Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 19Sd/28/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200189 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4016200189.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: Ing. A. E., V. XX, X., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, predsedníčkou senátu JUDr. Martou Molnárovou, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozhodnutie odporkyne zo dňa 19. novembra 2015 č. XXX XXX XXXX X p o t v r d z u j e . Súd navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. 11. 2015 zamietla podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 5. októbra 2015. V rozhodnutí odporkyňa po právnej stránke poukázala na ust. § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v zmysle ktorého poistenec má nárok na invalidný dôchodok ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 citovaného zákona a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný invalidný dôchodok. Ďalej odporkyňa poukázala na § 71 ods. 1 citovaného zákona , v zmysle ktorého poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Odporkyňa poukázala na posudok posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Nitra zo dňa 5. októbra 2015, v zmysle ktorého navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ktorý posudok bol podkladom na vydanie rozhodnutia a v ktorom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti. Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľka podala na tunajší súd návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne (odvolanie proti rozhodnutiu odporkyne), v ktorom uviedla, že jej zdravotné problémy nie sú vymyslené, ale sú trvalé, nezvrátiteľné, ovplyvňujúce nielen fyzickú a duševnú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, ale podstatne znižujú kvalitu jej života a ovplyvňujú aj život jej blízkych. Žiadala, aby súd rozhodol o vzniku invalidného dôchodku ako jej jediného možného príjmu na pokrytie základných životných potrieb a nákladov spojených s liečením. Uviedla, že nesúhlasí s odborným lekárskym posudkom posudkového lekára zo dňa 5. 10. 2015, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia odporkyňou o nepriznaní invalidity z dôvodu, že podľa odborného posudku o invalidite bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 30 %, a za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím a nepriznali jej zvýšenie o 10 % z dôvodu, že ostatné zdravotné problémy boli v liečbe krátkodobo. K opravnému prostriedku pripojila i výsledky ďalších lekárskych vyšetrení a správ, ktoré boli vystavené na základe CT vyšetrení panvy dňa 11. 12. 2015, reumatologické vyšetrenie zo dňa 05. 10. 2005 a ortopedické vyšetrenie zo dňa 02. 12. 2015. Odporkyňa opravný prostriedok navrhovateľky spolu s vyjadrením a posudkovým spisom predložila vec krajskému súdu na ďalšie konanie. Vo vyjadrení uviedla, že napadnutým rozhodnutím bola zamietnutá žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 5. 10. 2015, proti ktorému navrhovateľka podala v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok, v ktorom namietala nepriaznivý zdravotný stav a pripojila i nové lekárske vyšetrenia. Žiadosť o invalidný dôchodok bola spísaná s navrhovateľkou dňa 5. 10. 2015, v ktorej požiadala Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku od 7. januára 2015. Odporkyňa poukázala na posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra zo dňa 5.10.2015, ktorý bol vypracovaný na základe podanej žiadosti o invalidný dôchodok, avšak z jeho záverov vyplýva, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V zmysle záverov posudkových lekárov Sociálneho poistenia zdravotný stav navrhovateľky nie je na takej úrovni, ktorá by podľa § 71 zákona zakladala vznik invalidity. Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra dňa 01. 02. 2016 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 24. 02. 2016 a obaja posudkoví lekári zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľka nie je invalidná, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Tieto následné posudky boli vyhotovené po podaní opravného prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia, ktorí konštatovali, že navrhovateľkin zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. Záverom uviedla, že navrhuje, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zo dňa 19. novembra 2015 o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok ako vecne správne potvrdil. Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1, § 246b ods. 2 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok účinný od 1. júla 2016), preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, na pojednávaní, v neprítomnosti navrhovateľky (svoju neúčasť ospravedlnila písomne pred pojednávaním), v rozsahu dôvodov návrhu (opravný prostriedok navrhovateľky) v súlade s § 492 ods. 1 Správny súdny poriadok v spojení s § 250l ods. 2, § 249 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný a preto rozhodnutia odporkyne podľa § 250q ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s prechodným ustanovením Správneho súdneho poriadku, ako vecne správne potvrdil. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§ 244, § 250l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v platnom znení ku dňu rozhodovania, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení: (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon. Z Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 250l O.s.p. a nasl., v neprítomnosti navrhovateľky, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi odporkyne a dospel k záveru, že odporkyňa ako orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom, preto opravnému prostriedku nie je možné vyhovieť. Z obsahu administratívneho (dávkového) spisu odporkyne súd zistil a mal preukázané, že navrhovateľka žiadosťou zo dňa 05. 10. 2015 požiadala Sociálnu poisťovňu pobočka Nitra o priznanie invalidného dôchodku pre svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a žiadala priznať invalidný dôchodok od 7. januára 2015. Podkladom pre vydanie rozhodnutia odvolaním napadnutého navrhovateľkou bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Nitra zo dňa 5. 10. 2015, z obsahu ktorého mal súd preukázané, že posudkový lekár vychádzal pri vypracovaní posudku z predložených lekárskych správ a nálezov predložených navrhovateľkou o žiadosť, na základe ktorých a vlastného vyšetrenia (psychiatrické vyšetrenie z 29. 06. 2015, neurologické vyšetrenie z 24. 06. 2015, správa o hospitalizácii na Neurologickej klinike od 27. 04. do 30. 04. 2015, ortopedické vyšetrenie zo 07. 01. 2015 a psychiatrické vyšetrenie z 03. 09. 2015) ustálil za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky "degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím" bez príznakov koreňového dráždenia vzhľadom aj k pracovnej činnosti administratívneho charakteru. Posudkový lekár v posudku ďalej konštatoval, že klinickým vyšetrením koreňové dráždenie nebolo zistené, šľachovo-okosticové reflexy sú súmerne vybavené, napínacie manévre sú negatívne, bez porúch citlivosti. Stav bol záverovaný ako vertebrogénny algický sy v lumbálnej oblasti s možnosťou nadstavbových prejavov. Ustálenú diagnózu v zmysle Prílohy č. 4 k zákonu zaradil do kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. b/, kód dg./skupina chorôb: M54, ktorému zodpovedá percentuálne ohodnotenie 30 % so záverom, že žiadateľka podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pokiaľ ide o psychologické vyšetrenia predložené žiadateľkou, v zmysle ktorých boli u nej zistené dizadaptačné obtiaže, odkloniteľné depresívne prežívanie, reaktívne podmienené so somatizáciou, hodnotil ako neurotickú stresovú a somatoformnú poruchu a nenavrhol zvýšenie o 10 % v zmysle zákona. V priebehu súdneho konania na základe predloženej novej lekárskej správy a nálezu Psychiatrickej kliniky, FN Nitra z 23. 03. 2016 (hospitalizácia od 04. 03. do 23. 03. 2016) bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra zo dňa 31. 05. 2016 s rovnakým záverom ako pri predchádzajúcom doplnenom odbornom posudku. I v tomto odbornom posudku posudkový lekár naďalej konštatoval mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky v percentách 30 % so záverom, že žiadateľka nie je invalidná, lebo výsledky hospitalizácie nepreukázali závažné duševné ochorenie. U žiadateľky nie sú a ani neboli nikdy prítomné psychotické príznaky ochorenia. Navrhovateľka so záverom posudkového lekára v odbornom posudku zo dňa 31. 05. 2016 nesúhlasila a zaslala súdu písomné stanovisko, v ktorom poukázala na prepúšťaciu správu z hospitalizácie v Psychiatrickej klinike, FN Nitra a záver ošetrujúceho lekára pri prepustení, ktorý uviedol dg. F 321 epizóda stredne ťažkej depresie, Susp. FTD behaviorálny variant, atrofia cebri externá. Vytkla odporkyni resp. posudkovému lekárovi, že neboli zohľadnené tieto závery s možnosťou zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, i keď jej stav sa od roku 2014 výrazne zhoršil od 22. 04. 2014 (liečená v psychiatrickej ambulancii). Ďalej uviedla, že absolvovala rozsiahle neuropsychologické testovanie vrátane CT vyšetrenia mozgu počas uvedenej hospitalizácie, v priebehu ktorej sa lekári snažili zistiť a rozlíšiť jej postihnutie spomedzi rôznych podobných typov demencie a podchytiť ho ešte v rannej fáze. Navrhovateľka bola vypočutá i na súdnom pojednávaní, ktorého sa zúčastnila osobne a zotrvala na svojom návrhu a žiadala napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušiť a vec jej vrátiť na nové konanie. Odporkyňa poukázala na závery posudkových lekárov a žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Správne postupovala odporkyňa, keď vo výroku rozhodnutia uviedla, že navrhovateľka podľa § 70, § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky a to, že by navrhovateľka dlhodobo trpela nepriaznivým zdravotným stavom, ktorý by u nej spôsobil pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, keďže podľa lekárskych správ a nálezov, predložených ku dňu podania žiadosti ako i v priebehu súdneho konania, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u navrhovateľky určená v percentách vo výške 30 %, t. j. invalidita u navrhovateľky v zmysle zákonných podmienok nevznikla. Zhodne s názorom odporkyne i súd dospel k záveru, že navrhovateľke sa nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia odporkyne o zamietnutí jej žiadosti o invalidný dôchodok, keďže pri rozhodovaní o žiadosti odporkyňa správne vychádzala zo záverov posudkových lekárov (Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra, Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava), v zmysle ktorých zdravotný stav navrhovateľky nie je na takej úrovni, ktorá by podľa § 71 zákona zakladala vznik invalidity, teda nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľky, že došlo k zhoršeniu zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle zákonných podmienok viac ako 30 %. V danom prípade súd nemohol prihliadnuť ani na námietku navrhovateľky, a to že neboli zohľadnené jej zdravotné problémy súvisiace s prepúšťacou správou z jej hospitalizácie na Psychiatrickej klinike, FN Nitra, pokiaľ ide o jej neuropsychologické vyšetrenia a pretrvávajúce depresívne stavy, keďže trpí nielen psychickými problémami, ale má i bolesti pohybového aparátu a celej chrbtice, teda že posudkový lekár neprihliadol na možnosť zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. K tejto námietke súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení základná podmienka pre priznanie invalidity poistencovi je koncipovaná tak, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo zo strany navrhovateľky nebolo preukázané, keďže podľa lekárskych správ a nálezov a ustálených diagnóz ku dňu rozhodovania ako i v priebehu súdneho konania, zdravotný stav navrhovateľky nebol zhoršený na úroveň invalidity z dôvodu, že má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (rozhodujúce zdravotné postihnutie kapitola XV, oddiel E, položka 3, písm. b/, kód dg./skupina chorôb: M54) v zmysle prílohy č. 4 zákona a prípadné zvýšenie najviac o 10 %, vzhľadom na liečené psychiatrické stavy, by u navrhovateľky nedosahovali zákonom požadovanú hranicu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40 % (..."o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou"). Súd považuje za potrebné uviesť, že návrhy odborných lekárov (napr. psychiater podľa správy z hospitalizácie navrhovateľky v období od 04. 03. do 23. 03. 2016), v ktorej lekári "odporučujú" opätovné predstavenie komisii Sociálnej poisťovne majú iba odporúčací charakter, avšak nie záväzný pre posudkového lekára, ktorý je viazaný zákonom a je povinný postupovať podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z., teda podľa predložených lekárskych správ a nálezov, po vlastnom vyšetrení žiadateľa, stanovenú diagnózu odbornými lekármi (špecialisti) určiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa najzávažnejšieho druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, s prihliadnutím na ostatné pridružené ochorenia. Posudkový lekár príslušnej Sociálnej poisťovne je povinný vydať odborný posudok o invalidite, ktorý je podkladom odporkyne pre rozhodnutie o žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidity. V danom prípade odporkyňa neporušila zákon pri rozhodovaní o žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, keďže vychádzala z legálne získaných podkladov pre svoje rozhodnutie a rozhodnutie má oporu vo vykonanom dokazovaní. S prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (napr. uznesenie Ústavného súdu SR IV.ÚS 63/2014, II.ÚS 218/02, III.ÚS 198/07), súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá. Záver odporkyne, ktorý urobila vo svojom rozhodnutí, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o sociálnom poistení. Z týchto dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 3 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 1 SSP ako vecne správne potvrdiť. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250l v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p. a § 492 ods. 1 SSP tak, že navrhovateľka nemala v konaní úspech a preto jej súd nepriznal náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, do 15-tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).