Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sd/48/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200081 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4016200081.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: U. N., bytom B., M. XXX/XX, odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o invalidný dôchodok, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto r o z h o d o l : Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. októbra 2015. Krajský súd navrhovateľke nepriznáva náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. októbra 2015, bol navrhovateľke podľa § 70 ods. 1, § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, priznaný invalidný dôchodok od 24. 08. 2015 v sume 179,80 eur mesačne, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia v Nových Zámkoch, je navrhovateľka invalidná z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 18. 03. 2015. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, t. j. dňa 18. 03. 2015, navrhovateľka získala 11589 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 31 rokov a 274 dní, čím splnila podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kal. roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. ako kal. roky, pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, sú to kal. roky 1984-2014. Do rozhodujúceho obdobia nepatria kal. roky pred 01. 01. 1984 a ani kal. roky, počas ktorých poistenec získal 365 dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby obdobia poberania invalidného dôchodku po 31. 12. 2007, alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod. Osobné mzdové body v týchto kal. rokoch sa zisťujú osobitne za každý kal. rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z. z., ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za kal. roky po roku 2002. Všeobecný vymeriavací základ za kal. rok 2014 sa podľa § 11 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2013. Poistencovi, ktorý v niektorom kal. roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, patrí za takýto kal. rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kal. rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kal. roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kal. rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu, pripadajúca na túto časť kal. roka. Navrhovateľka získala náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb., ktorá sa hodnotí ako zamestnanie v kal. roku 1984 - 335 dní, 1987- 279 dní, 1988 - 157 dní, 1989- 33 dní, 1990 - 45 dní, 1991 - 104 dní, 1992 - 295 dní, 1995 - 331 dní, 1996 - 144 dní, 1997 - 42 dní, 1998 - 87 dní, 1999 - 41 dní, 2000 - 81 dní, 2001 - 124 dní, 2002 - 318 dní, 2003 - 90 dní, patrí jej za toto obdobie pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kal. roky rozhodujúceho obdobia je 17,1762. V rozhodujúcom období navrhovateľka získala 9566 dní dôchodkového poistenia, to znamená 26,2083 rokov dôchodkového poistenia. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 0,6554. Podľa § 63 ods. 4 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1 pripočíta sa v 2015 - 19 % z rozdielu medzi hodnotou 1 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s vyššie uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,7209. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok k 18. 03. 2015 navrhovateľka získala 11589 dní obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dosiahne dovŕšením 62 rokov veku dňa 25. 03. 2025. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku navrhovateľka získala 3660 dní, spolu s obdobím dôchodkového poistenia 15249 dní, čo predstavuje 41,7781 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 24. 08. 2015 je 10,6865 eur a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2014 - 10,2524 a indexu 1,04234122, zaokrúhlená na štyri desatinné miesta. Suma invalidného dôchodku je 177,10 eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia, spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný osobný mzdový bod 0,7209 x 41,7781 rokov obdobia dôchodkového poistenia, spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 10,6865 x 55 % = 177,10 eur mesačne. Suma invalidného dôchodku bola zvýšená podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. od priznania dôchodku o 2,70 eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku stanovenú v § 1 písm. g/ Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z. z.) na 179,80 eur mesačne. Voči tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka včas návrh na preskúmanie rozhodnutia, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s mierou poklesu, pretože bola posudzovala pred operáciou pravého ramena a tiež sa vyskytli pooperačné komplikácie krčnej chrbtice. Predložila nové lekárske nálezy. Na pojednávaní dňa 11. 04. 2016 navrhovateľka trvala na podanom návrhu v plnom rozsahu. Uviedla, že zdravotný stav sa jej zhoršil, čo sa týka pohybového aparátu, má problémy s chrbticou, už bola dvakrát operovaná na krčnú chrbticu, na pravé rameno, a teraz bola operovaná na ľavé rameno. Predložila nové lekárske nálezy. Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že žiada napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne, ako aj vzhľadom na závery doplnok k posudku posudkového lekára. Pridržiavala sa písomného vyjadrenia zo dňa 10. 02. 2016. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v zmysle ustanovenia § 250 l ods. 1 a nasl. O. s. p., a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Zdravotný stav navrhovateľky v správnom konaní posudzoval posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Nové Zámky, dňa 18. 03. 2015, podľa § 184 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. a v súdnom konaní posudkový lekár sociálneho poistenia SP- ústredie Bratislava so sídlom v Nitre dňa 02. 02. 2016 a na žiadosť súdu dňa 09. 05. 2016. Obaja posudkoví lekári dospeli k zhodnému záveru, že u navrhovateľky sa jedná o ICHS II. NYHA, artériová hypertenzia I./II., cukrovka II. typu nezávislá od inzulínu, choroba mäkkého tkaniva z dlhodobého nadmerného jednostranného zaťažovania, PHS bilaterálna, obezita. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil posudkový lekár ICHS II. NYHA podľa kapt. IX. odd. A, položka 1, písm. b/ a zvýšil percentuálnu mieru o 10 % za ostatné zdravotné problémy. Podľa predloženej lekárskej dokumentácie ako aj samotným vyšetrením posudkového lekára zistil, že navrhovateľka trpí na viacero zdravotných postihnutí. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je ICHS, ktorú kardiológ hodnotí v II. funkčnom štádiu NYHA. Tomuto rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu prislúcha miera poklesu 45 %, čo je vzhľadom na rizikovosť horná hranica rozpätia. Na ostatné zdravotné poruchy je základná miera navýšená o 10 %, na výslednú mieru 55 %. Navrhovateľka môže vykonávať pomocné práce, bez ťažkej fyzickej námahy a dvíhania bremien. P r e t o navrhovateľka je naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, je schopná vykonávať doterajšie, alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok. Navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky je 55 %. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, nárok na invalidný dôchodok vzniká, ak poistenec sa stal invalidným a získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 zákona č. 461/2003 Z. z. a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná. Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky neboli známe a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku súd nezistil a tieto ani nevyplývajú z vyjadrenia navrhovateľky na pojednávaní. Posudkový lekár rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľky a posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si navrhovateľka sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľkin zdravotný stav je zhoršený na úroveň invalidity pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 30. októbra 2015 je vecne správne, a preto ho podľa § 250q ods. 3 O. s. p. potvrdil. Krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľke nepriznáva trovy konania, pretože v konaní nemala úspech. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.