Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 8Co/367/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113239869 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4113239869.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členov senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobkyne: L. R., nar. XX. XX. XXXX, Z. XX, XXX XX E. pri S., zast. (advokátska kancelária): KOTRUSZ - BENČÍK, s. r. o., so sídlom Štefánikova 57, Nitra, IČO: 47 237 252, zastúpená: konateľom a advokátom JUDr. Jurajom Kotruszom, proti žalovanej: E.. R. C., nar. XX. XX. XXXX, Z. XX, E. pri S., o zaplatenie 1.161,80 eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalovanej proti I. rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 14C/492/2015-280 zo dňa 6. apríla 2016 a II. uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 14C/492/2015-129 zo dňa 21. októbra 2015, takto jednohlasne r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti výroku o trovách strán sporu p o t v r d z u j e . Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Navrhovateľka (žalobkyňa) sa návrhom (žalobou) doručeným súdu dňa 28. 11. 2013 domáhala, aby súd zaviazal odporkyňu (žalovanú) na zaplatenie sumy 1161,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 01. 10. 2013 do zaplatenia. Návrh odôvodnila tým, že dňa 18. 07. 2011 a 31. 05. 2012, kúpnou zmluvou kúpila dve nehnuteľnosti v E. pri S. zapísané pod LV XXXX. V nehnuteľnosti pod parc. č. XXX/X, XXX/X a rodinným domom č. 1 s. č. XXX má doživotné právo bývania odporkyňa R. C.. Obe nehnuteľnosti majú spoločné energie. Pani C. je povinná podieľať sa na vyúčtovacích faktúrach a opravách na nehnuteľnosti. Keďže si túto povinnosť p. C. neplnila, bola k 01. 10. 2013, odpojená od dodávky elektriny, kúrenia a plynu. Skôr ako prišlo k odpojeniu energií, odporkyňu niekoľko krát vyzývala k úhrade. Žiada, aby jej odporkyňa uhradila 50 % z vyúčtovacích faktúr: kúrenie, plyn: 791,80 eur, elektrina: 50,- eur, teplá voda mesiac október: 25,- eur, teplá voda mesiac november: 25,- eur, studená voda: máj - december 2013: 100,- eur, oprava nehnuteľnosti: 170,- eur. 2. Súd vydal platobný rozkaz č. k. 14RO/473/2013 - 13 zo dňa 20. 08. 2014, ktorým zaviazal odporkyňu na zaplatenie žalovanej sumy. 3. Odporkyňa podala odpor, v ktorom uviedla že v uvedenej nehnuteľnosti býva sama a u p. R. obýva nehnuteľnosť 4-členná rodina. Nevidí dôvod, prečo by sa mala podieľať na vyúčtovacej faktúre 50 %. Čo sa týka úhrady za plyn do dnešnej doby spláca za p. R. dlh, ktorý jej spôsobila. Dlh p. R. je 1592,- eur, ktorý stále za ňu spláca. Do 30. 09. 2013, posielala na účet p. R. alikvotnú časť za vodu. Za obdobie máj - december 2013, vyúčtovanie vody 242,52 eur uhradila ona a pravidelné úhrady za vodu každý mesiac 40 eur tak isto uhrádza vodárňam ona aj za ich 4-člennú rodinu. Takže p. R. je jej dlžná za vodu 482,50 eur do 30. 09. 2014. 4. Napadnutým (zhora v bode I. uvedeným) rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvého stupňa - súd prvej inštancie vo veci rozhodol takto: Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke sumu 360,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 1.10.2013 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamieta. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 5. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na vykonané dokazovanie, citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ - zákon č. 40/1964 Z. z. v znení neskorších predpisov - § 451 ods. 1 a 2, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 a 2 a § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2) a ustanovenie § 3 nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z. z. odôvodnil nasledovne: 6. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky je len čiastočne dôvodný. Je nesporné, že odporkyňa užíva nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, katastrálne územie E. pri S. a to nehnuteľnosť - parc. č. XXX/X a XXX/X s rodinným domom č. 1 s. č. XXX, na základe zriadeného vecného bremena - práva doživotného bývania a užívania. Navrhovateľka je pritom výlučnou vlastníčkou jednak rodinného domu č. 1 postaveného na parcele č. XXX/X, súp. č. XXX, ktorý obýva odporkyňa ako aj rodinného domu č. 2 postaveného na parcele č. XXX/X, súp. č. XXXX, ktorý obýva rodina navrhovateľky. 7. Obe nehnuteľnosti (rodinné domy) mali spoločnú prípojku na vodu, plyn a elektrinu. Podľa dohody účastníčok konania, odporkyňa mala posielať určité sumy z titulu úhrad týchto služieb na účet navrhovateľky. Navrhovateľka sa v tomto konaní domáha z titulu bezdôvodného obohatenia zaplatenia sumy 1161,80 eur, ktorá suma má predstavovať zhrnutie nedoplatkov na plyne, vode, elektrine a nákladov za opravu domu, v ktorom žije odporkyňa, pričom táto suma mala predstavovať 1/2 nedoplatkov. Od 1.10.2013 bola nehnuteľnosť, v ktorej žije odporkyňa odpojená od dodávky plynu a elektriny. 8. Navrhovateľka požadovala od odporkyne zaplatenie sumy 100 eur za spotrebu studenej vody, nakoľko ona zaplatila faktúru za vodu na sumu 110,46 eur za obdobie od 16. 01. 2013 do 03. 05. 2013 a faktúru na sumu 132,32 eur dňa 24. 04.2013, z ktorej suma 49 eur predstavovala pokutu za odstavenie vody z dôvodu jej neplatenia. Táto suma 132,32 eur pozostávala ďalej z faktúr za vodu na sumu 58,07 eur za obdobie od 25. 08. 2012 do 30. 11. 2012 a faktúry na sumu 25,25 eur za obdobie od 01. 12. 2012 do 15. 01. 2013. Je nesporné, že v tom období odporkyňa posielala jednotlivé platby na účet navrhovateľky, a teda aj keď bola voda vedená na meno odporkyne, jej platenie zabezpečovala podľa dohody navrhovateľka. Navrhovateľka preto môže požadovať od odporkyne podieľať sa na úhrade za vodu v polovici zo sumy 193,78 eur (110,46 + 83,32), t. j. v sume 96,89 eur, keďže čiastku 49 eur za odpojenie dodávky vody musí znášať sama navrhovateľka, ktorá nehradením platieb včas zapríčinila odpojenie rodinných domov od dodávky vody. Skutočnosť, že odporkyňa jej niektoré úhrady nezasielala včas, má dopad iba na to, že odporkyňa sa dostala do omeškania vo vzťahu k navrhovateľke, keďže táto mala zabezpečiť včasné hradenie faktúr za vodu. Z prehľadu platieb odporkyne, ktoré boli zreteľne označené ako platby za vodu, a ktoré zasielala navrhovateľke na účet vyplýva, že za požadované obdobie od 01. 12. 2012 do 03. 05. 2013, titulom platieb za vodu poukázala navrhovateľke na účet vo februári 2013 sumu 20 eur, v máji 2013 sumu 20 eur a v júli 2013 sumu 30 eur, celkovo sumu 70 eur. Odporkyňa by tak mala navrhovateľke doplatiť sumu 26,89 eur titulom platieb za vodu. 9. V časti nároku navrhovateľky za nedoplatok na plyne v období od 19. 10. 2012 do 18. 10. 2013 bolo preukázané, že SPP a. s. vystavila faktúru na nedoplatok za plyn v sume 1583,60 eur, pričom navrhovateľka požadovala od odporkyne, aby sa podieľala na tomto nedoplatku v sume 791,80 eur. Účastníčky sa zhodli na tom, že odporkyňa mala navrhovateľke posielať sumu 100 eur titulom preddavkových platieb za plyn. Odporkyňa sa bránila tým, že navrhovateľke posielala za plyn sumu 40 eur, nakoľko medzi nimi bola uzavretá dohoda (č.l. 134), že odporkyňa si môže započítať dlh navrhovateľky z predchádzajúceho nedoplatku za plyn, ktorý bol v sume 1750,31 eur za obdobie od 19. 10. 2011 do 11. 06. 2012, teda za obdobie, kedy bol plyn vedený na odporkyňu, a od ktorej bol tento dlh aj vymáhaný. Dlh navrhovateľky z tohto nedoplatku mal byť podľa Dohody o platení energií v sume 1265,16 eur, a z ktorej sumy zaplatila odporkyni čiastku 540 eur a preto jej dlh činí 725,16 eur, s tým, že tento dlh jej bude splácať v splátkach po 60 eur. Preto namiesto 100 eur započítaním čiastky 60 eur doposielala odporkyňa navrhovateľke len sumu 40 eur. Navrhovateľka uviedla, že takáto dohoda medzi nimi uzavretá nebola, nakoľko Dohoda o platení energií zo dňa 13. 09. 2013 (č.l. 134) nebola podpísaná účastníčkami konania. Preto nemožno túto Dohodu považovať za platne uzavretú, a teda ani započítanie splátok, ktoré robila odporkyňa pri svojich úhradách za plyn. Na pojednávaní však navrhovateľka zároveň uviedla, že sa dohodli na tom, že ona zaplatí odporkyni polovicu z tohto nedoplatku. Toto navrhovateľka považovala za vyrovnané poukazujúc na sumu 540 eur, ktorej úhrada medzi účastníčkami sporná nebola a tiež na sumu 520 eur, ktorú uhradila v prospech SPP a. s. dňa 05. 05. 2012 (č.l. 107). Z predmetnej faktúry - nedoplatku v sume 1750,31 eur však vyplýva, že čiastka 520 eur bola navrhovateľkou uhradená ako pravidelné platby po 260 eur, pripísané obe dňa 07. 05. 2012, to znamená, že nemohlo ísť o splatenie jej podielu na nedoplatku, ako to správne uvádzala odporkyňa. Ak mala potom navrhovateľka uhradiť polovicu sumy z nedoplatku 1750,31 eur, ide o sumu 875,16 eur, z ktorej uhradila sumu 540 eur, preto jej dlh voči odporkyni predstavuje sumu 335,16 eur. 10. Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní však vzniesla námietku premlčania tohto dlhu navrhovateľky s poukazom na to, že odporkyňou uplatňovaná suma 725,16 eur vyplýva zo spoluúčasti na vyúčtovacej faktúre za obdobie od 19. 10. 2011 do 11. 06. 2012, ktorý nárok si odporkyňa voči navrhovateľke uplatnila až na pojednávaní dňa 04. 11. 2015. Tento nárok sa premlčuje v 3 ročnej premlčacej lehote a to jednotlivo podľa splatnosti splátok, pričom pri prvej splátke uplynula dňa 01. 12. 2014 a pri poslednej dňa 12. 06. 2015 a pri nedoplatku z vyúčtovacej faktúry dňa 03. 07. 2015. 11. Súd sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania, pričom dospel k tomu, že odporkyňa si nárok voči navrhovateľke z uvedeného nedoplatku mohla uplatniť od splatnosti vyúčtovacej faktúry, t. j. od 03. 07. 2012. Je nesporné, že námietku započítania vzniesla odporkyňa voči navrhovateľke až na pojednávaní dňa 04. 11. 2015, keďže predchádzajúcu dohodu o platení energií nemožno považovať za platnú, nakoľko nebola podpísaná. S poukazom na uvedené, súd musí konštatovať, že nárok odporkyne voči navrhovateľke je premlčaný a to v 2 ročnej premlčacej lehote v zmysle § 107 ods. 1 OZ, nakoľko ide o bezdôvodné obohatenie (najneskôr by bola pohľadávka odporkyne premlčaná v 3 ročnej premlčacej lehote, ktorá taktiež márne uplynula). Keďže námietka premlčania je dôvodná, dlh odporkyni titulom nedoplatku za plyn je v sume 791,80 eur. 12. Čo sa týka nároku navrhovateľky na úhradu sumy 50 eur titulom nedoplatku na elektrickej energii, bolo preukázané, že bola vystavená faktúra na sumu 5,79 eur, ktorá predstavovala nedoplatok za obdobie od 14. 05. 2013 do 30. 09. 2013, splatná dňa 23. 10. 2013 a tiež na sumu 100 eur splatná dňa 05. 10. 2013. Keďže zmluvný vzťah bol so ZSE Energia, a. s. ukončený k 30. 09. 2013 je zrejmé, že tento nedoplatok je za predchádzajúce obdobie. Odporkyňa uvádzala, že ona mala všetky platby za elektrinu uhradené tým, že zasielala na účet navrhovateľky sumu 40 eur mesačne. Z prehľadu platieb odporkyne však vyplýva, že za mesiac máj 2013 neuhradila na elektrickú energiu žiadnu sumu. Preto súd v tejto časti považoval nárok navrhovateľky za dôvodný čo do sumy 40 eur, keďže v tejto výške sa mala odporkyňa podieľať na úhradách za elektrinu. 13. Čo sa týka úhrad za teplú vodu spolu v sume 50 eur, v tejto časti súd nárok navrhovateľky nepovažoval za dôvodný, nakoľko takéto úhrady ani sama navrhovateľka neplatila, keďže náklady na ohrev teplej vody sú premietnuté v nákladoch za spotrebu plynu, pričom táto požadovaná suma nebola žiadnym spôsobom preukázaná. 14. Nakoniec navrhovateľka požadovala od odporkyne úhradu sumy 170 eur (polovica zo sumy 340 eur) titulom opravy nehnuteľnosti, t. j. rodinného domu, ktorý užíva odporkyňa a to z dôvodu opravy prasknutých stien, ktoré mali spôsobené neodbornou inštaláciou internetu odporkyni. Z výsluchu svedka Dušana Branikoviča, ktorý vykonával túto opravu vyplynulo, že robili celú prednú časť domu a obe bočné strany domu, ako aj plot, na ktorý sa dávala fasádna farba. Navrhovateľka mala na bočnej i prednej strane domu výrazné praskliny a na bočnej strane bola diera, ktorá bola vyvŕtaná kvôli vedeniu internetu. Svedok nevedel posúdiť, či tie praskliny na dome boli spôsobené vŕtaním na vedenie internetu, nakoľko predtým stav toho domu nevideli. V tejto časti súd nárok navrhovateľke tiež nepriznal, nakoľko v prípade ako uvádzala navrhovateľka, že tieto opravy boli nutné z dôvodu neodbornej inštalácie internetu, tak nárok na náhradu škody by si musela uplatniť vo vzťahu k tomu, kto túto inštaláciu vykonal. V danom prípade nebola preukázaná zodpovednosť za náhradu škody opravami tohto domu vo vzťahu k odporkyni, ktorá nerealizovala inštaláciu internetu. 15. S poukazom na vyššie uvedené má navrhovateľka vo vzťahu k odporkyni nárok na náhradu sumy 858,69 eur. Odporkyňa však žiadala voči navrhovateľke započítať sumu 821,57 eur titulom zaplatenia úhrad za vodu za obdobie od mája 2013 do marca 2016. Odporkyňa preukázala, že za obdobie máj - december 2013 uhradila sumu 242,52 eur, za obdobie od 23. 01. 2014 do 15. 10. 2014 sumu 238,70 eur - vyúčtovacia faktúra 8460111979, za obdobie od 16. 10. 2014 do 16. 03. 2015, uhradila sumu 101,11 eur a za obdobie od 17. 03. 2015 do 24. 09. 2015 sumu 164,63 eur. Celkovo za toto obdobie uhradila odporkyňa za vodu sumu 746,96 eur. Odporkyňa žiadala, aby sa navrhovateľka podieľala na tejto sume v podiely 4/5, keďže rodina navrhovateľky má 4 členov a odporkyňa žije sama. Súd nepovažoval tento pomer za dôvodný, avšak je zrejmé, že nemožno od odporkyne žiadať, aby sa podieľala na úhrade vody v 1/2, keďže by tu bol zrejmý nepomer v počte členov domácností. Súd považoval za dôvodné, aby navrhovateľka uhradila odporkyni 2/3 z týchto nákladov, t. j. sumu 497,97 eur, keďže je zrejmé, že v rodine navrhovateľky so štyrmi členmi je väčšia spotreba vody ako u odporkyne, ktorá žije sama. Súd nepriznal odporkyni nárok na pomernú časť za úhradu vody za obdobie od 25. 09. 2015 do marca 2016, keďže za toto obdobie odporkyňa nepredložila vyúčtovaciu faktúru, preto nie je zrejmé, aká bude skutočná spotreba vody za toto ďalšie obdobie. V prípade, že sa následne na nich navrhovateľka nebude podieľať, odporkyňa môže tento nárok uplatniť súdnou cestou. 16. Z uvedeného je zrejmé, že keď odporkyňa má navrhovateľke zaplatiť sumu 858,69 eur a navrhovateľka odporkyni sumu 497,97 eur, po započítaní týchto dvoch nárokov je potom návrh navrhovateľky dôvodný čo do sumy 360,72 eur. Súd preto odporkyňu zaviazal na zaplatenie sumy 360,72 eur z titulu bezdôvodného obohatenia, keďže navrhovateľka preukázateľne hradila za odporkyňu vyššie uvedené úhrady a tým na strane odporkyne vznikol neoprávnený majetkový prospech. 17. Navrhovateľka žiadala zaviazať odporkyňu aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 01. 10. 2013. Keďže odporkyňa sa dostala s plnením do omeškania, súd ju zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 360,72 eur od 01. 10. 2013, nakoľko všetky vyššie spomenuté úhrady boli splatné ešte skôr ako k 01. 10. 2013. Výška úroku z omeškania je určená podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., pričom táto v čase omeškania odporkyne nepredstavovala výšku 8,5 %, ako to žiadala navrhovateľka, ale 5,5 % ročne. Preto súd vo zvyšku úrokov z omeškania návrh zamietol. 18. S poukazom na vyššie uvedené, súd návrh navrhovateľky vo zvyšku, t. j. čo do sumy 801,08 eur s prísl., zamietol. 19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP (Občianskeho súdneho poriadku - zák. č. 99/1963 Zb.) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko účastníci boli v konaní úspešní len čiastočne. 20. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadla len žalovaná, domáhajúca sa plného zamietnutia žaloby žalobkyne, t. j. napadla vyhovujúci výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o uložení jej povinnosti a nadväzujúci výrok o trovách konania účastníkov - strán sporu. V dôvodoch podaného odvolania poukázala na to, že výpočet vody, ktorý má žalobkyni podľa rozhodnutia uhradiť, je nesprávny, pretože namiesto udávanej sumy 70 eur žalobkyni uhradila sumu 90 eur, a to 20 eur v mesiaci október 2012, 20 eur v mesiaci február 2013 a 50 eur v mesiacoch máj, júl 2013. Ďalej poukázala na to, že od mája 2013 platí celú spotrebu vody a žalobkyňa je jej dlžná za spotrebu vody 746,96 eur, čo zdokladovala faktúrami a dokladmi o úhrade. Čo sa týka vyúčtovania plynu za obdobie od 19. 10. 2012 do 18. 10. 2013 poukázala na to, že pokiaľ má žalobkyni uhradiť 50 % z vyúčtovania, tak táto by mala byť znížená o 450 eur, pretože pokiaľ by žalobkyňa pravidelne uhrádzala zálohy za mesiace júl, august a september 2013, predstavovalo by 50 % len sumu 566,80 eur, nevidí teda dôvod platiť dvakrát za plyn za uvedené mesiace. Nakoľko jej žalobkyňa bola dlžná za vyúčtovacie obdobie 2011/2012 za plyn sumu 1265,16 eur, dohodli sa na započítaní dlhu, ktorá dohoda bola najskôr ústna, potom jej návrh dohody formou e-mailu poslala žalobkyňa, ktorú ona nepodpísala, avšak v tejto sa žalobkyňa k svojmu dlhu vo výške 1060 eur priznala. Nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím, že doba jej nároku započítania úhrady za plyn je premlčaná, pretože čiastku 725,16 eura, ktorú jej žalobkyňa zostala dlžná, obsahuje exekučné konanie, ktoré bolo podané na Okresný súd Nitra 20. 05. 2013 ako celok a nie podľa jednotlivých splátok. Nesúhlasí s posúdením toho, že sa jedná o bezdôvodné obohatenie, pretože žalobkyňa tento svoj dlh voči nej priznala, v konečnom dôsledku nemôže súhlasiť s tým, že je žalobkyni za plyn dlžná 791,80 eur. Trvá teda na tom, že žalobkyňa je jej dlžná 725,16 eur + exekučné trovy, čo je spolu 1125 eur. Po zohľadnení 50 % požiadavky žalobkyne, ktorá je vo výške 566,80 eur, jej žalobkyňa zostala dlžná 558,20 eur. Za elektrickú energiu nie je žalobkyni dlžná žiadnu finančnú čiastku. Rozhodnutím jej bolo uložené uhradiť žalobkyni 40 eur za mesiac máj 2013, tento mesiac bol však vyúčtovacím mesiacom, preto sa zálohová platba neuhrádza, keď táto úhrada nebola predmetom súdneho sporu, ktorého predmetom bola zálohová platba za mesiac september, splatná 05. 10. 2013, ktorú uhradila a aj zdokladovala výpisom z účtu. Vyššie uvedené skutočnosti svedčia, že žalobkyňa je jej dlžná sumu za vodu vo výške 597,57 eur a za plyn 558,20 eur. 21. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovanej uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti žiada potvrdiť ako vecne správny, keď súčasne požaduje aj náhradu svojich trov odvolacieho konania vo výške 69,99 eur podľa uvedeného rozpisu. S tvrdeniami žalovanej uvádzanými v jej odvolaní sa nestotožňuje. Čo sa týka e-mailu a znenia nepodpísanej dohody datovanej dňa 13. 09. 2013 uvádza, že na tomto znení dohody sa nezhodli, a teda naň nemožno prihliadať; tvrdenie žalovanej, že sa k údajnému dlhu vo výške 1060 eur priznáva, je nepravdivé a zavádzajúce, nakoľko sa k žiadnemu takémuto dlhu nepriznala. V konaní nebolo sporné ani to, že výška platieb uskutočňovaná zo strany žalovanej nezodpovedala rozsahu, ktorým sa mala pravidelne podieľať na úhrade zálohových platieb na energie, a to v celkovej výške 160 eur mesačne, ktorú aj sama žalovaná uznala (jednak v konaní vo veci priestupku, ako aj na súdnom pojednávaní dňa 04. 11. 2015) a zároveň na úhrade vyúčtovacích faktúr v rozsahu 50 % z vyfakturovanej sumy. Z výpisov predložených žalovanou vyplýva, že táto si svoju povinnosť riadne neplnila, keďže jej mesačne uhrádzala nižšie sumy, a to v rôznych výškach, navyše svoje úhrady v rôznych výškach ani žiadnym spôsobom konkrétne nešpecifikovala, čo sa týka účelu ich použitia, poznámke k platbe, pričom dodatočne, v priebehu konania si prispôsobovala účel platby tak, ako jej to vyhovovalo. Na vyúčtovacích faktúrach sa žalovaná nepodieľala vôbec a z toho dôvodu sa v súdnom konaní domáha práve zaplatenia polovičnej sumy týchto vyúčtovacích faktúr. Má za to, že súd prvej inštancie správne prihliadol aj na námietku premlčania ňou vznesenú. Čo sa týka nedoplatku na elektrine, žalovaná jej za celé obdobie vyúčtovacej faktúry (od 14. 05. 2013 do 30. 09. 2013) nepoukazovala dostatok finančných prostriedkov na zálohové platby, jej úhrada uskutočnená v septembri bola použitá preto na úhradu predošlých zálohových platieb, keď nedoplatok vznikol aj tým, že v mesiaci máj jej neposkytla žiadne finančné prostriedky na úhradu nákladov za elektrinu. Čo sa týka nákladov za vodu, za obdobie od mája 2013 do septembra 2015, súd prvej inštancie zohľadnil platby žalovanej, keď započítali nárok voči nej vo výške 497,97 eur. Čo sa týka nákladov za dodávku vody za nasledujúce obdobie, žalovaná dôkazné bremeno neuniesla, ohľadom ich skutočnej výšky. 22. Napadnutým (zhora v bode II. uvedeným) uznesením súd prvej inštancie nepriznal žalovanej oslobodenie od súdnych poplatkov v tomto súdnom konaní (pod spisovou značkou 14C/492/2015), čo s poukazom na uznesenie o vyrubení súdneho poplatku za súdny poplatok za odpor vo výške 69,50 eur, žiadosť žalovanej, jej tlačivo pre dokladovanie pomerov a citované ustanovenia OSP (§ 138 ods. 1, 2, 3 a 5) odôvodnil tým, že po preskúmaní návrhu (žiadosti) žalovanej dospel k záveru, že žalovaná v danom prípade nepreukázala dôvodnosť svojho návrhu (žiadosti), s poukazom na výšku jej príjmu, ako aj na skutočnosť existencie úspor v banke, pri zohľadnení výšky súdneho poplatku za návrh 69,50 eur. 23. Z tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka konania vyplýva, že odporkyňa je toho času poberateľkou starobného dôchodku vo výške 447,20 eur mesačne. Býva v rodinnom dome, ktorého vlastníčkou je L. R.. Výška mesačných výdavkov odporkyne vyplývajúca z tlačiva predstavuje sumu 102,- eur ako výdavky na vodu, plyn a iné. Odporkyňa je rozvedená. Ďalej odporkyňa v tlačive uviedla existenciu úveru v banke s mesačnou splátkou 107,48 eur a existenciu pôžičiek od iných osôb ako banky s výškou mesačnej splátky 50,- eur a 68,- eur. Z tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka konania vyplýva, že odporkyňa je majiteľkou nehnuteľnosti v H. XXX, ako aj existencia úspor v banke vo výške cca 50,- eur. 24. Uvedené uznesenie napadla žalovaná včas podaným odvolaním, domáhajúca sa toho, aby jej žiadosť (o oslobodenie od súdnych poplatkov), bola prehodnotená a bola schválená. Odvolanie podáva z dôvodu, že jej finančná situácia neumožňuje zaplatiť súdne poplatky vo výške 69,50 eur, nakoľko pri jej dôchodku vo výške 447,20 eur a po uhradení jej výdavkov jej zostane mesačne 119,72 eur, čo činí na jeden deň 3,99 eur. 25. Dňom 1. júla 2016, nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý zákon zrušil Občiansky súdny poriadok, pričom ustanovil, že (uvedený nový zákon - Civilný sporový poriadok) sa vzťahuje aj na začaté konania, keď právne účinky úkonov vykonaných v konaní do 1. júla 2016 zostávajú zachované. 26. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozhodnutia a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania proti zhora označeným rozhodnutiam súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že obe napadnuté rozhodnutia je potrebné podľa ustanovenia § 387 ods. 1/ CSP ako vecne správne potvrdiť, keď súčasne pri úspechu žalobkyne v odvolacom konaní (ohľadom rozsudku) žalobkyni, na základe jej požiadavky, v zmysle ustanovení § 378 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, o ktorej výške (náhrady) vydá následne rozhodnutie súd prvej inštancie. 27. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením oboch napadnutých rozhodnutí, obmedzuje sa v odôvodnení tohto rozhodnutia len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutých rozhodnutí (§ 387 ods. 2 CSP). K odvolacím dôvodom, čo sa týka rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd uvádza nasledovné - žalovanou uvádzaná ďalšia platba 20 eur za vodu v mesiaci október 2012 bola vykonaná (dňa 17.10.) mimo žalované obdobie (19.10.2012 - 18.10.2013), - označenú dlžnú sumu žalobkyňou za spotrebu vody od mája 2013 746,96 eur súd prvej inštancie zohľadnil, v prospech žalovanej z nej započítal 497,97 eur (2/3), - ohľadom požiadavky (nároku) žalobkyne za plyn súd prvej inštancie správne vychádzal z vyúčtovacej faktúry (skutočnej spotreby a skutočne zaplatených záloh), keď žalovaná dohodu o započítaní a iné svoje platby (ako zohľadnené) nepreukázala (u platieb ani netvrdila), - právne posúdenie nárokov žalobkyne ako z bezdôvodného obohatenia a námietky premlčania žalobkyne je správne, na čom nič nemení ani súdne rozhodnutie voči žalovanej (len deklarovalo - nezakladalo jej dovtedy neexistujúce povinnosti), - za elektrickú energiu uplatňovaná pohľadávka (žalobkyňou) nezohľadňuje v plnom rozsahu žalobkyňou uhrádzané zálohové platby spolu 400 eur, teda pri fakturovanej skutočnej spotrebe 407,54 eur a (nejasných) platbách žalovanej 40 eur mesačne je záver súdu prvej inštancie správny, - vykonané dokazovanie a správne závery súdu prvej inštancie nepreukazujú to (nesvedčia tomu), že žalobkyňa má byť dlžná žalovanej (sumy uvádzané v závere jej odvolania), keď vzájomný návrh (protinávrh) voči žalobkyni žalovaná v konaní nepodala. 28. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 424 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a aj iné podanie dovolateľa musia byť spísané advokátom. V dovolaní sa má popri všetkých náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).