KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozhodnutieKrajský súd Nitra24. 7. 2016plný text

Rozhodnutie Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sd/190/2016 z 24. 7. 2016

CitáciaRozhodnutie Krajského súdu Nitra z 24. júla 2016, sp. zn. 23Sd/190/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4016200430.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sd/190/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200430
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4016200430.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: O. G., bytom B., Ul. J. K. XX, proti odporkyni: Sociálna
poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o invalidný dôchodok, sudkyňou JUDr.
Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 11.12.2015, v spojení
so zmenovým rozhodnutím zo dňa 3.5.2016.
Krajský súd navrhovateľke nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 11.12.2015, bola navrhovateľke zamietnutá žiadosť
o invalidný dôchodok, pretože posudku posudkového lekára SP, pobočky Levice nie je invalidná podľa
§ 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je 30 %.
Voči tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka včas návrh na preskúmanie rozhodnutia, v ktorom
uviedla, že nie je spokojná s týmto rozhodnutí, pretože sa cíti veľmi zle, lieči sa od r. 2009. Chodí
pravidelne na kontroly k psychológovi a psychiatrovi, pretože je ťažko mentálne retardovaná. Okrem
toho sa pomočuje. Má tretí stupeň inkontinencie.
Na pojednávanie sa navrhovateľka nedostavila. Súd pojednával v jej neprítomnosti podľa § 114 SSP.
Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní žiadala napadnuté rozhodnutie ako aj zmenové rozhodnutie zo
dňa 03. 05. 2016 vecne správne potvrdiť s poukazom na závery posudkových lekárov.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v zmysle ustanovenia § 250 l ods. 1 a nasl.
O. s. p. a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
Zdravotný stav navrhovateľky bol znova posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne - ústredia so sídlom v Banskej Bystrici, dňa 08. 03. 2016, so záverom, že
navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je 30 %.
K horeuvedenému záveru dospel po vyšetrení navrhovateľky u posudkového lekára a zhodnotení
odborných lekárskych nálezov - interné, urologické, psychiatrické, psychologické.
Zdravotný stav navrhovateľky v správnom konaní posudzoval posudkový lekár sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočky Levice, dňa 20. 10. 2015, podľa § 184 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. a
v súdnom konaní posudkový lekár sociálneho poistenia SP- ústredie Bratislava so sídlom v Banskej
Bystrici, dňa 26. 04. 2016. Obaja posudkoví lekári ústredia dospeli k záveru, že u navrhovateľky
sa jedná o poruchy osobnosti a správania, mentálna retardácia a zmiešaná inkontinencia moču. Za
rozhodujúce zdravotné postihnutie určil posudkový lekár poruchy osobnosti a správania s miernym
obmedzením výkonnosti organizmu podľa kapt. V., položka 5, písm. a/. Posudkový lekár vyšetril
navrhovateľku a zistil, že navrhovateľka nikdy nikde nepracovala, v júli 2015 bola vyšetrená psychiatrom



pre špecifické poruchy osobnosti a správania dospelých. Súčasne mala urobené psychologické
vyšetrenie, pri ktorom psychológ nedokázal stanoviť mentálnu úroveň pre nespoluprácu pri vyšetrení
a pri osobnostne chudobne štruktúrovanom teréne. Navrhovateľke v rámci došetrenia intelektového
výkonu bola navrhnutá hospitalizácia na psychiatrickom oddelení, s ktorou spočiatku súhlasila, avšak
ju neabsolvovala. V júli 2015 psychológ pri vyšetrení popísal účelové a rentové tendencie v správané.
IQ bolo stanovené orientačne na 55, čo však nemožno hodnotiť ako správne pre nespoluprácu
a rentové tendencie. Navrhovateľka však skončila základnú školu, teda IQ by malo byť vyššie.
Snaha objektivizovať jej psychický stav a mentálne schopnosti cestou hospitalizácie sa nestretla zo
strany navrhovateľky s pochopením. Aj napriek prísľubu hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení
neabsolvovala. Vzhľadom k tomu posudková lekárka považuje poruchy osobnosti a poruchy správania
so stredne ťažkým narušením osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu, pri ktorej je
miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Nemôže akceptovať inkontinenciu moču tretieho
stupňa tak ako to uvádza urológ, pretože je stanovená bez objektívneho vyšetrenia. Odporúčané
gynekologické vyšetrenie za účelom zistenia príčiny inkontinencie neabsolvovala. Vzhľadom k tomu,
urológ nemohol diagnosticky doriešiť príčinu inkontinencie moču a pristúpiť k adekvátnej liečbe, preto
len prepísal inkontinenčné pomôcky a hodnotil inkontinenciu moču ako III. stupeň. Toto ochorenie
z posudkového hľadiska nemožno hodnotiť, nakoľko nie je diagnosticky doriešené a nemožno ho
považovať za liečbou ovplyvniteľné. P r e t o navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles
schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky je 30 %.
Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles
schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako
1 rok.
Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
nespočítavajú.
Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú
hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným
dopadom najviac porovnateľná.
Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa
predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.



Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky neboli známe
a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku súd nezistil. Posudkový lekár
rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľky a posúdení odborných lekárskych
nálezov z oblastí, na ktoré si navrhovateľka sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil.
Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia ako
aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných nálezov a vlastného vyšetrenia
vyhodnotili, že zdravotný stav navrhovateľky nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka
v konaní o opravnom prostriedku nepreukázala listinnými dôkazmi, že jej zdravotný stav odôvodňuje
vznik invalidity.
Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že
napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 20.11.2015 a zmenové rozhodnutie z 3.5.2016 sú vecne
správne, a preto ich podľa § 250q ods. 3 O. s. p. potvrdil.
Krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľke trovy konania nepriznal, pretože nemala
v konaní úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného
súdu, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.