Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 8Co/558/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111227063 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4111227063.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členiek senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, G., o zaplatenie sumy 1.473,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpené: JUDr. Ambróz Motyka, advokát so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov, proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 7RO/281/2011-47 zo dňa 12. októbra 2012 - v časti náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného (III.), jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku týkajúcej sa nepriznania náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného p o t v r d z u j e . Žalobcovi p r i z n á v a voči Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie (I.), nepriznal žalovanému náhradu trov konania (II.), nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania (III.) a posledným výrokom rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 81,37 eur žalobcovi prostredníctvom Daňového úradu Bratislava po právoplatnosti uznesenia (IV.). Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 96 ods. 1, § 146 ods. 1 písm. c), ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a tým, že dňa 12.09.2011 bola súdu prvej inštancie doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 1.473,68 eur spolu s príslušenstvom. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 7Ro/281/2011- 30 zo dňa 09.11.2011, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 22.11.2011. Žalovanému sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť. Podaním zo dňa 07.02.2012, ktoré bolo súdu doručené dňa 09.02.2012, vstúpil na základe vlastného podnetu do konania vedľajší účastník na strane žalovaného, a to Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Dňa 22.05.2012 bol súdu doručený odpor vedľajšieho účastníka, v ktorom namietal premlčanie práva žalobcu, ktorého sa žalobou v tomto konaní domáhal. Dňa 05.06.2012 bolo súdu doručené späťvzatie žaloby žalobcom v celom rozsahu. Späťvzatie žaloby žalobca neodôvodnil. Súd konštatoval, že v konaní išlo o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Keďže žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu, súd konanie zastavil. Pri rozhodovaní o náhrade trov zastaveného konania súd skúmal aj zavinenie strán na zastavení konania, pričom konštatoval, že zastavenie konania zavinil žalobca, pretože vzal žalobu späť, a to nie pre správanie žalovaného. Preto pri rozhodovaní o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 OSP. Vzhľadom k tomu, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Vzhľadom k tomu, že v konaní vystupoval aj vedľajší účastník, súd rozhodoval aj o náhrade trov vedľajšieho účastníka, ktoré mu v konaní vznikli a boli účelné. Súd mal za to, že ak má strana právo na náhradu trov konania, také isté práva má aj vedľajší účastník. V danej veci, ak má žalovaný právo na náhradu trov zastaveného konania, má toto právo aj vedľajší účastník na strane žalovaného. Vo vzťahu k právnemu zastúpeniu vedľajšieho účastníka, ktorý je združením na ochranu spotrebiteľa, súd riešil legitímnu otázku, či takéto združenie nemá mať vlastný "aparát", teda či nemá byť patrične personálne vybavené, s prihliadnutím na účel jeho existencie, tak aby jeho zastúpenie advokátom nebolo samoúčelné. Podstatou existencie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného je ochrana práv spotrebiteľov. Vedľajší účastník bol založený za týmto účelom. Súd bol toho názoru, že relevantnú, skutočnú ochranu práv spotrebiteľov môže poskytovať len odborne vzdelaný personál, znalý všeobecne záväzných právnych predpisov a judikatúry súdov. Takýmto personálom musí byť toto združenie vybavené, v opačnom prípade, by nemohlo plniť účel, za ktorým bolo založené. Suplovať plnenie tejto úlohy udelením plnomocenstva advokátom v občianskom súdnom konaní sa preto súdu javilo ako účelové. Podľa názoru súdu tak právne zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom v tomto konaní nebolo účelné. O vrátení súdneho poplatku súd rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a vrátil žalobcovi ním zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 88,00 eur krátený o 6,63 eur, t.j. v sume 81,37 eur. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného podalo včas odvolanie Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len „Združenie“). Dôvodilo tým, že ako právnická osoba zameraná na ochranu práv spotrebiteľov vstúpilo legitímne a v súlade s ust. § 93 ods. 2, 3 OSP z vlastného podnetu do predmetného spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa. Vstup do konania bol opodstatnený, pretože žalobca vzal žalobu späť až po jeho vstupe, ktorý bol účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v súdnom konaní. Malo za to, že uznesenie v jeho napadnutej časti vychádza z nesprávnych skutkových zistení a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznilo, že v množstve súdnych sporov pôsobil už jeho vstup do konania (aj bez vyjadrenia vo veci samej) pre žalobcu odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku vzal svoju žalobu späť a konanie žiadal zastaviť. Poukázal na to, že napriek tomu, že žaloby žalobcu sú zhodné v tisíckach iných vecí súdy nezisťujú účelnosť trov u dodávateľa, ale paradoxne u bezmajetného Združenia, ktorého jediným cieľom a poslaním je ochrana práv spotrebiteľa. Ďalej uviedlo, že nemá finančné prostriedky ani personálne obsadenie, preto jedinou možnosťou na efektívne presadzovanie spotrebiteľských práv na súdoch je realizovanie činnosti Združenia prostredníctvom advokátskych kancelárií, ktoré sú ochotné pracovať len za prísudok. Dodalo, že Združenie má možnosť čerpať finančné prostriedky od štátu na podporu svojej činnosti, avšak reálna podpora štátu je skôr v rovine iluzórnej, než skutočnej. Prax Združeniu potvrdila, že najväčšiu možnosť na efektívnu pomoc spotrebiteľom mu poskytuje inštitút vedľajšieho účastníctva, pretože spotrebiteľ často nevyhľadá ani advokáta ani Združenie, a ak áno, tak len výnimočne. Zdôraznilo ďalej, že súd pri nepriznaní trov vedľajšieho účastníka postupoval v rozpore s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v rozpore s vnútroštátnou právnou úpravou, ustálenou súdnou praxou a slovenskou právnou teóriou. O dôvodnosti priznania trov vedľajšieho účastníka svedčí podľa neho aj novelizované znenie § 137 OSP, ktoré bolo s účinnosťou od 01.01.2012 doplnené zákonom č. 332/2011 Z.z. S poukazom na § 93 ods. 4 a § 18 OSP konštatovalo, že ak platí, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako strana konania a má platiť aj rovnosť strán, potom neexistuje rozumný dôvod nepriznať vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia za situácie, ak nárok na náhradu trov konania vznikne strane, ktorú vedľajší účastník v konaní podporoval. Na podporu svojej argumentácie poukázalo na množstvo rozhodnutí krajských súdov. Záverom uviedlo, že v predmetnej právnej veci sú uplatňované nároky proti spotrebiteľovi, teda je nutné použiť normy spotrebiteľského práva. Základnou filozofiou spotrebiteľského práva je pozitívny zásah štátu, ktorým je kompenzovaná zjavná nerovnováha medzi dodávateľom a spotrebiteľom v kontraktačnom procese. Tento pozitívny zásah štátu realizuje zákonodarná moc spotrebiteľskou právnou úpravou, avšak nezastupiteľnú úlohu pri napĺňaní cieľov EÚ v rámci ochrany spotrebiteľa musí zohrávať aj súdna moc náležitou aplikačnou praxou a to aj v otázke rozhodovania o trovách konania subjektov, ktoré vystupujú na ochranu spotrebiteľov. Vedľajšiemu účastníkovi vznikli v konaní trovy z titulu právneho zastupovania právnym zástupcom. S poukazom na uvedené Združenie navrhlo, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že žalobcovi uloží povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania na súde prvej inštancie vo výške 189,60 eur a zároveň si uplatnilo trovy odvolacieho konania vo výške 51,98 eur. 3. V rámci odvolania podalo Združenie návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP a predložiť Súdnemu dvoru EÚ nasledovné prejudiciálne otázky: 1) Či pod právom na súdnu ochranu podľa čl. 47 v spojení s čl. 38 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a pod právom na zabezpečenie hospodárskych záujmov spotrebiteľov a pod podporou Združení na ochranu záujmov spotrebiteľov podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ sa rozumie aj právo na náhradu trov súdneho konania. 2) Či sa má čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ a čl. 47 v spojení s čl. 38 ods. 1 Charty základných práv EÚ vykladať tak, že Združeniu na ochranu záujmov spotrebiteľov patrí náhrada trov konania ako vedľajšiemu účastníkovi na strane spotrebiteľa za úspešné vedenie súdneho sporu, ak zmyslom a cieľom ochrany spotrebiteľa bolo zbaviť spotrebiteľa záväzku z neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách alebo záväzku po použití nekalej obchodnej praktiky podľa Smernice EP a Rady 2005/29/ ES z 11. 05. 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu. Ak je odpoveď na otázku podľa predchádzajúceho odseku taká, že Združeniu patrí náhrada trov v súdnom konaní, či možno toto právo nepriznať len z dôvodu, že sa z dôvodu hospodárnosti konania argumentovalo a následne aj rozhodlo na základe inštitútu premlčania, alebo sa rozhodlo o späťvzatí žaloby žalobcom po námietke premlčania vznesenej v konaní Združením. 3) Či je porušené základné právo spotrebiteľa a Združenia na ochranu záujmov spotrebiteľov podľa čl. 47 v spojení s čl. 38 ods. 1 Charty základných práv EÚ a čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, ak súd neprizná právo na náhradu trov konania spotrebiteľovi alebo Združeniu na ochranu záujmov spotrebiteľov napriek ich úspechu v súdnom konaní a nevyporiada sa s odlišnými súdnymi rozhodnutiami v obdobných veciach, ktoré boli súdu predložené, a ktoré sú zjavne odlišne právne odôvodnené. 4) Či právna úprava podľa § 142 až § 151 slovenského Občianskeho súdneho poriadku odporuje právu EÚ, ak neumožňuje Zduženiu na ochranu záujmov spotrebiteľov priznať plnú náhradu trov konania, napriek dosiahnutému úspechu v konaní, keď na druhej strane dodávateľovi náhradu trov konania priznať umožňuje. 5) Či čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ a články 38 a 47 Charty základných práv EÚ treba vykladať tak, že bránia takej aplikácii vnútroštátneho procesného práva, ktorá označuje právne zastúpenie Združenia na ochranu záujmov spotrebiteľov za neúčelné napriek tomu, že po vstupe Združenia do konania dodávateľ zobral žalobu späť. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu Združenia uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu, ktorým nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, pretože neboli účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva. Zároveň poukázal na to, že nepriznaním náhrady trov konania súd neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 Ústavy SR, najmä keď trovy konania nie sú účelne vynaložené a nie sú ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Poukázal pritom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 a tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19.03.2014 sp. zn. 6 M Cdo 5/2013. Vyjadril názor, že podania Združenia sú abstraktné, všeobecné, bez znalosti prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Dodal, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Argumentoval tiež tým, že Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného bolo podľa neho zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia strán usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Záverom si žalobca uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 52,89 eur s DPH za jeden úkon právnej služby a režijný paušál. 5. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní uznesenia v napadnutej časti dospel k záveru, že odvolanie Združenia nie je dôvodné a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť. 6. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca dňa 12.09.2011 podal na súde prvej inštancie žalobu, ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.473,68 eura s príslušenstvom titulom neuhradenia splátok úveru poskytnutého žalovanému právnym predchodcom žalobcu (VÚB, a.s.) na základe Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 18.05.2004. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 7Ro/281/2011- 30 zo dňa 09.11.2011, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 22.11.2011. Žalovanému sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť. Podaním zo dňa 07.02.2012, ktoré bolo súdu doručené dňa 09.02.2012, oznámilo Združenie svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Dňa 22.05.2012 bol súdu doručený odpor Združenia, v ktorom namietalo premlčanie práva žalobcu, ktorého sa žalobou v tomto konaní domáhal. Dňa 05.06.2012 bolo súdu doručené späťvzatie žaloby žalobcom v celom rozsahu. Späťvzatie žaloby žalobca neodôvodnil. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie. 7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 10. S poukazom na novú právnu úpravu zavedenú zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok je potrebné zdôrazniť, že subjekt, s ktorým súd do 30.06.2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania, po 01.07.2016 viac v konaní ako vedľajší účastník konania vystupovať nemôže a jeho postavenie ako vedľajšieho účastníka konania k 30.06.2016 zaniká. Tento subjekt môže po 01.07.2016 vystupovať v konaní buď ako osobitný subjekt v zmysle § 95 CSP (do konania môže byť pribratý iba na základe rozhodnutia súdu, ak s tým strana súhlasí) alebo ako všeobecný zástupca podľa § 89 CSP. Inštitút vedľajšieho účastníka (podľa § 93 OSP) bol v novej právnej úprave nahradený inštitútom intervenienta (podľa § 81 a nasl. CSP). S poukazom na uvedené už nie je možné ďalej konať so Združením ako s vedľajším účastníkom konania, resp. intervenientom. 11. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 12. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 13. Podľa § 137 OSP (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. 14. Podľa § 146 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. 15. Podľa § 146 ods. 2 citovaného zákona, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. 16. Odvolací súd konštatuje, že strany majú právo byť v konaní zastúpené advokátom, avšak majú právo len na náhradu trov konania proti neúspešnej strane potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Súd je teda oprávnený a zároveň povinný o uplatnenom nároku na náhradu trov konania individuálne rozhodovať z hľadiska ich účelnosti. Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že Združenie dobrovoľne vstúpilo do konania, pričom nekontaktovalo žalovaného a nepoznalo ani predmet konania. Združenie ako i v iných obdobných prípadoch vstúpilo do predmetného konania a uplatnilo si nárok na náhradu trov právneho zastúpenia bez poznania aktuálneho stavu konania (či stále prebieha alebo bolo právoplatne skončené), či predmetu súdneho konania. S poukazom na dovtedajšiu právnu úpravu, vzhľadom na cieľ a úlohu vedľajšieho účastníka, ktorými boli ochrana spotrebiteľa bolo možné predpokladať, že tento disponoval znalosťami a vedomosťami v oblasti spotrebiteľského práva, preto bol spôsobilým samostatne ochraňovať spotrebiteľa. Nutnosť a opodstatnenosť svojho právneho zastúpenia Združenie vôbec nepreukázalo a nezdôvodnilo ho z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Odvolací súd mal za to, že takýto paušálny vstup Združenia ako vedľajšieho účastníka do bližšie nepoznaných konaní a udelenie všeobecnej plnej moci advokátovi na svoje zastupovanie v neznámom počte vecí nemohlo byť prejavom naplnenia jeho cieľa a úloh ako občianskeho združenia pôsobiaceho na ochranu spotrebiteľov a taktiež to nemohlo byť ani prejavom hospodárnosti jeho konania. Uvedené konanie Združenia navodzuje stav, že spotrebiteľské združenie neslúži primárne záujmom spotrebiteľov, ale záujmom advokáta, ktorý si v paušálnych podaniach bez bližšej vedomosti o danom konaní, do ktorého vstupuje automaticky vyčísľuje aj náhradu trov právneho zastúpenia. Odvolací súd v súvislosti s nepriznaním náhrady trov konania (právneho zastúpenia) Združeniu uvádza, že v danom prípade nedošlo k porušeniu práva na právnu pomoc a rovnosti účastníkov garantovaného čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy SR, nakoľko predmetné trovy neboli účelne vynaložené, t. j. nepôsobili v príčinnej súvislosti s procesným postojom Združenia ako vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Teda nebolo vylúčené právne zastúpenie vedľajšieho účastníka - združenia na ochranu spotrebiteľov, avšak trovy tohto zastúpenia treba v každom konaní posudzovať z hľadiska účelnosti ich vynaloženia, nakoľko strane (i vedľajšiemu účastníkovi) patrí len náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pokiaľ nemalo Združenie ako vedľajší účastník na strane žalovaného (bez kontaktovania žalovaného) o veci žiadne informácie (žalobu žiadalo doručiť po vstupe do konania), nemožno v prípade jeho právneho zastúpenia vzhliadnuť účelnosť tohto zastúpenia, keď svoje právne zastúpenie v konaní malo posúdiť až podľa znalosti konkrétnej veci a prípadnej neschopnosti kvalifikovaného konania prostredníctvom svojich zástupcov (členov, zamestnancov). Vychádzajúc z uvedeného, preto odvolací súd nevzhliadol trovy Združenia spojené s jeho právnym zastúpením v konaní za účelne vynaložené. Združenie na ochranu práv spotrebiteľov by malo svoju činnosť, pre ktorú vzniklo, vykonávať primárne prostredníctvom svojich zástupcov (členov, zamestnancov) a teda jeho činnosť by nemala spočívať len v tom, že udelí všeobecné plnomocenstvo advokátovi (advokátskej spoločnosti), ktorý bude suplovať činnosti prináležiace združeniu. 17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 18. Odvolací súd sa nezaoberal návrhom Združenia na prerušenie konania z dôvodu jeho bezpredmetnosti, pretože v zmysle platnej právnej úpravy (účinnej od 01.07.2016) pri Združení už nejde o subjekt, ktorý disponuje procesnými právami a povinnosťami, vrátane práva navrhovať prerušenie konania. 19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči Združeniu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže žalobca bol v odvolacom konaní procesne úspešný a trovy odvolacieho konania (pozostávajúce z trov právneho zastúpenia) si riadne uplatnil. Odvolací súd len na dôvažok podotýka, že v danom prípade odvolanie bolo podané len proti výroku o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, teda pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. je rozhodujúca suma, ktorú Združenie špecifikovalo ako nárok uplatňovaný v odvolaní, a to trovy konania v celkovej výške 189,60 eur. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).