Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 25Co/995/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113239305 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4113239305.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom 811 08 Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, zastúpeného: advokátska kancelária Soukeník - Štrpka, s.r.o., so sídlom 811 08 Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti odporkyni: E. V., narodená XX. XX. XXXX, bytom XXX XX X., V. X, o zaplatenie sumy 354,73 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra z 23. apríla 2015 pod č.k. 14C/88/2014-93 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením pripustil vstup vedľajšieho účastníka VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava do konania na strane odporkyne. Vychádzal zo skutočnosti, že sa vedie konanie o zaplatenie sumy 354,73 eura s príslušenstvom. Dňa 24. 11. 2014 občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV doručilo súdu podanie, ktorým mu oznámilo vstup do predmetného konania na podporu odporkyne. Dňa 22. 12. 2014 doručil navrhovateľ námietku vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Pri rozhodovaní aplikoval ustanovenie § 93 ods. 1, 2, 3, 4 OSP v znení účinnom v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania, § 1 ods. 1, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Poukázal na novelu OSP č. 384/2008 Z. z. s účinnosťou od 15. októbra 2008, ktorá zakotvila do § 93 nový odsek 2, podľa ktorého ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom poznámka 10a k tomuto ustanoveniu uvádza ako príklady týchto osobitných predpisov Obchodný zákonník, antidiskriminačný zákon, zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Špecifikom tejto skupiny vedľajších účastníkov je, že na rozdiel od "tradičných" vedľajších účastníkov, ktorí musia preukázať svoj právny záujem na výsledku konania, týmto "novým" vedľajším účastníkom postačuje preukázať, že existujú ako právnická osoba (napríklad občianske združenie) a že ich predmet činnosti spočíva v ochrane zákonom stanovených práv napríklad podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Základným predpokladom na pristúpenie vedľajšieho účastníka do konania v zmysle § 93 ods. 2 OSP je splnenie podmienky, že ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 25 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa). Ďalšou skutočnosťou potrebnou na pripustenie vedľajšieho účastníka do konania je súhlas toho, resp. oznámenie tomu, na strane ktorej má vedľajší účastník vstúpiť, že do konania vstúpil vedľajší účastník. V ďalšej časti odôvodnenia uviedol, že oznámil opatrovníkovi odporkyne, že do predmetného konania vstúpil na podporu práv a jej oprávnených záujmov vedľajší účastník, čím bol účastník oboznámený s uvedenou skutočnosťou a bola mu tak daná možnosť na postup v zmysle § 93 ods. 3 druhá veta OSP (uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.7.2013, č.k. 8Co/215/2013-98). V závere dodal, že o vstúpení vedľajšieho účastníka do konania nevydáva žiadne rozhodnutie, preto, ak v zmysle 93 ods. 2 OSP vedľajší účastník vstúpi do konania, či už z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov, prislúchajú mu v zmysle § 92 ods. 4 OSP rovnaké práva a povinnosti ako účastníkovi, napr. má právo na zaslanie rovnopisov podaní, nahliadnuť do spisu a pod., pokiaľ zákon výslovne neustanovuje, že procesné podanie môže vykonať len hlavný účastník osobne, či už navrhovateľ alebo odporca v závislosti od strany konania, ku ktorej vedľajší účastník vstúpil. Z uvedeného je zrejmé, že jeho postavenie v konaní mu dovoľuje oboznamovať sa s osobnými údajmi účastníkov. Vzhľadom k tomu, že v danej veci sa medzi účastníkmi konania jedná o spotrebiteľský vzťah a vedľajší účastník je právnická osoba, ktorá má chrániť práva spotrebiteľa, rozhodol o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane odporkyne. Navrhovateľ podal v zákonnej lehote proti tomuto uzneseniu odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zmeny tak, že vstup vedľajšieho účastníka do konania sa nepripúšťa a zaväzuje vedľajšieho účastníka nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Dôvodil tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 05. 02. 2013 sp. zn.: 3 Cdo 188/2012, v zmysle ktorého: „z ustanovenia § 93 Občianskeho súdneho poriadku nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním podporovaného účastníka.“. Bol toho názoru, že ide len o hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka do súdnych konaní, pričom vstupujú do sporov automaticky zastúpené právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu. Je potom otázne, či je účelom vstupu do konaní ochrana spotrebiteľa alebo zisk, ktorý vznikne z priznaných trov konania. Účel procesnej pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi v sporovom konaní môže byť naplnený, len ak hlavný účastník konania s takýmto vstupom súhlasí. Súd musí mať vždy jasno či účastník, ktorého chce vedľajší účastník podporovať, s jeho podporou súhlasí, resp. či nevyjadril nesúhlas. Poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 27. 02. 2014 sp. zn. C 470/12. Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Nitra. Zákonná sudkyňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods.1 OSP) a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Podľa § 93 ods. 1 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014, ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa § 93 ods. 2 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa § 93 ods. 3 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. Podľa § 93 ods. 4 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Predmetom tohto konania je pripustenie vstupu vedľajšieho účastníka - právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa do konania. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že podaním doručeným súdu dňa 24. 11. 2014 oznámilo Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, pričom k tomuto oznámeniu nepredložilo žiadne listinné dôkazy preukazujúce svoju identitu, v oznámení neuviedlo ani adresu sídla združenia. Súd vyzval odporkyňu, aby súdu oznámila, či súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Odporkyňa na výzvu súdu, ktorú prevzala dňa 13. 04. 2015, nereagovala. Výzvu na vyjadrenie k vstupu vedľajšieho účastníka zaslal súd aj navrhovateľovi, ktorý podaním doručeným dňa 22. 12. 2014 vzniesol námietku vstupu vedľajšieho účastníka do konania, o ktorej súd rozhodol napadnutým uznesením tak, že pripustil, aby do konania vstúpilo predmetné občianske združenie. Občiansky súdny poriadok umožňuje, aby sa v sporovom konaní zúčastnil na strane navrhovateľa alebo odporcu vedľajší účastník. Môže sa tak stať buď na výzvu účastníka konania alebo na podnet samotného vedľajšieho účastníka, a to kedykoľvek od okamihu začatia konania až do vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu. Súd sa zaoberá prípustnosťou vedľajšieho účastníctva len za predpokladu, že niektorý účastník namietne neprípustnosť takéhoto vstupu. Podmienkou vstupu tretej osoby ako vedľajšieho účastníka je jej právny záujem na výsledku sporu toho účastníka, ku ktorému pristupuje. Pri vstupe tretia osoba nemusí predkladať tvrdenia, ktorými zdokumentuje okolnosti svedčiace o jej právnom záujme na výsledku sporu. Až keď niektorý účastník namietne neprípustnosť tohto vedľajšieho účastníctva, musí táto osoba potrebné skutočnosti prezentujúce svoj právny záujem preukázať. S účinnosťou od 15. 10. 2008 zákon zaviedol druhú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní, medzi ktoré patrí právnická osoba, predmetom činnosti ktorej je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona o ochrane spotrebiteľov. Na rozdiel od prvej skupiny subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní iba v prípade existencie záujmu na výsledku konania, u právnickej osoby, predmetom ktorej je ochrana spotrebiteľa, legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon, t.j. nie je potrebná existencia hmotnoprávneho záujmu na výsledku konania. V zmysle vyššie citovaných ustanovení a tiež v súlade s platnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 2Cdo/146/2013, 3Cdo/296/2014, R62/2014, 3Cdo 188/2012), predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú: a/ výzva účastníka konania alebo podnet vedľajšieho účastníka konania, b/ uvedenie, na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník vystupovať, c/ preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu (ak nejde o prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákona - k tomu viď tiež ďalej), d/ rozhodnutie súdu o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva), e/ súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f/ súhlas (hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup dal sám vedľajší účastník. Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania. Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie, alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje rozhodnutie súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa stal vedľajším účastníkom konania. Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o (ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu. V prípadoch, na ktoré dopadá ust. § 93 ods. 2 OSP, zákon nestanovuje ako podmienku účasti tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu (§ 93 ods. 1 OSP), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv, o ktoré v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka. Jedným z takých osobitných predpisov je tiež zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec v zmysle citovanej právnej úpravy dospel k záveru o predčasnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa, keď pripustil vstup VŠEOBECNEJ OCHRANY PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962 do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. Združenie je zrejme takou právnickou osobou, ktorej hlavnou náplňou činnosti je ochrana práv spotrebiteľa (v spise sa doklad o tejto skutočnosti nenachádza). Na predloženie dokladu o registrácii združenia a stanov súd prvého stupňa občianske združenie, resp. jeho zástupcu na základe plnej moci zaregistrovanej pod sp. zn. Spr 1047/14, nevyzval. Niet sporu o tom, že navrhovateľ vstup tohto združenia ako vedľajšieho účastníka na strane odporkyne namietal, z ktorého dôvodu bol súd prvého stupňa povinný o tomto nesúhlase rozhodnúť. Súd prvého stupňa na základe námietok navrhovateľa rozhodol tak, že pripustil vedľajšieho účastníka do konania na strane odporkyne. Súd ale musí mať vždy jasno, či účastník, ktorého chce vedľajší účastník podporovať s jeho podporou súhlasí, resp. či nevyjadril nesúhlas. Z obsahu spisu vyplýva, že odporkyňa výzvu súdu, v ktorej jej oznamoval vstup vedľajšieho účastníka do konania a zároveň žiadal, aby sa k nemu vyjadrila, riadne prevzala, avšak na výzvu súdu nereagovala a k vstupu vedľajšieho účastníka do konania sa ani následne nevyjadrila. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na nesprávne odôvodnenie napadnutého uznesenia, v ktorom je uvedené, že súd oznámil opatrovníkovi odporcu, že do predmetného konania vstúpil na podporu práv a jeho oprávnených záujmov vedľajší účastník. Odôvodnenie uznesenia nemá poklad v zistení skutkového stavu, nakoľko z obsahu spisového materiálu nepochybne vyplýva, že výzvu súd prvého stupňa doručoval a doručil odporkyni. Odporkyni v tomto konaní opatrovník ustanovený nebol. Nevyjadrenie nesúhlasu odporkyne nie je možné považovať za súhlas odporkyne so vstupom vedľajšieho účastníka. Povahe a účelu občianskeho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi nanútený. Potreba tohto súhlasu vyplýva zo samej podstavy a účelu vedľajšieho účastníctva. Pokiaľ by sudkyňa venovala náležite pozornosť obsahu spisu, konštantnej rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu a judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nepredkladala by spis odvolaciemu súdu. Z jej poznámky, že odvolaniu nemieni vyhovieť vôbec nevyplýva, prečo odvolaniu nemieni vyhovieť. Záverom odvolací súd zistil zrejmú nesprávnosť v záhlaví napadnutého uznesenia, a to v priezvisku odporkyne, ktoré malo byť správne uvedené "Trpišovská". Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec mu v zmysle § 221 ods. 2 OSP vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP) vyzve odporkyňu, aby sa v lehote k pripusteniu vedľajšieho účastníka do konania vyjadrila a upozorní ju na následky nesplnenia si tejto povinnosti (nepripustenie vedľajšieho účastníka do konania). Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.