Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 5Co/734/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113214217 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4113214217.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: Československá obchodní banka, a.s., so sídlom v Prahe 5, Radlická 333/150, Česká republika, zastúpený Mgr. Petrom Olejárom, euroadvokátom so sídlom v Bratislave 1, Mikulášska 29, proti žalovanému: D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., A. Q. XXX/XX, o zaplatenie sumy 46.692,33 Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 14. mája 2015, č. k. 25C/195/2015-128, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.1. Okresný súd Nitra (do 30.6.2016 ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a od 1.7.2016 ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ ) rozsudkom zo dňa 14. mája 2015, č. k. 25C/195/2015-128 návrh zamietol (ďalej len „žaloba“ v zmysle § 131 CSP) a odporcovi (ďalej len „žalovaný“ v zmysle § 60 CSP) nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil podľa ustanovení § 3 ods. 1, § 51, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2 a 5, § 54 ods. 1, 2, § 101, § 488, § 517 ods. 2, § 559 ods. 1 a § 657 Občianskeho zákonníka, ako aj podľa ustanovení § 3 ods. 3 a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. 1.2. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou doručenou dňa 29.04.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 46.692,33 Kč s úrokom a úrokom z omeškania z titulu neuhradenej zmluvy o úvere. 2.1. Z vykonaného dokazovania prvoinštančný súd zistil, že účastníci (ďalej len strany sporu v zmysle § 60 CSP) dňa 18.12.2007 v Českej republike uzavreli zmluvu o úvere podľa § 497 a nasledujúcich českého Obchodního zákonníka č. 513/1991 Sb. Žalobca sa domáhal od žalovaného žalobou zo dňa 29.04.2013 úhrady nesplateného úveru v sume 23.364,94 Kč, nesplatených poplatkov v sume 1.695 Kč, nesplateného úroku v sume 12.746,12 Kč, nesplateného úroku z omeškania k 12.02.2013 v sume 8.886,27 Kč s 13,40 % úrokom a 7,50 % úrokom z omeškania od 13.02.2013 zo sumy 23.364,94 Kč, resp. 25.059,94 Kč. 2.2. Žalovaný prestal úver splácať a pohľadávka sa ku dňu 18.06.2009 stala splatná. Dátum splatnosti uvádzal sám žalobca. Súd žiadal žalobcu o špecifikáciu výpočtu vyčísleného úroku a úroku z omeškania, teda špecifikáciu žalobného návrhu, čo však neurobil. Žalobca poukazoval na históriu platieb žalovaného, čo je listinný dôkaz nie vyjadrenie účastníka na pokyn súdu. Samotný listinný dôkaz bol pre drobné písmo nečitateľný (na jednej strane boli štyri strany histórie platieb). Odkaz na listinný dôkaz - výpis z účtu nie je špecifikáciou žalobného návrhu (uznesenie KS v Nitre zo dňa 28.11.2012 sp. zn. 6Co/156/2012). Súd dal možnosť sa žalobcovi či jeho právnemu zástupcovi sa k veci ústne vyjadriť, dokonca o to súd žiadal, ale žalobca to cestou právneho zástupcu toto odignoroval. 3.1. Pokiaľ ide o rozhodné právo, ktoré bolo v danom prípade potrebné aplikovať v danej veci na skutkový stav, uviedol, že zmluvné strany si môžu pre riešenie právnych vzťahov zo zmluvy zvoliť právo rozhodné. Pri voľbe práva je však stanovené obmedzenie európskym medzinárodným právom súkromným z dôvodu nutnosti ochrany spotrebiteľa (Rímska zmluva, článok 5). Cieľom týchto ustanovení je ochrana slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa. Voľba práva podľa článku 3 nesmie spotrebiteľa zbavovať ochrany ktorú mu poskytujú imperatívne ustanovenia práva zeme, v ktorej má spotrebiteľ obvyklé bydlisko. Vždy rozhodné je to právo, ktoré zaisťuje pre spotrebiteľa výhodnejšiu ochranu. Ak si strany nezvolia právo, alebo je nutná ochrana spotrebiteľa rozhodné je právo obvyklé bydliska spotrebiteľa. Súd skúmal, ktoré právo je pre žalovaného ako spotrebiteľa výhodnejšie. Aj v prípade pochybností o obsahu zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší, teda či zvolené právo -český obchodný zákonník, alebo slovenské právo. 3.2. Spory týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľských úveroch sú občianskoprávnymi vecami a podstata vzťahu založeného poskytnutím spotrebiteľského úveru je občianskoprávna (uznesenie Krajského súdu č. k. 6Co/56/2011-86 z 29.03.2011). Skutočnosť, že zvolené právo je pre žalovaného ako spotrebiteľa nevýhodnejšie potvrdzuje i rozhodnutie NS Českej republiky, ktoré uprednostňuje české obchodné právo pred českým občianskym právom, pričom pre spotrebiteľa je to zjavne nevýhodné. Podľa rozhodnutia NS ČR premlčanie z českého občianskeho práva nemožno považovať za ustanovenie na ochranu spotrebiteľa. Za rozhodné právo tak súd ustálil právo bydliska žalovaného, teda slovenské právo. V zmysle nariadenia rady (ES) č. 44/2001 má vo veci právomoc súd SR, keď vec sa riadi právnymi normami Slovenskej republiky. Súd posudzoval vzťah podľa Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že pre žalovaného ako spotrebiteľa je výhodnejšie Slovenské právo potvrdzuje aj rozsudok NS SR sp. zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015. 4.1. Vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, bolo potrebné na takýto právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona o ochrane spotrebiteľa. 4.2. Súd konštatoval, že je príkry rozpor medzi podmienkami, ktoré pre žalovaného zo zmluvy vyplývajú v prípade, že by išlo o obchodnoprávny vzťah, a ak by išlo o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže podľa Obchodného zákonníka sú obchodné podmienky prísnejšie ako podľa Občianskeho zákonníka, napr. ohľadne premlčania, výšky úrokov, zmluvnej pokuty. Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden logický právny záver, prečo by mala byť zmluva uzatváraná podľa Obchodného zákonníka. Žalovaný nebol podnikateľ a peniaze neboli poskytované pre podnikateľské účely. Občiansky zákonník (aj český občanský zákoník) má dostatočné množstvo ustanovení, ktoré v plnej miere mali možnosť upraviť vzťahy medzi účastníkmi, konkrétne § 657 a nasl. O.z. .Spory týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľských úveroch sú občianskoprávnymi vecami a podstata vzťahu založeného poskytnutím spotrebiteľského úveru je občianskoprávna (uznesenie Krajského súdu č.k. 6Co/56/2011-86 z 29.03.2011). 5.1. Ďalej uviedol, že široká ochrana spotrebiteľa je garantovaná už smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa spotrebiteľom predkladajú tak, že sú predformulované a spotrebiteľ spravidla ich obsah nemení. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami z úradnej moci súdu sa tak týka rozmanitých zmluvných vzťahov, vrátane úverov, ktoré nemožno zaradiť do kategórie spotrebiteľských úverov, teda spotrebiteľ má právo na ochranu voči neprijateľným zmluvným podmienkam, aj tým ktoré nie sú v Občianskom zákonníku, alebo zákone o spotrebiteľských úveroch kogentne upravené tak ako je tomu v súčasnosti. 5.2. Poukázal na to, že základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v § 52 a nasledujúcich. Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. 5.3. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa 30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7 CoE 34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z 10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu. 6. Vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na takýto právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona o ochrane spotrebiteľa. 7.1. Súd prvej inštancie sa zaoberal ďalšou otázkou, či sa má postupovať podľa Obchodného či Občianskeho zákonníka. Žalobca nevysvetlil v čom by mal žalovaný ako spotrebiteľ výhodu pri posudzovaní veci podľa Obchodného zákonníka a podľa súdu takýto fakt ani neexistuje. Úmyslom zákonodarcu bolo sústrediť úpravu spotrebiteľských práv do Občianskeho zákonníka a nie do Obchodného zákonníka. Veriteľovi nič nebránilo v postupe podľa Občianskeho zákonníka keďže žalovaný nie je podnikateľ. Žalobca nemôže tvrdiť, že v občianskom práve nie je ustanovenie podľa ktorého by zmluvný vzťah uzavreli. Súd už poukazoval na § 657 O.z. Oveľa prísnejšie a tvrdšie sú úpravy vzťahov podľa Obchodného zákonníka. Úroky je možné si uplatňovať i po skončení zmluvy do úplného splatenia, podľa Občianskeho zákona do skončenia zmluvy, zmluvné pokuty sú možné vo vyššej miere ako podľa Občianskeho zákonníka. 7.2. Premlčacia doba je o rok kratšia v Občianskom zákonníku ako v Obchodnom. Podľa súdu je toto jasný dôvod výhodnejšej úpravy ako u Obchodného zákonníku. Tento inštitút slúži k ochrane spotrebiteľa. Dlžník má tak väčšiu právnu istotu. Vie, že veriteľ si môže bez námietky premlčania uplatniť voči nemu pohľadávku do troch rokov a nie až do štyroch od jej splatnosti. Kratší čas znamená menšie riziko straty podkladov, možnosť pamätať si svedkov, resp. konkrétne situácie. Teda väčšia ochrana spotrebiteľa. V konečnom rade neprichádza k väčšiemu navýšeniu pohľadávky do uplatnenia si na súde. V slovenskom práve bola napríklad upravená trojročná doba na uplatnenie si pohľadávky voči spotrebiteľovi v exekúcii v § 61b ods. 2, 3 exekučného poriadku (nemožno vykonať exekúciu na vymoženie príslušenstva pohľadávky priznanej exekučným titulom) na rozdiel od iných exekučných konaní. Doba uplatnenia má teda preukázateľne význam pre spotrebiteľa. Premlčanie má v každom prípade väčší vplyv na dlžníka, ako na veriteľa. Spotrebiteľ je vždy dlžník. Súd mal teda za to, že rozhodné právo vo veci účastníkov, ako právo obvyklé bydliska spotrebiteľa je občianske právo SR. 8. V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na zistené skutočnosti súd žalobu zamietol. Spotrebiteľský charakter zmluvy predurčuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka aj na posúdenie premlčania i z právneho vzťahu, ktorý je podľa Obchodného zákonníka absolútny obchod. 9. Na ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliada súd i v prípade zmluvných vzťahov vzniknutých pred kodifikáciou uvedeného zákonného ustanovenia. Podľa § 52 ods. 2 veta tretia O.z. všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto normy nadobudli účinnosť 01.05.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Aj v prípade pochybností o obsahu zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Žaloba bola podaná 29.04.2013 a k splatnosti dlhu došlo dňa 18.06.2009. Súd mal za to, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu sa riadi Občianskym zákonníkom a je premlčaný. Premlčacia doba podľa zákona je trojročná. Od splatnosti dlhu do podania žaloby uplynuli viac ako tri roky. Na premlčanie prihliadal s poukazom na ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. 10. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému nepriznal náhradu trov konania, keďže mu žiadne trovy nevznikli. 11. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 písm. d /a f/ OSP, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 12. Poukázal na to, že v podaní zo dňa 23.04.2015 právny zástupca žalobcu špecifikoval žalovanú sumu ako aj spôsob výpočtu úrokov, špecifikoval požadované poplatky a predložil súdu historický výpis splátok. Spôsob nárastu zmluvných úrokov ako aj úrokov z omeškania vyplýva aj z „tabuľkového výpisu“, ktorý zaslal žalobca spolu so žalobou. Má za to, že svoj nárok dostatočne preukázal. 13. Predmetný právny vzťah sa spravuje právnym poriadkom Českej republiky. Svoje tvrdenia opiera o čl. 3 ods. 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej len „Dohovor“), podľa ktorého sa zmluva spravuje právnym poriadkom , ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok , ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť. Žalobca má za to, že táto voľba spĺňa aj podmienky pre voľbu práva pri spotrebiteľských zmluvách uvedené v článku 5 Dohovoru. 14. Vzhľadom na skutočnosť, že Zmluva bola uzatvorená podľa českého práva, v Českej republike, žalobcom je česká právnická osoba a žalovaný v tej dobe mal obvyklý pobyt v Českej republike, je jasné, že najužšia väzba je s českým právom. Z toho vyplýva, že aj keby nebola dojednaná voľba práva, rozhodným právom je český právny poriadok a nie právo obvyklého bydliska spotrebiteľa, ako uvádza okresný súd. 15. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o právny vzťah, ktorý vznikol z úverovej zmluvy, pričom úverová zmluva je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ zák. č. 513/1991 Zb. absolútnym obchodom, predmetný záväzkový vzťah sa riadi ustanoveniami obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. 16. Ustanovenia občianskeho zákonníka alebo špeciálnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách, adhéznym zmluvách, zneužívajúcich klauzulách a iných ustanoveniach smerujúcich k ochrane spotrebiteľa sa však použijú vždy, ak je to v prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom (§ 261 ods. 4 zák. č. 513/1999 Sb.). 17. V otázke posúdenia problematiky premlčania v spotrebiteľských zmluvách uzatvorených podľa obchodního zákoníku Českej republiky sú právna prax a ustálená judikatúra jednoznačné. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Cdo 3337/2010 zo dňa 24.07.2012, v ktorom, okrem iného, uviedol, že úprava premlčania nie je úpravou, ktorá smeruje k ochrane spotrebiteľa; odlišne stanovená dĺžka premlčacej doby v občianskom a obchodnom zákonníku je iba výsledkom rôznych legislatívnych procesov, z ktorých však žiadny nesmeruje k ochrane slabšej strany (spotrebiteľa). Premlčanie pôsobí voči obom stranám rovnako, z komplexnej úpravy premlčania v každom z týchto zákonov nemožno považovať len niektoré z nich za výhodnejšie pre spotrebiteľa. Navyše, ustálená súdna prax v Českej republike neuprednostňuje používanie Občianskeho zákonníka pred Obchodným zákonníkom v spotrebiteľských veciach. 18. Poukázal na konštatovanie súdu, že právom rozhodným vo veci účastníkov je právo obvyklé bydliska spotrebiteľa, a to občianske právo SR. Ak sú na predmetný právny vzťah aplikuje čl. 7 Dohody s odvolaním sa na imperatívnu normu, a to § 52 ods. 2, rozhodným je naďalej české právo, a len na predmetnú situáciu (ktorú okresný súd vníma ako väčšiu ochranu spotrebiteľa-premlčanie) by sa použilo právo SR. Toto odôvodnenie považuje odvolateľ za zmätočné. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. 19. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 21. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 OSP) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario a § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil. 22. Súd prvej inštancie rozhodol, vyniesol napadnutý rozsudok v tejto veci za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“, ktorý bol účinný do 30.06.2016, keďže bol zrušený v ustanovení § 473 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1. júla 2016 (§ 474 CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 23. Podľa Čl. 1, § 1 ods. 1 zákona č. 125/2015 z 18. novembra 2015, o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „návrh“, „navrhovateľ“, „odporca“, „účastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci aj „žaloba“, „žalobca“ , „žalovaný“, „strana“. Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „súd prvého stupňa“ alebo „súd druhého stupňa“, rozumie sa tým podľa povahy veci „súd prvej inštancie“ alebo „súd druhej inštancie“ (ods. 2 citovaného ustanovenia). Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianske súdne konanie“, rozumie sa tým podľa povahy veci „civilný proces“ alebo „správny súdny proces“ (ods. 3 citovaného ustanovenia). Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianskoprávne konanie“, rozumie sa tým „civilný proces“ (ods. 4 citovaného ustanovenia). 24. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 25. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 2 CSP vychádza zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. 26. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval právne predpisy a vo veci aj v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje s presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení výroku o zamietnutí žaloby, na ktoré v celom rozsahu odkazuje. 27. Na margo vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku odvolací poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny predpis alebo ak síce použil správny predpis, nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery. 28. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou odvolateľa, že súd prvej inštancie na predmetný záväzkový vzťah mal aplikovať české hmotné právo, konkrétne ustanovenia zákona č. 513/1991 Sb. Obchodní zákoník, keďže žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere, ktorá je absolútnym obchodom a ako zmluvný typ je upravená v uvedenom českom obchodnom zákonníku. 29. Námietka odvolateľa o aplikácii českého práva a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (RÍM I.) je nedôvodná z dôvodu, že podľa čl. 28 tohto nariadenia sa nariadenie vzťahuje na zmluvy uzavreté po 17. decembri 2009. V prejednávanom prípade strany sporu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 20. 12. 2007. 30. V danom prípade bol dôvod postupovať podľa § 10 ods. 4 zákona č. 97/1963 Zb. zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého záväzkové vzťahy súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou sa spravujú slovenským právnym poriadkom, ibaže právo, ktoré by bolo inak rozhodné, poskytuje spotrebiteľovi lepšiu ochranu jeho práva. 31. Za stavu, ak Dohoda o práve Českej republiky je upravená vo všeobecných obchodných podmienkach ČSOB (spoločné ustanovenia), ktoré nie sú individuálne dojednané a ani osobitne podpísané žalovaným, potom je takáto dohoda o aplikácii práva Českej republiky neplatná podľa § 39 OZ. 32. Aj v prípade, že by si zmluvné strany (strany sporu v tomto konaní) platne zvolili právo, bol by namieste postup podľa § 9 ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb., podľa ktorého ak si účastníci spotrebiteľskej zmluvy zvolili právo, ktoré poskytuje spotrebiteľovi menšiu ochranu jeho práv ako slovenský právny poriadok, ich vzťahy sa spravujú slovenským právnym poriadkom. 33. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ treba podľa názoru odvolacieho súdu vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. 34. Odvolací súd poukazuje na to, že aj právna úprava v Občianskom zákonníku sa vzťahuje na obidve zmluvné strany v súlade s princípom rovnosti, avšak je citlivejšia k spotrebiteľovi a poskytuje mu väčšiu ochranu. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie , že na uvedený vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, keďže ide o spotrebiteľský úver. 35. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 36. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanovenie § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8MCdo13/2014 z 28.2.2015) . 37. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014 „Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.“ 38. Vzhľadom k hore uvedeným právnym záverom odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 39.1. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému (§ 396 ods. 1 , § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP) odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trov nevznikli. 39.2. Záberom odvolací súd poznamenáva, že od účinnosti zákona č. 1602015 Z.z. Civilný sporový poriadok, t.j. od 1. júla 2016, už súd nemôže konať s opatrovníkom za účelom doručovania, ktorý bol v konaní pribratý pred 1. júlom 2016, pretože v sporovom konaní bola prijatá striktná zásada, že každý si má strážiť svoj pobyt, a preto odpadol dôvod ustanovovať opatrovníka osobe, ktorej pobyt nie je známy. 40. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).