Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 7Co/107/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113238549 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4113238549.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej, v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený: JUDr. Alan Strelák, advokát, Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovaným: 1. F. R., narodená XX.XX.XXXX, W. S. XX/XX, C. R., XXX XX T., a 2. I. R., narodená XX.XX.XXXX, W. S. XX/XX, C. R., XXX XX T., za účasti vedľajšieho účastníka konania na strane žalovaných Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom, v Bratislave Šafárikovo nám. č. 7, zastúpené JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom v Bratislave, Zámocká 36, o zaplatenie sumy 1.690,- eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 2. októbra 2014 č. k. 7C/57/2014-37, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalovaným v 1. a 2. rade nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. Vedľajšiemu účastníkovi konania nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 1.690,- eur a úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.690,- eur od 11.07.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na obsah žalobného návrhu, v ktorom žalobca uviedol, že dňa 29.12.2009 bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere. Žalované celkovo zaplatili sumu 507,- eura a vzhľadom na to, že žalované neplnili riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca im oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka . Zo žalobného návrhu tiež vyplýva, že v predžalobnej upomienke žalobca upozornil žalované na uplatnenie práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku žalobca oznámil žalovaným, že celý dlh sa stal splatným dňa 10.07.2010, pričom po zosplatnení záväzku žalobca neeviduje žiadnu ďalšiu úhradu. Súd prvého stupňa rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 3 ods. 1,2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinnosťou ku dňu uzatvorenia zmluvy), § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný, pretože je treba prihliadnuť na námietku premlčania uplatnenú žalovanými. Vychádzal pritom z tvrdenia žalobcu v žalobe a z listín priložených k návrhu (č.l. 3 až 5), čím mal preukázané, že splatnosť úveru nastala dňa 10.07.2010. Premlčacia doba na uplatnenie práva žalobcu na súde, ktorá je tri roky, začala plynúť dňa 11.07.2010 a uplynula dňa 11.07.2013. Preto nárok žalobcu voči žalovaným uplatnený na súde dňa 15.11.2013 bol uplatnený až po uplynutí premlčacej doby. Z dôvodu, že žaloba bola zamietnutá pre premlčanie uplatneného nároku súd prvého stupňa sa ďalej už nezaoberal tvrdením žalovaných, podľa ktorého zmluvu nepodpísali. O trovách konania žalovaného súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) z dôvodu, že žalované mali v konaní plný úspech, ale nepriznal im náhradu trov konania, nakoľko si žiadne neuplatnili. Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací sú napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že je v tejto veci splnený odvolací dôvod v zmysle zákonného ustanovenia § 205 ods. 2 písm. e) OSP v spojení so zákonným ustanovením § 205a ods. 1 písm. c) OSP, pretože súd prvého stupňa mal lustrovaním vo svojom archíve zistiť, že v danej veci prebiehalo konanie o ten istý predmet, a preto premlčacia lehota spočívala. Žalobca uviedol, že v tejto právnej veci začala dňa 15.12.2011 premlčacia lehota spočívať, keďže si navrhovateľ uplatnil svoje právo na Medzinárodnom rozhodcovskom súde v Bratislave, zriadený Rozhodcovskou spoločnosťou a.s.. Žalobca je toho názoru, že splnil všetky podmienky zakotvené v § 112 Občianskeho zákonníka, teda sám inicioval predmetné konanie, riadne v tomto konaní pokračoval, pričom v danej veci bol vydaný právoplatný rozsudok. Rovnako mal navrhovateľ za to, že inicioval exekučné konanie, teda boli splnené podmienky na spočívanie premlčacej lehoty, čiže z uvedeného vyplýva, že uplatnil svoje práva. Ďalej žalobca uviedol, že keďže premlčacia lehote začala plynúť dňom 11.7.2010 a začala spočívať dňa 15.12.2011, tak spočívanie tejto konkrétnej premlčacej lehoty skončilo nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o zastavení exekučného konania vedeného Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 7Er/720/2012, pričom nasledujúcim dňom opäť začala plynúť premlčacia lehota, a to až do podania návrhu na vydanie platobného rozkazu. Z vyššie uvedených skutočností vyplynulo, že predmetná pohľadávka v žiadnom prípade nemôže byť, a ani nie je premlčaná, a preto nie je možné na túto právnu vec aplikovať ustanovenie Občianskeho zákonníka o premlčaní. Záverom uviedol, že v danej veci nie je možné o jeho právnom nároku rozhodnúť ani ako o veci „res judicata“, a to ani vo vzťahu k rozhodnutiu Medzinárodného rozhodcovského súdu. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná v 2. rade, ktorá požiadala súd o spravodlivé rozhodnutie vo veci. Ďalej uviedla, že nesúhlasí s podmienkami žalobcu. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril vedľajší účastník, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalobcu nahradiť trovy odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 179,44 eura. Vo svojom vyjadrení vedľajší účastník ďalej uviedol, že žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzavretom medzi žalobcom a žalovaným dňa 29.12.2009. Vedľajší účastník poukázal vo svojom vyjadrení na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. K námietke žalobcu, že súd na daný prípad nesprávne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, vedľajší účastník uviedol, že tento právny názor v súčasnej rozhodovacej praxi súdov neobstojí. Hoci má úverová zmluva povahu absolútneho obchodu, na otázku premlčania je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Vedľajší účastník je toho názoru, že súd prvého stupňa na daný vzťah správne aplikovať ustanovenia OZ ohľadom plynutia premlčania. Z tohto teda vyplynulo, že právnu otázku premlčania vyhodnotil súd prvého stupňa správne. Vedľajší účastník je toho názoru, že nulitný rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Žalobca mohol počas plynutia premlčacej doby podať samostatnú žalobu na príslušnom súde a tým uplatniť svoje právo v premlčacej dobe. To sa však nestalo, čoho následkom je neuplatnenie nároku vo všeobecnej premlčacej dobe. Vedľajší účastník ďalej uviedol, že argumenty boli opodstatnené, úkony vedľajším účastníkom boli účelne vynaložené, a preto žiadal vedľajší účastník uhradiť trovy právneho zastúpenia. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (212 ods. 1 OSP) a po prejdenaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je treba ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdiť. V priebehu odvolacieho konania písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 24. 11. 2014 oznámilo Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTRBITEĽOV, so sídlom, v Bratislave Šafárikovo nám. č. 7, že vstupuje do tohto konania ako vedľajší účastník konania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd vyzval účastníkov konania, či súhlasia so vstupom tohto subjektu ako vedľajšieho účastníka konania na strane žalovaných. Žalobca sa na výzvu odvolacieho súdu k vstupu vedľajšieho účastníka do konania nevyjadril. Žalované sa písomne vyjadrili, že súhlasia so s jeho vstupom do konania. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa vo veci samej správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdom prvého stupňa, a preto poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho aby odvolací súd tieto dôvody opakoval. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd zdôrazňuje, že z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplýva a to z listiny predloženej žalobcom , že splatnosť celého dlhu žalovaných nastala dňa 10. 7. 2010 (č.l. 4 spisu). Žalované právne kvalifikovaným spôsobom vzniesli na pojednávaní konanom pred súdom prvého stupňa dňa 2. októbra 2014 (č.l. 32 spisu) námietku premlčania, na ktorú bol súd povinný prihliadnuť. Súd prvého stupňa správne posúdil aj plynutie premlčacej doby , ktorá je v tomto prípade trojročná a uplynula dňa 11. 7. 2013. Ak žalobca svoj nárok uplatnil na súde až dňa 15. 11. 2013 je treba súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa , že tak urobil po uplynuté trojročnej premlčacej doby. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom uvádzanými žalobcom v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že na tieto dôvody neprihliadol, pretože z obsahu spisu je nepochybné, že súd prvého stupňa účastníkov konania riadne podľa § 120 ods. 4 OSP poučil o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti neskôr predložené a označené súd neprihliada. Súd prvého stupňa účastníkov konania poučil v zmysle ust. § 120 ods. 4 OSP a to nielen písomne v predvolaní na pojednávanie ale aj ústne na pojednávaní konanom pred súdom prvého stupňa dňa 2. 10. 2014 , čo vyplýva z obsahu zápisnice o pojednávaní. Napriek tomu, že súd prvého stupňa si riadne splnil svoju poučovaciu povinnosť v zmysle ust. § 120 ods. 4 OSP, žalobca do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd vyhlásil dokazovanie v tejto veci za skončené, neuviedol žiadne ďalšie rozhodujúce skutočnosti, pre ktoré by súd inak posúdil námietku premlčania nároku. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa v tejto veci dva krát určil termín pojednávania t.j. na deň 19. 8. 2014 a 2. 10. 2014 ani na jednom z týchto pojednávaní sa žalobca ani jeho právny zástupca nezúčastnili. Skutočnosti, ktoré uviedol žalobca až v podanom odvolaní mohol žalobca bezpochyby uviesť v priebehu konania pred súdom prvého stupňa. Keďže tak neurobil a nie je splnený ani jeden dôvod predpokladaný v ust. § 205a OSP odvolací súd ich nepovažoval za dôvody, ktorými možno odôvodniť podané odvolanie a na tieto neprihliadol a ani sa s nimi nezaoberal. Záverom odvolací súd uvádza, že nebolo povinnosťou súdu prvého stupňa aj bez návrhu zaoberať sa tým, či v súvislosti s rozhodcovským alebo exekučným konaním nedošlo k spočívaniu premlčacej doby. Tieto skutočnosti mal v konaní namietať žalobca potom, čo žalované vzniesli námietku premlčania nároku a súd prvého stupňa by bol povinný sa s týmito argumentmi žalobcu vyporiadať. Žalobca už pri podávaní žalobného návrhu , ktorý podal viac ako 3 roky od kedy nastala splatnosť žalovanej istiny mohol predpokladať, že žalované vznesú námietku premlčania uplatneného nároku. Preto už v samotnej žalobe ale aj v priebehu konania pred súdom prvého stupňa mal možnosť skutočnosť, že medzi účastníkmi konania prebiehalo rozhodcovské a exekučné konanie uviesť. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. a § 224 ods. 1 OSP a v odvolacom konaní úspešným žalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnili a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by im nejaké trovy konania v súvislosti s týmto odvolacím konaním boli vznikli. O trovách vedľajšieho účastníka konania na strane žalovaných odvolací § 142 ods. a § 224 ods. 1 OSP a v odvolacom konaní úspešnému vedľajšiemu účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože trovy konania uplatnené vedľajším účastníkom konania v sume 179,44 eura predstavujúce trovy právneho zastúpenia odvolací súd nepovažoval za účelne vynaložené a potrebné na uplatňovanie alebo bránenie práva. Z obsahu spisu vyplýva, že po rozhodnutí súdu prvého stupňa, ktorým súd žalobu žalobcu v dôsledku znesenej námietky premlčania zamietol a po podaní odvolania žalobcom, písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 24. 11. 2014 vstúpil od konania vedľajší účastník konania (č.l. 45 spisu). Vedľajší účastník konania súčasne požiadal o doručenie návrhu na začatie konania vo veci samej spolu s prílohami a ďalšími podaniami. Zároveň oznámil, že súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania a pre prípad, že súd pojednávanie nariadi žiadal ospravedlniť jeho neúčasť. V tomto podaní tiež uviedol, že ak už vstúpil do konania iný vedľajší účastník na strane odporcu netrvá na vstupe do konania a v prípade, ak je konanie právoplatne skončené žiada iba o zaslanie vyrozumenia. Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 29. 05. 2015 sa vedľajší účastník konania písomne vyjadril k podanému odvolaniu. V tomto podaní sa zaoberal právnymi východiskami a povahou právneho vzťahu, právnym režimom premlčania a spočívania premlčacej doby ako aj k trovám vedľajšieho účastníka. Aj keď účastníkovi konania a teda aj vedľajšiemu účastníkovi konania nemožno uprieť právo nechať sa zastupovať v súdnom konania, úspech tohto účastníka nemusí byť vždy spojený so vznikom práva na náhradu trov konania. Súd je povinný skúmať, či v súdenej veci ide o účelne vynaložené trovy konania. V tejto veci z obsahu spisu nesporne vyplýva, že vedľajšieho účastníka konania zastupuje advokát vo veci, ktorá spĺňa charakteristiku tzv. hromadných podaní. Aj z plnomocenstva zo dňa 2. 9. 2014, ktoré vedľajší účastník konania udelil advokátovi JUDr. Patrikovi Podhorskému vyplýva, že advokát je oprávnený bez obmedzenia zastupovať vedľajšieho účastníka konania vo všetkých právnych veciach, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Vedľajší účastník do konania vstúpil všeobecným podaním v štádiu, keď už súd prvého stupňa žalobný návrh vo vzťahu k obom žalovaným pre premlčanie nároku zamietol. Z prvého úkonu, ktorým vstúpil do konania vyplýva, že vedľajší účastník konania nemal žiadnu vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní, vedel iba to , že medzi účastníkmi konania sa súdne konanie začalo. K zamietnutiu žalobného návrhu došlo na základe námietky premlčaniu, ktorú vzniesli žalované ako účastníčky konania z čoho je zrejmé, že žalované svoje práva riadne hájili aj v čase, keď vedľajší účastník konania nevstúpil do konania. V druhom podaní - vyjadrení reagoval už na obsah podaného odvolania vo vzťahu k námietke premlčania a spočívaniu premlčacej doby. Uvedené argumenty sú súdmi opakovane po právnej stránke riešené v celej rade ďalších súdnych sporov týkajúcich sa spotrebiteľa, preto aj právny zástupca vedľajšieho účastníka konania, ktorý ho zastupuje vo veciach, a ktoré spolu napĺňajú charakteristiku tzv. hromadných vecí predkladá súdu v prípade rovnakých právnych situácií obsahovo totožné podania, v ktorým mení iba identifikáciu účastníkov konania a jeho spisovú značku. Z uvedeného je možné prijať záver, že v súdenej veci, ide o rutinnú záležitosť, ktorá je zvládnuteľná prostredníctvom administratívy vedľajšieho účastníka, a na ktorú nebola potrebná odborná pomoc zvoleného advokáta. Navyše odvolací súd sa s týmto argumentmi vedľajšieho účastníka konania ani nezaoberal. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia za nadbytočné a nečelne vynaložené, preto vedľajšiemu účastníkovi konania tieto trovy nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.