Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 25Co/416/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113237153 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4113237153.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Wűstenrot poisťovňa, a.s. so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, zastúpený: Mgr. Miroslav Vilím, advokát, so sídlom Michalská 9, Bratislava, proti odporcom: 1./ L.. M. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX, 2./ C. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX, o zaplatenie sumy 97,34 eura s príslušenstvom, o čiastočnom späťvzatí návrhu navrhovateľom po vyhlásení rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 26. februára 2015 pod č.k. 15C/10/2015-45, takto r o z h o d o l : Odvolací súd pripúšťa späťvzatie návrhu v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia istiny vo výške 97,34 eura, rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušuje a konanie zastavuje. Odporca v 1. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 135,06 eura pozostávajúcich z trov prvostupňového konania vo výške 16,50 eura, trov právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní vo výške 58,58 eura a trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 59,98 eura, právnemu zástupcovi navrhovateľa Mgr. Miroslavovi Vilímovi, advokátovi so sídlom v Bratislave, Michalská 9, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 26. februára 2015 č.k. 15C/10/2015-45 uložil pôvodnému odporcovi - zomrelému M. Z. (ďalej aj „odporca“) povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania 9,25% ročne zo sumy 97,34 eura od 14. 09. 2011 do 12. 02. 2015 a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Druhým výrokom návrh vo zvyšku zamietol. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 488, § 489, § 494, § 517 ods. 2, § 559 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 142 ods. 3 OSP, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vychádzal zo skutočnosti, že návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 30. 10. 2013 sa navrhovateľ domáhal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť istinu vo výške 97,34 eura spolu s úrokom z omeškania 9,25% ročne z istiny od 14. 09. 2011 do zaplatenia. Na podklade predmetného návrhu vydal platobný rozkaz a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 97,34 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne z dlžnej sumy od 14. 09. 2011 do zaplatenia a náhradu trov konania, proti ktorému odporca podal odpor riadne a včas, v ktorom namietal výšku žalovanej dlžnej sumy a výšku úrokov z omeškania. Uviedol, že odporca doručil na tunajší súd poštový ústrižok, podacie číslo 40, datovaný 12. 02. 2015, pošta F., podľa ktorého zaplatil navrhovateľovi 97,34 eura. Zo zisteného skutkového stavu mal za preukázané, že odporca svoj dlh navrhovateľovi splnil, keď dňa 12. 02. 2015 zaplatil na účet navrhovateľa 97,34 eura, preto návrh v časti týkajúcej sa zaplatenia istiny zamietol. Ďalej rozhodoval o povinnosti odporcu zaplatiť úroky z omeškania z dlžnej sumy za čas od 14. 09. 2011 do 12. 02. 2015 viazaný návrhom na začatie konania vo výške 9,25% ročne. O náhrade trov konania rozhodol podľa zákonného ustanovenia § 142 ods. 3 OSP tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal, s odôvodnením, že mal vo veci len čiastočný úspech. Navrhovateľ podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti výroku, ktorým súd prvého stupňa návrh vo zvyšku zamietol. Uviedol, že súd odporcom predložený listinný dôkaz preukazujúci zaplatenie istiny nezaslal navrhovateľovi na vyjadrenie, ani ho žiadnym iným spôsobom neupovedomil. Rovnako odporca žiadnym spôsobom nekomunikoval s navrhovateľom ani jeho právnym zástupcom. Poukázal na ustanovenie § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak. Odporca predložil poštovú poukážku, ktorá nie je relevantným dôkazom preukazujúcim splnenie dlhu. Poštová poukážka je dôkazom o odoslaní finančných prostriedkov prostredníctvom poštového podniku, nie o splnení dlhu. Uvedeným postupom súdu prvého stupňa bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom, keďže o úhrade istiny sa navrhovateľ dozvedel až doručením napadnutého rozsudku. Ďalej zdôraznil, že odporca pri vykonaní úhrady uviedol nesprávny variabilný symbol, čo nemožno považovať za riadne splnenie dlhu. Uvedením nesprávneho variabilného symbolu došlo k nesprávnemu priradeniu platby s poistnou zmluvou. Vzhľadom na to, že odporca zrealizoval úhradu istiny až po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu, je zrejmé, že navrhovateľom podaný návrh na vydanie platobného rozkazu bol v celom rozsahu dôvodný, preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal odporcu na náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovateľ po podaní odvolania doručil súdu prvého stupňa dňa 15. 04. 2015 čiastočné späťvzatie návrhu na vydanie platobného rozkazu v časti týkajúcej sa istiny vo výške 97,34 eura. V predmetnom podaní navrhovateľ zároveň uviedol, že na základe poštového poukazu zo dňa 12. 02. 2015 preúčtoval odporcom uhradenú istinu na poistnú zmluvu č. 109/414734-0, preto mu vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne z istiny od 14. 09. 2011 do zaplatenia, teda do dňa 09. 04. 2015, kedy došlo k predmetnému preúčtovaniu. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby súd vydal rozsudok, ktorým uloží odporcovi povinnosť zaplatiť úroky z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 97,34 eura od 14. 09. 2011 do 09. 04. 2015 vo výške 32,14 eura, ako aj nahradiť trovy konania pozostávajúce z navrhovateľom uhradeného súdneho poplatku a súdneho poplatku za odvolanie vo výške 33 eur a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 118,56 eura za 4 úkony právnej služby špecifikované v predmetnom podaní, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. l OSP) dospel k záveru, že vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia istiny 97,34 eura, podané potom, ako súd prvého stupňa rozhodol, ale jeho rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, je potrebné v súlade s § 208 OSP čiastočné späťvzatie pripustiť, v zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a konanie zastaviť. Doručovaním výzvy súdu prvého stupňa odporcovi na vyjadrenie k čiastočnému späťvzatiu návrhu navrhovateľom bolo zistené, že odporca dňa 11. 07. 2015 zomrel. Dedičské konanie po odporcovi vedené pod sp.zn. 7D/73/2015 bolo právoplatne skončené dňa 15. 12. 2015. Právnymi nástupcami poručiteľa sa v zmysle predmetného osvedčenia o dedičstve stali syn odporcu Ing. M. Z. a manželka odporcu C. Z.. Dňa 15. 03. 2016 syn odporcu osobne do zápisnice vyjadril súhlas s čiastočným späťvzatím návrhu, ktorý ďalej uviedol, že v predmetnej veci zastupuje aj svoju matku ako právnu nástupkyňu po odporcovi a ako právny nástupca zaplatí navrhovateľovi úroky z omeškania a trovy právneho zastúpenia. Podľa § 208 OSP, ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Podľa § 96 ods. 1 OSP, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Vychádzajúc z dikcie citovaného ustanovenia § 208 OSP je zrejmé, že disponovať s predmetom konania môže účastník nielen tým, že podá návrh na jeho začatie v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 OSP, ale aj tým, že podaný návrh vezme účinne späť (sčasti alebo celkom) nielen počas konania na súde prvého stupňa, ale aj po vydaní rozhodnutia súdu prvého stupňa, avšak len do tej doby, pokiaľ rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Ide o dispozíciu s konaním zo strany navrhovateľa voči súdu, ktorou prejavuje svoju vôľu, aby sa vo veci nekonalo a meritórne nerozhodovalo. Toto dispozičné právo účastníka obsahuje v sebe oprávnenie slobodne disponovať s hmotnými a procesnými právami v občianskom súdnom konaní. Vziať návrh na začatie konania späť je možné počas odvolacej lehoty bez toho, aby muselo byť súčasne podané odvolanie a ak bolo podané odvolanie, tak kedykoľvek počas odvolacieho konania, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. Rozhodnutie o späťvzatí návrhu na začatie konania, ku ktorému došlo po rozhodnutí súdu prvého stupňa, je závislé na stanovisku druhého účastníka k tomuto procesnému úkonu navrhovateľa. V prípade, ak tento druhý účastník so späťvzatím návrhu na začatie konania súhlasí, alebo ak odvolací súd dospeje k záveru, že dôvody nesúhlasu druhého účastníka so späťvzatím návrhu nie sú dôvodmi vážnymi, späťvzatie návrhu pripustí, zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. V preskúmavanej veci bol návrh vzatý sčasti späť v čase, keď už súd prvého stupňa rozhodol, avšak jeho rozsudok dosiaľ nenadobudol právoplatnosť. Pretože navrhovateľ po rozhodnutí súdu prvého stupňa do času, kým rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, písomným podaním, zobral svoj návrh sčasti účinne späť a žiadal v tejto časti zastaviť konanie a zo strany odporcov v 1. a 2. rade bol vyjadrený súhlas s čiastočným späťvzatím návrhu navrhovateľom, odvolací súd dospel k záveru, že sú splnené všetky podmienky stanovené v § 208 OSP. Pre uvedené dôvody odvolací súd pripustil čiastočné späťvzatie návrhu v časti týkajúcej sa zaplatenia istiny 97,34 eura a v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil. V časti týkajúcej sa povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania 9,25% ročne zo sumy 97,34 eur od 14. 09. 2011 do 12. 02. 2015 a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, rozsudok súdu prvého stupňa, vzhľadom na to, že nebol napadnutý odvolaním, nadobudol právoplatnosť. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci (§ 142 OSP), ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Pri zastavení konania, hoci aj len čiastočnom, je súd povinný súčasne rozhodnúť aj o náhrade trov konania podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 146 ods. písm. c) alebo § 142 ods. 2 OSP. V prípade zastavenia konania zásadne platí, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto zásady existujú dve výnimky ovládané zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Prvou výnimkou je, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy (§ 146 ods. 2 prvá veta OSP). Druhou výnimkou je, že ak pre správanie odporcu vzal navrhovateľ návrh, ktorý bol podaný dôvodne späť, je povinný uhradiť trovy konania odporca (§ 146 ods. 2 druhá veta OSP). O taký prípad pôjde, keď odporca po podaní návrhu plnil navrhovateľovi, v dôsledku čoho potom navrhovateľ vzal svoj návrh späť. Kritérium procesného zavinenia je teda treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. V predmetnej veci má odvolací súd za preukázané, že návrh na vydanie platobného rozkazu doručený súdu prvého stupňa dňa 30. 10. 2013, bol navrhovateľom podaný dôvodne, pretože odporca istinu vo výške 97,43 eura plnil prostredníctvom poštového podniku až dňa 12. 02. 2015. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania 9,25% ročne zo sumy 97,34 eura od 14. 09. 2011 do 12. 02. 2015 do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v časti istiny 97,34 eura zaplatenej odporcom v priebehu konania návrh zamietol. Na základe uvedeného je zrejmé, že v časti týkajúcej sa priznania úrokov z omeškania bol navrhovateľ úspešný. Návrh v časti týkajúcej zaplatenia istiny vo výške 97,34 eura navrhovateľ vzal späť dôvodne pre spávanie odporcu, ktorý istinu zaplatil po podaní návrhu (§ 146 ods. 2 OSP). Navrhovateľ si uplatnil trovy prvostupňového konania pozostávajúce z navrhovateľom zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 48,82 eura + 20% DPH [10. 08. 2013 príprava a prevzatie zastúpenia vo výške 16,60 eura + režijný paušál vo výške 7,81 eura + 20% DPH, 26. 11. 2013 (správne malo byť 21. 10. 2013) návrh na vydanie platobného rozkazu vo výške 16,60 eura + režijný paušál vo výške 7,81 eura + 20% DPH] a trovy odvolacieho konania pozostávajúce z navrhovateľom zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo výške 16,50 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 49,98 eura + 20% DPH [08. 04. 2015 odvolanie vo výške 16,60 eura + režijný paušál vo výške 8,39 eura + 20% DPH, 13. 04. 2015 podanie vo veci samej - čiastočné späťvzatie vo výške 16,60 eura + režijný paušál vo výške 8,39 eura + 20 % DPH]. Odvolací súd zistil, že trovy právneho zastúpenia (prvostupňového a odvolacieho konania) sú navrhovateľom vyčíslené v súlade s § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c) a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, keď základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty činí 16,60 eura. Okrem odmeny za každý úkon právnej služby patrí aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, ktorý v roku 2013 predstavoval sumu 7,81 eura a v roku 2014 sumu 8,39 eura. Predmetnú odmenu a režijný paušál právny zástupca navrhovateľa žiadal navýšiť o 20% DPH. Navrhovateľ si zároveň uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcu z navrhovateľom uhradeného súdneho poplatku vo výške 16,50 eura a súdneho poplatku za odvolanie vo výške 16,50 eura. Odvolací súd má za preukázané, že navrhovateľ uhradil súdny poplatok za podanie návrhu, ktorý je 16,50 eura (č.l. 19). Náhradu trov konania za súdny poplatok za odvolanie vo výške 16,50 eura odvolací súd navrhovateľovi nepriznal, nakoľko preskúmaním spisu zistil, že navrhovateľ k zaplateniu predmetného súdneho poplatku vyzývaný nebol a neeviduje ani jeho zaplatenie. V prejednávanej veci pôvodný odporca (. v priebehu konania dňa 11. 07. 2015 zomrel a na jeho miesto vstúpili do konania jeho právni nástupcovia L.. M. Z. (odporca v 1. rade) a C. Z. (odporkyňa v 2. rade). Spôsob, akým zodpovedajú dedičia za poručiteľove dlhy vyplýva priamo z ustanovenia § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ide o delenú zodpovednosť, podľa ktorej zodpovedajú dedičia za dlhy pomerne k hodnote, k akej nadobudli dedičstvo. Pre určenie pomeru v akom dedič zodpovedá za každý dlh poručiteľa je preto postačujúce, ak rozhodnutie o dedičstve obsahuje rozdelenie majetkových práv poručiteľa medzi dedičmi a hodnotu týchto práv. Odvolací súd preskúmaním osvedčenia o dedičstve zo dňa 15. 12. 2015 č. 7D/73/2015-18 dospel k záveru, že vzhľadom na to, že odporkyňa v 2. rade v pomere k čistej hodnote dedičstva nadobudla dedičstvo iba v nepatrnej časti, je jej zodpovednosť za trovy konania (prvostupňového a odvolacieho), pri aplikácii delenej zodpovednosti v pomere k hodnote dedičstva, nepatrná. Na základe uvedeného preto rozhodol o trovách konania tak, že odporca v 1. rade je v celom rozsahu povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania (prvostupňového a odvolacieho) vo výške 135,06 eura, právnemu zástupcovi navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.