Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 25Co/165/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112208730 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4112208730.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: X. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXX/X, Q., zastúpený: Mgr. Peter Miššík, advokát, sídlo: Koceľova 7, Nitra, proti žalovanému: J. poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, sídlo: Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie sumy 11.716,69 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 15. júla 2015 pod č.k. 18C/315/2012-197, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 2.507,86 eur pozostavujúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 2.185,86 eura a zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 322 eur na účet právneho zástupcu žalobcu. Druhým výrokom žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 154,55 eur titulom zaplateného súdneho poplatku za odpor. Tretím výrokom uložil žalobcovi povinnosť uhradiť na účet Okresného súdu Nitra náhradu trov konania štátu vo výške 96,24 eur. Posledným výrokom uložil žalovanému povinnosť uhradiť na účet Okresného súdu Nitra náhradu trov konania štátu vo výške 95,41eur. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2, 146 ods. 2, § 148 ods. 1 OSP. Uviedol, že žalobca sa svojím návrhom domáhal zaplatenia sumy 11.716,69 eur s príslušenstvom. Žalobca dňa 22. 10. 2014 vzal návrh v časti zaplatenia sumy 5.368,79 eur späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Rozsudkom zo dňa 18. 11. 2014 č.k. 18C/315/2012-189 konanie v časti zaplatenia sumy 5.368,79 eur zastavil. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.368,79 eur od 28. 10. 2009 do 11. 08. 2014. Žalobu v časti zaplatenia sumy 6.347,90 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 03. 07. 2009 do zaplatenia a 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 5.368,79 eur od 03. 07. 2009 do 27. 10. 2009 zamietol. Uviedol, že zástupca žalobcu doručil vyčíslenie trov konania vo výške 2.888,36 eura pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 702,50 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 2185,86 eur. O trovách konania vo vzťahu k zastavujúcej časti rozhodol podľa § 146 ods. 2 OSP, druhá veta, z dôvodu, že k späťvzatiu návrhu došlo pre správanie sa žalovaného, ktorý žalobcovi zaplatil sumu 5.368,79 eur dňa 11. 08. 2014. Žalobcovi priznal trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 2.185,86 eur za 11 úkonov právnej služby. Zároveň priznal aj náhradu za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 322 eur (pol. 1 písm. a/, 6% zo sumy 5.368,79 eur). Vo vzťahu k zamietnutej časti nároku v sume 6.347,90 eura, úroku z omeškania a vo vzťahu k priznanému úroku z omeškania za obdobie od 03. 07. 2009 do 11. 08. 2014 vo výške 2.468,91 eur, rozhodol tak, že náhradu trov konania pomerne rozdelil. Úspech žalovaného v konaní predstavuje v percentuálnom vyjadrení 61% a úspech žalobcu 39%. Čistý úspech žalovaného je 22%. Vzhľadom k tomu, že žalovaný mal vo veci čiastočný úspech, priznal mu náhradu trov konania vo výške 154,55 eur, ktorá predstavuje žalovaným zaplatený súdny poplatok za odpor (22% zo sumy 702,50 eur). V priebehu konania vznikli trovy štátu v súvislosti s vyplatením znalečného vo výške 291,65 eur za vypracovaný znalecký posudok znalcom Znalecká organizácia s.r.o. O náhrade trov štátu rozhodol podľa výsledku konania. Celkový úspech žalobcu bol v zaplatení sumy 7.837,70 eur (suma vo výške 5.368,79 eur uhradená žalovaným a suma vo výške 2.468,91 eur titulom úroku z omeškania za obdobie od 03. 07. 2009 do 11. 08. 2014), čo predstavuje úspech 67%, úspech žalovaného bol 33%, preto zaviazal žalobcu na zaplatenie trov štátu vo výške 96,24 eura (neúspech 33% zo sumy 291,65 eur) a žalovaného sumu vo výške 95,41 eur (neúspech 67% zo sumy 291,65 eur predstavuje 195,41 eura, avšak žalovaný v konaní uhradil preddavok vo výške 100 eur). 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný uviedol, že ak v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 OSP nebolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia náhrada trov pomerne rozdelená. V predmetnom prípade bolo konanie zastavené z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu žalobcom, nakoľko žalovaný v priebehu konania uhradil sumu 5.368,79 eur, a teda zavinil zastavenie konania v tejto časti. Žalovaný sa nestotožnil s výškou priznanej náhrady trov konania v tejto časti. Uviedol, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 2.507,86 eur, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 2.185,86 eur a zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 322 eur. Zdôraznil, že podmienkou priznania trov konania je účelnosť ich vynaloženia. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne priznal žalobcovi náhradu trov konania za úkony označené ako „návrh na doplnenie dokazovania“ zo dňa 03. 05. 2013, „návrh na doplnenie dokazovania“ zo dňa 26. 06. 2013 a „čiastočné späťvzatie žaloby“ zo dňa 22. 10. 2014. Nakoľko žalobca už vo vyjadrení k odporu a následne na pojednávaní navrhoval doplnenie dokazovania a súd ustanovil, že do konania priberie znalca, nemožno na podania žalobcu zo dňa 03. 05. 2013 a 26. 06. 2013, ktorých predmetom sú identické návrhy na doplnenie dokazovania, považovať za účelne vynaložené trovy konania. Pokiaľ ide o čiastočné späťvzatie návrhu v časti istiny vo výške 5.368,79 eur, došlo k nemu na pojednávaní konanom dňa 23. 10. 2014, na ktorom bol tento úkon odovzdaný súdu. Ohľadom pomeru úspechu strán sporu, uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne zohľadnil pri určovaní percentuálnej miery úspechu žalobcu v spore aj priznaný úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.368,79 eur od 28. 10. 2009 do 11. 08. 2014, t.j. sumu 2.468,91 eur, porovnaním zamietnutej sumy 6.347,90 eur a priznaného úroku 2.468,91 eura, ktorý podľa názoru súdu prvej inštancie predstavoval úspech žalovaného vo výške 61% a úspech žalobcu 39%, čistý úspech žalovaného 22%. Nemožno u jednej strany sporu brať do úvahy úspech v podobe priznaného príslušenstva a u druhého účastníka nebrať do úvahy skutočnosť, že žaloba v časti úroku z omeškania 9% ročne zo sumy 5.368,79 eur od 03. 07. 2009 do 27. 10. 2009 (suma 153,56 eur) a v časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6.347,90 eur od 03. 07. 2009 do zaplatenia bola zamietnutá. V zmysle uvedeného je potrebné postupovať pri určení náhrady trov konania žalovaného ako aj náhrady trov štátu. 3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril. 4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec súdu prvej inštancie v súlade s § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie. 5. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 8. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 9. V danom prípade z obsahu spisu bolo zistené, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 09. 03. 2012 domáhal od žalovaného zaplatenia 11.716,69 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie vydal dňa 10. 09. 2012 platobný rozkaz č.k. 7RO/102/2012-45, proti ktorému v zákonom stanovenej lehote podal žalovaný odpor. Uznesením zo dňa 13. 09. 2013 č.k. 18C/315/2012-118 súd prvej inštancie ustanovil do konania Znaleckú organizáciu, s.r.o., Javorná 753/2, Hurbanovo. Uznesením zo dňa 06. 06. 2014 č.k.18C/315/2012-165 súd prvej inštancie priznal Znaleckej organizácii, s.r.o. znalečné. Žalobca podaním zo dňa 22. 10. 2014, predloženým krátkou cestou do spisu na pojednávaní konanom dňa 23. 10. 2014, vzal čiastočne žalobu späť v rozsahu požadovaného zaplatenia istiny vo výške 5.368,79 eur a úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.368,79 eur od 12. 08. 2014 do zaplatenia, a to z dôvodu, že žalovaný dňa 11. 08. 2014 čiastočne splnil svoj záväzok vo výške 5.368,79 eur. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 18. 11. 2014 č.k. 18C/315/2012-189 a následne o náhrade trov konania napadnutým uznesením. 10. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 12. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne (viď NS SR vo veci sp.zn. 4 M Cdo 21/2009). 13. V predmetnej veci, súd prvej inštancie prvým výrokom rozsudku vo veci samej konanie v časti zaplatenia sumy 5.368,79 eur zastavil, z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom. 14. V prípade, ak žalobca vezme v priebehu konania účinne návrh sčasti späť, súd posúdi, kto čiastočné späťvzatie (a s ním spojené čiastočné zastavenie konania) z procesného hľadiska zavinil. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Kritérium procesného zavinenia je teda treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. 15. V preskúmavanej veci má odvolací súd za preukázané, že žaloba bola podaná žalobcom dôvodne, pretože žalovaný až v priebehu konania čiastočne splnil svoj dlh vo výške 5.368,79 eur. Žalobca preto dôvodne na pojednávaní konanom dňa 23. 10. 2014 vzal žalobu sčasti späť, na základe čoho bolo konanie správne súdom prvej inštancie v predmetnej časti zastavené pre procesné zavinenie žalovaného. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením, vo vzťahu k zastavujúcej časti, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 2.507,86 eur pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 2.185,86 eur a zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 322 eur na účet právneho zástupcu žalobcu. Súd prvej inštancie však pri určení výšky nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k tejto časti nesprávne priznal aj úkon právnej služby „zastupovanie na pojednávaní dňa 18. 11. 2014“ s príslušným režijným paušálom, nakoľko predmetný úkon bol vykonaný až po čiastočnom späťvzatí žaloby na pojednávaní dňa 23. 10. 2014, ktorý dátum je rozhodujúci pre určenie výšky náhrady trov konania v zastavujúcej časti. 16. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie, vo vzťahu k zastavujúcej časti, priznal žalobcovi náhradu trov konania za všetky ním uplatnené úkony právnej služby, bez toho, aby posúdil jednotlivo účelnosť ich vynaloženia. Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožňuje s námietkami žalovaného uplatnenými v odvolaní a konštatuje, že súd prvej inštancie sa bližšie vo svojom rozhodnutí nezaoberal účelnosťou úkonov právnej služby „návrh na doplnenie dokazovania“ zo dňa 03. 05. 2013 a „návrh na doplnenie dokazovania“ zo dňa 26. 06. 2013. Napadnuté uznesenie je z tohto dôvodu nepreskúmateľné, zmätočné a nezodpovedajúce požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku nedostatku dôvodov alebo jeho nezrozumiteľnosti je vždy dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia. 17. Druhým výrokom rozsudku vo veci samej súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.368,79 eura od 28. 10. 2009 do 11. 08. 2014 a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Tretím výrokom návrh v časti zaplatenia sumy 6.347,90 eur s úrokom z omeškania ročne vo výške 9% od 03. 07. 2009 do zaplatenia a 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 5.368,79 eur od 03. 07. 2009 do 27. 10. 2009 zamietol. Vo vzťahu k uvedeným výrokom súd prvej inštancie napadnutým uznesením uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 154,55 eur titulom zaplateného súdneho poplatku za odpor. Pri určení výšky predmetného nároku aplikoval zásadu úspechu vo veci tak, že vo vzťahu k zamietnutej časti nároku v sume 6.347,90 eur, úroku z omeškania a vo vzťahu k priznanému úroku z omeškania za obdobie od 03. 07. 2009 do 11. 08. 2014 vo výške 2.468,91 eur, určil úspech žalovaného v percentuálnom vyjadrení 61% a úspech žalobcu 39%, z toho čistý úspech žalovaného 22%. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, akým spôsobom súd prvej inštancie dospel k percentuálnemu vyčísleniu čistého úspechu žalovaného vo výške 22%. Myšlienkový postup súdu prvej inštancie nebol dostatočne vysvetlený, na základe čoho odvolací súd dospel k záveru o nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti predmetného výroku napadnutého uznesenia. 18. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov štátu súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď úspech žalobcu určil zo sumy 7.837,70 eur, ktorá pozostáva z príslušnej časti istiny vo výške 5.368,79 eur uhradenej žalovaným vrátane úroku z omeškania za obdobie od 03. 07. 2009 do 11. 08. 2014 vo výške 2.468,91 eur, pričom pri základe výpočtu miery úspechu vychádzal z výšky istiny bez príslušenstva vo výške 11.716,69 eur. Súd prvej inštancie tak nesprávne určil percentuálnu mieru úspechu žalobcu 67% a neúspechu žalovaného 33%. Za základ pre určenie miery pomeru úspechu a neúspechu strán v konaní bolo potrebné vychádzať z uplatnenej istiny. To znamená, že pre pomerné rozdelenie trov konania štátu je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva. 19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec súdu prvej inštancie v súlade s § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie. 20. V ďalšom konaní bude musieť súd prvej inštancie, vo vzťahu k uplatneným úkonom právnej služby, odlíšiť, ktoré úkony právnej služby boli vykonané do momentu čiastočného späťvzatia žaloby a po ňom, dôsledne posúdiť ich účelnosť a pri rozhodovaní o náhrade trov konania rozhodnúť v zastavujúcej časti v súlade so zásadou zavinenia a v zamietajúcej časti žaloby v súlade so zásadou úspechu (vychádzajúc pri výpočte miery úspechu strany z výšky istiny bez príslušenstva). Vzhľadom na skutočnosť, že súdom prvej inštancie nebola správne vyčíslená miera úspechu o náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, rozhodne súd prvej inštancie takisto aj v tejto časti podľa výsledku konania, a to vo vzťahu k zastavujúcej časti v súlade s § 256 ods. 1 CSP (zásada zavinenia) a vo zvyšnej časti v súlade s § 255 CSP (zásada úspechu). Pri rozhodovaní posúdi námietky žalovaného uplatnené v odvolaní a svoje rozhodnutie aj náležitým spôsobom odôvodní. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP). Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).