Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9Co/237/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113221847 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4113221847.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľa: E. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX, zastúpený KOTRUSZ - BENČÍK, s. r. o., so sídlom Nitra, Štefánikova 57, proti odporkyni: G.. C. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. Y., Q. XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 29. januára 2015 č. k. 18C/213/2013-204 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že o týchto rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 80 písm. c/ OSP, § 149 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že v danej veci sa súd zaoberal tým, či navrhovateľ má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, pričom mal za to, že navrhovateľ má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, nakoľko súdnym rozhodnutím by sa mohlo právne postavenie navrhovateľa zmeniť a mohlo by prísť k vykonaniu zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na LV číslo XXXX, v podiele 1/2-ice pre navrhovateľa a ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území L. Y.. Súd poukázal na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 1/2-ice, tak ako sa domáhal predmetným návrhom. V tomto smere súd poukázal predovšetkým na uzatvorené kúpne zmluvy, na základe ktorých prišlo ku kúpe nehnuteľností odporkyňou. So súhlasom navrhovateľa boli predmetné nehnuteľnosti zapísané na odporkyňu ako výlučnú vlastníčku z dôvodu, že na vyplatenie kúpnej ceny boli použité výlučne jej finančné prostriedky, ktoré získala predajom nehnuteľností, ktoré jej boli darované od jej rodičov. Súd poukázal ďalej i na R42/1972, keď vec, ktorá bola získaná za trvania bezpodielového spoluvlastníctva z prostriedkov patriacich výlučne jednému z manželov (napríklad z peňazí, ktoré mal už v dobe pred uzavretím manželstva alebo ktoré sám získal darovaním), sa nestáva predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, ale je vo výlučnom vlastníctve toho, kto ju takto získal. Vec získaná výmenou za vec, alebo z výťažku veci, ktorá bola vo vlastníctve jedného z manželov je naďalej vo vlastníctve tohto manžela, nakoľko ide o transformáciu toho istého majetku. Uviedol, že súdna prax dospela tiež k záveru, že do BSM nepatrí ani vec získaná (kúpou, výmenou) za prostriedky patriace do oddeleného majetku jedného z manželov. Nejde tu totiž o nadobudnutie nového majetku, ani o rozmnoženie už existujúceho majetku za trvania manželstva, ale o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu (vlastníctva) týchto vecí ako predmetu výlučného (oddeleného) vlastníctva jedného z manželov. V konaní navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že na výstavbu stavieb mali byť použité finančné prostriedky, ktoré majú tvoriť masu BSM, resp. že navrhovateľ sa pričinil vlastnými finančnými prostriedkami na výstavbe. Svoje tvrdenia v tom smere, že boli použité, čo i len sčasti prostriedky z BSM a vec by mala preto patriť do zaniknutého BSM účastníkov konania, navrhovateľ v konaní nepreukázal. Navrhovateľ tvrdil, že na stavbe nehnuteľností sa podieľal svojou prácou 80%, svoje tvrdenia tiež žiadnym kvalifikovaným spôsobom nepreukázal, nepreukázal, akým spôsobom sa mal podieľať na výstavbe nehnuteľností vlastnou prácou. Na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol iné návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré by prípadne potvrdili tieto skutočnosti. Na kolaudačnom rozhodnutí, ako i stavebnom povolení je uvedená odporkyňa. Navrhovateľ sa nikdy nedomáhal vyporiadania BSM ani po rozvode manželstva, svoj nárok si začal uplatňovať až keď začalo prebiehať konanie pod sp. zn. 14C 77/2012 o zrušenie podielového spoluvlastníctva k bytu zapísanému na LV č. XXXX, ktorý sa nachádza v katastrálnom území L.. Súd zároveň poukázal i na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/30/2013, z odôvodnenia ktorého vyplýva že odporca už v rámci konania 14C/77/2012 nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy o tom, že je spoluvlastníkom nehnuteľností k stavbám zapísaným na LV č. XXXX, ako i k pozemkom, ktoré v súčasnej dobe sú v katastri nehnuteľnosti vedené výlučne v prospech navrhovateľky. Z dôvodu, že navrhovateľ vo veci neuniesol dôkazné bremeno, súd nepovažoval návrh navrhovateľa za dôvodne podaný, a preto návrh v plnom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 3 OSP tak, že o týchto rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, domáhajúc sa ním zmeny napadnutého rozhodnutia a vyhovenia návrhu v celom rozsahu. V podanom odvolaní vytkol súdu prvého stupňa, že dospel k nesprávnym záverom ohľadne určenia predmetu konania, keď pri rozhodovaní v predmetnej veci vychádzal z nesprávnych skutkových zistení, kedy za predmet konania pokladal nehnuteľnosti netotožné s nehnuteľnosťami uvedenými v návrhu na začatie konania. Nehnuteľnosti, ktoré súd spomína v napadnutom rozsudku (orná pôda parc. č. 314/2 o výmere 1057 m2, zastavané plochy a nádvoria parc. č. 314/11 o výmere 161 m2 a zastavané plochy a nádvoria parc. č. 314/12 o výmere 27 m2) a kúpne zmluvy, ktorými došlo k nadobudnutiu týchto nehnuteľností a na podklade ktorých vydal súd svoje rozhodnutie, nie sú predmetom tohto konania, keď predmetom konania sú len stavby nadobudnuté vytvorením novej veci. Tieto nehnuteľnosti neboli a ani nemohli byť nadobudnuté na základe žiadnej kúpnej zmluvy, nakoľko ich s odporkyňou vytvorili - postavili počas trvania manželstva a to na pozemkoch, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy. Rozhodnutie súdu prvého stupňa teda vychádza z nesprávnych skutkových zistení, kedy súd dospel k nesprávnym záverom ohľadne predmetu konania. Ďalej uviedol, že keďže sa v predmetnom konaní domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli nadobudnuté počas trvania manželstva vytvorením novej veci, je v danom prípade daná vyvrátiteľná právna domnienka, že tieto nehnuteľnosti patria do BSM. Dôkazná povinnosť v danom prípade je z jeho strany splnená preukázaním momentu nadobudnutia nehnuteľností v čase trvania manželstva, keď bolo bez pochybností preukázané, že predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté - vytvorené počas trvania manželstva. Pokiaľ odporkyňa tvrdí, že na nadobudnutie predmetných nehnuteľností boli použité len jej výlučné prostriedky, je povinná tieto skutočnosti preukázať. Skutočnosť, že odporkyňa v minulosti nadobudla určité nehnuteľnosti takým spôsobom, že na ich kúpu použila výlučne vlastné finančné prostriedky, ktoré nepatrili do BSM, nemôže zakladať právnu domnienku, že všetok majetok nadobudnutý v dobe nasledujúcej po tejto kúpe, bol takisto nadobudnutý z jej výlučných finančných prostriedkov. Napriek týmto skutočnostiam, súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že on neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že na výstavbu stavieb mali byť použité finančné prostriedky, ktoré majú tvoriť masu BSM. Takéto rozhodnutie súdu predstavuje nesprávne právne posúdenie veci a zakladá odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ OSP. V prípade, ak odporkyňa nepreukáže, že predmetné nehnuteľnosti boli vytvorené výlučne z financií patriacich do jej výlučného majetku, predmetné nehnuteľnosti budú patriť do zaniknutého BSM. Nakoľko v lehote troch rokov od zániku BSM s odporkyňou nepodali návrh na vysporiadanie BSM a rovnako nedošlo ani k vzájomnej dohode o tomto majetku, predmetné nehnuteľnosti v súčasnosti patria do podielového spoluvlastníctva jeho a odporkyne v spoluvlastníckych podieloch vo veľkosti 1. Stavby, ktoré sú predmetom tohto konania, boli realizované niekoľko mesiacov, počas ktorých boli na ich realizáciu použité finančné prostriedky patriace do výlučného majetku odporkyne, ako aj finančné prostriedky získavané priebežne jeho zárobkovou činnosťou, teda patriace do BSM. S oboma druhmi financií (výlučnými aj z BSM) hospodárili obaja manželia spoločne. Tieto financie boli zmiešané, zlúčené do jednej masy, z tohto dôvodu nie je možné určiť, aké financie, resp. aká časť ktorých financií bola použitá na financovanie stavieb. Odporkyňa však napriek svojej dôkaznej povinnosti v rámci konania nepredložila žiadne dôkazy preukazujúce skutočnosť, že by nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, nadobudla z jej výlučného majetku. Odporkyňa v rámci konania predložila niekoľko zmlúv, ktorými sa snažila preukázať hodnotu financií získaných predajom majetku patriaceho do jej výlučného majetku, teda sa snažila preukázať, že v rozhodnom období disponovala dostatkom finančných prostriedkov, ktoré by teoreticky postačovali na nadobudnutie predmetných nehnuteľností. Je pravdou, že odporkyňa v rozhodnom období disponovala určitými vlastnými finančnými prostriedkami, avšak ich hodnota nebola v rámci konania preukázaná. Všetky zmluvy predložené odporkyňou považuje ako dôkazy za absolútne nedôveryhodné, nakoľko sú plné rozporov a sú zmätočné. Všetky dodatky k zmluvám, ktoré predložila odporkyňa, boli uzavreté s úmyslom obchádzať zákon a z tohto dôvodu sa jedná o absolútne neplatné právne úkony, pričom ich neplatnosť je spôsobená taktiež nedostatkom formy, ktorú zákon vyžaduje, a to je v danom prípade jednak osvedčenie podpisov zmluvných strán notárom, ako aj pevné spojenie so zmluvou. Vzhľadom k tomu, že všetky odporkyňou predložené dodatky sú neplatné, akékoľvek finančné prostriedky získané na základe uvedených dodatkov zakladajú bezdôvodné obohatenie, a teda sa nemôže jednať o peniaze získané transformáciou výlučného majetku odporkyne. Napriek dôkaznej povinnosti na strane odporkyne, on v rámci konania predložil dostatok dôkazov preukazujúcich skutočnosti svedčiace o jeho podiele na nadobudnutí nehnuteľností, či už finančnom, v podobe dokladov o kúpe materiálu, ako aj naturálnom, v podobe jeho pracovných výkonov. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa pochybil pri vyhodnocovaní dôkazov, kedy v rozpore so zákonom dospel k záveru, že skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi konania sporné (skutočnosť, že na vytvorení nehnuteľností sa podieľal vlastnou prácou), považoval za nepreukázané. Ďalej uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, že na kolaudačnom rozhodnutí, ako i na stavebnom povolení je uvedená odporkyňa, považuje za bezpredmetné. Táto skutočnosť nemôže mať žiaden vplyv na občianskoprávne vzťahy, nakoľko nemôže na jej základe dôjsť k modifikácii rozsahu BSM. Záverom uviedol, že by bolo absurdné domnievať sa, že by mal záujem na tom, aby predmetné nehnuteľnosti nadobudla odporkyňa do jej výlučného vlastníctva, pričom ani odporkyňa sa nikdy nesprávala tak, akoby mala záujem na nadobudnutí predmetných nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že súd prvého stupňa v rozsudku jasne vymedzil, že predmetom konania sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie L. Y. ako dom súpisné číslo XXX a garáž súpisné číslo XXX, teda stavby. Ide o predmet konania vymedzený v súlade s návrhom na začatie konania. Pokiaľ súd vykonával dokazovanie darovacou, resp. kúpnymi zmluvami, činil tak správne, na poukázanie toho, že v čase budovania stavieb disponovala dostatočnou hotovosťou, ktorá nespadala pod režim BSM. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 04. 04. 2013 sp. zn. 9Co/30/2013, v ktorom odvolací súd zaujal právny názor ohľadne všetkých nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie L. Y., teda aj pozemkov, aj stavieb, pretože všetky tieto nehnuteľnosti boli predmetom vzájomného návrhu. Veci získané výmenou za vec alebo z výťažkov veci, ktorá bola vo vlastníctve jedného z manželov, sú naďalej vo vlastníctve tohto manžela, nakoľko ide o transformáciu toho istého majetku. Pri tomto právnom názore sa nerozlišuje, či ide o vec, ktorá bola nadobudnutá zmluvou, alebo o vytvorenie novej veci. Námietky navrhovateľa, týkajúce sa neplatnosti kúpnych zmlúv, resp. ich dodatkov považuje za nedôvodné a najmä za bezvýznamné, vzhľadom na to, že predložením zmlúv preukázala rozsah jej finančnej hotovosti na stavbu domu a garáže. Tieto zmluvy v konečnom dôsledku preukazujú, že po vyplatení kúpnych cien za pozemky a starý dom disponovala finančnou hotovosťou v rozsahu 2.348.000 Sk na stavbu domu a garáže. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia, za splnenia podmienok § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a o tomto odvolaní rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil. Podaným návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 27. 06. 2013 sa navrhovateľ domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1, k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území L. Y., zapísaným na LV č. XXXX, a to domu so súpisným číslom XXX postaveným na parcele č. 314/11 a garáže so súpisným číslom XXX postavenou na parcele č. 314/12. Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že manželstvo navrhovateľa a odporkyne bolo právoplatne rozvedené dňa 29. 05. 2009 rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 17C/15/2009 zo dňa 18. 05. 2009. Počas trvania manželstva nadobudli s odporkyňou nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území L. Y., zapísané na LV č. XXXX ako dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele č. 314/11 a garáž so súpisným číslom XXX postavenej na parcele č. 314/12. Podľa údajov katastra, výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností je odporkyňa, a to napriek tomu, že tieto nehnuteľnosti tvorili predmet ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko boli nadobudnuté počas trvania manželstva, kedy sa s odporkyňou spoločne podieľali na stavbe týchto nehnuteľností. Nakoľko v lehote troch rokov od zániku BSM nebol podaný návrh na vyporiadanie BSM a rovnako nedošlo k vzájomnej dohode o tomto majetku, mali predmetné nehnuteľnosti patriť do podielového spoluvlastníctva jeho a odporkyne v rovnakom spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1. Z uvedeného dôvodu, jediná možnosť riešenia vzniknutej situácie je jej riešenie súdnou cestou, za súčasného splnenia existencie naliehavého právneho záujmu na ním požadovanom určení, nakoľko stav vlastníckych práv k týmto nehnuteľnostiam, zapísaný v katastri nehnuteľností, nezodpovedá skutočnému právnemu stavu a jeho právne postavenie ako podielového spoluvlastníka je neisté a bez autoritatívneho určenia súdu i naďalej neisté a sporné zostane. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Právna úprava bezpodielového spoluvlastníctva vychádza zo zásady, že majetok, ktorý manželia nadobudli za trvania manželstva, je ich spoločným vlastníctvom. Výnimky z tejto zásady sú uvedené buď priamo v zákone, alebo môžu byť uvedené v zmluve, ak ju zákon pripúšťa. Uzavretím manželstva vzniká možnosť spoločného nadobúdania veci manželmi, ktorá sa stáva realitou až existenciou určitej právnej skutočnosti, na základe ktorej dochádza k spoločnému nadobúdaniu vlastníckeho práva manželmi (napr. uzavretie zmluvy, vytvorenie veci, vydržanie vlastníckeho práva, príklep licitátora na dražbe). V prípade pochybností, či niektorá vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva alebo do výlučného vlastníctva niektorého z manželov, nemožno postupovať paušálne podľa toho, o akú vec ide. Predovšetkým je potrebné vziať do úvahy zákonné kritériá, ktoré určujú rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zákon pozná tri takéto kritériá: a) časové kritérium, pri ktorom sa skúma, kedy sa určitá vec nadobudla, b) kritérium spôsobu nadobudnutia určitej veci, pri ktorom sa skúma, ako určitú vec manželia nadobudli, c) kritérium spôsobu užívania veci, pri ktorom sa skúma, akým spôsobom sa určitá vec užíva (či je vec určená na užívanie obom manželom alebo len jedným z nich). Vo všeobecnosti platí a súdna prax jednotne vychádza z toho, že vec, ktorá bola nadobudnutá za trvania bezpodielového spoluvlastníctva z prostriedkov patriacich výlučne jednému z manželov (napr. z peňazí, ktoré mal už v čase pred uzavretím manželstva alebo ktoré sám získal darovaním), sa nestáva predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, ale je vo výlučnom vlastníctve toho, kto ju takto obstaral. Odlišné dôsledky však nastávajú v prípade, keď je síce kúpna cena úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, ale kupujúcimi sú obaja manželia a obaja jasne prejavia vôľu nadobudnúť kúpenú vec do bezpodielového spoluvlastníctva. V tomto prípade výlučne "investujúci" manžel nekupuje vec pre seba, ale prejavuje vôľu na obstaranie veci do bezpodielového spoluvlastníctva a druhý manžel toto akceptuje. Táto vôľa oboch manželov je potom rozhodujúca z hľadiska určenia, či vec patrí alebo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva. V prípade, že kúpna cena nehnuteľností bola celkom zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, ale kupujúcimi boli obaja manželia, ktorí obaja jasne prejavili vôľu nadobudnúť tieto nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva, je práve táto vôľa rozhodujúca z hľadiska určenia, či nehnuteľnosti patria alebo nepatria do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Trojročná lehota uvedená vo vyššie citovanom zákonnom ustanovení § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka má hmotnoprávnu povahu a zároveň ide o prekluzívnu lehotu sui generis. Do jej uplynutia sa musí buď uzavrieť dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, alebo podať žaloba na súde. Po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Z hľadiska posúdenia dôvodnosti podaného návrhu navrhovateľa bolo primárnym ustálenie toho, či na požadovanom určení má navrhovateľ naliehavý právny záujem, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 80 písm. c/ OSP, pričom odvolací súd, zhodne so súdom prvého stupňa, dospel k záveru, že existencia naliehavého právneho záujmu na navrhovateľom požadovanom určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je daná, keďže zmenu právneho postavenia navrhovateľa a zmenu zápisu v katastri nehnuteľností vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu, je možné v danom prípade docieliť len na základe rozhodnutia súdu. V prejednávanej veci bola nespornou skutočnosť, že na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie L. Y. je ako výlučná vlastníčka sporných nehnuteľností- domu so súpisným číslom XXX postavenom na parcele č. 314/11 a garáže so súpisným číslom XXX postavenej na parcele č. 314/12, zapísaná odporkyňa. Vychádzajúc z uvedenej skutočnosti, keď v súdenej veci je preukázané, že zápis na LV č. XXXX ohľadne sporných nehnuteľností (dom a garáž) svedčí v prospech odporkyne, súčasne vychádzajúc zo zásady, že údaje katastra sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak, je odvolací súd, zhodne so súdom prvého stupňa, toho názoru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom prejednávaných nehnuteľností, t. j. preukázania opaku zápisov v katastri nehnuteľností svedčiaceho v prospech odporkyne, zaťažovalo práve navrhovateľa. V tomto smere potom argumentáciu navrhovateľa v podanom odvolaní o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvého stupňa z dôvodu ustálenia záveru o neunesení dôkazného bremena z jeho strany nemožno považovať za správnu. Rovnako ako súd prvého stupňa, i odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že prejednávané nehnuteľnosti boli počas manželstva účastníkov konania nadobudnuté zo spoločných finančných prostriedkov a to za situácie, že zápis v katastri nehnuteľností nesvedčí v jeho prospech, ale výlučne v prospech odporkyne, bol povinný ním tvrdené skutočnosti preukázať. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd prvého stupňa ustálil správne právne závery, svedčiace o tom, že navrhovateľ nepreukázal, že by na výstavbe sporných stavieb boli použité i také finančné prostriedky, ktoré by tvorili masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zo súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania, z výpovedí účastníkov konania je zrejmé, že sám navrhovateľ potvrdil existenciu výlučných finančných prostriedkov odporkyne, získaných z predaja rodičovského domu, ako i uviedol, že finančné prostriedky, ktoré sa nachádzali na spoločnom účte manželov, boli použité na výživu detí a zabezpečenie potrieb rodiny. Len skutočnosť, že navrhovateľ predložil súdu faktúry vystavené dodávateľmi na jeho meno, týkajúce sa fakturácie materiálu, resp. prác, nie je dôkazom o tom, z akých finančných prostriedkov boli vyfakturované sumy uhradené, resp. že boli uhradené zo spoločných finančných prostriedkov manželov. Na druhej strane je potrebné poukázať na skutočnosť, že odporkyňa súdu prvého stupňa jednoznačne objasnila existenciu výlučných finančných prostriedkov, ktorých existenciu navrhovateľ nespochybnil, získaných predajom rodičovského domu za sumu 3.608.000 Sk (po odpočítaní odmeny realitnej kancelárie odporkyňa disponovala sumou 3.573.000 Sk) a následnou kúpou nehnuteľností (pozemkov) zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie L. Y. za kúpnu cenu 625.000 Sk, ako i nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie L. Y. (rodinný dom, v ktorom účastníci konania počas výstavby sporných nehnuteľností bývali, s priľahlým pozemkom) za kúpnu cenu 600.000 Sk. Odporkyňa tak na výstavbu rodinného domu a garáže disponovala sumou 2.348.000 Sk, pričom celkové náklady na stavbu boli v zmysle položkového rozpočtu kalkulované vo výške 1.933.109,71 Sk s DPH. Z uvedeného je potom nepochybné, že odporkyňa sama disponovala takou sumou finančných prostriedkov, ktoré v celom rozsahu pokryli výstavbu sporných stavieb, pričom navrhovateľom namietaná neplatnosť jednotlivých právnych úkonov, na základe ktorých odporkyňa nadobudla finančné prostriedky, je z hľadiska preukázania reálnej existencie peňazí odporkyňou irelevantná a posúdenie platnosti týchto právnych úkonov je pre výsledok konania v tejto právnej veci bezpredmetné, keď určujúcou je práve faktická dispozícia výlučnými finančnými prostriedkami odporkyňou, a nie posúdenie perfektnosti právnych úkonov, na základe ktorých odporkyňa peniaze získala. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že vedomosť navrhovateľa o tom, že odporkyňa nadobúda sporné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva je nepochybná i z tej okolnosti, že výlučne na odporkyňu bolo Okresným úradom Nitra, odbor životného prostredia, dňa 03. 09. 1998 vydané stavebné povolenie na stavbu rodinného domu a následne dňa 09. 12. 1999 i kolaudačné rozhodnutie povoľujúce užívať rodinný dom spolu s garážou. I tieto listinné doklady, okrem už vyššie uvedeného, odôvodňujú vedomosť a vôľu navrhovateľa na nadobudnutí vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam výlučne odporkyňou, čo sám navrhovateľ v konaní pred súdom prvého stupňa potvrdil, keď uviedol, že o vydaní týchto rozhodnutí, ako i o nadobudnutí výlučného vlastníctva odporkyňou mal vedomosť a súhlasil s tým. Tak, ako už odvolací súd uviedol vyššie, za situácie, že počas trvania manželstva manželia nadobudnú vec, ktorá by inak tvorila predmet BSM, z výlučných prostriedkov len jedného z manželov, je určujúca zhodná vôľa manželom o tom, či nadobudnú tieto nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva, alebo do výlučného vlastníctva toho manžela, z ktorých výlučných finančných prostriedkov bola vec nadobudnutá. Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci bola nepochybná vôľa navrhovateľa na nadobudnutí veci do výlučného vlastníctva odporkyne a to za súčasného preukázania disponovaním výlučných finančných prostriedkov odporkyňou na jej nadobudnutie. I keď navrhovateľ v podanom odvolaní argumentoval tým, že predmetné nehnuteľnosti neboli nadobudnuté kúpou, ale výstavbou, t.j. vytvorením novej veci, táto skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu nič nemení na vyššie konštatovanom, keď je rovnako zásadné, z akých finančných prostriedkov boli tieto veci nadobudnuté, ako i, aká bola zhodná vôľa manželov. K navrhovateľom namietanej skutočnosti, že súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí nesprávne určil predmet konania, keď za predmet konania považoval nehnuteľnosti netotožné s nehnuteľnosťami uvedenými v návrhu na začatie konania, odvolací súd udáva, že táto argumentácia navrhovateľa nie je na mieste, nakoľko súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí predmet konania vymedzil správne, na čom nič nemení ani skutočnosť, že v odôvodní rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre katastrálne územie L. Y., keď z obsahu odôvodnenia rozhodnutia je bezpochyby, že predmetom konania boli len stavby zapísané na LV č. XXXX, čo rovnako vyplýva i z úvodnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorej prvostupňový súd špecifikoval nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, ku ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia vlastníckeho práva. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom odvolací súd, zhodne so súdom prvého stupňa, dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť a napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.