Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 7Co/781/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112227266 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4112227266.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej , v právnej veci žalobcu: Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Nitra, Nábrežie za hydrocentrálou 4, proti žalovanej: S., zastúpená JUDr. Norbertom Kálmánom, advokátom so sídlom Nitra, sv. Beňadika 30/B, o zaplatenie 1.739,99 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 15C/110/2014-87 zo dňa 29. januára 2015 v spojení s opravným uznesením zo dňa 27.02.2015 č.k. 15C/110/2014-94 , takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanej priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.739,99 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 22.5.2010 do zaplatenia titulom vodného za dodanú vodu, vyúčtovanú faktúrou zo dňa 30.04.2010 splatnou dňa 21.05.2010. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 297,18 eura, do rúk právneho zástupcu žalovanej , do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd rozhodnutie odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie a ustanovenia § 3 ods. 3 , § 4 ods. 1 veta prvá, ods. 3 ods. 6 prvá veta , § 22 ods. 2 písm. a), § 26 ods. 1 písm. e), § 28 ods. 1 ,3 veta prvá a ods. 5 veta prvá zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách (v znení účinnom od 01.11.2009 do 31.08.2012) . Za preukázané považoval, že dňa 6.8.2008 strany uzavreli písomnú zmluvu č. 20612 o dodávke vody z verejného vodovodu, pričom dňa 27.4.2010 bola žalobcom zistená na odbernom mieste L. spotreba vody 1.511 m3. Meranie množstva dodanej vody na tomto odbernom mieste bolo zabezpečované meradlom (vodomerom). Žalobca si v konaní uplatňuje právo na zaplatenie vodného za spotrebu vody v množstve 1. 506 m3 a to za obdobie od 31.12.2009 (nameraný stav 5 m3) do 27.4.2010 (nameraný stav 1 511 m3). Žalobca návrh odôvodnil tým, že nehnuteľnosť L. M. XX L.-T. je vodovodnou prípojkou pripojená na verejný vodovod, ktorého prevádzkovateľom je žalobca a v čase , keď došlo k zvýšenej spotrebe vody v roku 2010, bola nehnuteľnosť pripojená na verejný vodovod, nebola obývaná a bola vo výstavbe. Žalobcovi bola nahlásená porucha žalovanou a tak zavrel dodávku vody a boli vykonané odpočty stavu vodomeru zamestnankyňou žalobcu P. J. a to k 31.12.2009 (zistený stav 5 m3) a 27.4.2010 ( zistený stav 1 511m3 ) s poznámkou porucha. Žalobca vodné za dodanú vodu v objeme 1.506 m3 vyúčtoval faktúrou č. 136045480 zo dňa 30.04.2010 vo výške 1.739,99 eura, splatnou 21.05.2010, ktorú žalovaná v lehote splatnosti neuhradila a vrátila ju 24.05.2010 so žiadosťou o „reklamovanie vodomeru“. Žalobca vodomer dňa 4.6.2010 zdemontoval ( so zaznamenaným stavom 1. 511m3) a na odberné miesto osadil iný funkčný vodomer. Zdemontovaný vodomer bol žalobcom zaslaný do Slovenského metrologického ústavu na odberné posúdenie, ktorým bola zistená jeho netesnosť. Podľa žalobcu, aj keď nefunkčnosť meradla bola s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobená nedostatočnou ochranou vodomeru žalovanou ako odberateľom, náhradu škody a náklady spojené s výmenou vodomeru v zmysle ust. § 30 ods. 2,3 zák. č. 442/2002 Z.z. si neuplatňuje, ale požaduje náhradu na zaplatenie množstva dodanej vody vyúčtovaného faktúrou vo výške 1.739,99 eur na základe zistenia stavu vodomeru odpočtom zo dňa 27.4.2010. 1.2 S ohľadnom na skutočnosti tvrdené žalobcom súd skúmal, či žalobcovi ako prevádzkovateľovi verejného vodovodu má odberateľ (žalovaná) za odber vody z verejného vodovodu platiť vodné a či žalovaná ako odoberateľ vody porušila svoje zákonné povinnosti. Aj keď žalovaná ako konečný spotrebiteľ vody je povinná za odber vody z verejného vodovodu platiť žalobcovi ako prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, v tomto smere nebol zo strany žalobcu preukázaný základ nároku a výška nároku. Poukazujúc na ust. § 28 ods. 5 veta prvá zákona č. 442/2002 Z.z. v znení účinnom od 01.11.2009 do 30.09.2013 súd konštatoval, že právo na vodné vzniká vtokom vody do potrubia napojeného bezprostredne za meradlom. Žalobca svoj nárok opiera o faktúru na sumu 1.739,99 eur, ktorá bola vystavená 30.4.2010 s dátumom splatnosti 21.5.2010 a v ktorej je uvedené obdobie odpočtu od 28.4.2010 do 30.4.2010, ktorú skutočnosť súd považoval za zrejmú nesprávnosť, ku ktorej došlo zrejme pri vyhotovovaní tejto listiny- faktúry , pretože žalobca si uplatňuje v konaní vodné za obdobie od 31.12.2009 do 27.4.2010. V danom prípade žalobca opiera svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy o stav dodanej vody zistenej na meradle .Predmetné meradlo však po stránke technickej nebolo spôsobilé vykonávať evidenciu množstva odobratej vody, čo preukazuje aj Metrologický posudok zo dňa 30.7.2010, podľa ktorého bol merač prevzatý bez porušenia overovacích a zabezpečovacích značiek s tým, že podľa výsledkov meraní vykazuje meradlo netesnosť v počítadle a v mieste spojenia počítadla s telesom meradla, v dôsledku čoho meradlo nevyhovuje technickým a metrologickým požiadavkám meradla. Technická nespôsobilosť meradla bola konštatovaná aj v stanovisku servisnej organizácie I.T.S.K: W. V., v ktorom ako dôvod netesnosti vodomeru je uvedená deformácia kovového tela vodomeru, ktorá bola s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobená zamrznutím vody vo vodomere. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal dôvodnosť svojho nároku, pretože vodomer v tomto prípade nevyhovuje technickým a metrologickým požiadavkám, vykazuje netesnosť v počítadle a v mieste spojenia počítadla s telesom počítadla, čo znamená že nebolo preukázané , aké množstvo vody skutočne dodal žalobca žalovanej . Pokiaľ išlo o údaje o odobratom množstve vody, na ktoré poukazuje žalobca, tieto nezodpovedajú skutočnosti. Rovnako tak žalobca nepreukázal, že by žalovaná porušila svoje povinnosti a nedbala o to, aby nedošlo k poškodeniu meradla. Súd prvej inštancie preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 CSP tak, že žalovanej , ktorá mala v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania vo výške 297,18 eura , titulom trov právneho zastúpenia, určených podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov , o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy pozostávajú z tarifnej odmeny za 3 úkony právnej služby (prevzatie veci, účasť na pojednávaní dňa 27.01.2015 a vyjadrenie zo dňa 29.01.2015) , jeden úkon vo výške 1 odmeny (účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 02.12.2014) . Hodnotu jedného úkonu určil pri predmetne sporu 1.739,99 eura v sume 81,33 eura. Ku každému úkonu patrí aj režijný paušál, ktorý v roku 2014 bol v sume 8,04 eura a v roku 2015 v sume 8,39 eura. Spolu trovy vo výške 297,18 eura. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že medzi stranami sporu bola uzatvorená dňa 06.08.2008 zmluva č. 206 12 o dodávke vody z verejeného vodovodu do odberného miesta na adrese: L.. Dom bol v spornom období neobývaný z dôvodu jeho prestavby , a teda nevykurovaný , bez riadne uzatvorených otvorov na pivničných priestoroch. Množstvo vody dodanej verejným vodovom bolo zisťované jeho zamestnancom, ktorý vykonal odpočet stavu z vodomeru. Stav vodomeru zistený ku dňu 31.12.2009 bol 5 m3 a následne dňa 27.04.2010 už bol 1.511 m3 . Zistené stavy na vodomere neboli nikým spochybnené a spotreba vody za obdobie od 31.12.2009 do 27.04.2010 bola vypočítaná ako rozdiel zistených stavov. V čase, keď došlo k zvýšenej spotrebe vody, nehnuteľnosť bola pripojená na verejný vodovod, nebola obývaná a bola vo výstavbe. Vodomer sa nachádzal v pivnici stavby a nakoľko neboli zo strany žalovanej urobené opatrenia na zabezpečenie ochrany vodomeru, došlo k jeho poškodeniu( povinnosť žalovanej) a voda zatopila pivnicu. Po oznámení poruchy žalovanou prerušil dodávku vody a následne bol urobený odpočet stavu vodomeru a zistená spotreba vody bola vyfakturovaná. Skutočnosť, že vodomer na základe vykonaného úradného preskúšanie (metrologický posudok zo dňa 30.07.2010) nevyhovel technickým a metrologickým požiadavkám pre určené meradlá, nemá vplyv na povinnosť žalovanej zaplatiť vodné za obdobie od 31.12.2009 do 27.04.2010, pretože žalovaná požiadala o úradné preskúšanie vodomeru v zmysle ust. § 30 ods. 1 zák. č. 442/2002 Z.z. až žiadosťou doručenou žalobcovi dňa 24.05.2010. Množstvo dodanej vody verejným vodovodom bolo určené v súlade s vyhl. MŽP SR č. 397/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom. Právo na zaplatenie vodného mu vzniklo v súlade s ust. § 28 zák. č. 442/2002 Z.z. a to vo výške vypočítanej podľa § 28 ods. 9 cit. vyhlášky. Bol preto toho názoru, že v konaní preukázal základ ako aj výšku žalovaného nároku. 1. Žalovaná vyjadrenie k odvolaniu nepodala. 2. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil . 3. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol dňa 29.01.2015, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 4. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne zistil skutkový stav, a tento po právnej stránske správne posúdil. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na konštatovanie správnosti napadnutého rozsudku. 5. Danú vec po hmotnoprávnej stránke bolo potrebné posúdiť podľa zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, v znení neskorších predpisov (v znení účinnom od 1.11.2009 do 31.08.2012 ), ktorý upravuje danú právnu problematiku. Podľa § 28 ods. 1 konečný spotrebiteľ vody je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odoberá vodu na účely konečnej spotreby vody z verejného vodovodu alebo od odberateľa vody. Za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu( § 28 ods. 3 veta prvá). Právo na vodné vzniká vtokom vody do potrubia napojeného bezprostredne za meradlom.( §28 ods. 5 veta prvá). Vodné je platba za dodanú pitnú vodu, ktorú tvorí súčin ceny za 1m3 vyrobenej a dodanej pitnej vody verejným vodovodom podľa osobitného predpisu a množstva odobratej pitnej vody (§ 28 ods. 9). Meranie množstva vody dodanej verejným vodovodom zabezpečuje vlastník verejného vodovodu svojim meradlom . Ak nie je množstvo vody merané , stanoví sa množstvo dodanej vody smernými číslami spotreby vody. Takto zistené množstvo dodanej vody je podkladom na vyúčtovanie vodného (§ 29 ods. 1). Ak sa určuje množstvo vody dodanej verejným vodovodom meradlom alebo sa odpadové vody vypúšťajú do verejnej kanalizácie cez meradlo, musí takéto meradlo spĺňať požiadavky určené osobitným predpisom. Opravy a údržbu meradla je povinný vykonávať vlastník meradla na vlastné náklady ( § 29 ods. 8). Podľa §30 ods.1 ak má odberateľ pochybnosti o správnosti údajov meradla alebo zistí poruchu na meradle, má právo požiadať vlastníka verejného vodovodu o jeho preskúšania. Vlastník verejného vodovodu je povinný do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti zabezpečiť preskúšanie meradla podľa osobitného predpisu. Výsledok preskúšania vlastník verejného vodovodu neodkladne písomne oznámiť odberateľovi. Podľa §30 ods.2 ak sa pri skúške meradla vyžiadanej odberateľom zistí, že a) meradlo je nefunkčné z dôvodu, že nespĺňa požiadavky stanovené osobitným predpisom alebo že jeho údaje sa odchyľujú od skutočnosti viac, ako pripúšťa osobitný predpis, uhradí ten, komu bola odchýlka podľa odseku 4 na prospech, druhej strane finančný rozdiel, a to odo dňa posledného odpočtu meradla uskutočneného pred podaním žiadosti; v tomto prípade náklady na preskúšanie a výmenu alebo opravu meradla hradí vlastník verejného vodovodu b) meradlo spĺňa požiadavky stanovené osobitnými predpismi alebo jeho údaje sa neodchyľujú od skutočnosti viac, ako pripúšťa osobitný predpis, uhradí náklady spojené s preskúšaním meradla odberateľ. Podľa § 30 ods. 3 Ak bola nefunkčnosť alebo poškodenie meradla spôsobená nedostatočnou ochranou meradla odberateľom alebo zásahom odberateľa, ktorý spôsobil poškodenie meradla, náhradu škody a náklady spojené s výmenou alebo opravou meradla hradí odberateľ. Podľa § 30 ods. 4 žiadosť o preskúšanie meradla nezbavuje odberateľa povinnosti zaplatiť v určenej lehote vodné. Ak nemožno presne zistiť množstvo odberu vody za čas poruchy meradla, vypočíta sa množstvo odberu vody za príslušné obdobie alebo jeho časť podľa odberu vody v porovnateľnom období minulého roku. Ak ide o nový odber alebo zmenu v odberových pomeroch, podľa množstva dodávanej vody v nasledujúcom porovnateľnom období, prípadne iným spôsobom dohodnutým s odberateľom. 6.Z citovaných ustanovení vyplýva, že žalobca si uplatnil právo na vodné podľa § 28 ods. 9 zák. č. 422/2002 Z.z. za dodanú vodu a množstvo dodanej vody zistil meradlom , ktoré však ako vyplynulo z vykonaného dokazovania nespĺňalo požiadavky určené osobitným predpisom (zákon č 142/2000 Z.z. o metrológii). Predmetné meradlo po stránke technickej nebolo spôsobilé vykonávať evidenciu množstva odobratej vody, čo bolo preukázané Metrologickým posudkom zo dňa 30.7.2010 (č.l. 6 spisu), podľa ktorého bol merač prevzatý bez porušenia overovacích a zabezpečovacích značiek s tým, že podľa výsledkov meraní vykazuje meradlo netesnosť v počítadle a v mieste spojenia počítadla s telesom meradla, v dôsledku čoho meradlo nevyhovuje technickým a metrologickým požiadavkám meradla. Technická nespôsobilosť meradla bola konštatovaná aj v stanovisku servisnej organizácie I.T.S.K: Ivan Čapský, v ktorom ako dôvod netesnosti vodomeru je uvedená deformácia kovového tela vodomeru. Vzhľadom na konštatovanú technickú nespôsobilosť meradla odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal základ a ani výšku svojho nárok na zaplatenie vodného podľa § 28 zák. č. 422/2002 Z.z., pretože vodomer nevyhovoval technickým a metrologickým požiadavkám, vykazoval netesnosť v počítadle v mieste spojenia počítadla s telesom počítadla. Tvrdenie žalobcu, že žalovaná ako odberateľ porušila svoju povinnosť, lebo neurobila opatrenia na zabezpečenie ochrany vodomeru a preto došlo k jeho poškodeniu, ničím v konaní nepreukázal ( vodomer bol umiestnený v pivnici domu a žiadny zásah do neho preukázaný nebol). Žalobca si bol vedomí tejto skutočnosti, pretože nepostupoval podľa § 30 ods. 3 zák. č. 442/2002 Z.z. a neuplatnil si voči žalovanej náhradu škody a náklady spojené s výmenou meradla, čo umožňuje citované ustanovenie, ale len za predpokladu, že nefunkčnosť alebo poškodenie meradla je spôsobené nedostatočnou ochranou meradla odberateľom alebo jeho zásahom, čo v tomto prípade preukázané nebolo. Uplatňoval si v konaní zaplatenie vodného vyúčtovaného faktúrou vo výške 1.739,99 eur na základe zisteného stavu vodomeru odpočtom dňa 27.04.2010 napriek tomu, že správnosť údajov na meradle bola spochybnená technickou nespôsobilosťou meradla. Za daného skutkového stavu je potom spochybnené množstvo dodanej vody zaznamenané meradlom a takto zistené množstvo vody nemôže byť podkladom vyúčtovania vodného (§ 29 ods. 1 cit. zák.). Rovnako tak neobstojí tvrdenie žalobcu, že zistené stavy neboli nikým spochybnené, pretože sama žalovaná listom, doručeným žalobcovi dňa 24.05.2010 (č.l. 7 spisu) vzniesla jednak reklamáciu vodomeru a jeho nefunkčnosť, na základe čoho došlo k neprimerane zvýšenému odberu a zároveň vrátila faktúru. Je síce pravdou tvrdenie žalobcu, že žiadosť o preskúšanie meradla nezbavuje odberateľa povinnosti zaplatiť v určenej lehote vodné (§ 30 ods. 4) ale v konaní pred súdom musí žalobca preukázať dôvodnosť žalovaného vodného. Odvolací súd preto v ďalšom poukazuje na dostatočné dôvody, ktoré uviedol súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, a s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil, pričom dôvody uvádzané žalobcom v podanom odvolaní nemôžu nijako zmeniť inak správne skutkové zistenia a právne závery súdu prvého stupňa. 6. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 7. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 8. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).