Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 8Co/256/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114205528 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4114205528.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobkýň: 1./ V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, E. - H., X./ Z. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX, E. - H., obe zastúpené Advokátskou kanceláriou Borgulová & Pétériová, s. r. o. Farská 4, Nitra, proti žalovanému: E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, E.-H., zastúpený Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom so sídlom Farská 34, Nitra, o vypratanie nehnuteľností, odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Nitre zo dňa 29.07.2015, č. k. 19C/35/2014-161, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Odvolací súd žalobkyni v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosti v okrese N., v obci E. - H., kat. územie E., zapísané na LV číslo XXXX, parc. C KN č. XXX/X - orná pôda o výmere 1340 m2 a odovzdať ju žalobkyniam do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyniam náhradu trov konania 713,78 euro pozostávajúcu zo súdneho poplatku za návrh 99,50 a trov právneho zastúpenia 614,28 euro na účet právneho zástupcu žalobkýň do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ustanovením § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, § 50a ods. 1, § 123, § 126 ods. 1, 134 ods. 1, § 588 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že strany sporu dňa 15. 09. 1995 uzatvorili „Dohodu o zmluve“, na základe ktorej žalovaný vyplatil žalobkyniam zálohu 40.000 Sk a zároveň sa zaviazal zostávajúcu dohodnutú časť 60.000 Sk vyplatiť žalobkyniam najneskôr do prvej polovice roka 1996, čím mu vznikne kúpna zmluva a pozemok sa prevedie na meno kupujúceho - žalovaného. Konštatoval, že v dohode nebol špecifikovaný predmet zmluvy, teda nehnuteľnosť, ktorá mala byť predmetom kúpnej zmluvy, resp. zmluvy o budúcej zmluve, ktorú účastníci mienili uzatvoriť. Nehnuteľnosť popísanú vyššie žalobkyne nadobudli po svojej matke v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D1700/1991 vo výmere 1622 m2. Žalovaný po podpísaní dohody, v roku 1995, vstúpil do užívania nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi sporu nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Žalobkyne tvrdili, že v roku 2001 zaslali žalovanému odstúpenie od dohody, čo preukazovali podacím lístkom. Žalovaný odstúpenie od dohody neakceptoval, nehnuteľnosť užíval naďalej a sumu 100.000 Sk, ktorú mu chceli žalobkyne vrátiť, odmietol prevziať. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa v 1. rade mu prisľúbila pomoc pri prepise pozemku, čo neurobila a on platil dane. Myslel si, že kupuje pozemok o výmere 17 árov, nakoniec zistil, že žalobkyne pozemok nemajú usporiadaný a pozemok mal výmeru len 13,4 ára. Pozemok skultúrnil, navozil zeminu a keď žalobkyne zistili, že by ho mohli výhodnejšie predať, podali žalobu. Súd prvej inštancie žalobu zamietol konštatujúc, že žalobca užíval nehnuteľnosť aj napriek tomu, že nedošlo k prevodu vlastníckeho práva. Žalobkyne odstúpili od dohody o zmluve 25. 09. 2001, pričom sa nepodarilo zistiť, či odstúpenie bolo žalovanému doručené, pretože poštová pečiatka na podacom lístku je nečitateľná a dátum je podobný dňu 28. 12. 2001. Žalovaný spochybňoval doručenie odstúpenia od zmluvy tvrdiac, že mu nebolo doručené, nehnuteľnosti riadne užíval aj keď bol žalobkyňami vyzývaný na vypratanie nehnuteľnosti. Z daňového priznania za rok 2003 a 2004 súd zistil, že daň za spornú parcelu platil žalobca, za roky 1993, 2005, 2008 platila daň žalobkyňa v 1./rade, za rok 1996 je parcela v daňovom priznaní manžela žalobkyne v 1./rade. Za ostatné roky nevedel identifikovať platcu dane. Súd ako predbežnú otázku riešil platnosť „Dohody o zmluve.“ V tejto súvislosti uzavrel, že z obsahu dohody nie je možné zistiť, či účastníci uzavreli kúpnu zmluvu alebo zmluvu o budúcej zmluve, právny úkon je neurčitý a nezrozumiteľný, nie je možné z neho vyvodiť vôľu zmluvných strán a nie je špecifikovaná ani parcela, ktorá mala byť predmetom právneho úkonu. Neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvy spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, ktorá pôsobí od začiatku a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že vydržal vlastnícke právo k nehnuteľnosti, nakoľko nebol dobromyseľný. Vedel o existencii dohody o zmluve, mal vedomosť, komu pôda vlastnícky patrí. Výklad právneho zástupcu žalovaného o vydržaní hodnotil ako neudržateľný, keďže žalovaný pre nadobudnutie vlastníckeho práva nesplnil ani elementárne podmienky, vyžadujúce Občianskym zákonníkom. Z vyjadrenia žalovaného a svedkov vyplynulo, že žalovaný si bol vedomý skutočnosti, že pozemok na neho nebol prepísaný a chcel od žalobkyne v 1.rade, aby sa dostavila na matriku za účelom jeho prepísania, z čoho vyplýva, že nebol dobromyseľný v držbe a nemohol sa cítiť ako vlastník nehnuteľnosti. Na základe uvedených skutočností preto konštatoval, že žalovaný nehnuteľnosť užíval bez právneho dôvodu, a preto žalobe vyhovel. Žalobkyniam priznal náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia za 9 právnych úkonov po 60,07 euro s režijným paušálom v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení. 2. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Namietal nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie a nesprávne právne posúdenie veci. Stotožnil sa so záverom, že dohoda nemala zákonom predpísané náležitosti, avšak na základe tohto titulu sa považoval za vlastníka nehnuteľnosti, túto nerušene užíval a mal ju v dobromyseľnej držbe nielen pre svoj subjektívny pocit, ale s ohľadom na všetky okolnosti - zaplatenie kúpnej ceny, odovzdanie nehnuteľnosti, nerušené užívanie, ako aj objektívny názor ľudí z obce, čo ho utvrdzovalo v tom, že mu nehnuteľnosť patrí. V tejto súvislosti poukázal na výpovede svedkov, najmä J.. A. K., ktorá uviedla, že aj keď nehnuteľnosť nebola na neho prepísaná, cítil sa byť jej vlastníkom. Svoje vlastnícke právo odvodzoval od dohody z 15. 09. 1995 v spojení s vyplatením doplatku kúpnej ceny 15. 06. 1996. Namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s jeho tvrdeniami, resp. tvrdeniami jeho právneho zástupcu o vydržaní nehnuteľnosti, keď s ohľadom na všetky okolnosti sa domnieval, že mu nehnuteľnosť patrí. Opravená držba sa nemusí nutne oprieť o existujúci právny dôvod, stačí, aby bol domnelý právny dôvod, teda aby bol držiteľ v dobrej viere, že mu právny titul patrí. Úmyselné konanie žalobkýň nemôže objektívne znižovať jeho dobromyseľnosť, práve naopak s prihliadnutím na celkový stav veci je zrejmé, že jediný, kto konal v dobrej viere, bol on. Podpisom dohody a zaplatením kúpnej ceny bol presvedčený, že mu vec patrí, preto rozhodnutie súdu považuje za prísne formalistické, bez právneho posúdenia jeho objektívnej dobromyseľnosti, keď nehnuteľnosť užíval nerušene viac ako 20 rokov, skultúrnil, investoval do nej. 3. Žalobkyne k odvolaniu písomné vyjadrenie nepodali. 4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (34CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania odvolacími dôvodmi (§ 379 a § 380 CSP) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) verejným vyhlásením rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzil sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). 5. Na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd dodáva, že predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobkyne domáhali vypratania nehnuteľnosti v kat. území E. - H., zapísanej na LV č. XXXX, na parc. reg. „C“ č. XXX/X orná pôda o výmere XXXX m2, ktorú nadobudli v dedičskom konaní po nebohej matke. Žalobkyne sú zapísané v katastri nehnuteľnosti ako spoluvlastníčky nehnuteľnosti. Žalobkyne tvrdili, že žalovaný užíva nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, pretože od dohody o zmluve z 15. 09. 1995 odstúpili v roku 2001 a odstúpenie doručili žalovanému. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, poukazujúc jednak na to, že odstúpenie od dohody mu doručené nebolo a tvrdil, že nehnuteľnosť vydržal, nakoľko s ohľadom na podpísanie dohody a vyplatenie kúpnej ceny sa považoval za vlastníka nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie žalobu zamietol konštatujúc, že kúpna zmluva - dohoda, je pre jej neurčitosť neplatná a žalovaný užíva nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. 6. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle, smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. V citovanom ustanovení je definovaná jedna z najvýznamnejších právnych skutočností, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik práv a povinností. V posudzovanej právnej veci žalobca vlastnícke právo odvodzoval od dohody z 15. 09. 1995. Pri posúdení platnosti tohto právneho úkonu súd prvej inštancie správne ako základnú otázku posudzoval otázku vzniku právneho úkonu a jeho platnosti z hľadiska určitosti, zrozumiteľnosti a možnosti plnenia. Absencia týchto náležitostí právneho úkonu má za následok, že právny úkon je neplatný. V danej veci z obsahu dôvodov nesporne vyplýva, čo napokon nenamietal ani žalovaný, že „Dohoda o zmluve“ nemá náležitosti platného právneho úkonu, pretože neobsahuje predmet, na ktorú sa obsah dohody viazal, a preto je neplatná. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti nemohol nadobudnúť vydržaním, pretože nesplnil podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho právo týmto nadobúdacím titulom. 7. Podľa § 134 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125 Obč. zákonníka). 8. Podľa § 129 ods. 1 Obč. zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. 9. Podľa § 130 ods. 1 Obč. zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. 10. Citované ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. 11. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby. 12. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný užíval spornú nehnuteľnosť, avšak po celý čas si bol vedomý, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti usporiadané nie je. Z vykonaného dokazovania, výpovede žalovaného ako aj svedkov vyplýva, že sa snažil usporiadať vlastnícke právo zápisom v katastri nehnuteľností, pričom k zápisu nedošlo. V tomto smere konanie, resp. nekonanie žalobkýň smerujúce k usporiadaniu vlastníckych vzťahov z hľadiska obrany žalovaného nie je právne významné. Podmienky vydržania týkajúce sa držby držiteľa predmetu držby a vydržacej doby musia byť splnené kumulatívne - ak v nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu. Jednou z podmienok je oprávnenosť držby, pri ktorej musí ísť o faktické ovládanie veci s vôľou nakladať s vecou ako so svojou. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Oprávnenou môže byť len dobromyseľná držba. Posúdeniu, či držiteľ v dobrej viere je alebo nie je, treba vždy pristupovať z objektívneho hľadiska, teda nie z aspektu osobného (subjektívneho) presvedčenia toho, kto tvrdí dobromyseľnosť držby; vždy je potrebné brať do úvahy, či (by aj každý iný v obdobnej situácii sa nachádzajúci) držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je neospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu titulu vzniku vlastníctva a objektívny názor ľudí z obce, na ktorý poukazuje žalovaný v odvolaní, je pre právne posúdenie veci bezvýznamný. V preskúmavanej veci aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný nesplnil podmienku oprávnenej držby, pretože nebol dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľnosť patrí. Vedel, že nie je ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností, pričom v zmysle § 28 ods. 1 zák. č. 165/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 (o vlastníkom práve a iné) sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak Žalovaný svoje vlastnícke právo odvodzoval od dohody - zmluvy uzatvorenej so žalobkyňami 15. 09. 1995. Teda vychádzal z „kúpnej zmluvy“ a vedel, že nadobudnutie vlastníckeho práva na základe takéhoto titulu je možné len vkladom do katastra nehnuteľností. 13. Vychádzajúc z uvedeného výkladu preto odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyne sú vlastníčkami spornej nehnuteľnosti a žalovaný nehnuteľnosti užíva bez právneho dôvodu. Z vyššie uvedených dôvodov preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 a článku 4 CSP, v odvolacom konaní by úspešným žalobkyniam principiálne patrilo právo na náhradu trov odvolacieho konania, náhradu trov si však nevyčísli, a preto im odvolací súd náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 424 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a aj iné podanie dovolateľa musia byť spísané advokátom. V dovolaní sa má popri všetkých náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).