Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 5Co/334/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114209486 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4114209486.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom s predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., sídlisko G. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Štefanom Mesárošom, advokátom so sídlom v Nitre, Štefánikova 84, proti žalovanému: Q. E., nar. X.X.XXXX, bytom B., D. XXX/XX, zastúpený JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom so sídlom v Nitre, Farská 40, o zaplatenie 7.797,60 eura, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11. novembra 2015, č. k. 7C/181/2014-61, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách konania z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Nitra (ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len OSP účinného do 30.6.2016 a od 1.7.2016 ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 11. novembra 2015, č. k. 7C/181/2014-61 zamietol návrh (ďalej len „žaloba“ v zmysle § 131 CSP) a odporcovi (ďalej len žalovanému v zmysle § 60 CSP) nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil podľa ustanovení § 444 a § 106 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka. 2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 5.12.2014 domáhal zaplatenia sumy 7 797,60 eura a trov konania, dôvodiac tým, že dňa 16.1.2011 bol vo B. fyzicky napadnutý žalovaným, ktorý mu podľa znaleckého posudku MUDr. B. S. spôsobil trieštivú vnútrokĺbovú zlomeninu horného konca ľavej píšťaly s posunom kostných úlomkov a predpokladanou dobou liečenia a práceneschopnosti 6 mesiacov. Na základe toho skutku bol žalovaný trestne stíhaný, v rámci trestného konania sa doznal k spáchaniu trestného činu a Okresný súd Nitra na verejnom zasadnutí dňa 9.9.2011 schválil dohodu o vine a treste a podľa § 288 ods.1 Tr. por. Poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie. 3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 2T/91/2011 zo dňa 9.9.2011 bol žalovaný uznaný vinným, že dňa 16.1.2011 v čase asi o 03.30 hod. vo B., na ul. W. v zábavnom podniku J. fyzicky napadol poškodeného J. B. tak, že ho kopol z boku do oblasti hornej časti ľavého predkolenia, v dôsledku čoho poškodený spadol na podlahu, ďalej ho začal kopať a udierať do celého tela a následne po uvedenom ho chytil a vyvliekol k východu zábavného podniku, čím mu spôsobil podľa znaleckého posudku Q.. B. S. trieštivú vnútrokĺbovú zlomeninu horného konca ľavej píšťaly s posunom kostných úlomkov s predpokladanou dobou liečenia a práceneschopnosti 6 mesiacov. Tým spáchal zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 TZ v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a/ TZ a bol mu uložený trest. Poškodený J. B. bol so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. 4. Na základe vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd za preukázané, že žalovaný spôsobil žalobcovi vyššie uvedené zranenia, ktoré sú popísané aj vo výrokovej vete rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 2T/91/2011 zo dňa 9.9.2011, ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.1 TZ v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a/ TZ. Na základe týchto zranení bol žalobca liečený od 16.1.2011 do 24.8.2011 a dňa 7.9.2011 mu bol Q.. V. Q. vystavený lekársky posudok o bolestnom a dňa 16.2.2012 Q.. B. S. hodnotenie SSU. Q.. V. potvrdil vo svojom vyjadrení, že žalobca mal dňa 14.9.2011 naordinovanú plnú záťaž a liečba by sa dala považovať za ukončenú, ale dňa 24.1.2012 došlo ešte k extrakcii implantátu a od 15.2.2012 mal pacient doporučenú plnú záťaž. 5. Žalovaný v konaní nesúhlasil s výškou nároku a vzniesol námietku premlčania nároku. 6.1. Súd sa najskôr zaoberal vznesenou námietkou premlčania a dospel k záveru, že nárok žalobcu treba považovať za premlčaný. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zdravotný stav žalobcu sa považoval za ustálený od 15.2.2012, kedy mu bola lekárom doporučená plná záťaž. Na to nadväzuje aj dátum lekárskeho posudku - hodnotenia SSU zo dňa 16.2.2012, pričom bolestné bolo hodnotené už dňa 7.9.2011. 6.2. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je viazaný na moment, keď sa poškodený dozvedel, aká škoda na zdraví mu vznikla a kedy ako poškodený oznal osobu, voči ktorej môže uplatniť právo na náhradu škody. 6.3. Osobu, proti ktorej si mohol žalobca (poškodený) tento nárok uplatniť, poznal najneskôr na základe rozsudku OS Nitra č.k. 2T/91/2011 zo dňa 9.9.2011, ktorým bol žalovaný za tento skutok odsúdený. O škode sa žalobca dozvedel najneskôr z lekárskeho posudku - hodnotenia SSU zo dňa 16.2.2012. Je teda zrejmé, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť najneskôr od 16.2.2012 a uplynula 16.2.2014. Žaloba však bola na súd žalobcom podaná až 24.3.2014, t. j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, preto súd žalobu zamietol. 7. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 150 ods. 1 OSP a žalovanému nepriznal náhradu trov konania, napriek tomu, že bol v konaní úspešný. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl na strane žalobcu ako poškodeného, ktorému bola žalovaným skutočne spôsobená ťažká ujma na zdraví, ktorej dôsledkom bolo minimálne 7 mesačné liečenie. Tiež z predložených výziev je zrejmé, že žalobca sa aj snažil s žalovaným mimosúdne dohodnúť, pričom prvá výzva bola z októbra 2013. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby žalobca platil žalovanému trovy konania, keď predmet nároku žalobcu by bol dôvodný v prípade, že by nebol premlčaný. Súd poukázal a úmyselné protiprávne konanie žalovaného voči žalobcovi. 8. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie v časti výroku o náhrade trov konania z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ OSP. 9.1. Žalovaný poukázal na to, že s plynutím času zákon spája neopomenuteľné dôsledky a ak osoba, ktorej prináleží nárok domáhať sa plnenia, neuplatní svoj nárok na súde dostatočne včas, resp. v rámci premlčacej lehoty, oprávnená osoba stratí svoj nárok a právo nadobúda podobu naturálne obligácie. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 8.11.2011, sp. zn. 1Sžr/38/2011. 9.2. Uviedol, že nie je možné, aby súd odôvodnil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 150 ods.1 OSP len z dôvodu, že právo žalobcu bolo premlčané, nakoľko k premlčaniu došlo len z dôvodu, že si žalobca dostatočne neustriehol svoje práva a neuplatnil ich dostatočne včas na súde. Nezodpovednosť žalobcu preto nemôže byť dôvodom hodným osobitného zreteľa, ktorým by bolo možné odôvodniť nepriznanie náhrady trov konania. Takisto ani fakt, že žalobca sa snažil s ním mimosúdne dohodnúť už v októbri 2013 nič nemení na tom, že to bola hlavne úloha žalobcu uplatniť si svoje právo na súde, v čom on žalobcovi žiadny spôsobom nebránil. 10.1. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na predsúdnu komunikáciu jeho právneho zástupcu s žalobcom, konkrétne na list právneho zástupcu zo dňa 11.02.2014, v ktorom na pokyn žalovaného oznámil žalobcovi, že neprijíma jeho ponuku na uzavretie mimosúdnej dohody, predmetom ktorej bolo zaplatenie sumy 8.000 Eur. V tento deň, t.j. 11.02.2014 bolo spomínané oznámenie dané na poštovú prepravu a bolo adresované žalobcovi. Ak by aj žalovaný vychádzal z toho, že najneskôr dňa 16.02.2014 začala plynúť premlčacia doba, ako tento termín ustálil súd, mal žalobca možnosť uplatniť svoj nárok včas. Preto sa s argumentáciou súdu o nepriznaní náhrady trov konania nestotožňuje a považuje ju za nedôvodnú. 10.2. K ďalšiemu argumentu súdu o nepriznaní náhrady trov konania s poukazom na úmyselné protiprávne konanie žalovaného voči žalobcovi poznamenal, že jednou z podmienok pre uzatvorenie dohody o vine a treste v zmysle ustanovenia § 232 a nasl. zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (TZ) je priznanie sa k spáchaniu trestného činu kladeného obvinenému za vinu. Zákonom vyžadované podmienky pre uzatvorenie dohody o vine a treste boli z jeho strany splnené a aj napriek tomu mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 9 (deväť) mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený. Zároveň mu bol uložený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorá mu bola ustanovená v dobe 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov. Za svoje konanie, ktorého si bol v plnom rozsahu vedomý, bol náležite potrestaný a zodpovednosti za svoje konanie sa absolútne nevyhýba. 10.3. Pokiaľ však mal možnosť v civilnom konaní , v rámci ktorého bol vydaný týmto odvolaním napadnutý rozsudok, vzniesť námietku premlčania, ktorá bola podľa výsledku konania opodstatnená, nevidí dôvod, prečo by práve on mal byť tým, kto bude znášať nesústredenosť žalobcu, ktorý si neuplatnil svoj nárok na súde pred uplynutím premlčacej doby. Je preto toho názoru, že v tomto prípade neboli dané okolnosti hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 ods. 1 OSP a súd bol pri rozhodovaní o náhrade trov konania povinný postupovať podľa zásady úspechu obsiahnutej v ustanovení § 142 ods. 1 OSP. 10.4. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok v časti výroku o náhrade trov konania v zmysle ust. § 221 ods.1 písm. h/ OSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie v zmysle ust. § 221 ods.2 OSP, alternatívne žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže žalobcu povinnosťou uhradiť mu trovy konania v sume 1 798,65 Eura ( z toho trovy právneho zastúpenia v sume 1 331,15 Eura a iné trovy- súdny poplatok vo výške 467,50 Eura) , ktorú v odvolaní vyčíslil spolu s trovami odvolacieho konania 152,47 Eura s DPH. 11. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril. 12. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP) prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách konania je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 13. Súd prvej inštancie vyniesol napadnutý rozsudok v tejto veci za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“, ktorý bol účinný do 30.06.2016, keďže bol zrušený v ustanovení § 473 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1. júla 2016 (§ 474 CSP). 14. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 15. Podľa Čl. 1, § 1 ods.1 zákona č. 125/2015 z 18. novembra 2015, o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „návrh“, „navrhovateľ“, „odporca“, „účastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci aj „žaloba“, „žalobca“ , „žalovaný“, „strana“. Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „súd prvého stupňa“ alebo „súd druhého stupňa“, rozumie sa tým podľa povahy veci „súd prvej inštancie“ alebo „súd druhej inštancie“ (ods. 2 citovaného ustanovenia). Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianske súdne konanie“, rozumie sa tým podľa povahy veci „civilný proces“ alebo „správny súdny proces“ (ods. 3 citovaného ustanovenia). Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianskoprávne konanie“, rozumie sa tým „civilný proces“ (ods. 4 citovaného ustanovenia). 16. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 17. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania v konaní úspešnému žalovanému nepriznal z dôvodu hodného osobitného zreteľa v zmysle vtedy platného a účinného ustanovenia § 150 ods.1 OSP, ktoré videl na strane žalobcu ako poškodeného, ktorému žalovaný úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, konštatujúc, že predmet nároku by bol dôvodný v prípade, že by nebol premlčaný. 18. Podľa § 142 ods. 1 OSP, účinného v čase vynesenia napadnutého rozsudku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 150 ods. 1 OSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 19. Odôvodnenie rozsudku má obsahovať výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. A jeho účelom je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku, pričom je zároveň aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia (R 37/1985).Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 20. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). 21. Aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 OSP v čase rozhodovania súdu prvého stupňa napadnutým rozsudkom prichádzala do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Muselo však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. 22. V zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 563/2011 zo dňa 8.12.2011 „Účelom ustanovenia § 150 ods. 1 OSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, prihliada na postoj účastníkov v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnému účastníkovi alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa“. 23. Ustanovenie § 150 OSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 150 OSP preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. 24.1. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 142 ods. 1 O. s. p.). 24.2. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010). 24.3. Úspech v konaní je treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu a úspechom sa rozumie úspech z hľadiska procesného výsledku. Plný úspech na strane žalovaného je stav, pri ktorom súd žalobu v celom rozsahu zamietne. Povinnosť priznať náhradu účelne vynaložených trov konania v plnom rozsahu úspešnej sporovej strane platí za predpokladu, že súd nevyužije možnosť rozhodnúť v súlade s ustanovením § 257 CSP . 25.1. V sporovom konaní (ako je tomu nepochybne v danom prípade konania o náhradu škody) sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnej sporovej strane priznať náhradu trov konania. Do 30.6.2016, teda do účinnosti Občianskeho súdneho poriadku tak súd mohol urobiť podľa ustanovenia § 150 OSP, z ktorého slovného znenia vyplývalo, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. 25.2. Ustanovenie § 150 OSP preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. 25.3. Aplikácia citovaného ustanovenia § 150 OSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom. Ustanovenie § 150 O. s. p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 150 O. s. p. preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, č. k. 2 M Cdo 17/2009). 25.4. V prípade použitia ustanovenia § 150 OSP je súd povinný vytvoriť procesný priestor na umožnenie vyjadriť sa účastníkom konania (teraz sporovým stranám) k prípadnému použitiu tohto ustanovenia ( pozri k tomu rozsudok ESĽP Čepek proti Českej republike-sťažnosť č. 9815/10, ako aj nálezy Ústavného súdu Českej republiky Pl.ÚS 46/13 a sp. zn. I.ÚS 1593/15). 25.5. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 OSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. 26.1. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie právne vec neposúdil v zmysle hore uvedených zásad a ustálenej súdnej praxe a z hľadiska aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 OSP ani svoje rozhodnutie neodôvodnil s poukazom na celý komplex okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia a účastníkom konania (teraz sporovým stranám) neumožnil vyjadriť sa k prípadnej aplikácii ustanovenia § 150 ods. 1 OSP. 26.2. Výnimočnosť prípadu z hľadiska aplikácie ustanovenia § 150 OSP vzhliadal prvoinštančný súd nesprávne len v úvahe o tom, že predmet nároku žalobcu by bol dôvodný, ak by nebol premlčaný a dôvody hodné osobitného zreteľa videl tom, že žalovaný žalobcovi spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Jeho záver o dôvodnosti použitia ustanovenia § 150 OSP vzhľadom na hypotetickú úvahu o úspechu žalobcu v prípad, ak by jeho nárok nebol premlčaný, nie je vecne správny. Vznesenie resp. úspešné uplatnenie námietky premlčania nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa v prospech sporovej strany, ktorá bola v konaní neúspešná. Súd prvej inštancie sa bližšie nezaoberal ani okolnosťami významnými z hľadiska rozhodovania podľa § 150 OSP, ktorými sú najmä osobné, majetkové sociálne pomery účastníkov konania. Tieto okolnosti neboli zo strany odvolacieho súdu vôbec odôvodnené, teda nebolo konkretizované, v čom ide o výnimočný prípad a aké boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa z hľadiska § 150 OSP, čo robí napadnutý rozsudok v časti výroku o trovách konania nepreskúmateľným, čo nutne muselo mať za následok zrušenie rozsudku v odvolaním napadnutej časti výroku o trovách konania. 27. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 132 a § 157 ods. 1 O.s.p., m. m. I. ÚS 243/07), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda, inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09). 28. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 23. februára 2011, sp. zn. 5 MCdo 7/2010, 18/2010 poukázal na to, že „Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi náhradu tých trov konania, ktoré účelne vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon; tieto sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa § 150 O.s.p. (porovnaj napr. II. ÚS 31/04).“ 29. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom Náleze zo dňa 16. mája 2012 sp. zn. I. ÚS 119//2012 konštatoval, že „Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou občianskeho súdneho konania. Otázka náhrady trov konania dosahuje ústavnoprávnu dimenziu len vtedy, ak by v procese interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení všeobecného záväzného právneho predpisu zo strany všeobecného súdu bol obsiahnutý prvok svojvôle alebo extrémny rozpor s princípom spravodlivosti (napr. v dôsledku prepiateho formalizmu).Právo na priznanie primeranej a právnymi predpismi ustanovenej náhrady trov konania, ktoré úspešnej strane v konaní vzniknú, je súčasťou práva na spravodlivý proces a tiež súvisí, pokiaľ ide konkrétne o náhradu trov právneho zastúpenia, s majetkovým právom podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právom na právnu pomoc v zmysle čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. 30. Dôvodom zrušenia súdneho rozhodnutia je vždy nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku jeho nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov. 31. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní vytvoriť procesný priestor na vyjadrenie sa k použitiu ustanovenia § 257 CSP a až po tom rozhodne o prípadnej moderácii trov konania , pričom ak dospeje k záveru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré v konaní úspešnému žalovanému neprizná nárok na náhradu trov konania, musí to vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť a uviesť, v čom vidí výnimočnosť prípadu, ktorá môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. 32. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov sd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 33. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) . Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).