Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/260/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015201185 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015201185.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: S.F.H., s.r.o., Gúgska 13, Nové Zámky, IČO: 36 526 002, zastúpeného advokátskou kanceláriou AK H.I.F., spol. s r.o.. Radvanská 1, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/164456/2015/4989 zo dňa 20. 04. 2015, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100301/1/164456/2015/4989 zo dňa 20. 04. 2015 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Z predloženého administratívneho spisu, týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového daňového orgánu, teda správcu dane, súd zistil, že dňa 28. 10. 2008 podal žalobca daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2008, v ktorom uviedol daň v sume 3.281.452,- Sk, odpočítanie dane v sume 2.185.556,- Sk, vlastnú daňovú povinnosť v sume 1.095.896,- Sk a vlastnú daňovú povinnosť na úhradu v sume 1.095.896,- Sk. Daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2008 sa začala u žalobcu dňa 30. 08. 2011 (v zmysle oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 19. 07. 2011) a v tento deň bola s konateľom žalobcu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. 2. Na žiadosť správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu u žalobcu žalovaný vyhovel žiadosti o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly o šesť mesiacov, čo uviedol v oznámení zo dňa 06. 02. 2012. 3. Správca dane požiadal Daňový úrad Košice o vypočutie bývalých konateľov spoločnosti FABER- PLUS, s.r.o., Kukučínova 7, Košice, a to Petra Maxu, Margity Maxovej a Jozefa Eperješiho a zároveň požiadal Daňový úrad Prešov o vypočutie bývalého konateľa spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. Petra Fábu. Dožiadaný správca dane (Daňový úrad Košice) spísal dňa 08. 03. 2012 zápisnicu o výsluchu svedka Margity Maxovej, ktorá uviedla, že účtovnú evidenciu spoločnosti odovzdala novému konateľovi spoločnosti PETAX, s.r.o. a v čase vystavenia faktúr za stavebné práce č. 8/11/27/02, 08/11/27/03, 08/10/28/01, 08/10/31/01, 08/09/30/02, 08/11/27/01, 08/09/30/03, 08/10/21/01 už nebola konateľkou spoločnosti a nie je jej známy ani názov spoločnosti, ktorá vystavila tieto faktúry. Svedok Peter Max do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 08. 03. 2012 uviedol, že účtovnú evidenciu odovzdal novému konateľovi spoločnosti PETAX, s.r.o., ktorý sa volal Fabo, alebo Fáber. K faktúram, ku ktorým sa vyjadrovala aj Margita Maxová uviedol, že v čase ich vystavenia už nebol konateľom spoločnosti. Daňový úrad Prešov zaslal správcovi dane zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 04. 04. 2012, na ktorom bol vypočutý svedok Peter Fába, ktorý potvrdil, že spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. poskytla pre spoločnosť S.F.H., s.r.o. (žalobcu) stavebné práce na základe faktúr č. 8/11/27/02, 08/11/27/03, 08/10/28/01, 08/10/31/01, 08/09/30/01, 08/09/30/02, 08/11/27/01, 08/09/30/03, 08/10/21/01. Uviedol, že účtovné prípady boli zaúčtované do výnosov, daň z pridanej hodnoty bola priznaná a odvedená. Všetky doklady spoločnosti boli odovzdané novému spoločníkovi a konateľovi v novembri 2008 pri predaji jeho podielu. Uviedol, že nemal zamestnancov, práce vykonal prostredníctvom subdodávateľov, na ktorých si už nepamätal. 4. Žalobca bol na ústnom pojednávaní dňa 13. 07. 2012 oboznámený s výpoveďami svedkov Margity Maxovej, Petra Maxa, Petra Fábu. Okrem toho mu správca dane oznámil, že konateľ, ktorému mal v novembri 2008 Peter Fába odovzdať všetky doklady spoločnosti - Jozef Eperješi zomrel dňa XX. XX. XXXX, a preto ho príslušný správca dane nemohol vypočuť. 5. Dňa 16. 07. 2012 bol spísaný protokol z daňovej kontroly u žalobcu na dani z pridanej hodnoty, pričom v časti zdaňovacie obdobie september 2008 je uvedené, že žalobcovi nebude uznané odpočítanie dane v zdaňovacom období september 2008 v sume 36.193,16 eur (1 090 355,- Sk), pričom rozdiel v odpočítaní dane predstavuje 36.193,16 eur, nakoľko žalobca v priebehu kontroly a ani jeho dodávateľská spoločnosť neposkytli žiadne dôkazy o reálnosti uskutočnenia deklarovaných dodávok prác a nedošlo teda k preukázaniu vzniku daňovej povinnosti pri týchto dodávkach, v dôsledku čoho nebola naplnená ani zákonná podmienka na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. 6. Na ústnom pojednávaní dňa 23. 08. 2012 bol prerokovaný protokol za prítomnosti konateľa žalobcu, ktorý sa odvolal na jeho písomné vyjadrenie, ktoré bolo pripojené k zápisnici. V písomnom vyjadrení označenom ako „doplnenie vyjadrenia k protokolu z kontroly“ žalobca k dodávateľovi FABER-PLUS, s.r.o. uviedol, že si u tohto dodávateľa objednal stavebné práce a materiál. Konečným odberateľom týchto plnení nebola spoločnosť S.F.H, s.r.o., ale iná spoločnosť a táto spoločnosť potvrdila realizáciu plnení. O plnení boli vedené stavebné denníky a boli vyhotovené účtovné doklady. Za plnenie bolo riadne zaplatené cez bankový účet, doklady boli riadne zaúčtované. 7. Správca dane vydal dňa 27. 08. 2012 dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2008 v sume 36.193,16 eur, proti ktorému podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol dňa 10. 12. 2012 tak, že dodatočný daňový výmer zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho zrušujúceho rozhodnutia žalovaný uviedol, že zistenie skutkového stavu zo strany správcu dane je nedostačujúce na posúdenie veci, pretože v dostatočnom rozsahu neobjasnil všetky skutočnosti, ktoré by mohli preukázať alebo vyvrátiť existenciu deklarovaného obchodu s tým, že doplní dokazovanie v takom rozsahu, aby zistený skutkový stav bol nespochybniteľným podkladom pre právny záver vo veci, vysporiada sa námietkami uvedenými v písomnom vyjadrení k protokolu a vypočuje svedkov, ktorých navrhol vypočuť žalobca. 8. Dňa 11. 04. 2013 vydal správca dane rozhodnutie (druhé v poradí), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 16.604,99 eur na dani z priadnej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2008. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 15. 07. 2013 (druhé v poradí), ktorým zrušil rozhodnutie správcu dane zo dňa 11. 04. 2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Opakovane uviedol, že zistenie a posúdenie skutkového stavu vo veci je nepostačujúce pre vyslovenie rozhodnutia o porušení ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Vytkol správcovi dane, že nerešpektoval právny názor žalovaného, nedoplnil dokazovanie v rozsahu potrebnom pre správne určenie daňovej povinnosti, nevypočul navrhovaných svedkov a nevysporiadal sa s námietkami daňového subjektu - žalobcu. V ďalšom konaní uložil správcovi dane povinnosť znovu vypočuť Petra Fábu, bývalého konateľa spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. a svedkov J. Q., P. A., T. Q., J. O., ktorí sa podľa tvrdení žalobcu zúčastnili preberania stavebných prác od subdodávateľov. 9. V priebehu vyrubovacieho konania správca dane opätovne predvolal na pojednávanie Petra Fábu, bývalého konateľa spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. v čase vystavenia preverovaných faktúr (v septembri 2008), ktorý dňa 24. 09. 2013 odoprel výpoveď z dôvodu možného spôsobenia nebezpečenstva trestného stíhania jeho osoby. Na ďalšom pojednávaní dňa 19. 12. 2013 pred dožiadaným správcom dane uviedol, že na predložených faktúrach, zmluve o dielo a spolupráci a súpise vykonaných práce nie je jeho podpis. Ďalej žiadal správca dane, aby sa svedok vyjadril k tomu, že podpisy na zápisniciach o ústnom pojednávaní na Daňovom úrade Nitra, pobočka Nové Zámky a na Daňovom úrade Prešov, pobočka Poprad, sú rozdielne. Svedok potvrdil, že obidva podpisy sú jeho. Uviedol, že v Poprade použil svoj pôvodný starší podpis, ale v súčasnosti ho už takmer nepoužíva. Na pojednávaní dňa 07. 03. 2014 svedok uviedol, že v roku 2008 na svoj účet nevkladal, ani z neho nevyberal hotovosti, nevedel uviesť, kto tak konal v jeho mene, čo je predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní. Dispozičné právo k účtu nikomu nevystavil. Nevedel sa vyjadriť k pôvodu peňazí, ktoré boli na jeho účte. 10. Správca dane vypočul i ďalších svedkov, ktorých navrhol vypočuť žalobca. Svedok P. A. uviedol, že žalobca bol staviteľom, resp. dodávateľom stavieb pre spoločnosti AgroContract mliečna farma, a.s., Jasová, AGROCONTRACT Mikuláš, a.s. Mikuláš, v ktorých spoločnostiach bol svedok predsedom predstavenstva. V období od septembra až novembra 2008 rokoval ohľadom stavieb jedine s konateľom spoločnosti S.F.H., s.r.o. p. Hegedüsom. K faktúram, ktoré mala za stavebné práce vystaviť spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. uviedol, že spoločnosť S.F.H., s.r.o. v roku 2008 meškala s realizáciou stavieb, preto mali rokovania o urýchlení stavby. Spoločnosť S.F.H., s.r.o. aj práce urýchlila, uviedol, že si všimol na stavbe viac robotníkov, ale pre neho to boli pracovníci zo spoločnosti S.F.H., s.r.o. Na uvedených stavbách vykonával dozor T. Q., ktorý by mohol mať prehľad o subdodávateľoch žalobcu. 11. Svedok J. Q. uviedol, že v roku 2008 bol zamestnancom žalobcu vo funkcii stavbyvedúceho. V období september - november 2008 zastával funkciu stavbyvedúceho na stavbách pre investorov AGOCONTRACT Mikuláš, a.s. Mikuláš a pre AgroContract mliečna farma, a.s. Jasová. Uviedol, že spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. mu je známa, potvrdil, že bola uzavretá rámcová zmluva, čo vedel od konateľa Ing. Hegedüsa. Na stavbu chodila partia ľudí z tejto spoločnosti, menovite ich nepoznal. Konateľa Petra Fábu nepozná. Na otázky položené žalobcom uviedol, že fakturované práce na stavbách boli prevedené spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o. a potvrdil i to, že viedol stavebné denníky s označením: „Rekonštrukcia a prístavba ustajňovacích priestorov pre HD Jasová č. 1. a 2.“, „Prístrešky pre objemové krmivo SO-2 a 3“ a „Rekonštrukcia ustajňovacích priestorov pre HD a výstavba pôrodnice č. 2.“ Potvrdil, že určité práce v stavebných denníkoch v roku 2008 vykonala spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. 12. Svedok T. Q. uviedol, že vykonával stavebný dozor pre investora AGROCONTRACT Mikuláš, a.s., Mikuláš. So spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o. nemal nič spoločné, uviedol, že komunikoval len s p. Q. a p. Hegedüsom. Kontroloval kvalitu prevedených prác, nakoľko meškali, požiadal o posilnenie pracovných síl a na stavbe začalo pracovať viac ľudí. Nevedel však uviesť, pre koho pracovali. Potvrdil, že zaregistroval i názov spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o., ale konateľa Petra Fábu nepozná. 13. Q. E. Oremus bol zástupcom investora COOP Jednota Nové Zámky, s.d. vo veciach technických a zároveň stavebným dozorom stavby - výstavba supermarketu Jednota COOP Tvrdošovce. Potvrdil, že zmluva o dielo bola uzavretá so spoločnosťou S.F.H., s.r.o. (žalobcom), so subdodávateľmi neprichádzal do styku. S odstupom času si spomenul, že z rozhovorov so stavbyvedúcim p. F. počul názov FABER- PLUS, s.r.o. a títo mali pracovať na stavbe pre hrubú stavebnú výrobu. Konateľa tejto spoločnosti Petra Fábu nepozná. Na otázku žalobcu uviedol, že stavebné práce fakturované spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o. boli vykonané a podľa neho ich mohla vykonať táto spoločnosť, ktorá mohla zrealizovať práce týkajúce sa hrubej stavebnej výroby. 14. Svedok Ing. V. F. pracoval a pracuje ako stavbyvedúci pre spoločnosť S.F.H., s.r.o. V období september - november 2008 robil stavbyvedúceho na stavbe Super marketu Jednota Tvrdošovce. Potvrdil, že so spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o. mali subdodávateľskú zmluvu. Konateľa tejto spoločnosti nepozná a nepozná ani ľudí z tejto firmy menovite. Na otázku žalobcu potvrdil, že spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. robila zemné práce, betonárskej práce, armovacie práce, omietky a lešenia. 15. Konateľ žalobcu na ústnom pojednávaní dňa 16. 01. 2014 uviedol, že so zástupcom spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. sa prvýkrát stretol na výstave v Nitre, alebo pred obchodným centrom. Dotyčný pán sa predstavil ako Fába, ktorému vysvetlil, o aké práce sa jedná. Následne mu bola doručená podpísaná rámcová zmluva, ktorú tiež podpísal. S ľuďmi, ktorí pracovali na stavbe, nebol v kontakte. Evidenciu zamestnancov subdodávateľov nevedú. Potvrdil, že dňa 24. 09. 2013 bol prítomný pri výsluchu Petra Fábu, (kedy svedok odmietol vypovedať) a s najväčšou pravdepodobnosťou sa vtedy v Nitre stretol s touto osobou. Uviedol, že nového konateľa spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. Jozefa Eperjšiho nepozná. Na otázku správcu dane, kto a kedy odovzdal za spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. a kto prevzal za jeho spoločnosť vykonané práce uviedol, že písomne od subdodávateľov nepreberá práce, nevyhotovuje protokoly. Stavbyvedúci za S.F.H., s.r.o. fyzicky preberá množstvo a kvalitu prevedených prác od subdodávateľov. 16. Z predloženého administratívneho spisu ďalej vyplýva, že SBERBANK Slovensko, a.s. na žiadosť správcu dane podaním zo dňa 04. 02. 2014 oznámila, že viedla účet klienta FABER-PLUS, s.r.o. a to bežný účet s uvedením jeho čísla, ktorý bol založený dňa 17. 09. 2008 a uzavretý dňa 20. 11. 2010. Potvrdila, že finančné čiastky uvedené v dožiadaní správcu dane boli pripísané na účet spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. a tieto čiastky následne vyberal v hotovosti p. Peter Fába ( uviedla jeho rodné číslo i číslo občianskeho preukazu). 17. Žalobca bol na ústnom pojednávaní dňa 18. 03. 2014 zastúpený svojím právnym zástupcom, pričom bol oboznámený o priebehu dokazovania a v podaní zo dňa 31. 03. 2014 sa vyjadril písomne. Namietal, že svedok Peter Fába bol dňa 19. 12. 2013 vypočutý bez ich účasti a o jeho výsluchu neboli správcom dane upovedomení a rovnako sa tak stalo i pri výsluchu svedka Petra Fábu dňa 07. 03. 2014, keď bol svedok vypočutý pred Daňovým úradom Košice bez ich účasti a správcom dane neboli o výsluchu upovedomení. Poukázal i na rozdielne výpovede svedka Petra Fábu. 18. Správca dane v rámci vykonaného dokazovanie požiadal o informáciu i Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, ktorý poskytol správcovi dane informáciu v podaní zo dňa 15. 04. 2014. 19. Správca dane vydal rozhodnutie ( v poradí tretie) zo dňa 05. 05. 2014, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 16.604,99 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2008. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 04. 09. 2014 (v poradí tretím) tak, že rozhodnutie správcu zo dňa zo dňa 05. 05. 2014 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Vytkol správcovi dane, že i keď doplnil dokazovanie výpoveďami svedkov, nevypočul svedka Petra Fábu, bývalého konateľa spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. ako deklarovaného dodávateľa stavebných prác pre kontrolovaný daňový subjekt, ktorý odmietol vypovedať z dôvodu možného spôsobenia nebezpečenstva trestného stíhania jeho osoby, pričom ale z odpovede PZ Banská Bystrica vyplýva, že mu bolo vznesené obvinenie, a teda je ho možné vypočuť ako svedka. Mal za to, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav. V ďalšom konaní je potrebné vypočuť už obvineného Petra Fábu ako svedka a vykonať prípadne ďalšie úkony v záujme čo najúplnejšieho zistenia skutočností rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosť. 20. Správca dane po vrátení veci žalovaným požiadal o výsluch svedka Petra Fábu Daňový úrad Košice, ktorý správcovi dane zaslal zápisnicu z ústneho pojednávania zo dňa 27. 11. 2014, na ktorom bol vypočutý svedok Peter Fába. Svedok uviedol, že nevystavoval faktúry za stavebné práce, zmluvu o spolupráci, ani zmluvu o dielo nepodpísal. Poprel, že by bol dojednal obchody v mene spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o., konateľa žalobcu nepozná. Poprel i to, že vyberal alebo vkladal finančnú hotovosť na bankový účet. Uviedol, že účet založil, neuzatváral ho, nepamätal si, že by bol niekoho splnomocnil nakladať s účtom. Nevedel, z akých zdrojov pochádzala hotovosť na bankovom účte. Potvrdil, že voči jeho osobe prebieha trestné stíhanie. 21. Správca dane podaním zo dňa 12. 01. 2015 informoval žalobcu o priebežných výsledkoch vykonaného dokazovanie vo vyrubovacom konaní. Na základe takto zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania správca dane vydal dňa 27. 01. 2015 rozhodnutie č. 9412402/5/194940/2015 (v poradí štvrté), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 16.604,99 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2008 s tým, že daň vyrubená v daňovom priznaní bola v sume 1.095.896,- Sk a daňová povinnosť zistená správcom dane bola 1.596.138,-Sk. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia 22. Na základe odvolania žalobcu proti vyššie označenému rozhodnutiu správcu dane rozhodoval i žalovaný, ktorý rozhodnutím zo dňa 20. 04. 2015 č. 1100301/1/164456/2015/4989 rozhodnutie správcu dane potvrdil. Vo svojom rozhodnutí žalovaný podrobne popísal priebeh daňovej kontroly u žalobcu a výsledky vykonaného dokazovania, pričom sa zaoberal i jednotlivými námietkami žalobcu v podanom odvolaní. Uviedol, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z faktúr, ktorými deklaroval dodanie stavebných prác a stavebného materiálu od dodávateľa FABER-PLUS, s.r.o. v zdaňovacom období september 2008. Ani v priebehu rozsiahleho dokazovania však neboli správcovi dane predložené žiadne dôkazy o reálnosti uskutočnenia deklarovaných dodávok prác a materiálu práve touto spoločnosťou, čo má za následok, že nedošlo k preukázaniu vzniku daňovej povinnosti pri týchto dodávkach podľa ust. § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a tým nebola naplnená zákonná podmienka v ust. § 49 ods. 1 citovaného zákona, čo znamená, že uplatnením práva na odpočítanie tejto dane žalobca porušil ust. § 51 ods. 1 vyššie citovaného zákona. K výpovediam svedkov - P. A., T. Q., E. H., J. Q. a Ing. V. F., ako dôkazov svedčiacich v prospech žalobcu v tom, že stavebné práce boli skutočne zrealizované, uviedol, že správca dane v napadnutom rozhodnutí netvrdí, že stavebné práce neboli zrealizované, ale tvrdí, že stavebné práce neboli reálne vykonané spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o. Z výpovedí svedkov jednoznačne a nepochybne nevyplýva, že stavebné práce reálne vykonala a dodala deklarovaná spoločnosť. Poukázal na výpoveď svedka Petra Fábu, z ktorej nesporne vyplýva, že svedok jednoznačne poprel vykonanie deklarovaných stavebných prác spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o., ako i vyhotovenie preverovaných faktúr. III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe 23. Žalobca sa žalobou zo dňa 30. 11. 2015, doručenou tunajšiemu súdu 03. 12. 2015, domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 20. 04. 2015 č. 1100301/1/164456/2015/4989. 24. V podanej žalobe žalobca uviedol, že odvolací správny orgán v závere odôvodnenia svojho rozhodnutia konštatoval, že vykonanou daňovou kontrolou a dokazovaním v rámci vyrubovacích konaní bolo správcom dane spochybnené vykonanie stavebných prác spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o., ktorá ako deklarovaný dodávateľ stavebné práce fakturovala preverovanými faktúrami, na základe ktorých si spoločnosť žalobcu uplatnila sporné odpočítanie dane. Počas celého daňového konania žalobca preukazoval vykonanie fakturovaných stavebných prác dodávateľom FABER-PLUS, s.r.o., a to najmä listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami. Poukázal najmä na výpoveď svedkov J. Q. a Ing. V. F., ktorí potvrdili, že práce na faktúrach č. 08093001, č. 08093002 a č. 08093003 boli skutočne zrealizované spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o. Žalovaný tieto výpovede svedkov neprípustne spochybňuje tým, že svedkovia nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by jednoznačne a nespochybniteľne preukazovali, že stavebné práce boli skutočne vykonané deklarovanou spoločnosťou. Poukázal na to, že samotná výpoveď svedka je dôkazom o tvrdenej skutočnosti a jej hodnovernosť nemožno spochybňovať tým, že nie je podložená ďalším dôkazom. Žalobca vyčerpal počas daňového konania celý vlastný rozsah dôkazného bremena a je toho názoru, že svoje dôkazné bremeno uniesol. Zdaniteľné obchody vyplývajúce z uvedených faktúr sa reálne uskutočnili, pričom túto skutočnosť nepospochybňuje ani správca dane. 25. Odvolací daňový orgán prijal záver, že vykonanou daňovou kontrolou a doplneným dokazovaním v rámci vyrubovacích konaní bolo správcom dane spochybnené vykonanie stavených prác spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o. a tiež uvádza, že Peter Fába bol využitý k tomu, aby sa na spoločnosť, ktorej bol konateľom, neoprávnene uplatňovali nadmerné odpočty. Takýto záver prijal správca dane napriek tomu, že ešte nie je právoplatne skončené trestné stíhanie a napriek jeho rozporom vo výpovediach, v ktorých najskôr v pozícii svedka tvrdil, že faktúry za stavebné práce boli vystavené a práce vykonané spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o. a následne, zrejme pod ťarchou svojho obvinenia a odsúdenia, tieto skutočnosti poprel. Žalobca je toho názoru, že odvolací správny orgán neoprávnene na neho preniesol svoju dôkaznú povinnosť. To, že na daňovom subjekte neleží dôkazné bremeno v absolútnom rozsahu, je podporené viacerými súdnymi rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf/1/2011 zo dňa 15. 03. 2011, sp. zn. 8 Sžf/5/2012 zo dňa 30. 01. 2013 a iné. 26. K výpovedi svedka Petra Fábu uviedol, že tento svedok menil výpovede, keď najskôr potvrdil, že stavebné práce vykonala spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o., neskôr z dôvodu nebezpečenstva trestného stíhania jeho osoby odmietol vypovedať a pri výpovedi zo dňa 15. 04. 2014 uviedol, že nevystavoval faktúry, nepodpisoval zmluvy ani nedojednával žiadne obchody za spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. K písomným dôkazom (podania NAKA) uviedol, že nemali možnosť oboznámiť sa s ich obsahom tak, ako ich na účely dožiadania správcu dane poskytla NAKA. Skutočnosť, že správca dane disponuje uznesením, ktorým bol Peter Fába obvinený, neznamená, že skutočnosti v ňom uvedené sú preukázané, kým nie je trestné stíhanie právoplatne skončené. 27. Poukázal na to, že odvolací správny orgán svoj procesný postup zdôvodnil skutočnosťou, že Peter Fába svoju výpoveď zo dňa 04. 12. 2012 nepodložil žiadnymi dôkazmi a uviedol, že účtovné úhrady boli zaúčtované do výnosov, sa podľa zistení správcu dane nezakladá na pravde. Osoba v procesnej pozícii obvineného nie je poučovaná o následkoch krivej výpovede, nie je teda povinná vypovedať pravdu. Hodnovernosť jeho výpovede v trestnom konaní, ako aj jeho posledná zmenená výpoveď v daňovom konaní, ktoré boli vykonané pod vplyvom jeho trestného stíhania a hrozby jeho možného odsúdenia, je pochybná. Odvolací orgán mal jasne a presvedčivo zdôvodniť, prečo „uveril“ práve týmto dôkazom vykonaným v daňovom konaní. IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného 28. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 31. 03. 2016 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca v rovnakej právnej veci podal na Krajskom súde v Nitre žalobu, vedenú pod sp. zn. 15S/16/2015 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 08. 04. 2015 vydaného na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2008, o ktorej nebolo zatiaľ rozhodnuté. Poukázal na to, že rozsiahlym preverovaním správcu dane bolo preukázané, že stavebné práce fakturované faktúrami neboli reálne vykonané a dodané spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o. tak, ako to deklaroval žalobca predloženými dodávateľskými faktúrami, čím nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. ako dodávateľa v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH a tým žalobcovi v zmysle ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH nevzniklo právo na odpočítanie dane z predmetných dodávateľských faktúr. Poukázal na to, že podľa výpisu z obchodného registra bola spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. dňa 30. 11. 2011 ex offo vymazaná. 29. Žalovaný poukázal na výpovede jednotlivých svedkov vykonaných v rámci dokazovania, pričom k výpovediam, ktoré potvrdzovali, že stavebné práce mohla vykonať spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. (Ing. V. F.) uviedol, že tvrdenia svedkov bez predloženie vierohodných dôkazov nepreukazujú, že fakturované stavebné práce boli skutočne vykonané spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o. , tieto práce mohli byť vykonané inou stavebnou spoločnosťou. 30. K námietkami týkajúcich sa rozloženie dôkazného bremena a rozsudkom, na ktoré žalobca poukazuje, uviedol, že podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 1, 2, písm. a/, § 19 ods. 1, 2 a § 51 ods. 1, písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani dobromyseľnosti platiteľa. V danom prípade vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že stavebné práce neboli vykonané spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o. tak, ako to deklarujú preverované dodávateľské faktúry. Vierohodnosť predložených dokladov bola rozsiahlym preverovaním správcu dane spochybnená. 31. K námietkami v súvislosti s trestným stíhaním Petra Fábu uviedol, že aj napriek skutočnosti, že trestné stíhanie ešte nie je ukončené, dôkazy, ktoré zistil správca dane počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v súvislosti so stavebnými prácami fakturovanými spoločnosťou FABER- PLUS, s.r.o. jednoznačne preukazujú, že spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. nevyhotovila predmetné dodávateľské faktúry, nevykonala stavebné práce fakturované na predmetných faktúrach. V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 32. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný v čase začatia predmetného konania (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal rozhodnutie žalovaného zo dňa 20. 04. 2015, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a preto toto rozhodnutie podľa ust.§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súd takto rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok pri splnení podmienok podľa ust. § 250f ods. 1, 2 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016 (žalobca a žalovaný sa na výzvu súdu vyjadrili, že súhlasia s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania ) verejne vyhlásil dňa 19. 10. 2016. 33. Podľa § 491 ods. 1, 2 SSP, účinného od 01. 07. 2016, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 34. Podľa § 8 ods. 1, písm. b/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 11. 2008, dodaním tovaru je b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy. Podľa § 9 vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Ak je služba dodaná zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu a osobou povinnou platiť daň v tuzemsku je príjemca služby podľa § 69 ods. 2 až 4, daňová povinnosť vzniká dňom vyhotovenia faktúry; ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná. Podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1, písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 2) Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo d) v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, alebo v prvom zdaňovacom období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo d); ak platiteľ do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo d), vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) v zdaňovacom období, v ktorom daň uviedol v záznamoch podľa § 70. Podľa § 71 ods. 1, vyššie citovaného zákona, pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa § 28 až 42. 35. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. 36. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie september 2008 v sume 16.604,99 eur (ako rozdielu medzi daňovou povinnosťou žalobcu uvedenou v daňovom priznaní, t. j. 1.095.896,- Sk za vyššie uvedené zdaňovacie obdobie a daňovou povinnosťou žalobcu zistenou správcom dane, t. j. 1.596.138,-Sk pri daňovej kontrole vykonanej u žalobcu v roku 2012 a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany ním deklarovaného dodávateľa stavebných prác, t. j. spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. 37. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2008 pri ním tvrdenej dodávke stavebných prác od dodávateľa FABER-PLUS, s.r.o. deklarovaných na faktúre č. 08/09/30/01, 08/09/30/02 a 08/09/30/03 v celkovej sume 16.604,99 eur (500 242,- Sk). Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené vyššie citovaným zákonom na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní stavebných prác od spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. Taktiež namietal nesprávnu aplikáciu vyššie citovaných ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tvrdiac, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predložil všetku účtovnú dokumentáciu, ktorú bolo možné v zmysle zákona od neho požadovať a splnil si teda svoju dôkaznú povinnosť. 38. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/, ako i v ust. § 51 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na vyššie označených faktúrach, ktoré mali byť podľa tvrdení žalobcu vystavené dodávateľom prác, t. j. spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o. Z ust. § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky prác, ktoré mal dodať ním deklarovaný dodávateľ, t. j. FABER-PLUS, s.r.o. len v prípade, ak by pri tomto dodaní vznikla tomuto dodávateľovi daňová povinnosť. 39. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúru zo dňa 30. 09. 2008, č. 08/09/30/01, vystavenú dodávateľom FABER-PLUS, s.r.o. pre odberateľa (žalobca) za vykonané stavebné práce pre Jednotu Tvrdošovce v cene 993.295,- Sk, z toho DPH 158.593,40 Sk, súpis vykonaných prác a dodávok k nej zo dňa 30. 09. 2008, zmluvu o spolupráci zo dňa 03. 09. 2008 uzavretú medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o. ako zhotoviteľom na vykonanie stavebných prác podľa požiadaviek objednávateľa; faktúru zo dňa 30. 09. 2008 č. 08/09/30/02 vystavenú FABER-PLUS, s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa za vykonané stavebné práce 1. rekonštrukcia ustajňovacích priestorov pre HD a výstavba pôrodnice Mikuláš v cene 986.450,50 Sk, z toho DPH 157 500,50 Sk a súpis vykonaných prác a dodávok k nej zo dňa 30. 09. 2008, zmluvu o dielo zo dňa 03. 09. 2008, predmetom ktorej je vykonanie rekonštrukcie ustajnených priestorov pre HD a výstavba pôrodnice Mikuláš; faktúru zo dňa 30. 09. 2008 č. 08/09/30/03, vystavenú spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa za vykonané stavebné práce 1. prístrešok pre manipuláciu s objemovým krmivom v cene 1 153 347,96 Sk, z toho DPH 184 148,- Sk, súpis vykonaných prác k nej zo dňa 30. 09. 2008 a zmluvu o dielo zo dňa 03. 09. 20008, predmetom ktorých bolo vykonanie stavebných prác na prístreškoch pre objemové krmivo Jasová. 40. Predloženie uvedených dokladov (opatrených pečiatkou a podpisom) je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené. Za účelom objasnenia deklarovaného obchodného vzťahu spoločnosti FABER - PLUS, s.r.o. a žalobcu správca dane vykonal síce rozsiahle dokazovanie, a to najmä výsluchmi svedkov, ktorí sa však len veľmi všeobecne vyjadrovali k priebehu stavebných prác a aj k tomu, kto tieto práce vykonal. Súd má za to, že správca dane mal k dispozícii listinné dôkazy, najmä súpis vykonaných prác, a preto bolo potrebné, aby svedkov, ktorých navrhol vypočuť žalobca, vypočul konkrétne k tomu, aké stavebné práce boli deklarovaným dodávateľom vykonané a tieto i porovnal so súpisom vykonaných prác. Neušla pozornosti súdu ani tá skutočnosť, že pri výsluchu jednotlivých svedkov pripustil správca dane kladenie sugestívnych otázok zo strany konateľa žalobcu a až na ich základe bolo (čiastočne, všeobecne a nepresvedčivo) potvrdené vykonanie stavebných prác deklarovaným dodávateľom FABER-PLUS, s.r.o. Ani jeden zo svedkov nepoznal osobu konateľa spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. Petra Fábu, preto bolo potrebné sa zamerať na zistenie, s kým za túto spoločnosť zamestnanci žalobcu jednali, ak konateľ uviedol, že na stavbu osobne nechodil. Ak na jednotlivých stavbách boli prítomní stavbyvedúci - zamestnanci žalobcu, títo predsa museli pri organizovaní prác každý deň vedieť, s akým počtom pracovníkov budú vykonávať jednotlivé práce, ale i to, či ide o vlastných zamestnancov alebo zamestnancov subdodávateľa a ktorého. Osoby, ktoré mohli vykonávať stavebné práce na jednotlivých stavbách a ktoré boli považované za zamestnancov dodávateľa, t. j. spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. musel niekto organizovať a riadiť, zadeliť im konkrétnu prácu a túto aj skontrolovať. Správca dane však tieto skutočnosti pri výsluchu svedkov neobjasňoval, pričom pokiaľ pripustili niektorí svedkovia na otázku položenú konateľom žalobcu, že stavebné práce vykonala (alebo mohla vykonať) deklarovaná spoločnosť dodávateľa FABER-PLUS, s.r.o., bolo potrebné sa zamerať na konkrétne okolnosti, na základe čoho dospeli svedkovia k záveru, že išlo o deklarovaného dodávateľa, ak konateľa nepoznajú a nepoznali ani osobne ľudí, ktorí mali na stavbe pracovať. 41. Správca dane vo svojom rozhodnutí síce popisuje, čo ktorý zo svedkov uviedol, ale tieto ich výpovede nevyhodnotil v súvislosti s ďalšími získanými dôkazmi, napr. súpisom vykonaných prác a dodávok. 42. Z administratívneho spisu žalovaného i správcu dane súd zistil, že dodanie stavebných prác potvrdili svedkovia Q. - bývalý stavbyvedúci a F., súčasný zamestnanec žalobcu a stavbyvedúci. Svedok Szabo mal však informáciu sprostredkovanú od konateľa žalobcu, že boli podpísané zmluvy so spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o. a potvrdil, že na stavbu chodila partia ľudí. Po nahliadnutí do stavebného denníka a na sugestívne položenú otázku konateľa žalobcu, jednoznačne potvrdil, že práce uvedené v stavebnom denníku vykonala spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o., tieto práce však nešpecifikoval. Ak by bol svedok vykonané práce vyšpecifikoval, bolo by možné ich porovnať so súpisom prác a týmto spôsobom overiť pravdivosť výpovede svedka. Svedok Ing. F. potvrdil vykonanie prác spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o. a tieto i čiastočne vyšpecifikoval, ale správca dane túto jeho výpoveď nevyhodnotil, napr. s už uvádzaným súpisom vykonaných prác a dodávok. Vypočutí svedkovia (Q. - potvrdil zrealizovanie stavebných, nevedel však uviesť konkrétne, kto ich vykonal, videl zoznam subdodávateľov a medzi nimi bola aj spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. a svedok H., uviedol, že práce mohla vykonať spoločnosť FABER- PLUS, s.r.o., zaregistroval meno tejto firmy na stavbe, mala robiť hrubé stavebné práce) nepoznali konateľa spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. a mali len sprostredkované informácie od konateľa žalobcu, že časť stavebných prác vykonáva spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. Správca dane vyhodnotil svedecké výpovede tak, že sú to len všeobecné tvrdenia, ktoré neboli podložené žiadnymi dôkazmi. Súd sa stotožňuje s názorom právneho zástupcu žalobcu, že samotná výpoveď svedka je dôkazom a na to, aby na ňu správny orgán prihliadol, nie je potrebné predkladať ďalšie dôkazy, ale je potrebné uvedené svedecké výpovede vyhodnotiť jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach s ostatnými vykonanými dôkazmi. 43. Konateľ žalobcu tvrdil, že sa s osobou, ktorá sa vydávala za konateľa spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o., zoznámil na výstave, resp. v obchodnom centre, pričom ale neuviedol, akým spôsobom si overil, či skutočne ide o osobu Petra Fábu, ktorý bol v tom čase konateľom spoločnosti. I pri ďalších obchodných transakciách , ako vyplývalo z výpovede žalobcu, nebol s konateľom spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. v osobnom kontakte, ak zmluvy i faktúry mali byť zaslané poštou a ani jeden z nich osobne na stavby nechodil, čo vyplynulo z ich výpovedí. Žalovaný sa dostatočne nezaoberal výpoveďou svedka Petra Fábu, ktorý už v priebehu dokazovania niekoľkokrát zmenil svoju výpoveď. Na ústnom pojednávaní dňa 04. 04. 2012 pred Daňovým úradom Prešov, pobočka Poprad potvrdil vystavenie preverovaných faktúr pre žalobcu s tým, že účtovné prípady boli zaúčtované do výnosov, DPH bola priznaná a odvedená, platby prebehli prostredníctvom banky. V zápisnici sa konštatuje, že totožnosť svedka bola overená platným občianskym preukazom vydaným OR PZ Košice, pričom ale číslo občianskeho preukazu pri overení totožnosti svedka chýba. V zápisnici z ústneho pojednávania dňa 24. 09. 2013, kedy bol svedok Peter Fába vypočutý správcom dane, nie je uvedené, akým spôsobom bola zistená totožnosť svedka Petra Fábu, ktorý v uvedený deň odoprel výpoveď z dôvodu možného spôsobenia nebezpečenstva trestného stíhanie jeho osoby. Pri svojej výpovedi pred Daňovým úradom Košice dňa 06. 02. 2014 svedok Peter Fába využil svoje právo a nevypovedal. Opäť zo zápisnice nie je možné zistiť, akým spôsobom bola zisťovaná totožnosť svedka. Z ďalšej zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 07. 03. 2014 bolo zistené, že svedok Peter Fába uviedol, že finančné obnosy na účet v banke nevkladal a ani následne z neho finančné prostriedky nevyberal, kto konal v jeho mene je predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní. Nevedel uviesť, kto disponoval s jeho účtom v banke. Ani z tejto zápisnice nie je zrejmé, ako bola zisťovaná totožnosť svedka. Pri svojej poslednej výpovedi bol vypočutý pred Daňovým úradom Košice dňa 27. 11. 2014, kedy svedok Peter Fába poprel, že by bol podpísal zmluvy o dielo a vystavil faktúry za stavebné práce žalobcovi a poprel, že by dojednával obchody so žalobcom. Uviedol, že konateľa žalobcu nepozná a opäť sa vyjadril aj k dispozícii s účtom v banke, ktorý založil, ale nič z neho nevyberal a rovnako tak nevedel uviesť, z akých zdrojov pochádzala finančná hotovosť na bankovom účte. V zápisnici o výpovedi svedka je uvedené pri overení jeho totožnosti číslo občianskeho preukazu. Správca dane prihliadol na výpoveď tohto svedka, proti ktorému je vedené trestné stíhanie a sám uviedol, že sa podpisoval rôznymi spôsobmi. Správca dane pri jeho výpovediach neuviedol (ako to vyplýva z jednotlivých zápisníc), akým spôsobom zisťoval totožnosť tohto svedka, a to i napriek tomu, že podpisy svedka sú na jednotlivých zápisniciach diametrálne odlišné, čo je možné zistiť pri bežnom porovnaní jednotlivých podpisov. 44. S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu, bol podľa názoru súdu nedostatočne zistený skutkový stav a nedôsledne, resp. neefektívne vykonané dokazovanie a to napriek tomu, že vec bola trikrát správcovi dane vrátená na ďalšie konanie. Správca dane síce doplnil dokazovanie v súlade s názorom žalovaného, ale pri svojom postupe sa dopustil viacerých pochybení tým, že sa nezameral na preukázanie podstatných skutočností, ktoré by mohli viesť k čo možno najobjektívnejšiemu zisteniu skutkovému stavu. 45. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. 46. Zásada zákonnosti určuje, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb, ktoré sú zúčastnené v daňovom konaní. Základným aktom daňového konania je daňová kontrola a na daňové účely sa ňou rozumie podrobné preskúmanie účtovných prípadov a všetkých dokladov potrebných na určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti. Dôkazné bremeno je však na strane daňového subjektu. Pri daňovej kontrole správca dane vždy vychádza zo zisteného skutkového stavu veci. Vzhľadom na námietky žalobcu v podanej žalobe popísané vyššie je súd toho názoru, že žalovaný ako odvolací daňový orgán nevenoval v predmetnej veci dostatočnú pozornosť dokazovaniu v priebehu vyrubovacieho konania u žalobcu, v priebehu ktorého správca dane nezistil skutkový stav v takom rozsahu, aby súd mohol vec posúdiť. V tejto súvislosti je potom potrebné poukázať na ust. § 24 ods. 2 daňového poriadku a na povinnosť správcu dane v rámci daňovej kontroly viesť dokazovanie tak, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Predmetnom daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty bolo i zdaňovacie obdobie september 2008 a v jej rámci bolo potom potrebné zistiť a preveriť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane v tomto zdaňovacom období. 47. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho daňového orgánu zo dňa 20. 04. 2015 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, a to podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e/ SSP, nakoľko zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Dokazovanie, ktoré vykonal správca dane zatiaľ neposkytuje dostatok dôvodov na vydanie rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty v sume 16 604,99 eur. Toto pochybenie správcu dane neodstránil ani žalovaný, ktorý rozhodnutie správcu dane potvrdil napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky. Zo správcom dane získaných a žalobcom predložených listinných dôkazov nie je zatiaľ možné objektívne zistiť, či spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. ako deklarovaný dodávateľ žalobcu uskutočnil alebo neuskutočnil zdaniteľné plnenie v prospech žalobcu. 48. V predmetnej veci teda podľa názoru súdu skutkový stav veci nebol daňovými orgánmi zistený natoľko, aby v nej bolo možné vydať zákonné a objektívne rozhodnutie o daňovej povinnosti žalobcu a neboli splnené ani podmienky na to, aby žalovaný rozhodnutie správcu dane zo dňa 27. 01. 2015 (rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane) potvrdil. Doteraz zistené skutočnosti nepostačujú na správne určenie daňovej povinnosti žalobcu s konečnou platnosťou a záver daňových orgánov o rozdiele dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2008 v neprospech žalobcu v sume 16.604,99 eur je zatiaľ predčasný. 49. Žalovaný je viazaný právnym názorom súdu s poukazom na ust. § 191 ods. 6 SSP a v ďalšom konaní bude jeho povinnosťou opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 27. 01. 2015, pričom žalovaný svoje rozhodnutie riadne a v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť rozhodnutia odôvodní. Zároveň sa žalovaný v novom rozhodnutí vysporiada so všetkými relevantnými námietkami žalobcu vznesenými proti napadnutému rozhodnutiu v podanej žalobe. V odvolacom konaní má žalovaný rozsiahle oprávnenia vyplývajúce z ust. § 74 ods. 2, 3, 4 zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v prípade, ak odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane zruší, bude i správca dane viazaný právnym názorom súdu. 50. V ďalšom konaní bude teda potrebné, aby žalovaný opätovne rozhodol o odvolaní žalobcu, pričom sa bude dôsledne zaoberať tým, či dokazovanie vykonané správcom dane bolo vykonané tak, aby bol úplne zistený skutkový stav veci. Bude potrebné vyhodnotiť, či správca dane vykonal dôsledne výsluchy svedkov, ako i konateľa žalobcu a tieto náležite vyhodnotiť. Súd poukazuje na to, že pri výsluchu konateľa žalobcu neskúmal správca dane, akým spôsobom si žalobca preveril osobu konateľa spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o., či si preveril jeho totožnosť a akým spôsobom, akým spôsobom jednali pri uzatváraní zmlúv, kto a na základe čoho vykonal súpis stavebných prác, ktorý bol podkladom pre vystavenie faktúr. Podrobným výsluchom konateľa žalobcu je potrebné zistiť, pokiaľ osobne nejednal s Petrom Fábom, kto vystupoval za spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. a kto ju zastupoval na jednotlivých stavbách, kto bol kontaktnou osobou medzi nimi. Zároveň bude potrebné vykonať konfrontáciu medzi konateľom žalobcu a svedkom Petrom Fábom, predmetom ktorej by malo byť predovšetkým zistenie, či žalobca bol v osobnom kontakte s Petrom Fábom, alebo inou osobou, ktorá sa za neho mohla vydávať. Pokiaľ sa potvrdí, že žalobca osobne jednal s Petrom Fábom, je potrebné sa zamerať na podrobnosti o spôsobe komunikácie medzi nimi, akým spôsobom došlo k realizácii stavebných prác, kým, ako boli preberané vykonané stavebné práce, kto vystavoval účtovné doklady, na základe čoho, so zameraním sa na listinné dôkazy, ktoré boli žalobcom predložené. 51. Podrobný a efektívny výsluch vypočutých svedkov je podľa názoru súdu adekvátnym dôkazným prostriedkom na objasnenie, či došlo k dodaniu stavebných prác od deklarovaného dodávateľa podľa žalobcom predložených faktúr. O výsluchu svedkov bude potrebné upovedomiť žalobcu. Až po vykonaní dôkazov v naznačenom smere bude môcť správca dane zvážiť, či neprichádza do úvahy ďalšie dokazovanie. Je v záujme žalobcu, aby bola vec náležite vykonaným dokazovaním objasnená, nakoľko predloženie listinných dokladov nie je ešte dôkazom o uskutočnení obchodnej transakcie medzi deklarovaným dodávateľom a odberateľom a nemožno z nich vyvodiť záver o reálnej existencii dodania stavebných prác a následne ani o dôvodnosti odpočítania dane z pridanej hodnoty. Na druhej strane však treba povedať, že daňový subjekt znáša dôkazné bremeno svojich tvrdení aj pri ďalšom dokazovaní. Následne po vykonaní dokazovania v naznačenom smere bude potrebné oboznámiť žalobcu s výsledkami vykonaného dokazovania, zákonným spôsobom sa s nimi vysporiadať (prípadne i s jeho námietkami) a posúdiť, či žalobca splnil alebo nesplnil zákonom stanovené podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. 52. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že stavebné práce bol vykonané dodávateľom FABER PLUS, s.r.o. , k čomu predložil faktúry, súpis prác ako i zmluvy o dielo, čo však podľa názoru súdu nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať jej skutočnú realizáciu, najmä ak o deklarovanom dodávateľovi vznikla vážna pochybnosť v súvislosti so zisteniami orgánov činných v trestnom konaní. I v takomto prípade je potrebné preukázať vykonanie stavebných prác deklarovaným dodávateľom, okolnosti uskutočnenia prác od deklarovaného dodávateľa. Tieto okolnosti musí preukazovať žalobca, ktorý si uplatnil nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty a musí teda preukázať dôvodnosť tohto uplatnenia a to, že reálne boli uskutočnené stavebné práce deklarovaným dodávateľom. 53. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel ), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správy súd po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 175 ods. 2 SSP). 54. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.