Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/5/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200037 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4016200037.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Marty Molnárovej, v právnej veci žalobcu: A. C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/X, E. - Y., zastúpeného: JUDr. Ivanom Kochanským, advokátom, Farská 33, Nitra, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Krajský dopravný inšpektorát, Piesková 32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 13. novembra 2015 č. KRPZ-NR- KDI-90/2015-SK, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 13. novembra 2015 č. KRPZ-NR-KDI-90/2015-SK podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 225,74 eur, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia v sume 190,74 eur a z iných trov konania v sume 35,- eur, a to všetko na účet právneho zástupcu žalobcu do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 24. 02. 2015 bolo Okresným dopravným inšpektorátom, Okresného riaditeľstva PZ v Nitre vydané rozhodnutie č. p.: ORPZ-NR-ODI2-20/2015-Pr, ktorým sa obvinený - žalobca uznal za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1, písm. g/, písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že dňa 15. 10. 2014 v čase o 17.00 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. F. W., s evidenčným číslom E.-XXX BI, v E. na S. ul. pred S. Y. Z., kde došlo k dopravnej zrážke medzi vyššie uvedeným motorovým vozidlom a osobným motorovým vozidlom zn. W. H s evidenčným číslom E.-XXX L., ktoré viedol vodič W. M.. K dopravnej zrážke došlo tak, že žalobca - obvinený pri prechádzaní križovatkou s ulicou J. W.. G. na ul. S. jazdil rýchlosťou vyššou, ako povolenou a to 63,5km/ hod + -5 %, následkom čoho nedokázal zabrániť nárazu do vozidla zn. W. H ev. č. E. XXX L. vodiča M., ktorý odbočoval z ulice S. vľavo, avšak musel zastaviť v priestore protismerného jazdného pruhu z dôvodu, že pred ním idúce vozidlo zastavilo a púšťalo chodcov cez priechod pre chodcov, následkom čoho žalobca narazil do zadnej časti jeho vozidla. Prvostupňový orgán ustálil, že obvinený - žalobca sa svojim konaním dopustil porušenia § 3 ods. 1, § 3 ods. 2, písm. a/ a § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a uložil obvinenému - žalobcovi pokutu vo výške 300,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 mesiace. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie. Odvolací orgán - Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva PZ v Nitre vydal dňa 21. 05. 2015 rozhodnutie KRPZ-NR-KDI-38/2015-SK, ktorým prvostupňové rozhodnutie vydané pod č. p.: ORPZ-NR-ODI2-20/2015-Pr zo dňa 24. 02. 2015 zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Odvolací orgán ako dôvod zrušenia rozhodnutia a vrátenia na nové konanie prvostupňovému orgánu uviedol, že uvedené rozhodnutie je predčasné a trpí procesnou vadou, ktorá spočívala v odňatí práva účastníka uplatňovať svoje procesné práva (navrhovať dôkazy). 3. Prvostupňový orgán, viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu, vec opätovne prejednal, vypočul svedkov, druhého účastníka dopravnej nehody, ako aj znalca z odboru cestná doprava. Dňa 11. 08. 2015 pod č. p. ORPZ-NR-ODI2-20/2015-Pr opätovne rozhodol tak, že uznal žalobcu za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1, písm. g/, písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupoch v znení neskorších predpisov a uložil mu pokutu vo výške 300,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov. 4. Žalobca podal proti novému rozhodnutiu prvostupňového orgánu, prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, v ktorom argumentoval, že výpoveďou znalca Ing. Jozefa Cigáňa nebola zodpovedaná najzákladnejšia otázka, či vodič W. H. dal prednosť v jazde oproti idúcemu vozidlu F. W., ktoré viedol žalobca. Z uvedeného dôvodu podal návrh na doplnenie dokazovania - vypracovanie znaleckého posudku, ktorý by ozrejmil priebeh dopravnej nehody, so zameraním na zodpovedanie vyššie uvedenej otázky, ktorý bol však zamietnutý. Zistený skutkový stav nepovažoval za dostatočný na rozhodnutie. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 5. Odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 13. novembra 2015 pod č. KRPZ-NR-KDI-90/2015-SK zamietol odvolanie žalobcu podaného prostredníctvom právneho zástupcu a odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. 6. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že policajný orgán, ktorý dokumentoval predmetnú dopravnú nehodu a následne orgán, ktorý ju prejednával, postupovali v zmysle právnych predpisov, a teda postup policajného orgánu považuje sa zákonný a správny. 7. K námietkam týkajúcich sa vykonaného znaleckého dokazovania, uviedol, že v predmetnej veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie zamerané na určenie zavinenia dopravnej nehody, prípadne určenia podielu viny. K dopravnej nehody vypracoval znalec MUDr. Šimon Kónya z odboru zdravotníctva a farmácie odborné vyjadrenie č.1/2015 a tiež znalec Ing. Jozef Cigáň z odboru cestná doprava, odborné vyjadrenie č. 20/2014. 8. Z rozhodnutia žalovaného vyplynulo, že nemal pochybnosti o vykonanom znaleckom úkone, nakoľko tento obsahoval všetky potrebné výpočty, preto námietky týkajúceho sa predmetného znaleckého posudku (pozn. najmä určenia, či druhý vodič, ktorý bol účastníkom dopravnej nehody, dal žalovanému prednosť v jazde) považoval za bezpredmetné a irelevantné. 9. Žalovaný vo svojom rozhodnutí ďalej poukázal na skutočnosť, že znalec na základe časovo - priestorovej analýzy priebehu dopravnej nehody a možnosti jej zabránenia zo strany vodiča vozidla W. dospel k záveru, že vodič vozidla W. začal vchádzať do križovatky v čase, keď pre vodiča - žalobcu nevytváral prekážku v cestnej premávke. Jeho zastavenie priečne cez jazdný pruh, do ktorého smeroval pohyb vozidla žalobcu, nie je možné považovať za príčinu dopravnej nehody. Žalovaný preto nemohol súhlasiť s tvrdením žalobcu, že príčinou vzniku dopravnej nehody bolo nedanie prednosti v jazde žalobcovi. 10. Žalovaný, ktorý vychádzal zo záverov znaleckého posudku Ing. Jozefa Cigáňa uviedol, že z technického hľadiska príčinou dopravnej nehody bola rýchlosť jazdy vozidla žalobcu -63,5 km/h (+-5%) t. j. rýchlosť vyššia ako najvyššia povolená rýchlosť v obci. Znalec sa vo svojom znaleckom posudku zaoberal aj možnosťou zabránenia vzniku dopravnej nehody zo strán oboch účastníkov nehody a uviedol, že pri jazde rýchlosťou 59 km/h a každou nižšou mohol žalobca vyvolaným brzdením zrážke s vozidlom W. zabrániť. 11. Vo vzťahu k sankciám, ktoré uložil žalobcovi prvostupňový orgán, žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán správne rozhodol, že nezvýšil finančnú pokutu, lebo obvinený z priestupku je študentom, ale pristúpil k dlhšiemu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, čo odôvodnil najmä tým, aby si žalobca uvedomil, že do času opätovného prejednania predmetných priestupkov sa dopustil ďalších dvoch priestupkov v cestnej premávke a tiež, že toho času mal zadržaný vodičský preukaz za inú dopravnú nehodu. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 12. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 13. 11. 2015 (doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 29.11.2015) podal žalobca v zákonom stanovenej lehote žalobu, osobne podanú súdu dňa 18. 01. 2016, ktorou žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zo dňa 13. 11. 2015 č. KRPZ-NR-KDI-90/2015-SK, ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 11. 08. 2015 č.ORPZ-NR-ODI2-20/2015- Pr zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 13. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci a nenariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru cestná doprava považuje za takú vadu konania, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého podania. Zamietnutím jeho návrhu na ustanovenie znalca došlo zo strany správneho orgánu k porušeniu jeho základných práv, ako účastníka správneho konania. 14. Poukázal ďalej na to, že v prejednávanej veci boli pochybnosti, nakoľko Ing. Jozef Cigáň, ktorý znalecký úkon - odborné vyjadrenie vypracoval a bol aj vypočutý na ústnom prejednaní veci, sa v odbornom vyjadrení nezaoberal základnou otázkou možnej príčiny vzniku dopravnej nehody a to, či vodič osobného motorového vozidla W. dal prednosť v jazde oproti idúcemu vozidlu F. W. (ktoré viedol žalobca). Znalec sa vyhol priamej odpovedi na vyššie uvedenú otázku, pretože uviedol, že sa nejedná o prednosť v jazde, ale ide inú situáciu v cestnej premávke. 15. Vzhľadom na pochybnosti ohľadne zavinenia navrhol ustanoviť do konania znalca, čo však nebolo prvostupňovým správnym orgánom a ani žalovaným akceptované. Z uvedeného dôvodu sám požiadal znalca z odboru cestná doprava, odvetvie nehody v cestnej doprave, o vypracovanie znaleckého posudku, na základe spisu správneho orgánu, ktorý mal k dispozícií na základe jeho žiadosti o vyhotovenie fotokópii spisu. 16. Zo záverov znaleckého posudku č. 2/2016, ktorý vypracoval dňa 10. 01. 2016 znalec Ing. Jozef Veverka vyplynulo, že k otázke, ktorú neustále kládol a nebola v správnom konaní zodpovedaná, či dal vodič vozidla W. H. prednosť v jazde vozidlu F. W., znalec ustálil, že z technického hľadiska bolo príčinou vzniku dopravnej nehody nedanie prednosti v jazde vodičom vozidla zn. W., odbočujúcim vľavo, vodičovi oproti idúceho vozidla zn. F. (žalobcovi). IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe 17. Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 07. 03. 2016 k žalobe uviedol, že pred rozhodnutím o odvolaní preskúmal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu, dôvody nespokojnosti žalobcu uvedené v odvolaní, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Ku skutočnostiam, ktoré v žalobe uvádza žalobca a ktoré sú v podstate zhodné s odvolaním, s výnimkou znaleckého úkonu, je potrebné uviesť, že k uvedenému sa podrobne vyjadril v rozhodnutí o odvolaní zo dňa 13. 11. 2015. 18. K námietke žalobcu, že došlo k porušeniu jeho základných práv, nakoľko správny orgán nenariadil znalecké dokazovanie uviedol, že prvostupňový správny orgán vychádzal z odborného vyjadrenia znalca z odboru doprava cestná Ing. Cigáňa, pričom poznamenal, že správny orgán má nadradené postavenie vo vzťahu k účastníkom konania, z čoho vyplýva, že má právo rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná a ktoré netreba vykonať. 19. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že znalec sa nezaoberal otázkou možnej príčiny dopravnej nehody, a to, či vodič osobného motorového vozidla zn. W. H. dal prednosť v jazde oproti idúcemu vozidlu zn. F. W. je potrebné poukázať aj na zápisnicu z ústneho pojednávania zo dňa 11. 08. 2015, kde na predmetnú otázku znalec jednoznačne odpovedal: „v danom prípade sa nejedná o prednosť v jazde, ale ide o inú situáciu v cestnej premávke. Vodič vozidla W. rozpoznal rýchlosť jazdy vozidla zn. F. v čase 3-3,5 sekundy pred nárazom, preto sa rozbehol dopredu“. 20. K vypracovanému znaleckému posudku zo dňa 10. 01. 2016, teda po vydaní napadnutých rozhodnutí uviedol, že správnemu orgánu nemožno vytýkať vadu konania, ak neprihliadol na skutočnosti jemu neznáme, ktoré podľa povahy veci mohol uviesť len účastník konania a neuviedol. Správne orgány vychádzali zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutých rozhodnutí. V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 21. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 13. 11. 2015, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu podľa ust. § 247 ods. 1 a nasl. OSP v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že v konaní žalovaného správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto toto rozhodnutie podľa ust. 250j ods. 2 písm. e/ OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súd takto rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom rozsudok pri splnení podmienok podľa ust. § 250f ods. 1, 2 OSP (súhlas žalovaného a žalobcu s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, pričom prejednanie veci bez nariadenia pojednávania nie je v rozpore s verejným záujmom) verejne vyhlásil dňa 29. 06. 2016. 22. Podľa § 249 ods. 2 OSP, žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. 23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, účinných v čase spáchania skutku, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Podľa § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Podľa § 22 ods. 1, písm. g/, l/, vyššie citovaného zákona, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, l) iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až k), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Podľa § 3 ods. 1, 2 písm. a/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (účinného v čase spáchania skutku), účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. Účastník cestnej premávky je ďalej povinný a/ správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam. Podľa § 16 ods. 4 vyššie citovaného zákona, vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km.h-1, a ak ide po diaľnici v obci alebo po rýchlostnej ceste v obci, najviac 90 km.h-1. 24. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie o priestupku, vydané Okresným dopravným inšpektorátom Nitra pod č. p. ORPZ-NR- ODI2-20/2015-Pr dňa 11. 08. 2015 (v poradí druhé rozhodnutie). Týmto rozhodnutím bol žalobca uznaný za vinného z priestupku podľa ust. § 22 ods. 1, písm. g/, l/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 15. 10. 2014 viedol motorové vozidlo zn. F. W. ev. č. E.-XXXI. v E. na ul. S. pred S., kde došlo k dopravnej zrážke medzi uvedeným vozidlom a vozidlom zn. W. H ev.č. E. - XXXL. ktoré viedol W. M.. Objasňovaním bolo zistené, že k dopravnej zrážke došlo tak, že vodič D. jazdiaci na vozidle E. -XXXI. po ul. W. v E. pri prechádzaní križovatkou s ul. J. W. G. na ulicu S. jazdil rýchlosťou vyššou ako povolenou, a to 63,5 km/h +-5% (60 - 67km/h), následkom čoho nedokázal zabrániť nárazu do vozidla E. vodiča M., ktorý odbočoval z ul. S. vľavo, avšak musel zastaviť v priestore protismerného jazdného pruhu z dôvodu, že pred ním idúce vozidlo zastavilo a púšťalo chodcov cez priechod pre chodcov, následkom čoho vodič D. narazil do zadnej časti jeho vozidla, čím zapríčinil dopravnú nehodu. Obvinenému z priestupku - žalobcovi uložil správny orgán prvého stupňa pokutu v sume 300,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov. 25. Súd po oboznámení sa s administratívnym spisom, ktorého súčasťou je i spis prvostupňového správneho orgánu, dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov je súd toho názoru, že neboli splnené podmienky na taký postup, aký zvolil žalovaný, teda na zamietnutie odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 11. 08. 2015 a na potvrdenie tohto rozhodnutia z dôvodu, že pri uložení sankcie za zistený priestupok uložil žalobcovi prísnejšiu sankciu ( pôvodne zákaz činnosti na dobu 4 mesiace v prvom rozhodnutí zo dňa 24. 02. 2015 a v novom rozhodnutí zákaz činnosti na dobu 18 mesiacov) za tento priestupok. Uvedený postup žalovaného v priestupkovom konaní spočívajúci v potvrdení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa znamená jeho pochybenie, ktoré treba považovať za inú vadu konania podľa ust. § 250j ods. 2, písm. e/ OSP, v dôsledku čoho bolo potrebné žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 26. Súd zistil v konaní správneho orgánu takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pochybenie správneho orgánu zistil v tom, že správny orgán pri ukladaní sankcie prihliadol na priestupky, ktoré boli spáchané v čase po spáchaní prejednávaného priestupku a po vydaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré bolo odvolacím správnym orgánom zrušené až do času, kedy prvostupňový orgán opätovne rozhodol. Správny orgán pri rozhodovaní o konkrétnom priestupku, ktorý mal žalobca spáchať dňa 15. 10. 2014 nemôže za žiadnych okolností zobrať do úvahy ďalšie priestupky, ktoré obvinený z priestupku spácha až po spáchaní priestupku, ktorý je predmetom správneho konania. V zmysle § 12 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, správny orgán prihliadne pri určovaní druhu sankcie a jej výmery, okrem iného, na osobu páchateľa. Pod pojmom „prihliadne na osobu páchateľa“ sa rozumie napríklad postoj páchateľa k priestupku, osobné vlastnosti páchateľa, vek, skutočnosť, že ide o osobu, ktorá doposiaľ nebola postihnutá za spáchanie priestupku/bola postihnutá za spáchanie priestupkov, ale i majetkové pomery. Správny orgán by mal pri ukladaní sankcie prihliadnuť na priestupky, ktorých sa dopustil obvinený z priestupku pred prejednávaným priestupkom, nie na tie, ktorých sa dopustil neskôr. Vada, ktorá spôsobila nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, podľa názoru súdu spočívala v nesprávnom právnom výklade ustanovení zákona o priestupkoch, čo sa v konečnom dôsledku prejavilo v uloženej sankcii, a to výmere zákazu činnosti, ktorý bol žalobcovi uložený. 27. V nadväznosti na uvedené súd dodáva, že sa nezaoberal znaleckým posudkom, ktorý predložil žalobca až s podanou žalobou. Súd nemohol na tento znalecký posudok prihliadnuť, nakoľko samotný žalobca mal znalecký posudok predložiť správnemu orgánu v rámci vykonaného dokazovania, resp. pri rozhodovaní žalovaného o jeho odvolaní, ktorý by sa musel v takejto situácií vysporiadať aj so znaleckým posudkom - dôkazom, ktorý predložil samotný účastník konania. Súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu vychádza z dokazovania, ktoré vykonal správny orgán a nemôže posudzovať ďalšie dôkazy predložené žalobcom v konaní o preskúmaní zákonnosti jeho rozhodnutia. Navyše, podľa názoru súdu, odborné vyjadrenie znalca Ing. Cigáňa odôvodňovalo náležité zistenie skutkového stavu, ako i stanovenie technickej príčiny dopravnej nehody, ktorou bolo prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti v obci, nakoľko podľa záverov odborného vyjadrenia znalca Ing. Cigáňa, pokiaľ by bol žalobca dodržal najvyššiu povolenú rýchlosť v obci, ktorá bola 50 km/ hod., bol by zrážke s vozidlom W. zabránil. 28. Nad rámec všetkých vyššie uvedených skutočností súd už len uvádza, že určenie dĺžky zákazu činnosti v rámci určeného rozpätia, ktoré v predmetnom prípade vychádza z dikcie § 22 odsek 2 písmeno c/ zákona o priestupkoch, je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, aby uložená sankcia spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Podľa názoru súdu, povinnosťou správneho orgánu v ďalšom konaní bude dôkladnejšie zohľadniť okolnosti prípadu, ako aj osobné pomery žalobcu (jeho doterajšie záznamy v karte vodiča do času spáchania prejednávaného priestupku, resp. iné priestupkové záznamy) a na základe voľnej úvahy uložiť sankciu (sankcie), ktorá už bude spĺňať jej preventívno - represívny účel. 29. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného, aby o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 11. 08. 2015 opätovne rozhodol, pričom je povinný rešpektovať právny názor súdu, a to vo vzťahu k zákazu zmeny k horšiemu v časti uloženej sankcie. Za popísanej dôkaznej situácie má súd za to, že prvostupňový správny orgán nepostupoval v súlade so zákonom, ak pri uložení sankcie za priestupok, ktorý sa stal dňa 15. 10. 2014, prihliadol na nové závažné skutočnosti, a to tie, že obvinený má zadržaný vodičský preukaz za dopravnú nehodu a v priebehu odvolania a nového prejednania mu v karte vodiča pribudli dve pokuty za porušenie zákona. Z evidenčnej karty vodiča žalobcu, ktorá nachádza v administratívnom spise správneho orgánu súd zistil, že dňa 28. 11. 2014 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 10,- eur za priestupok podľa § 3 ods. 2, písm. b/ zák. č. 8/2005 Z. z. - všeobecné povinnosti účastníka cestnej premávky a dňa 01. 05. 2015 mu bola uložená pokuta vo výške 50,- eur za priestupok podľa § 16 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z. z. - rýchlosť jazdy. Uvedené priestupky spáchal žalobca až potom, kedy sa stal skutok, pre ktorý bol uznaný vinným podľa rozhodnutí, ktoré boli predmetom súdnemu prieskumu a preto na ne nemohol správny orgán prihliadnuť. V konečnom dôsledku by tak bol za tie isté skutky sankcionovaný dvakrát, jeden krát pri uložená pokuty za spáchané priestupky a druhýkrát tým, že správny orgán pri uložení sankcie za priestupok spáchaný predtým sprísnil trest zákazu činnosti zo 4 mesiacov na 18 mesiacov, čo je neprípustné. 30. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu účelne vynaložených trov v sume 225,74 eur (190,74 eur + 35,- eur zaplatený súdny poplatok). Suma 190,74 eur predstavuje trovy právneho zastúpenia a pozostáva z tarifnej odmeny právneho zástupcu žalobcu v sume 165,- eur, t. j. za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2016 po 66,- eur (prevzatie a príprava veci, podanie žaloby na súd) a jeden úkon právnej služby - účasť na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok 33,- eur ), a to podľa ust. § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, ods. 4 veta prvá, ust. § 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, zo sumy paušálnych náhrad 25,74 eur, t. j. 3 x 8,58 eur režijný paušál k úkonom vykonaným v roku 2016. Právny zástupca žalobcu si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v sume 453,24 eur za tri úkony právnej služby, pričom však výšku odmeny za 2 úkony uviedol v nesprávnej sume po 143,- eur a za jeden úkon v nesprávnej sume 71,50 eur. Podľa § 11 ods. 4 vyššie citovanej vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. Výpočtový základ v roku 2016 prestavuje sumu 858,- eur, z toho 1/13-tina je 66,- eur. Z uvedeného dôvodu súd znížil náhradu trov právneho zastúpenia žalobcovi a priznal mu ju v sume, ako je uvedená vo výroku tohto rozsudku, a to v súlade s právnym predpisom. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).