Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sd/140/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200301 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4016200301.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: D. P., bytom F. T. XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o invalidný dôchodok, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto r o z h o d o l : Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.1.2016. Krajský súd navrhovateľke nepriznáva náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.1.2016, bola navrhovateľke zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok, pretože posudku posudkového lekára SP, pobočky Topoľčany nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 35 %. Týmto rozhodnutím bol realizovaný rozsudok NSSR 9So/58/2014 zo dňa 30. 09. 2015, ktorým bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Nitre 19Sd/10/2014-17 zo dňa 25. 02. 2014 tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia v Bratislave č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. 09. 2013 bolo zrušené. Najvyšší súd SR vytkol správnemu orgánu a posudkovým lekárom pobočky a ústredia, že sa žiadnym spôsobom nevyjadrili k záveru znalkyne MUDr. Daniely Iliašovej, čo do konštatovania hypertonickej encefalopathie uvedenej aj v prepúšťacej správe z januára 2010 (arteriálna hypertenzia WHO III.- akcelerované hodnoty tlaku krvi s prejavmi hypertonickej encefalopathie), ktorá je uvedená ako ťažká orgánová zmena v kapt. IX., odd. A, položka 10, písm. c/ prílohy č. 4. Zdravotný stav navrhovateľky bolo potrebné posúdiť nielen k 26. 10. 2010 ale aj nálezy zo dňa 04. 11. 2010 a 16. 02. 2011, ktoré boli hodnotená v znaleckom posudku z 09. 01. 2014. Absencia takéhoto vyhodnotenia podľa názoru odvolacieho súdu má za následok nedostatočné odôvodnenie a nepreskúmateľnosť záveru o miere poklesu. Odvolací súd poukázal i na oftalmologické vyšetrenia zo dňa 01. 02. 2010 a 09. 08. 2010, kde je konštatovaná retinopathia, hypertonika II. na základe zistenia hypertonických zmien ciev očného pozadia. Voči rozhodnutiu zo dňa 22. 01. 2016 podala navrhovateľka návrh na preskúmanie, v ktorom uviedla, že má zhromaždených dostatok dôkazov na to, aby bola uznaná za invalidnú v čase od 26. 10. 2010 do 11. 01. 2012, pretože po tomto období jej už bol priznaný starobný dôchodok. Pridržiavala sa svojich predchádzajúcich prednesov. Podľa záveru znaleckého posudku aj podľa jej osobného prežívania nebola zdravá, nie je a ani už nebude. Robí len ľahké práce. Prechádza sa iba po rovine a berie lieky. Podľa jej názoru závery znaleckého posudku posudkoví lekári nehodnotili správne, keďže sú zamestnancami poisťovne a žiadala priznať invalidný dôchodok. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 07. 03. 2016 žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, pretože posudok posudkového lekára bol vypracovaný na základe realizácie rozsudku NSSR, podľa posudku posudkového lekára v Topoľčanoch dňa 11. 03. 2016 navrhovateľka nie je invalidná. Jej miera poklesu je naďalej 35 %. Navrhovateľka na pojednávaní trvala na podanom návrhu ako aj na vyjadreniach, ktoré uvádzala v predchádzajúcich konaniach na pojednávaní dňa 22. 02. 2014. Jej zdravotný stav v rokoch 2010 a 2012 bol zlý, mávala vysoký krvný tlak, aj znalkyňa, ktorá nebola zaujatá potvrdila hypertenznú encefalopathiu, pretože jej viackrát museli zavolať RZP a bola viackrát hospitalizovaná v nemocnici. Mávala závrate, tŕpla jej hlava, zvracala. Posudkovému lekárovi ústredia v Trenčíne dňa 31. 03. 2016 predložila všetky lekárske nálezy, ktoré má z tohto obdobia, teda z rokov 2010 až 2012. Od r. 2012 je starobná dôchodkyňa. Ďalej uviedla, že retihopathiu nemá iba dva roky, ale táto pretrváva sústavne 6 rokov. Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť s poukazom na závery posudkového lekára a pridržiavala sa písomného vyjadrenia zo dňa 07. 04. 2016. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v zmysle ustanovenia § 250 l ods. 1 a nasl. O. s. p. a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Zdravotný stav navrhovateľky bol znova posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - ústredia so sídlom v Trenčíne, dňa 31. 03. 2016, so záverom, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 35 %. K horeuvedenému záveru dospel po vyšetrení navrhovateľky u posudkového lekára a zhodnotení odborných lekárskych nálezov - všetky nálezy, ktoré boli zohľadnené v predchádzajúcich posúdeniach - kardiologické zo dňa 10. 03. 2010, psychologické a psychiatrické z r. 2013, očné z r. 2016, neurologické z r. 2016. Podľa posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredia, pracovisko v Trenčíne sa u navrhovateľky jedná o arteriálnu hypertenziu II. podľa WHO v 02/2011, aktuálne III. podľa WHO, 3. podľa ESC, panickú poruchu v 07/2010, aktuálne stredne ťažká až ťažká depresia, ľahký organický psychosyndróm podľa psychológa z 13. 12. 2013 s ľahkou poruchou kognitívnych funkcií, mozgová atrofia podľa CT z 12/2012, dve lézie bielej hmoty mozgu do 3mm, v.s. postischemické - neskorá subakútna fáza podľa MR mozgu 29. 02. 2016, dorzalgia C chrbtice na podklade protrúzií platničiek C3-C5 podľa CT 17. 06. 2011, dorzalgia Th na podklade hyperostózy a kyfoskoliózy, dorzalgia LS na podklade degeneratívnych zmien, v celom priebehu chrbtice bez radikulárnych zmien, syndróm dráždivého kašľa ako ekvivalent astmy bronchiále, chronická venózna insuficiencia DK - stav po varikotómii vľavo v r. 2007, osteopénia - denzitometricky T-scóre L chrbtice 1,9, ľahká slabozrakosť s normálnym vízusom po korekcii, v anamnéze 01. 02. 2010 - 09. 08. 2010 hypertonická retinopatia WHO II., potom bez retinopatie až do 17. 02. 2016, ťažká obezita, 168 cm a 109 kg - BMI 42, sublinická hypothyreóza, gastropatia s refluxom, v anamnéze excízia polypu hrubého čreva v 02/2011, sukcesívna embólia do pľúcnice v diferencikálnej diagnostike 12/2009, tetanický syndróm, hemoroidy I. - II., nefropatia s ľahkou poruchou funkcie. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil posudkový lekár arteriálnu hypertenziu II. podľa WHO v 02/2011 podľa kapt. IX., odd. A, položka 10, písm. b/ a zvýšil percentuálnu mieru o 10 % za ďalšie zdravotné postihnutia navrhovateľky. Posudkový lekár posudzoval obdobie od 26. 10. 2010 do 11. 01. 2012, kedy mala navrhovateľka vykonaných niekoľko odborných vyšetrení, najmä hospitalizáciu na internom oddelení do 27. 01. 2010 so záverom hypertenzia III. stupňa podľa WHO s akcelerovanými hodnotami TK s prejavmi hypertonickej encefaloapthie, ktorá nebola špecifikovaná psyhiatrickým, psychologickým, neurologickým, ani MR vyšetrením mozgu. Nebol uvedený dôvod tejto diagnózy, preto ho posudkový lekár hodnotil ako nanajvýš suspektný. Jeho pochybnosti potvrdzuje aj ďalšia hospitalizácia na internom oddelení do 13. 05. 2010 so záverom hypertenzia III. podľa WHO, ktorá je hodnotená len ako neistá, v rámci diferenciálnej diagnostiky so sekundárnych mechamizmov a diagnóza ecefalopathie už nie je uvedená vôbec. Nová hospitalizácia bola vykonaná do 09. 09. 2010 so záverom hypertenzie III. podľa ESC, znova bez encefalopathie. Navrhovateľka absolvovala v tomto období aj hospitalizáciu na neurológii do 20. 07. 2010, kde záverečný súhrn diagnóz je bez encefalopathie, rovnaký záver vertika cervikogénneho pôvodu (teda chrbtice ani z hypertenzie). Je uvedený aj v nálezoch zo dňa 29. 07. 2009 a 30. 03. 2010. Mala vykonané aj CT mozgu dňa 12. 12. 2012, ktoré je bez encefalopathie, ložiská zmeny denzity mozgu sú neprítomné. Nové MR mozgu zo dňa 29. 02. 2016 dokazuje celkovej dve lézie bielej hmoty do 3mm nešpecifické v.s. postischemické a jeden okrsok o priemere 5mm v neskorej subakútnej fáze (čiže nemôže pochádzať z r. 2010). Neurológ dňa 09. 03. 2016 stav záveruje ako chronická cefalea na podklade subakútnej fáze pri v.s. zle kompenzovanej hypertenzii v októbri 2015, nenaznačuje žiaden súvis s možnou encefalopatiou v r. 2010, rovnako vertigo pokladá za spôsobené chrbticou. Navrhovateľka bola vyšetrená aj ambulantným internistom 04. 11. 2010 a 16. 02. 2011 so záverom hypertenzia II. podľa WHO. Kardiológ navrhovateľku vyšetril dňa 10. 03. 2010, pričom bez najmenšej pochybnosti uvádza encefalopathiu už len anamnestickú s výrazom stav po hypertonickej encefalopathii. Tiež dňa 24. 06. 2010 je záver bez encefalopathie. Stav pokladá za diferenciálne diagnosticky nedoriešený so sekundárnymi mechanizmami. Tým má zrejme na mysli situačnú hypertenziu v r. 2009 po úmrtí matky a v r. 2010, kedy bola navrhovateľka napadnutá zákazníčkou pri práci v obchode. Podľa očného vyšetrenia z 01. 02. 2010 mala hypertonickú retinopathiu podľa WHO II. stupňa, záver sa opakuje aj 09. 08. 2010 a nie je prítomný pri vyšetrení dňa 15. 10. 2012, kde je len angiopathia katarakta a ľahká hypermetropia s normálnym vizúsom, ktorý trvá doteraz. Retinopathiu neuvádzajú aj ďalšie očné vyšetrenia zo dňa 29. 10. 2012 a 12. 11. 2012. Táto je uvedená až v najnovšom náleze zo dňa 17. 02. 2016, kedy navrhovateľka bola už štyri roky v starobnom dôchodku. K zdravotnému stavu navrhovateľky sa vyjadril aj znalec MUDr. Daniela Iliášová, kde na str. 6 svojho posudku uvádza, že encefalopahia patrí medzi rizikové faktory hypertenzie, posudzovanie zdravotného stavu na účely invalidity sa však nevykonáva podľa rizík, ale konkrétnych už dosiahnutých organických zmien. Ďalej v posudku uvádza výška nameraného krvného tlaku, ktoré sú dôležité pre určenie stupňa hypertenzie, ich hodnoty sa striedajú a nie sú absolútne. Posudzovanie invalidity sa nekoná podľa výška nameraného krvného tlaku ale podľa dosiahnutých komplikácií. Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., v kap. IX, odd. A, položka 10 sa vyžaduje hodnotenie podľa WHO, ktoré sa dohodou označuje zásadne rímskymi číslicami. V súčasnosti sa viac menej používa hodnotenie podľa ESC, ktoré sa zásadne celosvetovo uvádza pre rozlíšenie arabskými číslicami. Toto prináša pri konkrétnom posudzovaní zmätky, ktorým sa nevyhol ani súdny znalec, keď na konkrétnu otázku súdu odpovedal, či bola správne zaradená do štádia II. WHO, že sa jedná o hypertenziu III. ale podľa ESC. Tým jasne odpovedal na otázku súdu záporne. Posudkový lekár nespochybňuje diagnózu hypertenzia III. podľa WHO ale pre jej posúdenie nemôže posúdiť kapt. IX, odd. A, položka 10, písm. c/, nakoľko mu to neumožňuje celé znenie zákonnej normy, ktoré vyžaduje nielen hypertenziu III. ale aj ťažké orgánové zmeny - zlyhanie ľavej komory srdca, mozgové krvácanie, hypertenznú encefalopathiu (teda nie inú) a rethinopathiu. Medzi týmito komplikáciami nie sú uvedené tie, ktoré uvádza súdna znalkyňa - nefropathia, aterosklerotický plát, ktoré nemôžu byť pri tejto kapitole a položke zohľadnené. V prípade navrhovateľky bola diagnóza encefalopathie uvedená len jednorazovo pri hospitalizácii do 27. 01. 2010. Zásadne sa nejednalo o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a naviac v ďalších vyšetreniach odborných lekárov sa encefalopathia v predmetnom posudzovanom období nevyskytla, a preto nemôže byť použitá k posúdeniu. V danom prípade teda navrhovateľka spĺňala nanajvýš II. stupeň ochorenia podľa WHO. Pri tomto posudzovaní zdravotného stavu posudkový lekár prebral všetky odborné vyšetrenia, ktoré navrhovateľka chcela posúdiť aj dodatočne, ktoré boli už opakovane posudzované a ďalšie nové dôkazy z tohto posudzovaného obdobia neboli predložené, preto posudkový lekár nemá dôvod na zmenu posudkového záveru. P r e t o navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky je 35 %. Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná. Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky neboli známe a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku súd nezistil. Posudkový lekár rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľky a posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si navrhovateľka sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že zdravotný stav navrhovateľky nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku nepreukázala listinnými dôkazmi, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 22.1.2016 je vecne správne, a preto ho podľa § 250q ods. 3 O. s. p. potvrdil. Krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľke trovy konania nepriznal, pretože nemala v konaní úspech. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.