Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 19Sd/77/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200546 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4016200546.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Mgr. S. J., J. XX, J., zastúpený JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom so sídlom Račianska 66, Bratislava, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o priznanie starobného dôchodku, samosudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, rozhodol r o z h o d o l : Súd r u š í rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. 05. 2016 podľa § 250j ods. 2, písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 390,18 eur a to právnemu zástupcovi navrhovateľa, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. 05. 2016 zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok a to podľa § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov dňa 07. 06. 2007. Ku dňu 07. 06. 2007 nebol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov. Do uvedeného dňa získal 3599 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom v podrobnostiach poukázala na priložený osobný list dôchodkového poistenia. Ďalej v rozhodnutí poukázala na to, že podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky Bratislava zo dňa 16. 06. 2004 bol navrhovateľovi od 1. mája 2004 podľa § 38 ods. 1 a § 39 zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov priznaný výsluhový dôchodok. Celková doba výkonu služby je 32 rokov a 319 dní. Vzhľadom na to, že získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, pre nárok na starobný dôchodok dobu služby od 16. 06. 1971 do 30. 04. 2004, t. j. v rozsahu 32 rokov a 319 dní nehodnotili. Sociálna poisťovňa zosúladila aplikačnú prax so všeobecným názorom Najvyššieho súdu SR deklarovaným vo viacerých jeho rozsudkoch, ktoré sa vzťahujú na poistencov, ktorým sa podľa § 274 zák. č. 461/2003 Z. z. zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Podľa evidenčného materiálu nachádzajúceho sa u odporkyne doba pracovnej činnosti colníka od 16. 06. 1971 do 31. 12. 1999 nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Nakoľko doba pracovnej činnosti colníka nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. a II. kategórie funkcií, nie je možné príslušnú dobu zamestnania hodnotiť v kategórii funkcií a teda ani aplikovať § 274 zák. č. 461/2003 Z. z. Proti uvedenému rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ cestou svojho právneho zástupcu opravný prostriedok zo dňa 30. 05. 2016, ktorým žiadal zrušiť rozhodnutie odporkyne a vrátiť jej vec na nové konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. V opravnom prostriedku uviedol, že odporkyňa nezistila správne skutkový stav veci, vec nesprávne posúdila po právnej stránke, čoho dôsledkom je arbitrárne rozhodnutie. Rozhodnutie odporkyne považuje za nezákonné, odporkyňa postupovala pri posudzovaní jeho žiadosti diskriminačne. Okrem toho považuje rozhodnutie odporkyne za nepreskúmateľné, pretože sa obmedzuje len na citáciu právnych predpisov a všeobecného záveru. Závery, ku ktorých dospela odporkyňa nie je možné hodnotiť v súlade s judikatúrou a najmä medzinárodným dohovorom 128 a jeho čl. 33. Z uvedených predpisov a judikatúry nie je možné vyvodiť záver, ku ktorému dospela odporkyňa, že bude odlišne posudzovaná celková doba dôchodkového poistenia u poistencov, ktorí boli zaradení do I. a II. kategórie, t. j. že pre posudzovanie nároku jednej skupiny výsluhových dôchodcov, bude sa pre posúdenie splnenia podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok brať do úvahy celková doba poistenia, t. j. aj tá, ktorá bola zhodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku a u inej skupiny, ako je to i v prípade navrhovateľa, sa pre vznik nároku na starobný dôchodok bude od celkovej doby poistenia odpočítavať doba, ktorá bola zhodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku. Z ust. § 274 nie je možné vyvodiť, čím odporkyňa zakladá nerovnosť občanov pred zákonom. Nemôže byť sporné, že celková doba poistenia pre všetkých poistencov je doba poistenia vo všetkých systémoch a nemôže byť zamieňaná s dobou zhodnotenia pri posudzovaní nároku. Za dobu nezhodnotenú pri priznaní výsluhového dôchodku patrí navrhovateľovi starobný dôchodok a tento nárok mu garantuje čl. 33 Dohovoru 128. Navrhovateľ tvrdí, že zaradenie do jednotlivých kategórií nemá pre posúdenie jeho nároku žiadny právny význam. Navrhovateľ splnil obidve zákonné podmienky pre priznanie starobného dôchodku, t. j. dovŕšil vek 62 rokov a bol nepretržite poistený viac ako 10 rokov. Navrhovateľ poukázal na viaceré rozhodnutia odporkyne, ktorými nesprávnym a gramatickým výkladom zákona diskriminuje poistencov osobitného systému. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo by mala chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto dohovore, a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo bola zastavená, nepresahuje druhú dávku. Z uvedeného vyplýva, že odporkyňa po zohľadnení všetkých období dôchodkového poistenia a všetkých osobných vymeriavacích základov, môže vypočítanú sumu dôchodkovej dávky znížiť o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku. Na tento postup nemá žiadny vplyv ani to, či výsluhový dôchodca bol zamestnaný v I. a II. kategórii činnosti. Táto skutočnosť môže mať vplyv len na dôchodkový vek. Na pojednávaní sa právny zástupca navrhovateľa pridržiaval svojho písomného vyjadrenia. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 13. 07. 2016 k opravnému prostriedku uviedla, že navrhovateľ dosiahol 07. 06. 2007 dôchodkový vek, avšak do tohto dátumu získal 3599 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku získania 10 rokov dôchodkového poistenia. Poukázala na rozhodnutie Colného riaditeľstva Slovenskej republiky Bratislava zo dňa 16. 06. 2004, z ktorého vyplýva, že navrhovateľovi bol od 1. mája 2004 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov, vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Na základe evidenčného materiálu doba pracovnej činnosti colníka o d 16. 06. 1971 do 31. 12. 1999, kedy bol navrhovateľ zamestnancom colnej správy, nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií. Navrhovateľ teda nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií. Navrhovateľ získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a tento mu aj bol priznaný a preto mu obdobie od 16. 06. 1971 do 30. apríla 2004 v rozsahu 32 rokov a 319 dní nehodnotila na účely nároku na starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa je toho názoru, že ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa vzťahuje na poistencov, ktorým pri priznaní výsluhového dôchodku resp. výsluhového príspevku nebola zohľadnená skutočnosť, že dobu služby vykonávali vo zvýhodnenej kategórii funkcií. Navrhovateľ vykonával dobu služby v III. pracovnej kategórii a táto doba služby mu bola aj v plnom rozsahu zohľadnená pri priznaní výsluhového dôchodku. Žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250l a nasl. OSP, doplnil dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na preskúmanie rozhodnutia odporkyne je dôvodný. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (SSP), účinného od 01. 07. 2016, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 250l ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len OSP) podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 250r OSP ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu. Podľa § 250s proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie. Proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b). Obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie nie sú prípustné. Podľa § 60 ods. 2, 6 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v znení zákona č. 555/2007 Z. z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Podľa § 65 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 255 ods. 5 vyššie citovaného zákona, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 124 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok po 30. 06. 1998 podľa § 202 ods. 1 písm. d) a odsek 2 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom (čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Z administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že si navrhovateľ podal dňa 08. 02. 2016 žiadosť o starobný dôchodok, ktorý si uplatnil od 03. 02. 2016. Navrhovateľ pripojil okrem potvrdení od dobách zamestnania i rozhodnutie Colného riaditeľstva SR zo dňa 16. 06. 2004, z ktorého súd zistil, že celková doba výkonu štátnej služby podľa § 58 zák. č. 328/2002 Z. z. je 32 rokov a 319 dní. Bol mu priznaný výsluhový dôchodok v sume 10.065.- Sk mesačne. Rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR zo dňa 21. 05. 2016 mu bol výsluhový dôchodok zvýšený od 01. 07. 2015 na sumu 535,21 eur mesačne. Osobný list dôchodkového poistenia, z ktorého vychádzala odporkyňa vo svojom rozhodnutí o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok je zrejmé, že mu dobu poistenia v čase výkonu štátnej služby od roku 1994 do roku 2003 nezapočítala do celkovej doby dôchodkového poistenia pre účely vzniku nároku na starobný dôchodok a zistila tak, že súčet dní dôchodkového poistenia do vzniku nároku na dôchodok je 3 599, t. j. 9 rokov a 314 dní a to od roku 1961 do roku 2005 (okrem obdobia roku 1994 - 2003). Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia osobitných skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. októbra 2009, sp. zn. 9So/214/2008, uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 5/2011, Stanoviská a rozhodnutia vo veciach správnych, pod č. 55, ktoré sa týkalo obdobnej veci ako je vec prejednávaná a z ktorého okrem právnej vety, že: "Ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru." a "Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok." Z uvedeného rozhodnutia a aj iných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vyplýva jednoznačný právny názor, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na učenie výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z čl. 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku. Súd sa stotožnil s názorom právneho zástupcu navrhovateľa v tom, že pre účely započítania doby dôchodkového poistenia v čase výkonu štátnej služby navrhovateľa nemá vplyv tá skutočnosť, že nebol zaradený do I. a II. kategórie funkcií. Uvedená skutočnosť má vplyv len na dôchodkový vek. Teda v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa má za to, že výsluhový dôchodok (a rovnako aj výsluhový príspevok ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaná za výsluhový dôchodok) má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru, pričom súd dospel k záveru, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového príspevku považovaného za výsluhový dôchodok. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas. Pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch je takýto postup nad akúkoľvek pochybnosť nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia iba vo všeobecnom systéme. Správne by preto odporkyňa mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme. Keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) charakter dávky v starobe, odporkyňa by mala postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby colníka rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. Iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť vojakom a policajtom vyššiu úroveň ich zabezpečenia v starobe za dobu výkonu ich služby (zákon č. 328/2002 Z. z.) a táto kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov by bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku, a dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie, ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosti. Pretože odporkyňa nárok navrhovateľa na starobný dôchodok nesprávne právne posúdila, súd jej rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 psím. a/ Občianskeho súdneho poriadku a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne zohľadniť právny názor prezentovaný Najvyšším súdom SR vo svojej rozhodovacej činnosti, ako i právny názor prezentovaný v tomto rozhodnutí a posúdiť, či do celkovej doby dôchodkového poistenia navrhovateľa nemala byť zohľadnená aj doba poistenia v osobitnom systéme poistenia. Teda, či navrhovateľ, vzhľadom na vyššie uvedenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky splnil obe podmienky na priznanie starobného dôchodku v zmysle ustanovenia § 65 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania, rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 OSP za použitia ust. § 250l ods. 2 OSP. Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby á 66,- eur a režijný paušál ku každému úkonu v sume 8,58 eur. Podľa § 11 ods. 4 vyššie citovanej vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. Výpočtový základ v roku 2016 prestavuje sumu 858,- eur, z toho 1/13-tina je 66,- eur. Z uvedeného dôvodu súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci a to prevzatie a príprava, podanie opravného prostriedku a účasť na pojednávaní dňa 22. 11. 2016, t. j. 3x 66,- eur + 3x 8,58 eur režijný paušál, spolu 223,74 eur. Ďalej súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu hotových výdavkov - cestovné osobným motorovým vozidlom Volkswagen Passat z Bratislavy do Nitry a späť dňa 22. 11. 2016 v sume 8,15 eur (to je náhrada hotových výdavkov - spotrebované pohonné hmoty podľa výpočtu 4 l : 100 km x 188 km x 1,084 eur), náhrada za použitie osobného motorového vozidla 34,40 eur (188km x 0,183 ) a náhradu za stratu času 57,20 eur (to je 4 polhodiny x 14,30 eur za čas strávený cestou na pojednávanie z Bratislavy do Nitry a späť.) Spolu 223,74 + 8,15 + 34,40 + 57,20 = 323,49 eur + 20 % DPH (66,69) = 390,18 eur. Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu za stratu času v ním vyúčtovanej výške, pretože cesta z Nitry do Bratislavy resp. späť netrvá tri začaté polhodiny, ale dve začaté polhodiny (každá cesta) a preto má náhradu za stratu času dňa 22. 11. 2016 priznal za 4 polhodiny, a nie za 6 polhodín, ako uviedol právny zástupca navrhovateľa vo svojom vyúčtovaní. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.