Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 6Co/558/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113203428 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4113203428.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: J. J., bytom U. K., ul. X K. XX, zast. JUDr. Jozefom Gajdošom, advokátom so sídlom Zlaté Moravce, Hviezdoslavova 37, proti odporcovi: SLUŽBYT Zlaté Moravce, mestský podnik, so sídlom Zlaté Moravce, Radlinského 14, zast. Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK, s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova 7, o povolenie zaplatiť dlh v splátkach, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 30. 04. 2013 č. k. 15C/122/2013-46 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania m e n í tak, že navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 162,91 eura právnemu zástupcovi odporcu Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK , s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova 7 do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 4,66 eura právnemu zástupcovi odporcu Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK , s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova 7 do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým po pripustení jeho zmeny sa domáhala, aby súd jej povolil zaplatiť sumu 1.917 eur v splátkach po 50 eur mesačne. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal a navrhovateľke priznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 80 písm. c/ OSP a § 488, § 489, § 493 a § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci konania uzatvorili písomnú nájomnú zmluvu dňa 31. 01. 2012, ktorou odporca ako prenajímateľ prenajal navrhovateľke ako nájomkyni 2-izbový byt č. X na 2. podlaží v U. K., na ul. X. mája. č. XX a to na dobu určitú od 01. 01. 2012 do 30. 06. 2012. Podľa notárskej zápisnice zo dňa 04. 05. 2011 navrhovateľka v nej vyhlásila, že voči odporcovi z titulu nezaplatenia nájomného má dlh 1.917,80 eura, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach po 33,19 eura do 15. dňa v mesiaci s tým, že v prípade s omeškaním čo i len jednej splátky stáva sa zročným celý dlh. Dospel k záveru, že dohodnuté práva a povinnosti súd meniť nemôže, a preto nie je daný naliehavý právny záujem na navrhovateľkou požadovanom určení. V zmysle § 138 ods. 1 OSP navrhovateľke priznal oslobodenie od súdnych poplatkov s ohľadom na jej sociálny status, keď navrhovateľka je slobodná, nepracuje, je matkou maloletého dieťaťa a poberá iba sociálnu dávku vo výške 110 eur, vrátane rodinných prídavkov. Naviac u navrhovateľky nešlo o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 150 ods. 1 OSP a odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, majúc za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto vzhliadol v predmete konania, v okolnostiach veci, ako i osobných majetkových a zárobkových pomeroch navrhovateľky, ako i pomeroch odporcu. Taktiež vychádzal i z okolností, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postojov v konaní. Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie len v časti, ktorou mu nebola priznaná náhrada trov konania. Žiadal v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne ho zmeniť a priznať mu náhradu trov konania v celkovej výške 327,87 eura. Dôvodil, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že s ohľadom na nárok uplatnený navrhovateľkou nemal inú možnosť ako brániť svoje práva a oprávnené záujmy, s čím mu vznikli nemalé náklady na advokáta, pričom zo strany navrhovateľky išlo o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Keďže v konaní mal úspech v plnom rozsahu, v zmysle § 142 ods. 1 OSP mu vzniklo právo na náhradu trov konania. Mal za to, že v danej veci neboli splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 OSP, ktorý predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania, pričom súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia len konštatoval, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa a opomenul sa vysporiadať so skutočnosťou, či nepriznanie práva na náhradu trov konania nezasiahne nepriaznivo aj do jeho majetkovej sféry. Tým, že sa jeho majetkovou sférou vôbec nezaoberal, jeho postup hodnotil ako svojvoľný a zasahujúci do jeho základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 36 ods. 1 Listiny. Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné. V súdenej veci odvolací súd o odvolaní odporcu prvýkrát rozhodol už uznesením zo dňa 30. 10. 2013 č. k. 25Co/224/2013-64, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa nepriznania náhrady trov konania odporcovi potvrdil z dôvodu, že odporcovi márne uplynula 3-dňová lehota na vyčíslenie trov konania podľa § 151 ods. 1 OSP, keďže odporca trovy si vyčíslil až v podanom odvolaní. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 14. 01. 2015 č. k. 3Cdo/354/2014-96 odmietol dovolanie odporcu proti tomuto uzneseniu ako procesne neprípustné a navrhovateľke nepriznal náhradu trov dovolacieho konania. Ústavný súd SR nálezom zo dňa 24. 09. 2015 č. k. II.ÚS 287/2015-27 rozhodol, že Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 25C/224/2013-64 z 30. 10. 2013 porušil základné práva odporcu vlastniť majetok a na súdnu ochranu podľa čl. 20 ods. a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj jeho právo na majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, predmetné uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, že výklad ust. § 151 ods. 1 OSP, ktorý si osvojil krajský súd treba považovať za arbitrárny, pretože z druhej vety citovaného ustanovenia je nepochybné, že povinnosť vyčísliť trovy konania najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia má iba ten účastník konania, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, pričom pri výklade zastávanom krajským súdom by uvedené ustanovenie muselo byť formulované v tom zmysle, že povinnosť vyčísliť trovy konania má ten účastník, ktorý ich náhradu požaduje, teda bez zreteľa na to, či mu boli trovy aj prisúdené. Pokiaľ odporca ako sťažovateľ požadoval priznať náhradu trov konania a to trovy právneho zastúpenia advokátom v celkovej výške 533,58 eura, tieto mu Ústavný súd SR nemohol priznať napriek tomu, že bol v konaní nepochybne úspešný, nakoľko sťažovateľ náhradu trov výslovne požadoval od Najvyššieho súdu SR hoci sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 3Cdo/354/2014 a jeho uznesením zo dňa 14. 01. 2015 bola ešte v rámci predbežného prerokovania sťažnosti odmietnutá pre zjavnú neopodstatnenosť. Rozhodovanie o náhrade trov konania, v ktorom sa premieta zásada zodpovednosti za výsledok občianskoprávneho (sporového) konania, je upravené v ust. § 142 OSP. Základným merítkom pre nárok na náhradu trov je miera úspechu vo veci a tento treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu v zmysle procesného výsledku. Procesný úspech v plnom rozsahu na strane účastníkov konania znamená stav, pri ktorom súd v plnom rozsahu vyhovie jeho návrhu vo veci a vydá rozsudok v súlade s navrhovaným petitom. Pokiaľ teda účastník má plný úspech vo veci, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatnenie alebo bránenie svojho práva (§ 142 ods. 1 OSP). V prípade, že mal úspech len čiastočný, náhrada trov konania bude pomerne rozdelená alebo v prípade, že úspech a neúspech sú vyvážené, vysloví súd, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 2 OSP). Určité odchýlky od týchto zásad pripúšťa ust. § 142 ods. 3 OSP, podľa ktorého, ak účastník má vo veci neúspech len v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania. Výnimku z práva na náhradu trov konania podľa pomeru úspešnosti reprezentuje len ust. § 143 OSP, podľa ktorého odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ak svojim správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania a ust. § 150 OSP. Ostatne uvedené ustanovenie rozlišuje dva prípady, kde zákonodarca ponecháva na úvahe súdu za splnenia zákonných podmienok, či v konaní úspešnému účastníkovi náhradu trov konania neprizná alebo túto primerane zníži. Takáto situácia nastane, pokiaľ súd zistí dôvody hodné osobitného zreteľa (ods. 1 citovaného ustanovenia), alebo ak ide o drobný spor a trovy konania sú neprimerané voči pohľadávke (ods. 2 citovaného ustanovenia). S ohľadom na skutočnosť, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil výlučne na použití § 150 ods. 1 OSP, je potrebné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej praxe aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú splnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania úspešnému účastníkovi celkom alebo sčasti neprizná. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu, čo musí vyplývať i z odôvodnenia rozhodnutia. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, súd bežne prihliada jednak na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania, ako aj na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku a na postoj účastníkov v priebehu konania. Nepriznať hoci len čiastočne náhradu trov konania úspešnému účastníkovi možno len za predpokladu, že v konkrétnej veci možno od takéhoto úspešného účastníka spravodlivo požadovať, aby (hoci len čiastočne) si sám hradil jemu vzniknuté trovy konania a to práve z konkrétne uvedených a existujúcich dôvodov hodných osobitného zreteľa. Je preto potrebné, aby skutkové okolnosti, v ktorých sa vidí naplnenie dôvodu hodného osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, boli preukázané a to zo všetkých aspektov, ktoré sú podľa ustálenej praxe všeobecných súdov relevantné. V prejednávanej veci niet sporu o tom, že predmetom konania bol návrh navrhovateľky, ktorým žiadala, aby súd jej povolil zaplatiť dlh vo výške 1.917 eur, ktorý má voči odporcovi v 50 eurových mesačných splátkach. Preskúmavaným rozsudkom súdu prvého stupňa bol návrh navrhovateľky právoplatne zamietnutý, čo znamená, že odporca mal v konaní plný úspech, čím bol daný dôvod pri rozhodovaní o náhrade trov konania pre postup podľa § 142 ods. 1 OSP a teda pre priznanie odporcovi náhrady trov konania potrebných na účelné bránenie jeho práva proti v konaní neúspešnej navrhovateľke. Na rozdiel od súdu prvého stupňa odvolací súd nezdieľa jeho právny záver, že v konaní bolo preukázané, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania odporcovi v zmysle § 150 ods. 1 OSP. V tomto smere prvostupňovým súdom predkladané dôvody posudzované vo svetle zhora nastolených aspektov nemajú totiž intenzitu dôvodov hodných osobitného zreteľa, keď s ohľadom na okolnosti daného prípadu ako i charakter konania tieto nemožno považovať za osobitne výnimočné tak, ako na to správne vo svojom odvolaní poukazoval i odporca, ktorého argumentáciu uvádzanú v jeho odvolaní si osvojil i odvolací súd a ako to odvolací súd konštatoval už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí. Trovy konania odporcu v danej veci pozostávali z trov právneho zastúpenia pri spôsobe a určení výšky ktorých bolo potrebné postupovať podľa vyhl. č. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení do 30. 06. 2013 (ďalej len vyhláška). Tieto boli reprezentované odmenou advokáta určenej podľa tarifnej hodnoty veci a počtu úkonov právnych služieb. Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za každý z úkonov právnej služby bolo potrebné postupovať podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky, pretože hodnotu práva uplatneného navrhovateľkou v konaní nemožno vyjadriť v peniazoch (predmetom konania bolo povolenie splátok, a teda nešlo o žalobu na plnenie ani opakujúce sa plnenie) a teda odmena za 1 úkon právnej služby je preto 1/13 z výpočtového základu, ktorá v roku 2013 predstavovala sumu 60,07 eura, tak ako si to správne uplatnil i odporca vo vyčíslení trov právneho zastúpenia (čl. 54 spisu). Pri dvoch úkonoch právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia dňa 22. 04. 2013 a účasť na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 30. 04. 2013 podľa § 14 ods. 1 písm. a/, c/ vyhlášky) odmena právneho zástupcu odporcu takto činila 120,14 eura (2 x 60,07 eura). V zmysle § 15 písm. a/ a § 16 ods. 3 vyhlášky právnemu zástupcovi odporcu popri nároku na odmenu patrí aj náhrada hotových výdavkov za 2 úkony právnej služby po 7,81 eura, t. j. vo výške 15,62 eura. Právnemu zástupcovi odporcu takto prináleží odmena a náhrady v úhrnnej výške 135,76 eura (120,14 eura + 15,62 eura). Keďže právny zástupca odporcu podľa osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty je platiteľom dane z pridanej hodnoty (ďalej DPH) podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o 20 % DPH, ktorú je povinný platiť podľa osobitného predpisu, a ktorá v danom prípade predstavuje sumu 27,15 eura. Takto zistenú náhradu trov konania odporcu v celkovej výške 162,91 eura je navrhovateľka povinná zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu (§ 149 ods. 1 OSP) do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že pokiaľ si právny zástupca odporcu uplatnil i odmenu za úkon právnej služby a to písomné podanie zo dňa 24. 09. 2013 - odvolanie voči uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 03. 04. 2013 č. k. 15C/122/2013-22, ktorým bolo nariadné predbežné opatrenie, o náhrade trov odvolacieho konania v súvislosti s predbežným opatrením bolo už právoplatne rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 06. 2014 č. k. 25Co/456/2014-88. Týmto rozhodnutím bolo odvolanie odporcu odmietnuté a odvolací súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Za danej situácie tak nebolo možné opätovne rozhodovať o trovách konania za totožný úkon právnej služby. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania podľa § 220 OSP zmenil spôsobom uvedeným v enunciáte tohto uznesenia, keď neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 2 OSP a to s ohľadom na čiastočný úspech každého z účastníkov v odvolacom konaní. Predmetom odvolacieho konania bolo len rozhodovanie o trovách prvostupňového konania, ktoré si odporca uplatnil vo výške 269,71 eura, pričom mu bola priznaná náhrada trov konania vo výške 162,91 eura, čo potom znamená, že odporca bol v odvolacom konaní úspešný v rozsahu 60 % a navrhovateľka v rozsahu 40 %. Miera čistého úspechu odporcu v odvolacom konaní tak zodpovedá 20 %. V odvolacom konaní trovy odporcu pozostávali z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (podanie odvolania zo dňa 21. 05. 2013) po 11,62 eura (1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky pri tarifnej hodnote odvolacieho konania 269,71 eura) a náhrady hotových výdavkov v sume 7,81 eura (§ 15 písm. a/, § 16 ods. 3 vyhlášky), obe zvýšené o sumu 3,88 eura ako 20 % DPH, t. j. v úhrnnej výške 23,31 eura. Vychádzajúc z miery čistého úspechu odporcu v odvolacom konaní, zodpovedajúcej 20 %, preto z takto zistených trov odporcu v odvolacom konaní zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 4,66 eura (20 % zo sumy 23,31 eura) a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia právneho zástupcovi odporcu v intenciách § 149 ods. 1 OSP. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.