom rozsahu. Voči výpočtu
nemá žiadne námietky. Nesúhlasí s percentuálnou mierou, a to, že mu nebola zvýšená miera poklesu
o 10 %, pretože má ďalšie ochorenia, a to syndróm kanalis karpi a tetanický syndróm, pretože sa nevie



obliecť ani vyzliecť a kvôli zdravotnému stavu musel zanechať zamestnanie. Pracoval ako kamionista.
Celý život riadne pracoval a odvádzal aj dôchodkové poistenie. Nové lekárske nálezy nemá žiadne.
Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že žiada potvrdiť rozhodnutie ako vecne správne,
vzhľadom na zhodné závery posudkových lekárov.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v zmysle ustanovenia § 250 l ods. 1 a nasl.
O. s. p. a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
Zdravotný stav navrhovateľ bol opätovne posudzovaný po podaní opravného prostriedku posudkovým
lekárom ústredia v Nitre dňa 25. 11. 2015, ktorý posúdil zdravotný stav navrhovateľa na základe
samotného vyšetrenia a lekárskych nálezov - neurologické, neurochirurgické, psychologické a zistil, že
navrhovateľ má stav po operácii krčnej chrbtice pre degeneratívne zmeny v úseku C4-5, C5-6, C6-7 v
r. 2013 s radikulopathiou C6 vpravo, tetanický syndróm, syndróm kanalis karpi bilaterálne, neurotický
syndróm. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil posudkový lekár stav po operácii krčnej chrbtice
pre degeneratívne zmeny v úseku C4-5, C5-6, C6-7 v r. 2013 s radikulopathiou C6 vpravo podľa kapt.
XV. odd. E, položka 4 písm. b/. Posudkový lekár po vyšetrení navrhovateľa, za prítomnosti aj odborného
lekára neurológa, konštatoval, že navrhovateľ je po operácii krčnej chrbtice v r. 2013 s náhradou troch
segmentov. Prítomná je porucha statodynamiky krčnej chrbtice s radikulopathou C6 vpravo, potvrdenou
EMG. Pri klinickolm vyšetrení dňa 25. 11. 2015 prejavy radikulopathie neboli zistené, taktiež nie sú
prítomné známky cervikálnej myelopathie. Tomuto rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu prislúcha
miera poklesu 40 %, čo je horná hranica rozpätia. Tetanický syndróm nie je posudkovo významná
záležitosť, syndróm kanalis karpi rovnako nie je závažný, občas môže spôsobovať tŕpnutie prstov na
rukách. Pre tieto ďalšie postihnutia nie je dôvod navyšovať základnú mieru poklesu. Táto je aj naďalej
45 %. Navrhovateľ môže vykonávať ľahšie manuálne práce, bez fyzickej námahy a dvíhania bremien,
nie pôvodné zamestnanie. Preto navrhovateľ je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je 45 % od 09. 12. 2014.
Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles
schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako
1 rok.
Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
nespočítavajú.
Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú
hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v



percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným
dopadom najviac porovnateľná.
Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa
predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa neboli známe
a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku súd nezistil. Posudkový
lekár rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľa a posúdení odborných lekárskych
nálezov z oblastí, na ktoré si navrhovateľ sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil.
Posudkoví lekári po podaní opravného prostriedku posúdili opätovne zdravotný stav navrhovateľa a
navrhovateľ nepreukázal predloženými listinnými dôkazmi, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vyššiu
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Pretože sa navrhovateľovi podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. zachovávajú nároky vyplývajúce
zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie a suma dôchodku nemôže byť nižšia
ako suma dôchodku určená podľa právnych predpisov účinných do 31. 12. 2003, dôchodok bol
navrhovateľovi vypočítaný aj podľa týchto predpisov.
Suma invalidného dôchodku určená podľa zákona č. 461/2003 Z. z. je 277,70 eur mesačne, suma
invalidného dôchodku určená podľa zákona č. 100/1988 Zb. je 248,30 mesačne, preto navrhovateľovi
patrí invalidný dôchodok vo vyššej sume.
Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že
napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 23. júla 2015 je vecne správne, a preto ho podľa § 250q ods.
2 O. s. p. potvrdil.
Krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľovi nepriznáva trovy konania, pretože v
konaní nemal úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného
súdu, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.