Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 19Sp/12/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200547 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4016200547.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, samosudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci navrhovateľa: S. P., nar. XX. XX. XXXX, O. XX, P., proti odporcovi: Okresný úrad Levice, Dopravná 14, Levice, za účasti účastníkov konania: X/Y. P., nar. XX. XX. XXXX, P. XXX/XX, L. - W., 2/ G. H., nar. XX. XX. XXXX, U. ulica XX/XX, O., 3/ Y. P., nar. XX. XX. XXXX, O. XXX/XX, O., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 03. 05. 2016 č. 4/2016, Sp. č. OU-LV-PLO/P2016/008570-1, takto r o z h o d o l : Súd r u š í rozhodnutie odporcu č. r. 4/2016, Sp. č. OU-LV-PLO/P2016/008570-1 zo dňa 03. 05. 2016 podľa § 250j, ods. 2, písm. d/ a e/ Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím zo dňa 03. 05. 2016 č. r. 4/2016, Sp. č. OU-LV-PLO/P2016/008570-1 podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov nepriznal právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom po H. V., rod. P. a I. V. v kat. úz. O., dedičom po navrhovateľke V. P. na základe osvedčenie o dedičstve 8D 225/2005, D not 279/2005: S. P., G. H., P. P., Y. P., Y. P., ani právo na náhradu, pretože navrhovateľka V. P., rod. X., nar. XX. XX. XXXX, zomrelá 17. 08. 2005, nespĺňa podmienky § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. V odôvodnení rozhodnutia odporca uviedol, že dňa 29. 12. 2004 si V. P. uplatnila právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom, nachádzajúcim sa v kat. území O., vedené v pozemnoknižnej vložke č. XX vo vlastníctve H. V., rod. P.. H. V., ktorá je vedená v pozemkovej knihe ako vlastníčka, zomrela dňa 10. 06. 1975 a podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v Leviciach pod zn. D 1035/75 sa dedičom po nej stal jej manžel I. V.. Menovaný zomrel dňa 24. 03. 1988 a v rozhodnutí Štátneho notárstva v Leviciach pod zn. D 1730/88-6, v ktorom nehnuteľnosti vedené v PKV č. XX nie sú predmetom dedičstva, jeho ostatný majetok prešiel na Československý štát v zastúpení ONV - Finančný odbor Levice. Ďalej uviedol, že v súčasnosti sú citované nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, kat. úz. O. ako parc. registra "E" - parc. č. XXX orná pôda o výmere 3877 m2, parc. č. XXX orná pôda o výmere 3771 m2 a parc. č. XXX orná pôda o výmere 4244 m2 vo vlastníctve I. V.. Pretože navrhovateľka V. P. bola švagrinou H. V., ktorá je vlastníčkou v pozemkovej knihe a taktiež švagrinou I. V., v zmysle zák. č. 503/2003 Z. z., nie je oprávnenou osobou a z tohto dôvodu navrhovateľka nepreukázala svoj nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom v zmysle § 2 ods. 2 citovaného zákona. V. P. zomrela dňa 17. 05. 2005 a ani jej zákonný dedičia nemajú nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom, ani priznanie náhrady. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas opravný prostriedok navrhovateľ podaním zo dňa 27. 05. 2006. Namietal, že odporca rozhodol nesprávne. Poukázal na to, že si odporca nezadovážil pôvodný spis, voči ktorému podal odvolanie a žiadal, aby sa súd zameral na rozhodnutie pod sp. zn. D 552/63. Uviedol, že nebol dodržaný zákonný úradný postup. Ako listinný dôkaz odporcovi predložili PKV č. XX, v ktorej sa uvádza, že pozemky boli rodiny P. a tieto prešli po smrti T. P. na jej deti a to H. V. a jej brata Y. P., ktorému bola povinná vyplatiť podiel zo zdedených nehnuteľností. Mal výhrady voči rozhodnutiu MNV Tlmače vo veci PKV č. XX, nakoľko štátny orgán rozhodol protizákonne proti vôli zákonného dediča. Toto rozhodnutie bolo nátlakové a politické. Žiadal, aby súd rozhodol tak, že prizná právo na navrátenie vlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam a navrhol, aby si zadovážil pôvodný spis a vec vrátil na nové konanie. V závere uviedol, že má za to, že pôvodné rozhodnutie (MNV Tlmače) malo politický rozmer, išlo o protiprávny postup štátneho notára, ktorý vydal chybné dedičské uznesenie a rozhodnutie bývalého MNV v Tlmačoch, čo malo vplyv na rozhodnutie bývalého štátneho notára. Z veci vylúčil zákonného dediča a to neb. otca Y. P., čo považuje za nesprávne. Týmto bol hrubo porušený notársky poriadok, čo malo podstatný význam na vývoj a posúdenie rozhodnutia vo veci v ich neprospech. Týmto ako zákonný dedič po podaní návrhu navrhovateľkou V. P. v zmysle zák. č. 503/2003 Z. z. podal tento návrh a má za to, že spĺňa všetky podmienky citovaného zákona. Odporca sa k podanému opravnému prostriedku vyjadril v podaní zo dňa 24. 06. 2016, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 28. 06. 2016. Žiadal podaný opravný prostriedok navrhovateľa zamietnuť a ním napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu potvrdiť. Navrhovateľ, ani ostatní účastníci správneho konania sa pojednávania nezúčastnili, svoju neúčasť neospravedlnili. Krajský súd v Nitre po preskúmaní napadnutého rozhodnutia podľa § 250l a nasl. OSP v rozsahu danom opravným prostriedkom navrhovateľa mal za to, že rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. d) a e) OSP a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov: Podľa § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkov v znení neskorších predpisov, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad. Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 6 ods. 1 vyššie citovaného zákona, vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak a) pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby (§ 4 ods. 1), b) na pozemku sa nachádza cintorín, c) pozemok sa nachádza v pásme hygienickej ochrany vodných zdrojov prvého stupňa alebo tvorí koryto vodného toku, alebo na pozemku sú prírodné liečivé zdroje a zdroje prirodzene sa vyskytujúcich stolových minerálnych vôd, d) pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný, e) na pozemku bola zriadená záhradková alebo chatová osada, botanická záhrada a arborétum zamerané na záchranu a zachovanie genefondu, šľachtiteľská plocha na šľachtenie nových druhov a odrôd rastlín alebo les určený na lesný výskum, f) na pozemku sú telovýchovné zariadenia a športové zariadenia, alebo g) pozemok je podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho územného celku určený na vyvlastnenie vo verejnom záujme, h) pozemok sa nachádza v obvode projektu pozemkových úprav a jeho vykonanie bolo schválené. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3, 4, vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 492 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. (Správneho súdneho poriadku), účinného od 01. 07. 2016, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 250l ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len OSP) podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 250r OSP ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu. Podľa § 250s proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie. Proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b). Obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie nie sú prípustné. Súd sa oboznámil s administratívnym spisom odporcu, z ktorého zistil, že V.P. si v podaní doručenom odporcovi dňa 29. 12. 2004 uplatnila nárok na navrátenie vlastníctva podľa § 5 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z. po pôvodnom vlastníkovi V. V. a I. V.. Uviedla, že pozemky prešli na štát alebo inú právnickú osobu bez právneho dôvodu. Pozemky sú zapísané v PKN vložka č. 58 ako urbársky majetok. K žiadosti predložila plnomocenstvo, ktorým splnomocnila svojho syna S. P., aby ju zastupoval pred štátnymi orgánmi, orgánmi štátnej správy ako i súdmi. V spise sa nachádza i identifikácia parciel pôvodne vedených v PKN vložke č. XX v kat. území O., ako i list vlastníctva č. XXXX v kat. úz. O., na ktorom sú evidované parcely registra "E" ako parc. č. XXX orná pôda o výmere 3877 m2, parc. č. XXX orná pôda o výmere 3771 m2 a parc. č. XXX orná pôda o výmere 4244 m2, pričom vlastník je uvedený V. I. r. V. (zomrel) a Slovenský pozemkový fond Bratislava ako správca. Podľa PKN vložky č. XX v kat. úz. O. urbársky majetok označený ako vyššie označené parcely bol vedený na T. P. a podľa uznesenia Štátneho notárstva v Leviciach č. D 552/63 sa vložilo vlastnícke právo k uvedeným pozemkom na H. V. v celosti, pričom k zápisu došlo dňa 18. 10. 1963. Odporca rozhodnutím zo dňa 09. 03. 2005 vyzval pôvodnú žiadateľku (V. P.) na odstránenie nedostatkov podania a zároveň rozhodol o prerušení konania. Vyzval žiadateľku, aby najneskôr v lehote 90 dní od jej doručenia doplnila svoju žiadosť o doklad o trvalom pobyte a štátnom občianstve, úmrtný list pôvodného vlastníka, alebo dedičské rozhodnutie, rodný list oprávnenej osoby, doklad o vlastníctve pozemkov a listinu, na základe ktorej prešlo vlastníctvo na štát, alebo inú právnickú osobu. Ak žiadateľka v určenej lehote žiadosť nedoplní, pozemkový úrad konanie zastaví. Zároveň došlo týmto rozhodnutím k prerušeniu konania o návrhu navrhovateľky. K tejto výzve nie je pripojená doručenka od V. P.. Súčasťou spisu správneho orgánu je i stanovisko Slovenského pozemkového fondu Bratislava zo dňa 10. 12. 2001 adresované V. P. vo veci vydania vyjadrenia podľa § 63 písm. a/ bod 3 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov, k nehnuteľnostiam po neb. I. V.. Slovenský pozemkový fond zaujal nasledovné stanovisko: nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu na základe dedičského rozhodnutia D 1730/88 ako odúmrť. Ak poručiteľ nemal zákonných dedičov a zomrel bez závetu, nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu a ak patria do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ich správcom je podľa §§ 1, 17 a 22 Slovenský pozemkový fond. V závere svojho stanoviska uviedol, že má výhrady k vzniku vlastníckeho práva vydržaním s tým, že svojich vlastníckych práv sa môže žiadateľka domáhať súdnou cestou. V administratívnom spise sa nachádza i rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 12C 187/2006 -69 zo dňa 15. 10. 2008, v ktorom konaní sa dedičia po V. P. v procesnej pozícii navrhovateľov proti odporcovi - Slovenský pozemkový fond domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným v PKV vložke č. XX, kat. úz. O.. Súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný v spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom žaloby. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/3/2009-89 zo dňa 22. apríla 2009. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal odvolací súd na to, že po poručiteľovi I. V. nebolo prejednané dedičstvo ohľadne pozemno-knižných parciel č. XXX a XXX, zapísaných v pozemno-knižnej vložke č. XX pre kat. úz. O.. Tá skutočnosť, že majetok nepatrnej hodnoty po poručiteľovi I. V. rozhodnutím bývalého Štátneho notárstva č. k. D 1730/88-6 zo dňa 04. 10. 1988 (právoplatné dňa 04. 10. 1988), odovzdalo štátne notárstvo Československému štátu v zastúpení ONV - Finančný odbor Levice, nie však ako dedičovi, ale na základe rozhodnutia Štátneho orgánu, nenahrádza rozhodnutie, ktorým by majetok pripadol štátu ako odúmrť. Niet žiadnych pochybností o tom, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o celom majetku poručiteľa I. V.. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na určenie vlastníckeho práva proti žalovanému z dôvodu, že nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t. j. že nie je pasívne legitimovaný v tomto spore. Obvodný pozemkový úrad v Leviciach vydal dňa 08. 10. 2012 ďalšie rozhodnutie, ktorým žiadateľku V. P. vyzval v lehote 360 dní o predloženie a doplnenie dokladov a to - identifikácia parciel zo správy katastra na PKN vložke č. XX, čestné vyhlásenie, že predmetné pozemky neboli riešené zákonom č. 229/1991 Zb. s tým, že pokiaľ svoju žiadosť nedoplní o uvedené listiny, správny orgán konanie zastaví a zároveň došlo k prerušeniu konania na dobu 360 dní. K výzve je pripojená doručenka adresovaná V.P., ktorá si zásielku neprevzala s poznámkou pošty "adresát zomrel". Následne odporca vydal rozhodnutie zo dňa 03. 05. 2016, proti ktorému smeruje opravný prostriedok navrhovateľa. Rozhodnutie bolo doručované dedičom po neb. V. P.. Správny orgán mal preukázané pripojenou poštovou zásielkou, že uvedené rozhodnutie si neprevzal P. P. (dedič V. P.) s poznámkou pošty "adresát zomrel". V preskúmavanej veci je základnou otázkou posúdenie, či dotknuté nehnuteľnosti prešli na štát spôsobom, ako je ustanovené v ust. § 3 zák. č. 503/2003 Z. z. Pôvodná žiadateľka v žiadosti doručenej dňa 29. 12. 2004 uviedla, že pozemky prešli na štát alebo inú právnickú osobu bez právneho dôvodu, ale neuviedla reštitučný titul podľa § 3 ods. 1 alebo ods. 2 a ani neoznačila listinu, na základe ktorej vlastníctvo na štát prešlo. Žiadateľka bola následne správnym orgánom vyzývaná na predloženie listiny, na základe ktorej prešlo vlastníctvo na štát alebo inú právnickú osobu, takúto listina nepredložila. K výzve nie je doložený doklad preukazujúci, či žiadateľka (V. P.) výzvu zo dňa 09. 03. 2005 prevzala. Následne správny orgán opakovane výzvou zo dňa 08. 10. 2012 vyzýval žiadateľku o predloženie tam uvedených listín, ktorú si však žiadateľka neprevzala, nakoľko zomrela dňa 17. 08. 2005. Napriek tomu, že uvedená skutočnosť vyplynula z poznámky pošty, že adresát zomrel, nevenoval správny orgán tejto skutočnosti pozornosť a nedoručoval uvedenú výzvu právnym nástupcom pôvodnej žiadateľky tak, aby k žiadosti predložili kompletné listiny, na základe ktorých by mohol správny orgán vydať rozhodnutie vo veci žiadosti o navrátenia vlastníctva k pozemkom. Správny orgán si zadovážil následne rozhodnutie v dedičskom konaní po neb. V. P. (pôvodnej žiadateľke), z ktorého zistil, že dedičmi po nej sú deti: G. H., P. P., S. P., Y. P. a Y. P.. Rozhodnutie zo dňa 03. 05. 2016 č. r. 4/2016, sp. č. OU-LV-PLO/P2016/008570-1, ktorým nepriznal právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom po H. V. a I. V. dedičom po navrhovateľke V. P., doručoval všetkým účastníkom konania, pričom z poznámky pošty zistil, že P. P. si zásielku neprevzal, lebo zomrel. V administratívnom spise žalovaného sa nenachádza žiadny dôkaz preukazujúci skutočnosť, že správny orgán zisťoval okruh dedičov po neb. P. P. a otázkou právneho nástupníctva po ňom sa v konaní ďalej nezaoberal. Odporca sa dopustil pochybenia v tom, že nekonal so všetkými účastníkmi konania a to jednak v čase, keď zistil, že V. P. zomrela, a napriek tomu, že zistil okruh dedičov, s ktorými konal, nedoručil výzvu na odstránenie vád jej podania právnym nástupcom pôvodnej žiadateľky tak, aby mohli doložiť listinné doklady, ktoré žiadal správny orgán predložiť. Rozhodnutie následne doručoval dedičom po neb. V. P., ale napriek tomu, že zistil, že jeden z dedičov zomrel (P. P.), nevykonal dokazovanie za účelom zistenia okruhu dedičov po uvedenom účastníkovi správneho konania a uvedenú okolnosť nechal bez povšimnutia. Okrem závažných procesných pochybení uvedených vyššie, má súd za to, že rozhodnutie odporcu zo dňa 03. 05. 2016, nie je dostatočne zdôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia je popri jeho výrokovej časti ďalšou a nemenej dôležitou náležitosťou rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Odôvodnenie musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t. j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s námietkami k vykonaným dôkazom. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí uviesť i záver o tom, ktoré skutočnosti a na základe čoho považoval za nepochybne zistené, posúdiť ich právny význam, vysloviť úsudok o predmete konania a uviesť, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku rozhodnutia. Pri právnom posúdení veci však nestačí iba citácia právneho predpisu, alebo odkaz naň, ale je potrebné, aby sa vyložil obsah právnej normy tak, aby bol účastníkom konania zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. 03. 2011 v konaní pod sp. zn. 3 Sžo 83/2010). Rozhodnutie odporcu zo dňa 03. 05. 2016 tieto zákonom požadované náležitosti neobsahovalo, v dôsledku čoho ho súd posúdil ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. Nepostačuje, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre odporcu, teda pre správny orgán, ktorý ho vydal, ale rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre účastníkov konania (najmä v prípade, ak správny orgán rozhodol inak, ako žiadal účastník konania) ako i pre súd, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov (podľa tretej hlavy OSP, účinného do 30. 06. 2016). Aby súd mohol napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku náležite preskúmať, musí byť výrok rozhodnutia správneho orgánu riadne a dostatočne odôvodnený. V opačnom prípade nie je možné súdny prieskum napadnutého rozhodnutia zrealizovať. Po oboznámení sa s obsahom opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia odporcu súd dospel k tomu záveru, že odporcom vykonané dôkazy nie sú postačujúce pre skutkové zistenia, z ktorých vo svojom rozhodnutí vychádzal. Úlohou súdu však nie je dopĺňať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia odporcu, ktorá mala byť už uvedená v odôvodnení jeho rozhodnutia. S poukazom na uvedené potom súd dospel k tomu záveru, že odporca nepostupoval dôsledne podľa vyššie citovaných ustanovení zákona a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov na také rozhodnutie, a preto bolo potrebné vo veci rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, rozhodnutie odporcu zrušiť podľa § 250j ods. 2, písm. d/ a e/ OSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Z administratívneho spisu odvolací súd zistil, že odporca nevykonal všetky dôkazy, ktorými by bolo možné objasniť skutočný stav veci. V rámci ďalšieho konania bude povinnosťou odporcu, aby opätovne rozhodol o žiadosti na navrátenie vlastníctva k pozemkom, v prípade, ak k žiadosti neboli doložené všetky listiny, je potrebné vyzvať účastníkov správneho konania o ich doloženie (najmä listinu, na základe ktorej preukazujú, že vlastníctvo k pozemkom majúcim sa navrátiť prešlo na štát), posúdiť predložené listinné dôkazy a vyvodiť z nich záver o tom, či žiadatelia spĺňajú všetky zákonné podmienky ustanovené v zákone č. 503/2003 Z. z. a svoje rozhodnutie i riadne odôvodní. Zároveň sa správny orgán vysporiada aj s námietkami uvedenými v opravnom prostriedku navrhovateľa. Žalovaný je viazaný vyššie uvedeným právnym názor súdu podľa § 250j ods. 7 OSP. Navrhovateľ síce bol v konaní úspešným účastníkom konania, preto by mal pri aplikácii § 250l ods. 2 OSP za použitia § 250k ods. 1 OSP právo na náhradu trov konania, avšak náhradu trov konania si neuplatnil, preto mu nebola priznaná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.