Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 25CoP/25/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113204155 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4113204155.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členov senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Soni Vackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú Q. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny U., pracovisko Q. G., dieťa rodičov: matka: G.. F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXXX/X Q. G., zastúpená Advokátskou kanceláriou Čibrik&Blazsek, s.r.o., so sídlom Hlavná 14, Šaľa a otec: H. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XX Q. G., o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 04. novembra 2015 č.k. 26P/73/20135-413, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 24P/210/2012-22 zo dňa 25. 09. 2012 v časti týkajúcej sa výživného tak, že znížil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Q. nar. XX. XX. XXXX zo sumy 150 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne, počnúc od 08. 02. 2013 a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). Konštatoval, že výživné bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu v Nitre v rozvodovom konaní zo dňa 25. 09. 2012 č.k. 24P/210/2012-22 a otcovi maloletej Q. bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 150 eur mesačne. V tomto čase otec maloletej mal príjem vo výške 281,48 eur, avšak sám uviedol, že je schopný brigádnicky si privyrobiť mesačne v rozmedzí 700 až 800 eur po dobu 7 až 8 mesiacov. Matka maloletej mala príjem 203,49 eura a invalidný dôchodok vo výške 186 eur. Otec sa návrhom na zníženie výživného domáha z dôvodu nedostatočného príjmu, ktorý má vo výške 302,72 eur mesačne a vysokých výdavkov s tým, že prestal brigádnicky pracovať z dôvodu zdravotných problémov. Po vykonanom dokazovaní konštatoval, že návrh otca na zníženie výživného bol čiastočne dôvodný, nakoľko v čase poslednej úpravy vychádzal z príjmu, ktorý si zvýšil brigádnickou činnosťou o 700 až 800 eur mesačne, pričom v čase podania návrhu otca na zníženie výživného bol jeho príjem 303 eur, na strane otca nedošlo k zmene jeho zdravotného stavu, nakoľko z predložených lekárskych správ nebolo zistené, či došlo k zhoršeniu zdravotného stavu , avšak v každej lekárskej správe je uvedené, že vzhľadom na zdravotný stav otca mu nedoporučujú vykonávať ťažkú fyzickú prácu a prácu vo vlhkom prostredí. S poukazom na zdravotný stav otca, lekárske správy znížil súd prvej inštancie výšku výživného na maloletú Q. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne s tým, že táto výška je v súčasnej dobe v schopnostiach a možnostiach otca a tiež s prihliadnutím na vek mal. Q., ktorá navštevuje strednú školu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. 06. 2016, ďalej len „OSP“), nakoľko ide o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu. 2/ Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním matka maloletej Q.. Dôvodila nesprávnosťou rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu. Namieta, že na strane otca dieťaťa nedošlo k žiadnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Návrh otca považuje iba za jeho snahu dosiahnuť reparáciu pôvodného rozsudku, s ktorým sa nestotožnil. Podľa jej tvrdenia, otec dieťaťa aj v súčasnej dobe má príjem taký, ako mal počas trvania manželstva. V rozvodovom konaní preukázala, že reálny mesačný príjem a oficiálny mesačný príjem navrhovateľa nekorešpondovali a tieto príjmy nekorešpondujú ani v súčasnosti. Otec maloletej Q. je i naďalej zamestnaný u toho istého zamestnávateľa, pracuje na tom istom pracovnom zaradení. Poukázala, že otcove majetkové pomery sa zlepšili a to titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a s tým súvisiacim predajom spoločnej nehnuteľnosti, z ktorého bola otcovi vyplatená suma 15 230 eur, ktorý príjem súd nebral do úvahy. Namieta, že otec dieťaťa nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by nemal aj v čase rozvodu manželstva, nedošlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Naopak, k zmene pomerov došlo na strane maloletej Q., u ktorej sa so zvyšujúcim vekom zvyšujú aj výdavky na jej výchovu a výživu, čo v konečnom dôsledku skonštatoval aj súd v odôvodnení rozsudku. Poukázala na skutočnosť, že sama je invalidnou dôchodkyňou, avšak aj napriek tomu sa snaží zabezpečiť dcére maximálny možný životný štandard, snaží sa a pracuje a dosahuje vyšší príjem, ako má byť oficiálny príjem otca. Navrhuje preto zrušiť napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a návrh otca na zníženie výživného zamietnuť. 3/ Otec maloletej Q. vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že absolútne nesúhlasí s tvrdením matky, že sa snaží iba o reparáciu pôvodného rozsudku o výživnom. Jeho zdravotný stav sa výrazne zhoršil, má zakázanú namáhavú prácu so zdvíhaním ťažkých bremien a v chladnom a vlhkom prostredí. Práve z tohto dôvodu nie je schopný zadovažovať si iný príjem popri práci, ktorú vykonáva. Nie je pravdou tvrdenie matky, že popri práci brigádnicky pracuje a takto si zvyšuje príjem. Jeho skutočným a jediným príjmom je príjem zistený v konaní. K jej tvrdeniu, že sa jeho majetkové pomery zlepšili v dôsledku vyplatenia sumy 15230 eur titulom vyporiadania BSM iba dodal, že i matka dostala titulom predaja domu vyplatenú sumu, taktiež došlo aj na jej strane k zvýšeniu príjmov. Prehlásil, že nie je v jeho schopnostiach platiť vyššie výživné. Námietky uvádzané matkou v odvolaní sú tvrdeniami, ktorými sa podrobne zaoberal súd v priebehu celého konania a dokazovania, súd sa s nimi vo svojom rozhodnutí vysporiadal, preto navrhuje potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie. 4/ Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny U., pracovisko Q. G. v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. 5/ Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, neviazaný dôvodmi odvolania (§ 66 zákona číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“), neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie matky dieťaťa nie je dôvodné a preto napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 6/ Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku zákonom č. 161/2015 Z.z., účinnom od 01. 07. 2015 (ďalej len „CMP“). Podľa ustanovenia § 395 ods. 1 CMP, ak ustanovenie § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutie jeho účinnosti. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 7/ Predmetom tohto konania je návrh otca maloletej Zuzany, doručený súdu prvej inštancie dňa 08. 02. 2013, ktorým sa domáha zníženia jeho vyživovacej povinnosti zo sumy 150 eur na sumu 50 eur mesačne. Návrh zdôvodnil jeho príjmom, ktorý je na úrovni minimálnej mzdy, t.j. v sume 303,72 eura. Súd prvej inštancie po vykonanom rozsiahlom a dlhotrvajúcom dokazovaní znížil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Q. zo sumy 150 eur na sumu 120 eur mesačne dôvodiac jeho nepriaznivým zdravotným stavom a s tým súvisiacim znížením jeho príjmu. Matka maloletej nesúhlasí so znížením výživného dôvodiac, že tieto zdravotné problémy boli na strane otca dieťaťa i v čase rozvodového konania a teda nedošlo k žiadnej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného. Kolízny opatrovník s rozsudkom súdu prvej inštancie súhlasí a navrhuje ho ako vecne správny potvrdiť. 8/ Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (zákon číslo 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodiča žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 9/ Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10/ V danej veci súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok aj v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje. 11/ Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd iba dodáva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia súdu. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov, ktorá trvá až do doby, kým dieťa nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov, uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť, počas ktorej trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa akceptuje štúdium. Pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa (pojem „sústavná príprava na povolanie“) a vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom nezaniká po dobu štúdia, pokiaľ v ňom dieťa riadne pokračuje a to až do jeho dokončenia. Schopnosť dieťaťa samo sa živiť nezávisí teda ani od dosiahnutia určitej vekovej hranice, napr. plnoletosti, ale iba od toho, či dokáže svoje potreby samostatne z vlastných zdrojov uspokojovať. 12/ Kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa pri rešpektovaní zásady, že na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj dieťa a to v pozitívnom i negatívnom zmysle. Výživné určené dieťaťu slúži na uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrnuté v tom je aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa. Pri hodnotení majetkových potrieb rodičov treba zohľadniť a posudzovať nielen tieto pomery podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej hodnoty majetku, ktorého prejavom môže byť napr. i nákladný spôsob života. 13/ Ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine ukladá súdu povinnosť, aby pri rozhodovaní o určení výšky výživného prihliadal nielen na oprávnené a odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej osoby, ktoré schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti, ktoré sú dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej povinnej osoby, zdravotným stavom, vlohami, nadaním nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Za situácie, že vykonaným dokazovaním na súde prvej inštancie bolo jednoznačne preukázané, že u otca detí došlo k podstatnej zmene pomerov, súvisiacej s podstatným poklesom jeho príjmu, a to v dôsledku zníženia príjmu z brigádnickej činnosti, ktorú nemôže vykonávať pre jeho nepriaznivý zdravotný stav, ktorá skutočnosť bola lekárskymi správami preukázaná, ďalej s prihliadnutím na okolnosť, že má pravidelný príjem, ktorý mal i v čase rozvodového konania, avšak nebol preukázaný ďalší príjem z jeho brigádnickej činnosti, dospel odvolací súd k záveru o opodstatnenosti jeho návrhu na zníženie výživného na maloletú Q.. K námietkam matky dieťaťa, že otcovi sa v dôsledku vyporiadania BSM (predaja nehnuteľnosti a vyplatenia kúpnej ceny v sume 15 230 eur zlepšili majetkové pomery, odvolací súd iba poznamenáva, že taktiež matke musela byť z dôvodu predaja nehnuteľnosti, ktorá bola v BSM, vyplatená kúpna cena, z ktorého dôvodu nie je možné jednostranne poukazovať iba na zvýšenie majetkových pomerov otca. K námietke matky, uvedenej v podanom odvolaní, ktorou namieta, že u otca dieťaťa nedošlo od rozvodu do podania návrhu na zníženie výživného k žiadnej zmene pomerov, odvolací súd iba dodáva, že vzhľadom k tomu, že v rozvodovom konaní otec súhlasil s výživným v sume 150 eur za situácie, že sám uviedol a priznal príjem z brigádnickej činnosti (ktorý nie je možné preukázať) a teda nebol zohľadnený jeho zdravotný stav a tiež s poukazom na vyjadrenie MUDr. C. T., urologická ambulancia zo dňa 12. 10. 2015, v ktorom potvrdil zhoršenie zdravotného stavu otca a tiež s poukazom na ďalšie lekárske správy, nie je možné námietku matky v tomto smere akceptovať a je nevyhnutné považovať ju iba za účelovú. Z týchto dôkazov jednoznačne vyplýva, že k zhoršeniu zdravotného stavu u otca maloletého dieťaťa došlo, ktorá skutočnosť má za následok splnenie podmienky pre zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Otec dieťaťa v dôsledku tohto zhoršeného zdravotného stavu si nedokáže privyrobiť také množstvo finančných prostriedkov, ako to bolo v čase rozvodu manželstva rodičov maloletej Q.. Okrem toho odvolací súd poznamenáva, že pre rozhodnutie súdu sú dôležité skutkové zistenia a posúdenie skutkového stavu veci v čase rozhodovania a nie v čase podania návrhu. 14/ Z uvedených dôvodov preto odvolací súd konštatuje splnenie podmienok pre zníženie výživného na maloletú Q., keďže na strane otca došlo k podstatnej, dlhotrvajúcej zmene pomerov. Z tohto dôvodu predo napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 15/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).