Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 26Cob/75/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113234133 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4113234133.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Martiny Balegovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Fadi Fardous, so sídlom: Štúrova 21, Nitra, správca konkurznej podstaty úpadcu AGROFARM SLUŽBY, s.r.o., so sídlom: Družstevná 792, Solčany, IČO: 36 558 630, zastúpený: Advokátska kancelária Jurovatý & Partners, s. r. o., so sídlom: Námestie SNP 14, Bratislava, IČO: 36 862 703, proti žalovanému: W. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Y. 116/3, H., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom: Nám. M. R. Štefánika 3, Topoľčany, IČO: 36 861 375, o zaplatenie sumy 193.178,-- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/141/2013 - 479 zo dňa 23. februára 2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/141/2013 - 479 zo dňa 23. februára 2015 p o t v r d z u j e . Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 984,05 eura na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Nitra rozsudkom č. k. 23Cb/141/2013 - 479 zo dňa 23.02.2015 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 193.178,-- eur s príslušenstvom z titulu povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol na základe nasledujúcich skutkových zistení: Žalovaný bol spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti AGROFARM SLUŽBY, s.r.o., IČO: 36 558 630, so sídlom: Družstevná 792, 956 17 Solčany. Dňa 23.03.2012 uzatvoril žalovaný ako prevodca zmluvu o prevode obchodného podielu v spoločnosti na nadobúdateľa EBP, spol. s r.o., v mene ktorého konal konateľ W. M.. Žalovaný previedol na nadobúdateľa obchodný podiel vo výške 70 % za cenu 1,-- euro. Podľa zmluvy bola spoločnosť v ekonomickom stave zodpovedajúcemu účtovníctvu. Dňom nadobudnutia účinnosti zmluvy mala byť nadobúdateľovi obchodného podielu odovzdaná obchodná agenda a doklady súvisiace s obchodnou činnosťou. Súdu nebol v konaní predložený doklad o odovzdaní účtovníctva a inej obchodnej agendy nadobúdateľovi. Odovzdanie potvrdil iba svedok R.. O. W., účtovník spoločnosti. Podľa daňového priznania spoločnosti AGROFARM SLUŽBY, s.r.o. sa ku dňu 31.12.2011 mala v pokladni spoločnosti nachádzať hotovosť 193.178,-- eur. Súdu nebolo predložené daňové priznanie za rok 2012 a ani ku dňu uzavretia zmluvy o prevode obchodného podielu (23.03.2012), teda finančnú hotovosť spoločnosti ku dňu prevodu obchodného podielu žalovaného súd nezistil. V konaní nebolo možné vypočuť svedka W. M., konateľa nadobúdateľa obchodného podielu, súdu sa opakovane nepodarilo tomuto svedkovi doručiť predvolanie na pojednávanie z poslednej známej adresy. Uvedený svedok vypovedal v rámci trestného konania, vo svojej výpovedi uviedol, že obchodnú spoločnosť AGROFARM SLUŽBY s.r.o. prevzal iba papierovo. Okrem toho uviedol, že mu fyzicky účtovníctvo spoločnosti nebolo odovzdané, a ani nevie kde sa v súčasnosti účtovníctvo nachádza a ani kto ho vedie. Z pokladne spoločnosti neprevzal žiadne finančné prostriedky. Poľnohospodárske družstvo Tribeč Nitrianska Streda predložilo súdu faktúry, ktoré vystavilo spoločnosti AGROFARM SLUŽBY, s.r.o. a naopak v roku 2010, 2011, 2012, z ktorých vyplýva, že si vzájomne uhrádzali faktúry v roku 2010, 2011, vykonávali vzájomné zápočty pohľadávok. Obdobné doklady predložilo aj Poľnohospodársko - podielnické družstvo Prašice a Poľnohospodárske družstvo Ludanice. Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Topoľčanoch predložilo súdu znalecký posudok z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-298/OEK-TO-2012, č. 16/2014, vypracovaný znalcom z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, Ing. Milanom Chovanom. Podľa znaleckého posudku stav peňažných prostriedkov v hotovosti, resp. v pokladnici nebolo možné zistiť, nakoľko neboli predložené pokladničné knihy spoločnosti. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 27.12.2012, č. k. 31K/36/2012-154, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.01.2013 a vykonateľnosť dňa 04.01.2013, bol vyhlásený konkurz na obchodnú spoločnosť AGROFARM SLUŽBY, s.r.o., za správcu bol ustanovený žalobca. Žalobca vyzval dňa 05.09.2013 žalovaného na vydanie finančnej hotovosti 193.178,-- eur z pokladne úpadcu do 3 dní od doručenia výzvy. Žalovaný finančnú hotovosť žalobcovi nevydal. V právnych záveroch odôvodnenia svojho rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a skonštatoval, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať existenciu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Súd prvého stupňa upriamil pozornosť na tvrdenie žalobcu, že ku dňu 23.03.2012 sa v pokladni spoločnosti AGROFARM SLUŽBY, s.r.o. mala nachádzať hotovosť 193.178,-- eur, ktorú žalovaný pri prevode obchodného podielu neodovzdal jeho nadobúdateľovi. V konaní však nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že k uvedenému dňu sa v pokladni nachádzala finančná hotovosť a už vôbec nie jej výška. Súd prvého stupňa ďalej skonštatoval, že daňové priznanie odporcu za rok 2011 nie je dôkazom o stave finančnej hotovosti v pokladni spoločnosti ku dňu 23.03.2012. Výsledky vykonaného dokazovania nepreukázali tvrdenie žalobcu, ktorý tak neuniesol dôkazné bremeno. Súdu sa nepodarilo zabezpečiť jediný dôkaz navrhnutý žalobcom, výsluch svedka W. M.. Súd však mal k dispozícii jeho výpoveď z trestného konania, vzhľadom na obsah ktorej je predpoklad, že k výške finančných prostriedkov v pokladni spoločnosti by sa nevedel vyjadriť, pretože v sídle spoločnosti nebol a podľa jeho výpovede si neprevzal ani účtovníctvo spoločnosti. Aj keď súdu prvého stupňa neboli predložené dôkazy o úhradách žalovaného v roku 2012 trom označeným družstvám, neznamená to, že finančné prostriedky z pokladne nemohli byť použité na inú činnosť spoločnosti ako úhradu faktúr uvedeným obchodným partnerom. Vzhľadom na neexistenciu kompletného účtovníctva spoločnosti to ani nie je možné zistiť. Keďže na strane žalovaného nebolo preukázané bezdôvodné obohatenie, súd žalobu zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému priznal ich náhradu vo výške 5.525,16 eura proti žalobcovi. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včasné odvolanie. Súd prvého stupňa podľa jeho názoru neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe tých dôkazov, ktoré vykonané boli, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Sám žalovaný na pojednávaní potvrdil, že ku koncu zdaňovacieho obdobia roku 2011 sa v pokladni reálne nachádzala hotovosť vo výške žalovanej sumy. Žalovaný sa následne bránil tým, že táto hotovosť bola použitá na hotovostnú výplatu peňažných záväzkov, ktoré mal žalobca voči svojim dodávateľom. Uvedené tvrdenie, vo vzťahu k preukázaniu ktorého už dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaného, však žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. Práve naopak, v konaní boli predložené listinné dôkazy - faktúry obchodných partnerov úpadcu, a to Poľnohospodárskeho družstva Tríbeč, Poľnohospodárskeho družstva Ludanice i Poľnohospodársko - podielnickeho družstva Prašice, z ktorých dôkazov vyplýva, že títo obchodní partneri s úpadcom vykonávali vzájomné zápočty svojich pohľadávok, a teda že hotovostné peňažné prostriedky z pokladne neboli na účel tvrdený žalovaným použité. Žalovaný zároveň netvrdil, že by prostriedky z pokladne mali byť použité na akékoľvek iné účely. V konaní bolo rozhodujúcou skutočnosťou, či došlo k odovzdaniu pokladne úpadcu pri prevode obchodného podielu zo dňa 23.03.2012 od rúk nového konateľa úpadcu W. M. (pretože ak k nemu nedošlo, je zrejmé, že obsah pokladne sa musel dostať do sféry moci žalovaného, ktorý ako konateľ bol jedinou osobu, ktorá za úpadcu mohla s týmito peniazmi nakladať a mala k nim prístup). Za účelom zistenia tejto skutočnosti žalobca navrhol vypočuť ako svedka W. M., o ktorom žalovaný tvrdil, že prevzal všetky účtovné doklady, vrátane pokladne. Súd v napadnutom rozsudku uviedol, že predmetný dôkaz sa mu nepodarilo zabezpečiť, pričom však neuviedol jediný objektívny dôvod, ktorý by mu v tom bránil. Súd namiesto vykonania navrhnutého dôkazu prihliadol na jeho výpoveď z trestného konania, z ktorej mal za to, že svedok by sa k výške finančných prostriedkov v pokladni úpadcu i tak nevedel vyjadriť. Takáto súdom predpokladaná skutočnosť, by však musela vyplynúť jedine z dokazovania, a súd k nej nemôže dospieť na základe svojej úvahy. Z uvedených dôvodov sa žalobca svojim odvolaním domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu žalobcu sa po jeho doručení vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Stotožnil sa so závermi prvostupňového súdu o neunesení dôkazného bremena žalobcom ohľadne tvrdenia, že ku dňu vyhlásenia konkurzu (03.01.2012) bola v pokladni úpadcu hotovosť vo výške žalovanej sumy. Navrhovateľ, pokiaľ ide o žalovanú sumu, evidentne vychádza z uzávierky ku koncu roku 2011. K prevodu obchodného podielu v spoločnosti AGROFARM SLUŽBY, s.r.o. došlo však až o cca 3 mesiace neskôr. Žalovaný W. M. pri prevode obchodného podielu odovzdal všetko, čo spoločnosti úpadcu k jej majetku a k účtovníctvu patrilo. Pokiaľ bola v tej dobe nejaká suma v pokladni, tak mu bola odovzdaná aj táto, jej výšku si však žalovaný pre odstup času nepamätá. Rozhodne však tvrdí, že v pokladni nebola suma tvrdená žalobcom, keďže začiatkom každého roka za realizovali výdavkové operácie, keďže sa platili záväzky spoločnosti, a to aj hotovostnými platbami. Obchodné vzťahy úpadcu sa nezakladali iba na spolupráci s menovanými tromi družstvami, pričom mnoho ostatných obchodných partnerov chcelo plnenie priamo v hotovosti, a tak aj boli z pokladne uspokojovaní. Pokiaľ ide o výsluch W. M., súd mal k dispozícií jeho výpoveď pred orgánmi polície, túto výpoveď vyhodnotil a jeho opätovné vypočúvanie by podľa názoru žalovaného neprinieslo žiadne nové skutočnosti, ktoré by z hľadiska podstaty skutkového stavu boli významné. Okrem toho tvrdil, že záujem W. M. na určitých tvrdeniach je evidentný a podľa jeho názoru ide o tvrdenia účelové. Mohol by sa totiž vystaviť rovnakej žalobe, akej teraz čelí žalovaný. Žalovaný tiež zdôraznil, že žalobca na pojednávaní dňa 23.02.2015 na vykonaní dôkazu výsluchom svedka W. M. netrval a nemal návrhy na vykonanie dokazovania. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a uplatnil si voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 984,05 eura. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 O. s. p.. Odvolací súd po prejednaní veci v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v danom prípade neopodstatnené. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, v súlade s § 221 ods. 2 O. s. p. naň v plnom rozsahu odkazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba niekoľko ďalších dôvodov. V danom prípade sa žalobca od žalovaného domáha zaplatenia sumy 193.178,-- eur tvrdiac, že žalovaný sa o túto sumu bezdôvodne obohatil. Žalobca by existenciu získania majetkového prospechu na strane žalovaného v intenciách okolností prejednávanej veci preukázal iba v prípade, ak by produkoval dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali, že si žalovaný na základe niektorej zo skutkových podstát uvedených v § 451 Občianskeho zákonníka prisvojil peňažnú hotovosť, ktorá sa pôvodne nachádzala v pokladni obchodnej spoločnosti AGROFARM SLUŽBY, s.r.o.. Žalobca podľa názoru odvolacieho súdu neprodukoval žiadny taký dôkaz, ktorý by mal potenciál preukázať, že sa tak zo strany žalovaného stalo a že je to žalovaný, kto mal z finančnej hotovosti nachádzajúcej sa v pokladni úpadcu majetkový prospech. Pokiaľ sa týka námietky odvolateľa, podľa ktorej súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz - výsluch svedka W. M., odvolací súd sa s názorom odvolateľa nestotožňuje. Zo zápisnice o pojednávaní uskutočnenom dňa 23.02.2015 totiž vyplýva, že právny zástupca žalobcu po poskytnutí poučenia podľa § 120 ods. 4 O. s. p. a pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania do zápisnice uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Naviac súd prvého stupňa sa o výsluch W. M. v čase, keď ho ešte žalobca navrhoval aj pokúšal, z dôvodu neznámeho pobytu tohto žalobcom navrhovaného svedka však od jeho výsluchu upustil. V ostatnom odvolací súd už iba poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý v intenciách dôvodov uvedených v prvostupňovom rozhodnutí v spojení s ich doplnením v tomto rozhodnutí o odvolaní ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 v súvislosti s § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že ich náhradu priznal v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi. V súvislosti s odvolacím konaním žalovanému vznikli trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (písomné vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 811,65 eura, režijný paušál vo výške 8,39 eura a DPH vo výške 20 % z týchto súm vo výške 164,01 eura. Žalobca je náhradu trov odvolacieho konania povinný zaplatiť v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. v platobnom mieste, ktorým je advokát žalovaného. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.