Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/272/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015201248 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015201248.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: I. F., B. XXX, B., zastúpeného advokátom JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, Jarmočná 2264/3, Šaľa, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 21328950/2015 zo dňa 30. 11. 2015, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis správcu dane, súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2008 až 4. štvrťrok 2008, z ktorej spísal dňa 22. 08. 2011 protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly, pričom za zdaňovacie obdobie 4. štvrťroku 2008 zistil rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 2.878.626,- Sk, t. j. 95.552,87 eur. Následne vydal dňa 11. 10. 2011 dodatočný platobný výmer č. 631/230/56896/11/Md, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie 4. štvrťroku 2008 v sume 95.552,87 eur (daň uvedená v daňovom priznaní v sume 415,58 eur a daň zistená správcom dane po daňovej kontrole v sume 95.968,45 eur). Proti tomuto dodatočnému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie zo dňa 02. 11. 2011, v ktorom je ako zástupca žalobcu označený advokát JUDr. Ľudovít Štanglovič (tento odvolanie i podpísal a je opatrené jeho pečiatkou) a ktoré bolo doručené správcovi dane dňa 08. 11. 2011. Dňa 14. 11. 2011 podané odvolanie podpísal i žalobca s poznámkou na prvej strane „opravil“, pričom na odvolaní je prečiarknuté meno a sídlo uvedeného právneho zástupcu. 2. V predloženom administratívnom spise sa nachádza i plnomocenstvo zo dňa 07. 10. 2011, udelené žalobcom právnemu zástupcovi JUDr. Ľudovítovi Štanglovičovi na zastupovanie vo všetkých právnych veciach, pričom podľa osvedčenia pravosti podpisu žalobcu, tento uznal podpis na listine za svoj vlastný dňa 28. 11. 2011. Predmetné plnomocenstvo bolo doručené správcovi dane dňa 06. 12. 2011. 3. O podanom odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru zo dňa 11. 10. 2011 rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 27. 08. 2012 č. 1020504/1/1104460/2012, ktoré podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 08. 2012. 4. Následne správca dane vydal dňa 05. 09. 2013 rozhodnutie č. 9412301/5/3929889/2013, ktorým podľa ust. § 155 ods. 1 písm. f/, bod 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložil žalobcovi pokutu v sume 9.555,20 eur za správny delikt podľa ust. § 154 ods. 1 písm. e/ vyššie citovaného zákona, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 11. 09. 2013. 5. Žalobca zastúpený právnym zástupcom podal odvolanie zo dňa 26. 09. 2013 (doručené správcovi dane dňa 27. 09. 2013) i proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 05. 09. 2013 o uložení pokuty. 6. O odvolaní žalobcu zo dňa 26. 09. 2013 proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 05. 09. 2013 o uložení pokuty žalobcovi v sume 9.555,20 eur rozhodol žalovaný dňa 26. 11. 2013 pod č. 1100304/1/557772/2013 (ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 16. 12. 2013) tak, že toto rozhodnutie potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 vyššie citovaného zákona. 7. V predloženom administratívnom spise sa nachádza i rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 18. 03. 2015 pod č. k. 11S/18/2014-45, ktorým súd zrušil vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného zo dňa 26. 11. 2013 č. 1100304/1/557772/2013 ako i rozhodnutie Daňového úradu Nitra, pobočka Nové Zámky zo dňa 05. 09. 2013 č. 9412301/5/3929889/2013 podľa ust. § 250j ods. 2, písm. e/ OSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 8. V konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/187/2014 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. 08. 2012 č. 10205042/1/1104460/2012 (ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 11. 10. 2011 č. 631/230/56896/11/ Md, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťroku 2008 v sume 95.552,87 eur), pričom tunajší súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 15. 04. 2015 č. k. 11S/187/2014-36 tak, že podanú žalobu zamietol. 9. Správca dane vydal dňa 16. 09. 2015 rozhodnutie č. 20775140/2015, ktorým podľa ust. § 155 ods. 1 písm. f/, bod 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložil žalobcovi pokutu v sume 9.555,20 eur za správny delikt podľa ust. § 154 ods. 1 písm. e/ vyššie citovaného zákona, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 21. 09. 2015. 10. Žalobca zastúpený právnym zástupcom podal odvolanie zo dňa 02. 10. 2015 (doručené správcovi dane dňa 07. 10. 2015) i proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 16. 09. 2015 o uložení pokuty. 11. O odvolaní žalobcu zo dňa 02. 10. 2015 proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 16. 09. 2015 o uložení pokuty žalobcovi v sume 9.555,20 eur rozhodol žalovaný dňa 30. 11. 2015 pod č. 21328950/2015 (ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 14. 12. 2015) tak, že toto rozhodnutie potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 vyššie citovaného zákona. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia 12. V predmetnom žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 30. 11. 2015 žalovaný uviedol, že námietky žalobcu v podanom odvolaní nie sú relevantnými námietkami proti rozhodnutiu o uložení pokuty, ale smerujú proti právoplatnému dodatočnému platobnému výmeru, ktorý vydal správca dane na základe vykonanej daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťroku 2008. Správca dane kontrolou predložených dokladov zistil, že nákup tovaru deklarovaný predloženými účtovnými dokladmi nebol daňovým subjektom dostatočne preukázaný, a preto daňový subjekt tým, že si z dodávateľských faktúr odpočítal daň z pridanej hodnoty, porušil ust. § 49 ods. 2, písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. V priebehu daňovej kontroly vykonal správca dane u žalobcu rozsiahle dokazovanie, pričom preveril i žalobcom predkladané doklady a skonštatoval, že tovar nebol žalobcovi dodaný dodávateľom uvedeným na predložených účtovných dokladov. Dodatočný platobný výmer správcu dane zo dňa 11. 10. 2011 preskúmal i žalovaný, ktorý sa stotožnil so záverom správcu dane a dodatočný platobný výmer potvrdil rozhodnutím zo dňa 27. 08. 2012, ktoré sa stalo právoplatným dňa 29. 10. 2014. Žalobca rozdiel dane vyrubenej právoplatným dodatočným platobným výmerom zo dňa 11. 10. 2011 nezaplatil v zákonom stanovenej lehote, a preto mu správca dane dôvodne uložil pokutu za správny delikt podľa ust. § 154 ods. 1, písm. e/ zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v zmysle ust. § 155 ods. 1, písm. f/, bod 1 tohto zákona. Uloženie pokuty má v uvedenom prípade obligatórny charakter. III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe 13. Žalobou zo dňa 15. 12. 2015 žalobca žiadal, aby súd preskúmal a zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. 11. 2015 č. 21328950/2015, ako i rozhodnutie Daňového úradu Nitra, pobočka Nové Zámky zo dňa 16. 09. 2015 č. 20775140/2015. Týmto rozhodnutím správcu dane bola žalobcovi podľa ust. § 155 ods. 1 písm. f/, bod 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložená pokuta v sume 9.555,20 eur za správny delikt podľa ust. § 154 ods. 1 písm. e/ vyššie citovaného zákona. Tvrdil, že predmetnými rozhodnutiami a postupom daňových orgánov bol ukrátený na svojich právach, považuje ich za nesprávne, odporujúce reálnemu a preukázanému stavu v rámci daňovej kontroly. 14. Poukázal na to, že u neho bola vykonaná kontrola dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 4. štvrťroku 2008, z ktorej bol dňa 22. 08. 2011 vypracovaný protokol a na jeho základe bol vydaný dodatočný platobný výmer dňa 11. 10. 2011 č. 631/230/56896/11/Md, ktorým mu bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2008 v sume 95.552,87 eur. Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolal, pričom žalovaný dodatočný platobný výmer potvrdil, ale jeho rozhodnutie zo dňa 27. 08. 2012 č. 1020504/1/1104460/2012 nebolo žalobcovi, ani jeho právnemu zástupcovi doručené. Dodatočný platobný výmer pritom tvoril základ pokuty, ktorá bola žalobcovi uložená žalobou napadnutým rozhodnutím. 15. V ďalšej časti žaloby žalobca uviedol, že predložil všetky listinné dôkazy, ktorými preukázal uskutočnenie zdaniteľných plnení v 4. štvrťroku 2008, a to nákup tovaru - pneumatík od spoločnosti AV Tech corporationn s.r.o., pričom reálne uskutočnenie tohto zdaniteľného plnenia nebolo zo strany správcu dane spochybnené žiadnymi relevantnými skutočnosťami a dôkazmi. Daňový úrad Nové Zámky však nebol schopný kontaktovať túto spoločnosť, ani jej konateľa, čo ale nemôže byť na ťarchu žalobcu, ktorý predložil správcovi dane všetky relevantné dôkazy, ktoré mal a mohol mať k dispozícii. Žalobca teda riadne dokázal uskutočnenie zdaniteľných plnení a jeho tvrdenia neboli spochybnené žiadnymi dôkazmi, pričom preukázal i predaj tovaru spoločnosti MKM - Trans s.r.o. 16. Správca dane potom nemal vydať dodatočný platobný výmer, pretože na jeho vydanie neboli splnené zákonné podmienky, tento je nesprávny a nezákonný a nemohol byť podkladom pre žalobou napadnuté rozhodnutie. 17. Opätovne poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. 08. 2012 č. 1020504/1/1104460/2013, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer správcu dane zo dňa 11. 10. 2011 nebolo jemu a ani jeho právnemu zástupcovi doručené, čo znamená, že rozhodnutie, ktorým mu bol vyrubený rozdiel dane v sume 95.552,87 eur nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. V dôsledku nedoručenia predmetného rozhodnutia si žalobca nemohol uplatniť právo na súdnu ochranu v rámci V. časti OSP, čo je známe i zo spisu vedeného na Krajskom súde v Nitre pod. sp. zn. 11S/18/2014, najmä z rozsudku zo dňa 18. 03. 2015 č. k. 11S/18/2014-42. 18. Dodatočný platobný výmer má preukazovať, že žalobca si uplatnil vyšší nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ako si mal právo uplatniť, ale pri jeho vydaní bol porušený zákon, a preto nemôže byť podkladom pre napadnuté rozhodnutie o uložení pokuty. 19. Žalobca namietal porušenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ktoré je garantované v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a taktiež namietal arbitrárnosť žalovaného pri hodnotení dôkazov zistených správcom dane. Tvrdenia daňových orgánov o neunesení dôkazného bremena sú nesprávne a nesprávny je i záver o rozdiele vlastnej daňovej povinnosti na základe vykonanej daňovej kontroly oproti daňovému priznaniu, ktoré žalobca podal, pričom tento rozdiel tvorí základ uloženej pokuty. Bol toho názoru, že správca dane požadoval od neho v rámci daňovej kontroly viac dôkazov, ktoré žalobca nemôže zabezpečiť. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 11. 2012 pod sp. zn. 6sžf/10/2012, zo dňa 15. 03. 2011 pod sp. zn. 3Sžf/1/2011 ako i na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 25. 03. 2005 pod sp. zn. 5Afs/131/2004, v ktorých sa súdy zaoberali otázkou dôkazného bremena. Do pozornosti súdu dal i rozsudky Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), v ktorých súdny dvor vyslovil svoj názor na uplatnenie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. 20. Podľa jeho názoru bol ako daňový subjekt neprípustne zaťažený dôkazným bremenom, ktoré malo spočívať na správcovi dane, v dôsledku čoho mu bol nezákonne dokázaný nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty, než na ktorý mal nárok. Predmetný nezákonný a nesprávny dodatočný platobný výmer nemal byť vydaný a žalobcovi nemala vzniknúť ani povinnosť uhradiť rozdiel dane, čo znamená, že jeho nezaplatením sa nemohol dopustiť spáchania správneho deliktu podľa ust. § 154 ods. 1, písm. e/ zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca bol teda pokutovaný za delikt, ktorý nespáchal, v dôsledku čoho došlo k porušeniu zásady nulla crimen sine lege, nulla poena sine lege, ktorá sa v zmysle nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 15. 10. 1998 pod sp. zn. PL.ÚS 12/97 týka i priestupkov, a teda i sféry správnych deliktov. IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného 21. Žalovaný podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 24. 03. 2016, v ktorom uviedol, že na základe vykonanej daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťroku 2008 bol vypracovaný protokol z tejto kontroly a následne správca dane na základe výsledkov kontroly vydal dodatočný platobný výmer dňa 11. 10. 2011, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 95.552,87 eur za uvedené zdaňovacie obdobie. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval i žalovaný, ktorý svoje rozhodnutie vydal dňa 27. 08. 2012 pod č. 1020504/1104460/2012 a rozhodnutie správcu dane potvrdil. 22. Žalobca vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v zákonom stanovenej lehote neuhradil, a preto správca dane vydal dňa 05. 09. 2013 rozhodnutie, ktorým mu uložil pokutu v sume 9.555,20 eur za správny delikt podľa ust. § 154 ods. 1, písm. e/ zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s poukazom na ust. § 155 ods. 1, písm. f/ bod 1 tohto zákona. 23. Žalobca sa proti rozhodnutiu správcu dane odvolal, pričom žalovaný vydal dňa 26. 11. 2013 rozhodnutie, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 05. 09. 2013. 24. Rozsudkom zo dňa 18. 03. 2015 č. k. 11S/18/2014-45 Krajský súd v Nitre zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 26. 11. 2013 ako i rozhodnutie správcu dane zo dňa 05. 09. 2013 a vec vrátil na ďalšie konanie, čo odôvodnil tým, že v čase vydania rozhodnutia o pokute, teda dňa 05. 09. 2013 nebol dodatočný platobný výmer zo dňa 11. 10. 2011 právoplatný. Dodatočný platobný výmer zo dňa 11. 10. 2011 potom nadobudol právoplatnosť dňa 29. 10. 2014 a správca dane v ďalšom konaní vydal dňa 16. 09. 2015 rozhodnutie č. 20775140/2015, ktorým uložil žalobcovi pokutu za správny delikt v sume 9.555,20 eur. Žalovaný toto rozhodnutie potvrdil rozhodnutím zo dňa 30. 11. 2015 (žalobou napadnuté rozhodnutie). 25. K samotnej žalobe uviedol, že žalobca v časti žaloby iba konštatuje skutočnosti uvedené v rozhodnutí správcu dane o uložení pokuty, ale neuvádza žiadne relevantné námietky. Daňová kontrola bola vykonaná za zdaňovacie obdobie 4. štvrťroku 2008 v súlade s platnými právnymi predpismi a správnosť postupu správcu dane žalovaný potvrdil svojím rozhodnutím zo dňa 27. 08. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 10. 2014, kedy bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu. 26. Žalobca požiadal o preskúmanie tohto rozhodnutia žalovaného, ktorým bol potvrdený vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťroku 2008, pričom Krajský súd v Nitre vydal dňa 15. 04. 2015 rozsudok č. k. 11S/187/2014-36, ktorým zamietol žalobu podanú žalobcom. 27. Podanou žalobou žalobca žiada, aby súd preskúmal rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. 11. 2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o uložení pokuty zo dňa 16. 09. 2015. Námietky žalobcu uvedené v žalobe však smerujú proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 27. 08. 2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 11. 10. 2011 vo veci vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťroku 2008, správnosť ktorého už potvrdil Krajský súd v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/187/2014. 28. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že správca dane uložil žalobcovi pokutu za nezaplatenie vyrubeného rozdielu dane z pridanej hodnoty v súlade s platnými právnymi predpismi a na základe právoplatného rozhodnutia žalovaného. Uloženie pokuty za nezaplatenie dane, resp. rozdielu dane je zákonom stanovená povinnosť správcu dane založená na princípe obligatórne ustanovenej povinnosti. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú. V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 29. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na pojednávaní konanom dňa 21. 09. 2016 (v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili) žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. 11. 2015, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol. 30. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov, a to správcu dane pri rozhodovaní o uložení pokuty žalobcovi rozhodnutím zo dňa 16. 09. 2015 č. 20775140/2015, ako i žalovaného, ktorý svojím rozhodnutím zo dňa 30. 11. 2015 č. 21328950/2015 toto rozhodnutie správcu dane potvrdil a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že boli splnené podmienky pre uloženie pokuty žalobcovi za správny delikt podľa ust. § 154 ods. 1, písm. e/ zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda že žalobca si uviedol v daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť. 31. Podľa § 491 ods. 1 zák. č. 162/2015 ďalej len Správny súdny poriadok (SSP), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 32. Podľa § 154 ods. 1, písm. g/ zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2015 (teda v čase rozhodovania žalovaného), správneho deliktu sa dopustí ten, kto g) uplatní si nárok podľa osobitných predpisov 1)vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov. Podľa § 155 ods. 1, písm. f/, bod 4, ods. 4, 6, 11, 12 vyššie citovaného zákona, správca dane uloží pokutu f) vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy 4. súčtu vlastnej daňovej povinnosti 92a)zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu 92b) uvedeného v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10% zo sumy podľa odseku 1 písm. f); ak 1,5-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. g) nedosiahne 5%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 5% z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g). (ods. 4) Pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania. (ods. 6) Pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom a) sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. a) až d), i) a j), b) nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie správcu dane, ak sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. e) až h). (ods. 11) Ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa odseku 1 písm. f); novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. (ods. 12) Podľa § 165 ods. 2, 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie. Vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov. Podľa § 165b (prechodné ustanovenia účinné od 30. decembra 2012) ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. § 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú. 33. V predmetnej veci súd zistil, že základom pre vydanie rozhodnutia správcu dane zo dňa 16. 09. 2015 č. 20775140/2015, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného zo dňa 30. 11. 2015 č. 21328950/2015 (žalobou napadnuté rozhodnutia) a ktorým správca dane uložil žalobcovi pokutu v sume 9.555,20 eur za správny delikt podľa ust. § 154 ods. 1, písm. e/ vyššie citovaného zákona, bolo rozhodnutie správcu dane (dodatočný platobný výmer) zo dňa 11. 10. 2011 č. 631/230/56896/11/Md, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťroku 2008 v sume 95.552,87 eur (rozdiel medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 415,58 eur a daňou zistenou správcom dane po daňovej kontrole v sume 95.968,48 eur). 34. Toto rozhodnutie správcu dane zo dňa 11. 10. 2011 (dodatočný platobný výmer) žalovaný potvrdil rozhodnutím zo dňa 27. 08. 2012 č. 1020504/1/1104460/2012, ktoré podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 08. 2012. 35. V konaní podľa štvrtej hlavy piatej časti OSP (konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy) v znení účinnom do 30. 06. 2016, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/22/2014 sa žalobca domáhal toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť doručiť rozhodnutie dňa 27. 08. 2012 č. 1020504/1/1104460/2012 jeho právnemu zástupcovi. Po overení si tvrdení žalobcu a na základe skutočností vyplývajúcich z administratívneho spisu súd uznesením zo dňa 29. 09. 2014 č. k. 11S/22/2014-26 uložil žalovanému povinnosť doručiť svoje vyššie označené rozhodnutie zo dňa 27. 08. 2012 právnemu zástupcovi žalobcu. Žalovaný si túto povinnosť i splnil a predmetné rozhodnutie doručil právnemu zástupcovi žalobcu dňa 29. 10. 2014, čo vyplýva z doručenky pripojenej k tomuto rozhodnutiu žalovaného. 36. Dôkazom toho, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. 08. 2012 č. 1020504/1/1104460/2012 bolo riadne doručené právnemu zástupcovi žalobcu a nadobudlo právoplatnosť je i skutočnosť, že žalobca sa žalobou podľa druhej hlavy piatej časti OSP, (ktorú bolo možné podať len proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu) v znení účinnom do 30. 06. 2015 v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/187/2014 domáhal preskúmania a zrušenia tohto rozhodnutia. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 15. 04. 2015 č. k. 11S/187/2014-36 zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú, pričom žalobca podal proti tomuto rozsudku odvolanie a vec bola predložená na rozhodnutie o odvolaní Najvyššiemu súdu SR, pričom konanie nie je právoplatne skončené, čo mal súd preukázané z pripojeného („zberného“) spisu tunajšieho súdu pod sp. zn. 11S/187/2014. 37. V predmetnej veci je teda podstatná tá skutočnosť, že rozhodnutie správcu dane zo dňa 11. 10. 2012 č. 631/230/56896/11/Md, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťroku 2008 v sume 95.552,87 eur (ako rozdiel medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 415,58 eur a daňou zistenou správcom dane po daňovej kontrole v sume 95.968,48 eur) nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím žalovaného zo dňa 27. 08. 2012 a tým bola v daňovom konaní právoplatne určená daňová povinnosť žalobcu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťroku 2008. 38. Z vyššie uvedeného je potom zrejmé, že žalobca uviedol v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťroku 2008 nižšiu daň (415,58 eur), ako mal uviesť (95.968,45 eur) a dopustil sa tak správneho deliktu podľa ust. § 154 ods. 1, písm. e/ zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2015. Zákonným dôsledkom zistenia správneho deliktu je uloženie pokuty, pričom z ust. § 155 ods. 1 vyššie citovaného zákona vyplýva, že správca dane pokutu uloží, čo znamená, že nie je na jeho vôli, či tak urobí, ale musí tak urobiť. Predpokladom uloženia pokuty podľa ust. § 155 ods. 1, písm. f/, bod 1 vyššie citovaného zákona ako sankcie za správny delikt je však zistenie sumy, o ktorú správca dane rozhodnutím vo vyrubovacom konaní zvýšil daňovému subjektu daň uvedenú v daňovom priznaní. Táto daň bola u žalobcu zistená na základe daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťroku 2008, po skončení ktorej nasledovalo vyrubovacie konanie a v jeho rámci bol dňa 11. 10. 2011 vydaný dodatočný platobný výmer č. 631/230/56896/11/Md, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 95.552,87 eur za vyššie uvedené zdaňovacie obdobie. Výpočet sumy pokuty za správny delikt a jej výška sú s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie závislé od sumy zistenej daňovej povinnosti. 39. Daňová povinnosť žalobcu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťroku 2008 bola teda právoplatne určená v sume 95.552,87 eur rozhodnutím správcu dane zo dňa 11. 10. 2011, ktoré žalovaný potvrdil rozhodnutím zo dňa 27. 08. 2012, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu v daňovom konaní na základe predloženej plnej moci dňa 29. 10. 2014 a právoplatnosť potom nadobudlo dňa 30. 10. 2014 (napriek tomu, že na rozhodnutí je vyznačená právoplatnosť dňom 31. 08. 2012). V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24. 04. 2008 v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 72/2007, v ktorom bola riešená obdobná právna problematika a v ktorom tento súd konštatoval, že vlastná daňová povinnosť zistená správcom dane musí byť uložená rozhodnutím, ktoré má konštitutívne účinky, čo znamená, že pokiaľ takéto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť, právne neexistuje ani povinnosť zistená správcom dane. Právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku sa súd riadil pri rozhodovaní v predmetnej veci, i keď tento bol vydaný za účinnosti zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. 40. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. 11. 2015 a rozhodnutie správcu dane zo dňa 16. 09. 2015 (ich preskúmania a zrušenia sa žalobca v tomto konaní domáhal), ktorým bola žalobcovi uložená pokuta 9.552,20 eur podľa ust. § 155 ods. 1, písm. f/ bod 1. zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za správny delikt, bolo vydané za inej právnej úpravy, čo však nič nemení na skutočnosti, že rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt môže vychádzať iba z právoplatného rozhodnutia správcu dane, ktorým bola uložená daňová povinnosť. V predmetnej veci súd zistil, že dodatočný platobný výmer zo dňa 11. 10. 2011 č. 631/230/56896/11/Md, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťroku 2008 v sume 95.552,87 eur, ktorý slúžil ako základ pre uloženie pokuty v sume 9.555,20 eur (t. j. 10 % zo sumy 95.552,87 eur), bol v čase vydania rozhodnutia správcu dane zo dňa 16. 09. 2015 právoplatný, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia o pokute za správny delikt, nakoľko bola právoplatne zistená vlastná daňová povinnosť žalobcu. Správca dane nemôže vydať rozhodnutie o pokute skôr, ako nadobudne právoplatnosť rozhodnutie o povinnosti zaplatiť rozdiel dane z pridanej hodnoty, ktorým bola daňovému subjektu uložená daňová povinnosť (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24. 04. 2008 v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 72/2007). Správca dane je povinný rešpektovať a dodržiavať vzťah tzv. závislých rozhodnutí, ktoré sú vzájomne podmienené v následnom poradí tak, že rozhodnutie o pokute (tzv. závislé rozhodnutie) možno vydať najskôr po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o uložení daňovej povinnosti (tzv. základné rozhodnutie). V predmetnej veci správca dane takto postupoval, keď rozhodnutie o uložení pokuty vydal dňa 16. 09. 2015, teda v čase, keď už bolo právoplatné rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. 08. 2012 (právoplatnosť nadobudlo dňa 30. 10. 2014, t. j. nasledujúci deň po jeho doručení), ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane zo dňa 11. 10. 2011 o určení daňovej povinnosti žalobcu. Vlastnosť závislých rozhodnutí vyplýva zo skutočnosti, že povinnosti v daňovom konaní možno ukladať len rozhodnutiami, ktoré majú konštitutívny charakter. 41. Skutočnosť, že rozhodnutie o pokute je rozhodnutím závislým od právoplatného rozhodnutia o uložení daňovej povinnosti vyplýva i z ust. § 155 ods. 12 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého, ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných daňových predpisov upravená, upraví sa z úradnej moci i uložená pokuta. 42. V predmetnej veci je nepochybné, že rozhodnutia daňových orgánov (správcu zo dňa 11. 10. 2011 v spojení s rozhodnutím žalovaného zo dňa 27. 08. 2012) o uložení daňovej povinnosti žalobcu nadobudli právoplatnosť dňa 30. 10. 2014 (na základe toho, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. 08. 2012 bolo dňa 29. 10. 2014 doručené právnemu zástupcovi žalobcu na základe platnej plnej moci nachádzajúcej sa v predloženom administratívnom spise). I keď žalobca v podanej žalobe tvrdil, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. 08. 2012 mu nebolo doručené a nebolo doručené ani jeho právnemu zástupcovi, toto jeho tvrdenie je v rozpore s obsahom predloženého administratívneho spisu a jednoznačným dôkazom o doručení rozhodnutia žalovaného je tá skutočnosť, že žalobca sa v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/187/2014 domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. 08. 2012. 43. Uvedené potom znamená, že dňa 16. 09. 2015 boli splnené podmienky na uloženie pokuty žalobcovi za správny delikt a rovnako tak boli splnené podmienky na to, aby žalovaný dňa 30. 11. 2015 rozhodnutie správcu dane zo dňa 16. 09. 2015 potvrdil, nakoľko v tom čase (teda 16. 09. 2015, resp. 29. 11. 2015) bolo právoplatné rozhodnutie správcu dane zo dňa 11. 10. 2011 č. 631/230/56896/11/Md o uložení daňovej povinnosti žalobcovi. V čase vydania rozhodnutia o pokute bolo právoplatné rozhodnutie, z ktorého sa pokuta vypočítala, a teda žalobou napadnuté rozhodnutia boli súladné so zákonom, pričom daňové orgány rešpektovali i závislosť rozhodnutia o pokute od rozhodnutia o určení daňovej povinnosti žalobcu. 44. Pokutu za správny delikt správca dane správne uložil podľa zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase jeho rozhodovania, nakoľko skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie (pokuty) nastala v čase účinnosti tohto zákona, a to dňom 30. 10. 2014, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie správcu dane zo dňa 11. 10. 2011, ktorým bola právoplatne určená daňová povinnosť žalobcu za zdaňovacie obdobie 4. štvrťroku 2008. Existencia právoplatného rozhodnutia o určení daňovej povinnosti žalobcu za zdaňovacie obdobie 4. štvrťroku 2008 je teda tou skutočnosťou, ktorá je rozhodujúca pre uloženie sankcie žalobcovi. 45. Postup a spôsob správcu dane pri výpočte uloženej pokuty a jej výšku nespochybnil ani žalobca v podanej žalobe, keď výlučne namietal, že neboli dané dôvody a splnené zákonom stanovené podmienky na vyrubenie rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťroku 2008, a to dodatočným platobným výmerom zo dňa 11. 10. 2011. Týmito tvrdeniami žalobcu sa súd v predmetom konaní nemohol zaoberať a posudzovať zákonnosť základných rozhodnutí daňových orgánov o určení daňovej povinnosti žalobcu na dani z pridanej hodnoty (správcu dane zo dňa 11. 10. 2011 a žalovaného zo dňa 27. 08. 2012), nakoľko na preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. 08. 2012, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer správcu dane zo dňa 11. 10. 2011 bol určený osobitný postup, ktorý žalobca i využil a v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/187/2014 sa domáhal zrušenia týchto rozhodnutí, pričom nebol úspešný, nakoľko súd podanú žalobu zamietol rozsudkom zo dňa 15. 04. 2015 č. k. 11S/187/2014-36, proti ktorému podal žalobca odvolanie a súdne konanie tak nie je právoplatne skončené. 46. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 16. 09. 2015 uložil pokutu v sume 9.555,20 eur za správy delikt podľa ust. § 154 ods. 1, písm. e/ zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na základe právoplatného rozhodnutia (dodatočného platobného výmeru) zo dňa 11. 10. 2011, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťroku 2008. Správne postupoval i žalovaný, keď toto rozhodnutie správcu dane potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť o uložení pokuty žalobcovi za správny delikt. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s príslušnými vyššie citovanými ustanovenia zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 47. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez zistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP. 48. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 3, písm. c/ SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, žeby žalobcovi v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. 49. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.