Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 8CoP/50/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113201161 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4113201161.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: X. C. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. B., P. G. XX, zastúpená: Fons iuris s.r.o., Advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave, Kominárska 2, 4 proti odporcovi: C. U. C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. R. E., O., A., t. č. na neznámom mieste, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom C.: Q., nar. XX.XX.XXXX a L., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 28. júla 2015 č. k. 24P/12/2013-213 takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom a výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. deťom, navrhovateľke vrátil v súlade s § 11 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch súdny poplatok za návrh a o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 159 ods. 3, § 113 ods. 1 OSP, § 38a a § 39 ods. 4 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a § 103 a § 104 ods. 1 OSP. Konštatoval, že konanie o rozvod manželstva účastníkov zastavil z dôvodu prekážky rozhodnutej veci (res iudicata), pretože rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1Cudz/79/2014-43 zo dňa 26. 03. 2015 bolo na území SR uznané rozhodnutie súdu X., odbor pre záležitosti rodiny - odd. č. 29 F., W. arabská republika z 25. 02. 2014, právoplatné 25. 02. 2014, ktorým bolo rozvedené manželstvo navrhovateľky a odporcu, uzatvorené dňa 21. 02. 2006 v M., W. arabská republika. M. o úpravu práv a povinností rodičov k mal. deťom zastavil z dôvodu, že nie je daná právomoc slovenského súdu na konanie s prihliadnutím na ust. § 38a a § 39 ods. 4 zák. č. 97/21963 Zb.. Uviedol, že v čase podania návrhu boli mal. deti už viac ako 5 mesiacov v starostlivosti odporcu, ktorý ich 09. 08. 2012 bez vedomia navrhovateľky odviezol do Egyptskej arabskej republiky a s deťmi sa doposiaľ zdržiava na neznámom mieste. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že obvyklým pobytom mal. detí je vzhľadom na všetky skutkové okolnosti a faktory, z ktorých možno tento vyvodiť, Egyptská arabská republika, a preto nie sú splnené podmienky uvedené v § 39 ods. 4 písm. a/ cit. zákona na založenie právomoci slovenského súdu ani podľa písm. b/, keďže odporca sa právomoci slovenskému súdu výslovne nepodrobil. Navrhovateľka okrem toho disponuje rozhodnutím súdu X., Egyptskej arabskej republiky zo dňa 25. 02. 2014, ktorým je boli mal. deti zverené do osobnej starostlivosti ale o uznanie rozhodnutia na území Slovenskej republiky doposiaľ nepožiadala. Súčasne nie je možné určiť vyživovaciu povinnosť odporcu voči mal. deťom, keď tieto sú od roku 2012 fakticky v jeho osobnej starostlivosti a s prihliadnutím na § 38a citovaného zákona, keď majú bydlisko a obvyklý pobyt v Egyptskej arabskej republike, v dôsledku čoho opätovne nie je daná právomoc slovenského súdu, ale súdu egyptského. Keďže nedostatok právomoci je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, konanie zastavil. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka v časti výroku, ktorým súd zastavil konanie o úprave práv a povinností k mal. deťom. Mala za to, že súd mal povinnosť pokračovať v konaní v tejto časti z dôvodu, že rozhodnutie o rozvode, resp. jeho uznaní nadobudlo právoplatnosť. Uviedla, že súd svojim postupom zlegalizoval rodičovský únos otca, hoci je voči nemu vydaný medzinárodný a európsky zatýkací rozkaz, ktorú skutočnosť súd nezistil, pričom je evidentné, že deti uniesol a porušil jej rodičovské práva bez toho, aby rozhodol súd. Nestotožnila sa so záverom súdu prvého stupňa, že deti majú obvyklý pobyt v Egyptskej arabskej republike. Uviedla, že príslušnosť za každých okolností v prípade neoprávneného premiestnenia zachovávajú súdy v štáte, kde malo dieťa obvyklý pobyt pred neoprávneným premiestnením. Ona podala návrh nielen v časti úpravy práv a povinností na čas po rozvode, ale aj do rozvodu, konanie bolo vedené pod sp. zn. 11P/259/2012, v ktorom požiadala o vydanie predbežného opatrenia. Súd nemohol vysloviť, že deti majú obvyklý pobyt v Egyptskej arabskej republike, nakoľko pred ich unesením ho mali v Slovenskej republike, kde mali jasne a evidentne svoje citové, sociálne a iné väzby, kde sa trvalo zdržiavali, bývali, navštevovali predškolské školské zariadenie a žili od narodenia so svojimi obidvomi rodičmi. Aj otec mal. deti mal v čase podania návrhu trvalý a obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Poukázala na ustanovenie Zákona o rodine a v súvislosti s tým uviedla, že právomoc súdu vo veci rozvodu bola založená v zmysle § 38 v čase konania. Súd si založil právomoc konať vo veci rozvodu a úpravy práv a povinností, keď v čase podania návrhu mali obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky a ak súd raz založil právomoc a vo veci konal, mal vo veci aj rozhodnúť a nie konanie zastaviť. Pokiaľ mal za to, že rozsudok o rozvode bol uznaný, mal konať podľa § 39 ods. 1 ZMPS a pokračovať v konaní o starostlivosti a úprave práv a povinností k deťom na čas po rozvode, nakoľko je evidentné, že obvyklý pobyt mali minimálne v čase podania návrhu deti na území Slovenskej republiky. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka návrhom podaným na súd prvého stupňa 15. 01. 2013 sa domáhala rozvodu manželstva s odporcom a zverenia oboch mal. detí na čas po rozvode do jej výchovy s tým, že odporca bude zaviazaný prispievať na výživu mal. detí každému sumou 150 eur mesačne a ona bude poverená správou majetku a zastupovaním detí. V návrhu poukázala na spolužitie s odporcom, ktoré vyústilo k podaniu návrhu, pričom zdôraznila, že od 09. 08. 2012, kedy bola na návrh odporcu odcestovaná Taliansku, odporca bez jej súhlasu a vedomia s deťmi odišiel do Egyptskej arabskej republiky, návrat na Slovensko odmietol s tým, že pre deti bude lepšie, ako ju nikdy neuvidia. V priebehu konania bolo manželstvo účastníkov rozvedené rozsudkom súdu Šabra - odbor pre záležitosti rodiny - odd. č. 29 Sahel, Egyptskej arabskej republiky , ktoré nadobudlo právoplatnosť 25. 02. 2014. Ďalším rozsudkom z 25. 02. 2014 súdu Šabra, odboru pre záležitosti rodiny odd. č. 29 Sahel, Egyptskej arabskej republiky boli obe mal. deti Q., nar. XX.XX.XXXX a L., nar. XX.XX.XXXX zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložená povinnosť deti matke odovzdať. Následne bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 26. 03. 2015 č. k. 1Cudz/79/2014-43 uznaný rozsudok súdu Šabra, odbor pre záležitosti rodiny Egyptskej arabskej republiky z 25. 04. 2014 vo veci rozvodu manželstva účastníkov konania. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa konanie v časti rozvodu pre prekážky rozhodnutej veci zastavil a v časti úpravy práv a povinností konanie zastavil z dôvodu, že nie je daná právomoc slovenského súdu v zmysle zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ust. § 219 ods. 2 OSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v preskúmavanom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na posudzovaný prípad. Využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzil len na skonštatovanie jeho správnosti. Na dôvažok odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa správne vychádzal zo záveru, že s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úpravu práv a povinností rodičov k mal. deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode, ktoré konanie podlieha právnej úprave § 39 ods. 4 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Súd má právomoc konať iba v prípade, ak dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt alebo aspoň jeden z rodičov má rodičovské práva a povinností k tomuto dieťaťu, manželia sa výslovne podrobili právomoci súdu a výkon tejto právomoci je v najlepšom záujme dieťaťa. V posudzovanej veci je podstatné, že konanie o rozvod manželstva účastníkov konania bolo uznané rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. 1Cudz/79/2014-43 zo dňa 26. 03. 2015. Pokiaľ ide o rozsudok súdu Egyptskej arabskej republiky, ktorým boli obe mal. detí zverené do starostlivosti navrhovateľky, tento doposiaľ uznaný nebol, pričom príslušným na uznanie tohto rozhodnutia je okresný súd v zmysle § 68a písm. b/ zák. č. 71/1963 Zb. Keďže predmetom konania bol rozvod manželstva účastníkov konania a úprava práv a povinností k mal. deťom, právomoc súdu na rozhodnutie v tejto časti nebola daná, pretože deti v čase rozhodovania súdu nemali obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyjadrenia matky z 02. 11. 2015 v konaní sp. zn. 11P/259/2012, v ktorom výslovne uviedla, že mal. deti sa nachádzajú v Egypte, pričom v tomto konaní zobrala návrh na úpravu práv a povinnosti rodičov na čas do rozvodu späť z dôvodu, že by bolo nadbytočné a súd prvého stupňa konanie uznesením z 13. 11. 2015 právoplatným 30. 012. 2015 zastavil. Rovnako nebola splnená ani ďalšia podmienka § 39 ods. 4 písm. b/ zák. č. 97/1963 Zb. na právomoc súdu rozhodovať o právach a povinnostiach rodičov k spoločným deťom, pretože nebolo preukázané, že manželia sa výslovne podrobili právomoci slovenského súdu, tak ako správne konštatoval aj súd prvého stupňa v preskúmavanom rozhodnutí. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3: 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.