Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 19Sd/62/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200431 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4016200431.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, samosudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci navrhovateľky: A. E., bytom M. XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o invalidnom dôchodku, takto r o z h o d o l : Súd r u š í rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02. 12. 2015 podľa § 250j ods. 2, písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 02. 12. 2015 rozhodla podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov tak, že zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 9. decembra 2014. V odôvodnení svojho rozhodnutia odporkyňa uviedla, že rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sd/59/2015-22 zo dňa 28. apríla 2015 bolo zrušené jej rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. januára 2015. V rámci realizácie rozsudku bol posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Levice požiadaný o opätovné posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky. Záver posúdenia zo dňa 10. 11. 2015 u navrhovateľky bol, že nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30 %. Ďalej uviedla, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 10. 11. 2015, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Proti tomuto rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok. v ktorom uviedla, že jej zdravotný stav sa každý deň zhoršuje, bez manžela sa nemôže ani pohnúť, niekedy musí ležať celý deň, často odpadáva. Uviedla, že stále spí, nič si nepamätá. Žiadala o preskúmanie rozhodnutia odporkyne. Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že jej zdravotný stav sa zhoršil, nič nevládze robiť, všetko robí jej manžel, nevie ani čítať. Na vyšetrenie pred posudkového lekára sa neodstavila, z dôvodu, že o tom nevedela. Poštu jej preberá syn. Nevedela uviesť, u akého odborného lekára sa lieči. Potvrdila, že navštevuje psychiatra. Zástupca odporkyne na pojednávaní uviedol, že v súlade s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre sp. zn. 19Sd/59/2015 zo dňa 26. 04. 2015 bol opätovne posúdený zdravotný stav navrhovateľky posudkový lekárom odporkyne, v ktorom boli zohľadnené všetky zdravotné záznamy navrhovateľky a bol prijatý záver, že navrhovateľka nie je invalidná. Miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky bola stanovená na 30 %. Z administratívneho spisu bolo zistené, že navrhovateľka vôbec nepracovala, bola nezamestnaná a preto nie je splnená ani ďalšia podmienka na priznanie invalidného dôchodku a to potrebná doba poistenia. Ďalej uviedol, že navrhovateľka nepožiadala o ustanovenie opatrovníka. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250l a nasl. OSP, oboznámil sa s obsahom posudkového spisového materiálu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky podaný proti rozhodnutiu odporkyne je dôvodný a preto napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť, pretože v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka dňa 9. decembra 2014 požiadala o invalidný dôchodok. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. 01. 2015 odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok na základe toho, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Levice zo dňa 09. 12. 2014 nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Proti uvedenému rozhodnutiu podala navrhovateľka opravný prostriedok, ktorý bol predmetom súdneho prieskumu v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 19Sd/59/2015. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 19Sd/59/2015-22 zo dňa 28. apríla 2015 zrušil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. 01. 2015 podľa § 250 ods. 2 písm. c/ OSP a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia súdu, je okrem iného uvedené, že navrhovateľka bola v minulosti v dlhodobej starostlivosti psychiatra pre prejavy poruchy osobnosti s pseudoneurastenickými príznakmi. Posledný záznam má z novembra 2010, kde psychológ popisuje u navrhovateľky duševnú zaostalosť, bližšie nešpecifikovanú z dôvodu nemožnosti zrealizovať psychologické vyšetrenie. Ide o osobnosť simplexnú, retardovanú, neurolabilnú s pseudodementnými účelovými reakciami v správaní. Súd ďalej v odôvodnení poukázal na to, že zo všetkých správ z odborných vyšetrení vyplýva, že na vyšetrenia ju sprevádza manžel, nevie si napísať ani svoje meno, jej všeobecné rozumové schopnosti spadanú do pásma mentálnej retardácie. Na základe uvedených zistení dospel súd k záveru, že v konaní správneho orgánu došlo k nezákonnému postupu pri posúdení žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok. Súd bol toho názoru, že navrhovateľke mal správny orgán pre konanie ustanoviť opatrovníka a v správnom konaní konať s opatrovníkom navrhovateľky. Okrem toho súd poukázal na to, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci. Uviedol, že neboli dostatočne vyšetrené choroby obehovej sústavy navrhovateľky. Samotná posudková lekárka sociálneho poistenia vo svojom posudku uviedla, že počas hospitalizácie navrhovateľky na internom oddelení od 13. 05. 2014 do 16. 05. 2014 nedošlo k dodiagnostikovaniua stratifikácii krvného tlaku. Nebola objektivizovaná ischemická choroba srdca, nemala urobený záťažový test, ergometriu, koronarografiu ani ultrazvukové vyšetrenie srdca. Súd mal za to, že nič nebráni posudkovej lekárke sociálneho poistenia v tom, aby termín posúdenia žiadosti odložila a nariadila doplnenie vyšetrenia zdravotného stavu menovanej ďalšími medicínskymi vyšetreniami. Vzhľadom na zdravotný stav navrhovateľky nemožno očakávať, že sama je schopná o takéto vyšetrenia žiadať svojich ošetrujúcich lekárov. Po vrátení veci tunajším súdom bol dňa 10. 11. 2015 znovu posúdený zdravotný stav navrhovateľky posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Levice. Výsledkom posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky na účely invalidity bolo zistenie, že nie je invalidná. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je postihnutie zaradené do Kapitoly V., oddiel -, pod položkou 4, písm. a/ neurotické stresové a somatoformné poruchy stredne ťažké formy, ktorému priradil posudkový lekár 20 %, čo je horná hranica z percentuálneho rozpätia. Na ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav organizmu, posudkový lekár navýšil percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti o 10 %. Výslednú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovil na 30 %. Po podaní opravného prostriedku navrhovateľky zo dňa 22. 12. 2015 došlo k posúdeniu jej zdravotného stavu posudkovým lekárom ústredia. V zápisnici o ústnom pojednávaní sa uvádza, že menovaná bola pozvaná na ústne pojednávanie o posúdení invalidity. Dňa 07. 03. 2016 bol doručený list, v ktorom manžel navrhovateľky uviedol, že jeho manželka je psychicky chorá, retardovaná a má problémy s tlakom, preto nie je zo zdravotných dôvodov schopná dostaviť sa na konanie. Požiadal, aby bol posúdený jej zdravotný stav v jej neprítomnosti. Posudkový lekár ústredia znovu predvolal na ústne pojednávanie navrhovateľku na deň 05. 04. 2016. V zápisnici zo dňa 05. 04. 2016 je uvedené, že predvolanie na pojednávanie bolo vrátené s výmenným listom - poukazom na odborné vyšetrenia, ošetrenia, ústavné liečenia, v ktorom MUDr. Póczik (neurológ) žiadal o hospitalizáciu navrhovateľky pre neúspech ambulantnej liečby na neurologickom oddelení. Pojednávanie bolo opäť odročené na 26. 04. 2016. V uvedený deň, t. j. 26. 04. 2016, sa navrhovateľka opäť nedostavila na ústne pojednávanie a doručila list dňa 20. 04. 2016, v ktorom žiadala zo zdravotných dôvodov o posúdenie jej zdravotného stavu na účely invalidity v neprítomnosti. Posudkový lekár ústredia tak vykonal posúdenie v jej neprítomnosti a určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky duševné choroby a poruchy správania, neurotické stresové a somatomorfné poruchy - stredne ťažké formy podľa kap. V., položka 4, písm. a/ a iné zdravotné postihnutie určil na 10 % pre choroby obehovej sústavy, srdcové choroby, hypertenziu II. ľahké orgánové zmeny podľa kap. IX., oddiel A, položka 10, písm. b/. Celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť učil na 30 %. Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1 až 10 vyššie citovaného zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa § 175 ods. 2 vyššie citovaného zákona, vecne príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne ustanoví účastníkovi konania opatrovníka, ak je to potrebné na obhajovanie jeho práv alebo ak nemá zákonného zástupcu. Podľa § 492 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. (Správneho súdneho poriadku), účinného od 01. 07. 2016, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 250l ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len OSP) podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 250r OSP, ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu. Podľa § 250s proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie. Proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b). Obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie nie sú prípustné. Súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní zistil, že krajský súd už raz rozhodoval o opravnom prostriedku navrhovateľky, ktorý podala proti rozhodnutiu odporkyne, ktorým bola zamietnutá žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok. Súd vo svojom rozhodnutí jednoznačne vyslovil názor, že zdravotný stav navrhovateľky si vyžaduje, aby jej bol do konania ustanovený opatrovník a to najmä s ohľadom na popisovanú retardáciu, negramotnosť a poruchu osobnosti. Napriek tomuto názoru odporkyňa po vrátení veci neustanovila navrhovateľke opatrovníka, ale konala priamo s ňou, hoci samotný správny orgán konštatoval sťaženú spoluprácu s navrhovateľkou, ktorá sa na ústne pojednávania opakovane nedostavovala z rôznych dôvodov. Aj preto je potrebné, aby navrhovateľka v konaní pred správnym orgánom o jej žiadosti o invalidný dôchodok bola zastúpená opatrovníkom, ktorý bude za ňu nielen konať pred správnym orgánom, ale ktorý aj prípadne zabezpečí jej účasť na prešetrení jej zdravotného stavu, prípadne zabezpečí jej účasť na potrebných vyšetreniach. Viazanosť právnym názorom súdu znamená, že správny orgán v ďalšom konaní je vo svojej podstate viazaný názorom súdu na výrok, právne a skutkové odôvodnenie nového rozhodnutia. Viazanosť sa vzťahuje aj na dôvody nového rozhodnutia a aj na postup správneho orgánu pri ďalšom dokazovaní, predovšetkým vo veciach, v ktorých bol zistený nedostačujúci skutkový stav alebo uvedený skutkový stav je v rozpore s obsahom spisu. Viazanosť právnym názorom je právnou povinnosťou správneho orgánu, ktorej nerešpektovanie je nezákonnosťou, ktorá sama osebe môže viesť k zrušeniu nového správneho rozhodnutia, vyneseného po prvom zrušení. Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že odporkyňa nerešpektovala právny názor súdu vyslovený v rozsudku tunajšieho súdu č. k. 19Sd/59/2015 - 22 zo dňa 28. 04. 2015, hoci v samotnom napadnutom rozhodnutí odporkyne, ale i v lekárskych správach - zápisniciach o ústnom pojednávaní pred posudkovým lekárom odporkyne sa deklaruje, že sa realizuje uvedený rozsudok Krajského súdu v Nitre. Z listinných dôkazov je však zrejmé, že sa s týmto rozhodnutím odporkyňa dôsledne neoboznámila, keďže ho nerešpektovala. Pretože v konaní správneho orgánu sa vyskytla taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia odporkyne, súd rozhodnutie podľa § 250j ods. 2, písm. e/ OSP zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne ustanoviť navrhovateľke opatrovníka, s ktorým bude v konaní o jej žiadosti o invalidný dôchodok konať. Týmto právnym názorom súdu je správny orgán viazaný. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, napriek jej úspechu v konaní pred súdom, pretože si žiadne trovy neuplatnila, rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.