Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9CoP/54/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114232995 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4114232995.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členov senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti H. X., nar. XX. XX. XXXX a I., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matka - I.. W. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom T.-X., S. XXX/XX, zast. JUDr. Dianou Bereseckou, advokátkou, so sídlom Nitra, Farská 33 a otec - V.. I. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom T.-X., S. XXX/XX, t. č. bytom T.-F., C. dolina XX/B, o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 1. októbra 2015 č. k. 24P/433/2014-65 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti otca na mal. X. H., nar. XX. XX. XXXX a na mal. I. H., nar. XX. XX. XXXX, v časti zročného výživného, ako aj v časti výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal otca prispievať za obdobie od 18. 11. 2014 do 22. 05. 2015 na výživu maloletej X. H., nar. XX. XX. XXXX sumou vo výške 350 eur mesačne a na výživu maloletého I. H., nar. XX. XX. XXXX sumou vo výške 300 eur mesačne. Zročné výživné otca za čas od 18. 11. 2014 do 22. 05. 2015 činí na maloletú X. sumu 1.242,33 eura a na maloletého I. sumu 952,41 eura, ktoré sumy súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur na každé dieťa vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkami straty výhody splátok. Súd konanie v časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti rodičom a v časti úpravy styku zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 36 ods. 1, § 62 ods. 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, § 104 ods. 1 OSP a vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloleté deti H.: X., nar. XX. XX. XXXX a I., nar. XX. XX. XXXX pochádzajú z manželstva rodičov W. a I. H.. Toto manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 24P/420/2014-28 dňa 12. 05. 2015, právoplatným a vykonateľným dňa 22. 05. 2015. Obe maloleté deti boli na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky a otca súd zaviazal prispievať na výživu maloletej X. sumou vo výške 350 eur mesačne, z ktorej 50 eur bolo určených na tvorbu úspor a na maloletého I. sumou vo výške 300 eur mesačne, z ktorej 50 eur bolo určených na tvorbu úspor. Uvedeným rozsudkom bol upravený aj styk otca s maloletými deťmi vždy v nepárnom týždni v kalendárnom roku v čase od štvrtka do nasledujúceho pondelka s tým, že otec bude preberať a odovzdávať deti v školskom zariadení, ktoré navštevujú. Rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti od začiatku novembra 2014, od uvedenej doby sa pokúšali o dohodu ohľadne času tráveného s maloletými deťmi zo strany matky a otca. Po absolvovaní konzultácií na referáte poradensko-psychologických služieb bol nastavený model striedania detí od štvrtka do pondelka každý druhý týždeň. Maloleté deti boli po zvyšnú časť v starostlivosti matky. Matka bývala s maloletými deťmi v čase podania návrhu v spoločnom rodinnom dome, kde uhrádzala náklady spojené s bývaním vo výške 133 eur mesačne. Počas konania prišlo k rozvodu manželstva a k vyporiadaniu BSM dohodou rodičov, otec matke maloletých detí vyplatil sumu 155.000 eur. Matka v súčasnej dobe býva s deťmi v podnájme, otec maloletých detí býva v ich rodinnom dome. Okrem nákladov na bývanie matka spláca po 540 eur mesačne poplatok za vodu, ktorú spotrebovali v čase, keď im praskla vodovodná prípojka. Matka dosahuje u svojho zamestnávateľa PČMP 679,28 eura. Maloleté deti v čase od podania návrhu navštevovali základnú školu, X. 4. ročník a I. 2. ročník. Okrem bežných výdavkov na stravu, oblečenie, školské potreby a pomôcky mala matka zvýšené výdavky so zdravotným stavom X., kde pravidelne dopláca za injekcie po 28 eur ročne a lieky na alergiu po 20 eur štvrťročne. Maloletá navštevuje aj čeľustného ortopéda. Za nasadenie fixného aparátu matka uhradila sumu 150 eur a 7 eur mesačne platí za kontroly. Zvýšené výdavky na I. spojené s návštevou futbalového klubu uhrádza otec dieťaťa. Obe deti navštevujú výtvarný krúžok, za čo matka zaplatila za rok spolu 50 eur na obe deti. Otec dosiahol u svojho zamestnávateľa v roku 2014 od februára do decembra PČMP 1.932,21 eura. Okrem toho poberá aj invalidný dôchodok v sume 767,50 eura mesačne. V čase začatia konania býval v byte na S. XX, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. V byte platil náklady spojené s bývaním 141,83 eura, úver do ČSOB 206,11 eura, životné poistky sebe a maloletým deťom a to vo výške 16,70 eura, 22,87 eura a 22,74 eura mesačne. Dopravu do zamestnania si platil vo výške 126 eur mesačne. Otec platil maloletému I. mesačný poplatok za členstvo vo futbalovom klube FC Nitra vo výške 20 eur. Ročne uhrádza aj poplatok za uskladnenie pupočníkovej krvi maloletej X. v sume 20,95 eura. Otec si brával deti k sebe každý druhý víkend od štvrtka po škole do pondelka, kedy ich v škole znovu odovzdal. Počas tejto doby deťom zabezpečoval stravu, absolvovali spolu rôzne výlety, kultúrne podujatia, športové a iné aktivity. Otec deťom organizoval oslavy sviatkov a pri tejto príležitosti im kupoval darčeky. Darčeky v mene detí kupoval aj ich kamarátom. Za obdobie od 18. 11. 2014 do 22. 05. 2015 nakúpil oblečenie pre maloletého I. v hodnote 137,33 eura a pre maloletú X. v hodnote 272,68 eura (podľa priložených pokladničných dokladov v spise na čl. 47 - 59). Darčeky pre kamarátov syna I. zakúpil v hodnote 13 eur a 20 eur a pre kamarátku dcéry X. v hodnote 14 eur. Otec prispieval na výživu maloletých detí matke detí po 100 eur mesačne na každé dieťa a to od decembra 2014. Dňa 11. 05. 2015 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Okresného súdu Nitra č. k. 25C/255/2014-40 zo dňa 26. 02. 2015 o výživnom na manželku, ktorým bol otec maloletých detí zaviazaný prispievať na výživu matky maloletých detí sumou 300 eur mesačne. Zameškané výživné v sume 1.030 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 200 eur. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky bol podaný dôvodne, pretože rodičia maloletých detí v čase podania návrhu nežili v spoločnej domácnosti už niekoľko dní. Maloleté deti boli v starostlivosti matky, ktorá zabezpečovala ich každodenné potreby a vykonávala osobnú starostlivosť o obe maloleté deti. Na rozdiel od rozhodnutia o výživnom, môže rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti smerovať len do budúcnosti. Obe maloleté deti už boli rozhodnutím súdu o úprave práv a povinností na čas po rozvode manželstva právoplatne zverené do osobnej starostlivosti matky, ktoré rozhodnutie už v súčasnej dobe nadobudlo právoplatnosť aj vykonateľnosť, súd preto konanie o zverení detí do osobnej starostlivosti niektorému z rodičov, ako aj konanie o úprave styku s druhým rodičom, ktoré tiež smeruje do budúcnosti, s prihliadnutím na ustanovenie § 104 ods. 1 OSP zastavil, keďže odpadol predmet konania. Tento nedostatok podmienky konania nie je možné odstrániť. Maloleté deti sa nachádzali počas obdobia od podania návrhu až do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode v osobnej starostlivosti matky. Preto súd zaviazal otca za toto obdobie výživným a to na maloletú X. vo výške 350 eur mesačne a na maloletého I. v sume 300 eur mesačne. Takto určené výživné je primerané veku a odôvodneným potrebám maloletých detí, ako aj možnostiam a schopnostiam oboch rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Rodičia sa s určenou výškou výživného stotožnili aj na čas po rozvode manželstva, nakoľko sa voči rozhodnutiu súdu vzdali práva podať odvolanie. Z príjmu otca spolu vo výške 2.699,71 eura (mzda 1.932,21 eura + invalidný dôchodok 767,50 eura) bol tento schopný prispievať na výživu detí v čase od podania návrhu až do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, výživným spolu na obe deti v sume 650 eur mesačne bez toho, aby tým bola ohrozená jeho životná úroveň, prípadne zabezpečovanie jeho základných životných potrieb. Pri takto určenej výške výživného vzniklo otcovi zameškané výživné na maloletú X. vo výške 1.242,33 eura. Otec mal zaplatiť od 18. 11. 2014 do 22. 05. 2015 výživné po 350 eur za 5 mesiacov (od decembra 2014 do apríla 2015 vrátane), 13 dní z mesiaca november 2014 a 22 dní z mesiaca máj 2015, čo spolu činí sumu 2.149,96 eura. Otec kúpou oblečenia pre maloletú X., prispením na darčeky pre kamarátku, zaplatením poplatku za uskladnenie pupočníkovej krvi a zaplatením výživného za 6 mesiacov prispel na výživu maloletej za toto obdobie sumou spolu 907,63 eura. Po odrátaní takto si splnenej vyživovacej povinnosti vzniklo otcovi na maloletú X. zameškané výživné v sume, ako je toto uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Na maloletého I. vzniklo zameškané výživné vo výške 952,41 eura. Otec mal zaplatiť od 18. 11. 2014 do 22. 05. 2015 výživné po 300 eur za 5 mesiacov (od decembra 2014 do apríla 2015 vrátane), 13 dní z mesiaca november 2014 a 22 dní z mesiaca máj 2015, čo spolu činí sumu 1.842,74 eura. Otec kúpou oblečenia pre maloletého I., prispením na darčeky pre spolužiakov, zaplatením poplatku za hokej za 6 mesiacov a zaplatením výživného za 6 mesiacov prispel na výživu maloletého za toto obdobie sumou spolu 890,33 eura. Po odrátaní takto si splnenej vyživovacej povinnosti vzniklo otcovi na maloletého I. zameškané výživné v sume, ako je toto uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Súd neuznal otcovi ako plnenie si vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom absolvovanie výletov, kultúrnych podujatí, športových aktivít, ako aj nákladov s týmto spojených, pretože v opačnom prípade by mohlo dôjsť k situácii, že otec zabezpečí deťom finančne nákladné atraktívne podujatia, prípadne dovolenky v hodnote napr. niekoľkomesačného výživného a tým by vyživovaciu povinnosť voči deťom považoval za splnenú, bez ohľadu na ich základné životné potreby, ktoré by musela znášať matka maloletých detí. Takisto súd za plnenie vyživovacej povinnosti nepovažoval kúpu darčekov, ktoré dostali deti pri príležitosti sviatkov, ako aj náklady na oslavy s týmto spojené, nakoľko sa jedná o jednorazové príspevky vo forme vecí, ktoré otec maloletým deťom daroval. Platenie životného poistenia na obe deti tiež neslúži na zabezpečovanie ich každodenných potrieb, pričom takto nasporené finančné prostriedky môže otec kedykoľvek po zrušení poistnej zmluvy využiť vo svoj prospech. Súd neodrátal od zameškaného výživného ani sumu, ktorú otec v rámci styku s maloletými deťmi vynaložil na ich stravu a kozmetiku, nakoľko v rámci styku je rodič povinný znášať náklady na zabezpečovanie základných životných potrieb detí. Zročné výživné po odrátaní uznaných výdavkov vynaložených na výživu maloletých detí vo výške 1.242,33 eura na maloletú X. a 952,41 eura na maloletého I. súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur na každé dieťa v zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 OSP s prihliadnutím na jeho priemerný čistý mesačný príjem, ako aj výšku zročného výživného a veku maloletých detí. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, odôvodniac ho tým, že súd zaviazal otca maloletých detí uhradiť zročné výživné za obdobie od 18. 22. 2014 do 22. 05. 2015 na maloletú X. vo výške 1242,22 eura a na maloletého I. vo výške 952,41 eura. Súd pri určení výšky zameškaného výživného vychádzal z výšky výživného určeného rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 12. 05. 2015 č. k. 24P/420/2014-28, ktorým súd rozviedol jeho manželstvo s navrhovateľkou a upravil výkon rodičovských práv a povinností k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Súd v tomto rozhodnutí určil výživné na maloletú X. vo výške 350 eur mesačne a na maloletého I. vo výške 300 eur mesačne. Súd pri výpočte zameškaného výživného postupoval tak, že do celkového zameškaného výživného odrátal splnenú vyživovaciu povinnosť otca v tomto období, predstavujúcu celkovú sumu jednotlivých preukázaných výdavkov v súdnom konaní. Súd však nezohľadnil všetky preukázané výdavky na maloleté dieťa, niektoré odmietol uznať a tým o túto sumu znížil celkové zameškané výživné. Uvedený postup súdu nepovažuje za správny, pretože súd príjem nesprávne vykladal a aplikoval relevantné ustanovenia samostatne a vo vzájomnej súvislosti najmä § 120 ods. 2 OSP, § 132 OSP, § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Má za to, že nie je daný dôvod na to, aby súd neuznal výdavky vynaložené na starostlivosť o maloletých v podobe výletov, kultúrnych podujatí, dovoleniek, darčekov, osláv, životných poistiek, stravy a kozmetiky a pristupoval k ním rozdielne od ostatných výdavkov, ktoré uznal. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že súd nepovažoval konkrétne preukázané spoločné aktivity a programy s maloletými deťmi za finančne nákladné, ale neuznal ich vo všeobecnosti pre ich podstatu. Tento prístup súdu považuje za nesprávny, pretože de facto a en bloc vylučuje, aby z výživného boli hradené výdavky súvisiace s psychickým, fyzickým, duševným a kultúrnym rozvojom maloletých detí a rozhodne nevedie rodičov k tráveniu spoločného času s deťmi týmto spôsobom. V časti o darčekoch, oslavách, životnom poistení súd uviedol, že sa jedná o jednorazové plnenia a tiež nie úplne slúžiace na zabezpečenie každodenných potrieb, pričom pri životnom poistení súdu uviedol, že príslušné finančné prostriedky môže využiť vo svoj prospech. Ani s týmto zjavne nesprávnym, arbitrárnym, ba až zavádzajúcim posúdením súdu nesúhlasí, pretože predmetné výdavky považuje za pokrývajúce potreby maloletých detí. Nakoniec, strava a kozmetika sú rozhodne potreby maloletých detí a neexistuje racionálny dôvod, prečo by mali byť neuznané, ani považované za plnenie vyživovacej povinnosti. Účelom plnenia vyživovacej povinnosti je zabezpečenie potrieb dieťaťa v tom najširšom zmysle v súlade s najlepším záujmom dieťaťa a právami dieťaťa. Dieťa má mať zabezpečené svoje potreby a záujmy, aby sa fyzicky a psychicky rozvíjalo a aby sa rozvíjala jeho osobnosť a citové prežívanie. Z tohto dôvodu preto výživné pokrýva nielen náklady dieťaťa v súvislosti so stravou, zdravotnou starostlivosťou, oblečením, hygienou, ubytovaním a voľno- časovými aktivitami, ktoré rozvíjajú vedomosti, schopnosti a zručnosti dieťaťa. Súd preto nemôže bez ďalšieho neuznať niektorý z takýchto výdavkov za výživné, resp. za potrebu dieťaťa plnenú vyživovacou povinnosťou. Za správny by považoval taký postup súdu, v ktorom by zohľadnil preukázané výdavky na maloleté deti a o túto sumu by znížil celkové zameškané výživné alebo by síce neuznal niektoré výdavky, ale toto neuznanie by riadne zdôvodnil, prečo práve neuznané výdavky nepovažuje za splnené výživné. Len takým spôsobom by súd rešpektoval jeho právo na spravodlivé súdne konanie. Uviedol tiež, že súd sa zaoberal len jeho príjmami a výdavkami a navrhovateľkinými sa vôbec nezaoberal. To vyvoláva pochybnosti o nestrannosti súdu. Na záver uviedol, že bez súdnych rozhodnutí si svoju vyživovaciu povinnosť voči svojím deťom vždy riadne plnil, poskytoval im starostlivosť a zabezpečoval ich potreby. Maloleté deti s ním radi trávili voľný čas a má záujem aj naďalej byť s nimi v kontakte, rozvíjať a zlepšovať ich dobrý vzťah a celkovo sa podieľať na výchove. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu 1. stupňa v časti výrokov I. a II. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd dokazovanie v potrebnom rozsahu opakoval, prípadne dokazovanie doplnil vykonaním aj ďalších dôkazov a rozhodnutie súdu 1. stupňa v časti výrokov I. a II. zmenil tak, že zníži sumu, ktorú je otec zaviazaný prispievať na výživu za obdobie od 18. 11. 2014 do 22. 05. 2015 maloletej X. a maloletého I.. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne, preto ho navrhuje potvrdiť. So skutočnosťami, ktoré súd 1. stupňa uviedol v napadnutom rozhodnutí sa stotožňuje. Uviedla, že súd 1. stupňa rozhodoval o zročnom výživnom za obdobie, v ktorom sa otec stýkal s deťmi v rovnakom rozsahu, ako je oprávnený stýkať sa s nimi na základe rozvodového rozsudku na čas po rozvode. Z uvedeného je zrejmé, že otec v rozhodnom období nezabezpečoval starostlivosť o deti vo väčšom rozsahu, ako je tomu v čase po rozvode manželstva. Preto súd 1. stupňa postupoval správne, keď od vyživovacej povinnosti otca neodrátal jeho náklady na stravu detí, na drogériu, kozmetiku, rodinné oslavy, kultúrne podujatia, výlety, športové aktivity, pretože rovnaké náklady mal otec s deťmi po rozvode manželstva a tie si tiež nemôže odpočítať až do bežného výživného, ktoré slúži matke na zabezpečovanie nevyhnutných potrieb oboch maloletých detí. Nie je pravdou, že súd sa nezaoberal jej príjmami. V konaní riadne predložila súdu potvrdenia o výške jej príjmu. Zisťovanie príjmov, výdavkov, majetkových pomerov otca bolo potrebné z dôvodu, že súd musel pri určovaní výšky výživného zohľadňovať potreby oprávnených detí a schopnosti a možnosti povinného rodiča. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že súd neuznal otcovi ako plnenie si vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom kúpu darčekov, absolvovanie výletov, kultúrnych podujatí, športových aktivít, ako aj nákladov s týmto spojených, nakoľko týmto nemožno považovať vyživovaciu povinnosť voči deťom za splnenú. Uviedol, že navrhuje určiť výživné tak, ako pri rozvode manželstva a od zameškaného výživného navrhol odrátať výdavky, ktorého otec zaplatil a ktoré navrhla uznať právna zástupkyňa matky. Výdavky na výlety by súd nemal odrátať, nakoľko tieto otec deťmi absolvuje aj teraz. S rozhodnutím súdu 1. stupňa sa stotožňuje. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 212 ods. 2 písm. a) OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Predmetom odvolacieho konania bolo určenie vyživovacej povinnosti na mal. X., nar. XX. XX. XXXX a na mal. I., nar. XX. XX. XXXX a určenie zročného výživného za obdobie od 18. 11. 2014 do 22. 05. 2015. Súd prvého stupňa v časti určenia vyživovacej povinnosti, ako aj pri určení zročného výživného riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej časti sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 219 ods. 2 OSP odkazuje. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 62 ods. 1 Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákon a o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Keďže otec v odvolaní uviedol, že odvolanie podáva v časti výrokov I. a II., teda tak v časti určenia vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti, ako aj v časti zročného výživného, napriek tomu, že dôvody odvolania smerovali už len do zročného výživného, odvolací súd preskúmal tak výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým súd určil vyživovaciu povinnosť otca, ako aj výrok, ktorým rozhodol o zročnom výživnom. Pri rozhodovaní o výške výživného odvolací súd vychádzal z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, pričom zohľadnil skutočnosť, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 24P/420/2014-28 zo dňa 12. 05. 2015, právoplatným dňa 22. 05. 2015 rozvedené a v tomto konaní súd prvého stupňa rozhodoval o výživnom len za obdobie od 18. 11. 2014 do 22. 05. 2015. Súd prvého stupňa pri určení vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti vychádzal z celkových majetkových pomerov oboch rodičov a z ich príjmov, pričom zistil, že príjem otca bol v rozhodujúcom období 2.699,71 eura (mzda 1.932,21 eura + invalidný dôchodok 767,50 eura) a príjem matky bol 677,52 eura, čo súd oboznámil na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, aj keď v rozhodnutí ho neuviedol a dospel k záveru, že za výživné zodpovedajúce potrebám maloletých detí a možnostiam a schopnostiam rodičov je potrebné považovať výživné v sume 350 eur na mal. X. a v sume 300 eur na mal. I.. Zohľadnil pritom aj skutočnosť, že toto výživné je určované za obdobie pol roka pred nadobudnutím právoplatnosti rozvodu manželstva rodičov maloletých detí, teda pri určovaní výživného za toto obdobie a na čas po rozvode sa vychádza v podstate z rovnakého časového obdobia a v rovnakej výške bolo určené výživné aj na čas po rozvode, s touto výškou výživného sa rodičia stotožnili, pretože sa vzdali práva podať proti tomuto rozsudku odvolanie. Z uvedených dôvodov považoval výživné určené súdom prvého stupňa na mal. X. a na mal. I. za správne určené a rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Čo sa týka výroku o zročnom výživnom, odvolací súd aj v tejto časti vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, ktorý ani otec v odvolaní nenamietal a zaoberal sa právnym posúdením veci, teda tým, či súd prvého stupňa určil správne sumu, ktorú uložil otcovi zaplatiť na výživu maloletých detí za obdobie od 15. 11. 2014 do 22. 05. 2015 titulom zročného výživného. Aj v tejto časti dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu veci, zaoberal sa všetkými položkami, ktoré otec maloletých detí hradil, vec správne právne posúdil a aj dostatočne odôvodnil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok aj v tejto časti podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil a s jeho odôvodnením sa tiež stotožňuje. K námietkam otca, uvedeným v odvolaní, odvolací súd dodáva, že súdom určené výživné má spolu s výživným, ktorým bola aj matka maloletých detí povinná z jej príjmu prispievať na výživu maloletých detí (zohľadniac jej príjem, majetkové pomery, ako aj to, že svojou osobnou starostlivosťou sčasti vyvažovala vyživovaciu povinnosť otca), pokrývať odôvodnené potreby maloletých detí v čase, keď sú u matky (teda okrem dní, ktoré sú u otca na základe rozhodnutia o styku otca s maloletými deťmi). Od takto určeného výživného preto nemožno odrátať výdavky, ktoré otec zaplatil na stravu a kozmetiku v čase, keď boli maloleté deti u otca, pretože pri určení vyživovacej povinnosti otca je už zohľadnené aj to, v akom rozsahu sa otec s maloletými deťmi stretával, a preto má tieto náklady počas pobytu detí u neho znášať otec. Je nepochybné, že otec hradil deťom v rozhodnom období výdavky spojené s ich psychickým, fyzickým, duševným a kultúrnym rozvojom, čo je nepochybne v záujme maloletých detí a čo nasvedčuje o dobrom vzťahu otca a maloletých detí, avšak tieto výdaje nemožno započítať do zročného výživného, pretože to má v prvom rade pokryť základné potreby maloletých detí a stotožňuje sa aj so záverom súdu prvého stupňa v tom, že pokiaľ by rodič, ktorý dosahuje vyšší príjem nadštandardnými finančne náročnými aktivitami, mal pokryť svoju vyživovaciu povinnosť, resp. takéto výdavky započítať do zročného výživného, mohlo by sa stať, že takýmto započítaním by sa stalo, že zročné výživné, určené síce spätne, by nepokrývalo ani základné výdaje, ktoré matka na maloleté deti v rozhodnom období vynaložila. Ak rodič zabezpečuje deťom zmysluplné nadštandardné finančne náročné aktivity, nemožno ich v prípade určovania zročného výživného zarátať do už splnenej vyživovacej povinnosti. Nepochybne však napomáhajú rozvoju maloletých detí a k upevňovaniu vzájomného vzťahu dieťaťa a rodiča. Čo sa týka výdavkov na oslavy a darčeky pre deti, ani tieto výdavky nie sú výdavkami na odôvodnené potreby maloletých detí v čase pobytu detí u matky, preto ich súd prvého stupňa správne od zročného výživného neodrátal. Z výdajov otca na deti je nepochybné, že otec má o deti záujem a snaží sa o ich duševný a fyzický rozvoj, avšak nemôže potom žiadať, aby tieto výdaje boli odrátané od zročného výživného, ktoré má hradiť odôvodnené potreby maloletých detí u matky, v ktorej starostlivosti boli deti v rozhodnom období. Sám otec v odvolaní pritom uviedol, že aktivity, ktoré pre deti robil, považuje za bežné a primerané jeho možnostiam a potrebám maloletých detí. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti otca na mal. X. H., nar. XX. XX. XXXX a na mal. I. H., nar. XX. XX. XXXX, v časti zročného výživného, ako aj v časti výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a) OSP, a keďže ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.