Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 25CoE/139/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110219769 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4110219769.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v exekučnej veci oprávneného: 1/ H. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, 2/ mal. D. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, zastúpená matkou J. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, proti povinnému: H. I., nar. XX. XX. XXXX, C. 12, Nitra, zastúpený advokátskou kanceláriou KOTRUSZ - BENČÍK, s.r.o., sídlo: Štefánikova 57, Nitra, pre výživné, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 04. septembra 2015 č.k. 27Er/579/2010-172, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Oprávnený v 1. rade a oprávnený v 2. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1, 2, § 58 ods. 1, § 24 ods. 3 Zákona o rodine. Vychádzal zo skutočnosti, že doručením návrhu oprávnených na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Erikovi Tóthovi, dňa 21. 07. 2010, začalo exekučné konanie vo veci vymáhania pohľadávky oprávnených na poklade vykonateľného exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 16. 06. 2006 č.k. 15C/127/2005-78, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 07. 2006. Poverenie bolo udelené súdnemu exekútorovi dňa 09. 08. 2010 pod č. 5403 074062*. Dňa 12. 04. 2013 bol doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti o zaplatenie sumy 6.306,48 eura s príslušenstvom ako výživné za obdobie od júla 2007 do augusta 2010. Svoj návrh odôvodnil tým, že s matkou oprávnených sa dohodol na zmene rodičovskej dohody tak, že maloletí oprávnení budú počas matkinej neprítomnosti v jeho osobnej starostlivosti. Ďalej uviedol, že v tom období matka oprávnených maloletých pracovala v zahraničí a on sa osobne staral o maloleté deti a v plnej miere uhrádzal náklady na ich výživu. Z uvedeného dôvodu žiada o zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia §57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Matka oprávnených uviedla, že nakoľko povinný pravidelne neprispieval na výživné, bola nútená odísť na brigádu do zahraničia. V tom období boli deti u povinného, avšak ona aj naďalej platila všetko, čo deti potrebovali. Ďalej uviedla, že k žiadnej rodičovskej dohode, ako uvádza povinný, nedošlo. Z uvedeného dôvodu nesúhlasí so zastavením exekúcie. Súdny exekútor na výzvu súdu uviedol, že v priebehu konania došlo k čiastočnej úhrade dlhu vo výške 200 eur na základe oznámenia zákonného zástupcu oprávnených zo dňa 10. 01. 2011. Uvedené bolo zohľadnené následne v upovedomení o začatí exekúcie vydanom dňa 11. 01. 2011. O iných úhradách súdny exekútor nemá vedomosť. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že neexistuje žiadna právna skutočnosť, ktorá by zákonne zdôvodňovala vyhovieť návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Povinný v návrhu neuviedol žiadny relevantný dôvod a ani nijakým spôsobom nepreukázal existenciu žiadnej zo skutočností, pre ktorú by bolo v zmysle § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku dôvodné exekúciu zastaviť. Povinný žiadal exekúciu zastaviť, z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané z dôvodu splnenia si svojej povinnosti poskytnutím a zabezpečením všetkých potrieb, na ktoré sa výživné poskytuje. Predmetná exekúcia je vykonávaná na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Povinný si však túto povinnosť, ktorá mu vyplýva z exekučného titulu riadne neplnil nepreukázal žiadnym hodnoverným spôsobom, že by došlo k zmene rodičovskej dohody, žiadna dohoda medzi povinným a zástupkyňou maloletých detí nebola zrealizovaná. Zástupkyňa maloletých detí nepoprela, že by sa povinný v období od júla 2007 do októbra 2010 nestaral o deti, avšak výdavky a finančné prostriedky potrebné na uhradenie poplatkov školy, a ďalšie náklady pre deti uhrádzala všetky matka maloletých detí. Na základe uvedených skutočností rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Povinnému náhradu trov konania nepriznal. 2. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) OSP a podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP. Uviedol, že tvrdenie matky oprávnených je rozporuplné, keď na jednej strane pripúšťa, že počas obdobia jej pobytu v zahraničí sa osobne staral o oprávnených, teda je zrejmé, že medzi ním a matkou oprávnených muselo dôjsť k dohode o starostlivosti o oprávnených. Poukázal na vyjadrenie otca matky oprávnených Štefana Kuťku, v zmysle ktorého vyplýva, že v období od júla 2007 až do augusta 2010 matka oprávnených s oprávnenými nebývala a na výživu neprispievala. Zdôraznil, že v uvedenom čase sa on staral o oprávnených a uhrádzal i všetky výdavky na školu, výlety, stravovanie, oblečenie, hygienické potreby, dopravu a ďalšie náklady súvisiace s každodennými potrebami oprávnených, a to bez akéhokoľvek finančného príspevku matky oprávnených. Uviedol, že matka oprávnených na podporu svojich tvrdení nepredložila žiadny dôkaz. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, z akého dôvodu si súd osvojil tvrdenia matky o tom, že ona hradila výdavky oprávnených v rozhodnom období, keďže tieto nie sú žiadnym hodnoverným spôsobom preukázané a dokladované. Na základe uvedeného považoval uznesenie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné. Keďže účelom výživného je uhradzovanie priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb maloletého dieťaťa, ďalších potrieb prospešných pre jeho všestranný vývoj, ako aj potrieb vyskytujúcich sa nepravidelne za dlhšie obdobie, bol toho názoru, že tieto potreby boli z jeho strany voči oprávneným zabezpečené, preto im v uvedenom čase nárok na výživné vo výške 6.306,48 eura nevznikol. S poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku došlo k zániku práva z dôvodu splnenia si svojej povinnosti poskytnutím a zabezpečením všetkých potrieb, na ktoré sa výživné poskytuje. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alternatívne, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že v plnom rozsahu vyhovie jeho návrhu na zastavenie exekúcie a vzhľadom na ustanovenie § 15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákonov zaviaže oprávnených na náhradu trov exekúcie a jeho trov exekučného konania, vrátane trov odvolacieho konania, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. 3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu povinného podané nebolo. 4. Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Nitra. Sudkyňa súdu prvej inštancie predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť. 5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 6. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie v predmetnej veci začalo dňa 21. 07. 2010, kedy bol súdnemu exekútorovi Mgr. Erikovi Tóthovi, so sídlom exekútorského úradu v Nitre, Piaristická 2, doručený návrh oprávnených na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu v Nitre zo dňa 16. 06. 2006 č.k. 15C/127/2005, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27. 07. 2006. Dňa 04. 08. 2010 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnému. Súd prvej inštancie udelil poverenie súdnemu exekútorovi dňa 09. 08. 2010 pod sp.zn. 5403 074062* na vymoženie uloženej povinnosti - zaplatiť zaostalé výživné 7.634,60 eura a bežné výživné od 01. 08. 2010 vo výške 165,96 eura mesačne a trovy exekúcie. Povinný podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 03. 02. 2011 podal námietky proti exekúcii a spolu s návrhom na priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov. Uznesením zo dňa 05. 09. 2011 č.k. 27Er/579/2010-98 súd prvej inštancie zamietol námietky povinného. Povinný napadol predmetné rozhodnutie odvolaním, čím došlo v súlade s § 374 ods. 4 OSP k zrušeniu napadnutého uznesenia a vo veci rozhodla sudkyňa uznesením zo dňa 20. 12. 2012 č.k. 27Er/579/2010-128, ktorým zamietla námietky povinného proti exekúcii. Povinný napadol predmetné uznesenie odvolaním, ktoré Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 28. 02. 2014 č.k. 15CoE/19/2014-156 odmietol. Povinný návrhom doručeným dňa 12. 04. 2013 žiadal o zastavenie exekúcie. Následne súd prvej inštancie o predmetnom návrhu rozhodol napadnutým uznesením. 7. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01. 07. 2016 vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 8. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 10. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. 12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu. 13. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 14. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vec po právnej stránke správne posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna a presvedčivá. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval. 15. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že povinný podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 03. 02. 2011 podal námietky proti exekúcii, v ktorých rovnako, ako v tomto konaní o návrhu na zastavenie exekúcie, poukazoval, že v období od júla 2007 do augusta 2010 boli oprávnený v 1. a oprávnený v 2. rade (ďalej len „oprávnení“) v jeho osobnej starostlivosti, osobne sa o nich staral a v plnej miere uhrádzal náklady na ich výživu, v súlade so zmenenou rodičovskou dohodou, a to z dôvodu matkinej neprítomnosti, ktorá vykonávala prácu v zahraničí. Súd prvej inštancie námietky povinného uznesením zo dňa 20. 12. 2012 č.k. 27Er/579/2010-128 zamietol, z dôvodu, že neuviedol a nepreukázal hodnoverným spôsobom, že by došlo k zmene rodičovskej dohody. Matka maloletých detí nepoprela , že by sa v danom období o oprávnených osobne staral, avšak výdavky a náklady uhrádzala práve ona, pričom súčasne povinný nepreukázal ani to, že do mesiaca júl 2007 uhradil výživné v celkovej sume 497,90 eura, keďže túto sumu nevedel zdokladovať. 16. Povinný v odvolaní proti v tomto konaní preskúmavanému uzneseniu uviedol, že existuje dôvod zastavenia exekúcie v súlade s § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, pretože po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Exekúciu je teda možné zastaviť, keďže judikované právo zaniklo po vydaní exekučného titulu tým, že povinný si splnil svoju povinnosť poskytnutím a zabezpečením všetkých potrieb, na ktoré sa výživné poskytuje. Zdôraznil, že účelom výživného je uhradzovanie priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb maloletého dieťaťa, ďalších potrieb prospešných pre jeho všestranný rozvoj, ako aj potrieb vyskytujúcich sa nepravidelne za dlhšie obdobie, ktoré boli oprávneným z jeho strany zabezpečené v období od júla 2007 do augusta 2010, preto im v uvedenom čase nevznikol nárok na výživné vo výške 6.306,48 eura. Zároveň povinný v odvolaní proti napadnutému uzneseniu uviedol, že je zrejmé, že medzi ním a matkou oprávnených muselo dôjsť k dohode o starostlivosti o oprávnených, ktorú bude zabezpečovať v jej neprítomnosti. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu dospel k záveru, že tvrdenia povinného nemožno prijať. Povinný oprel svoju argumentáciu opätovne o obdobné tvrdenia, ako v námietkach proti exekúcii, ktoré boli súdom prvej inštancie zamietnuté. Exekúcia v tomto konaní je vykonávaná na základe riadneho exekučného titulu, a to rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 16. 06. 2007 č.k. 15C/127/2005-78, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 27. 07. 2006 z dôvodu, že povinný si nesplnil povinnosť uloženú mu predmetným rozsudkom. V priebehu konania povinný uhradil dlh len čiastočne vo výške 200 eur, čo bolo následne riadne zohľadnené v upovedomení o začatí exekúcie vydanom dňa 11. 01. 2011. Žiadne iné úhrady súdny exekútor neeviduje. Je preto zrejmé, že povinný aj naďalej na výživné oprávnených neprispieval. Odvolací súd ďalej, v súvislosti s tvrdením povinného, že medzi ním a matkou oprávnených došlo k dohode o starostlivosti o oprávnených, zdôrazňuje, že Zákon o rodine síce umožňuje nahradiť rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností dohodou rodičov, avšak podmienkou vykonateľnosti takejto dohody je jej schválenie súdom. Ak sa zmenili pomery rodičovských práv a povinností voči oprávneným, povinný mal možnosť podať návrh na schválenie dohody rodičov súdu. Keďže povinný hodnoverným spôsobom nepreukázal, že by došlo k úprave výkonu rodičovských práv a povinností formou dohody rodičov, ktorá by bola schválená súdom, súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že neexistuje žiadna právna skutočnosť, ktorá by zákonne zdôvodňovala vyhovieť návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 18. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 20. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že oprávnený v 1. rade a oprávnený v 2. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).