Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9CoP/55/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115200599 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115200599.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingríd Radošickej Vallovej a členov senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci navrhovateľky: M. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXXX/XXA, W., zastúpená JUDr. Andreou Kelemenovou, advokátkou, so sídlom Mariánska 2, Nitra proti odporcovi: K.. Y. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXXX/XXA, W., o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletému L. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako rodičia, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 13. augusta 2015 č. k. 24P/11/2015-175, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Účastníci konania nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo navrhovateľky M. F. rod. J., nar. XX. XX. XXXX a odporcu K.. Y. F., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v Nitre, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Nitra, vo zväzku 34, ročník 1992, strana 377 pod por. č. 322 rozviedol. Na čas po rozvode manželstva upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletému L. F., nar. XX. XX. XXXX tak, že ho zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 150,- eur mesačne, ktorú je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Posledným výrokom súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania tak, že účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 18, § 23 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 1, 4, 5, § 26, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine) a vykonaným dokazovaním, na základe ktorého dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na rozvod manželstva bol podaný dôvodne, nakoľko z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že manželstvo účastníkov konania nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo tak, ako to má na mysli ustanovenie § 18 Zákona o rodine a vzťahy medzi manželmi sú tak vážne a trvalo rozvrátené, že niet predpokladu reparácie takto narušených vzťahov do budúcnosti. Súd nezistil perspektívu obnovenia citových väzieb u navrhovateľky (manželka nechce zotrvať v nefunkčnom vzťahu, neverí v zmeny z manželovej strany zabezpečujúce funkčný manželský vzťah), preto nezistil ani perspektívu obnovenia manželského spolužitia. Poukázal, že manželstvo si v súčasnosti nespĺňa žiadnu zo svojich funkcií, či už biologickú, ekonomickú alebo výchovnú, i keď konštatoval, že výchovná funkcia detí pochádzajúcich z manželstva je zabezpečená sčasti, keďže manželia naďalej žijú v spoločnej domácnosti. Aj keď sa obaja manželia podieľajú na výchove detí, komunikácia medzi manželmi je problematická, a tým je narušená aj výchovná funkcia manželstva. Hlavná príčina rozvratu manželstva spočíva, podľa názoru súdu prvého stupňa, v citovom odcudzení navrhovateľky od odporcu spôsobenom stratou dôvery voči manželovi v adekvátne zabezpečenej rodine po finančnej stránke, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že odporca bral na seba neprimerané záväzky súvisiace s jeho podnikateľskou aktivitou, ktoré však nesplácal a o ktorých navrhovateľku ani neinformoval, čím priviedol rodinu do finančného rizika. Odporca bral na seba bez vedomia navrhovateľky pôžičky z nebankových subjektov, ktoré sú v mnohých prípadoch nevýhodné, toto konanie odporcu súd vyhodnotil ako neprimerané majetkové riziko. Odporca prezentoval počas celého konania svoj postoj, že o rodinu sa vždy vedel adekvátne postarať. Navrhovateľka podala opakovaný návrh na rozvod manželstva, pričom svoj predchádzajúci návrh na rozvod manželstva vzala v novembri 2013 späť, nakoľko sa manželia pokúsili reparovať svoje vzťahy a manželstvo zachrániť. Odporca v konaní nesúhlasil s rozvodom manželstva, nakoľko nepovažoval vzťahy s manželkou za tak rozvrátené, ako to uvádzala navrhovateľka. Podľa názoru súdu však odporca počas konania nevynaložil žiadne úsilie, nevyvinul žiadnu aktivitu, aby svoje manželstvo zachránil, čo potvrdila aj manželská konzultácia realizovaná na Referáte poradensko-psychologických služieb na ÚPSVaR Nitra. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa. Žiadal, aby odvolací súd návrh navrhovateľky zamietol alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní namietal nesplnenie podmienok na rozvod manželstva. Poprel, že by sa prevažnou mierou podieľal na rozvrate manželstva, pričom zdôraznil závažnú ujmu, ktorá by mu bola rozvodom spôsobená, spočívajúc v možnosti navrhovateľky vyhodiť ho na ulicu. Apeloval na systematickosť postupu navrhovateľky, keď využila zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo svoj prospech a spoločný majetok nadobudnutý za 23 rokov manželstva previedla na seba za účelom splácania jej dlhov. Zdôraznil nepomer výšky svojich dlhov, ktoré sú zanedbateľné v komparácii s výškou dlhov navrhovateľky. Poukázal na skutočnosť, že sa roky výrazne zúčastňoval na príjmoch rodinného rozpočtu položkami, ktoré nie sú hmatateľné, a to vo forme bežných výdajov na deti a domácnosť. Spochybnil navrhovateľkou uvádzanú výšku jej príjmu cca 1.200 eur mesačne, nakoľko táto nemohla pokryť ňou uvedené výdaje (splácanie hypotekárneho úveru, splácanie úveru na auto, energie, poistky, atď. v celkovej výške cca 1.450 eur). Za ďalšiu ujmu považuje stratu rodiny pre deti, zhoršenie vzťahov rodičov a detí, kde rozvodom budú trpieť predovšetkým deti. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam uviedol, že má navrhovateľku a oboch synov rád, je ochotný z dôvodu zachovania rodiny nebrať vzniknutú záležitosť na zreteľ, zdôrazňujúc negatívne dopady na deti a pokračovať v manželskom spolužití. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá uviedla, že trvá na rozvode manželstva, súhlasí s rozsudkom súdu prvého stupňa, poukazujúc na pravdivosť všetkých faktov v ňom uvedených, z ktorých je zrejmé, že k rozvratu manželstva došlo jednoznačne pričinením odporcu. Zdôraznila, že o zrušenie a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ju požiadal sám odporca v roku 2001, vzhľadom na nepriaznivú situáciu v jeho podnikaní a z toho plynúcich dlhov. Poukázala na skutočnosť, že ona sama musela v zmysle zákona byť v predmetnej veci navrhovateľkou, nakoľko v tom čase bola zamestnaná v trvalom pracovnom pomere a odporca bol samostatne zárobkovo činná osoba. Zabezpečovala zo svojho príjmu výdaje spojené s bývaním, splátkami úverov určených na bývanie, výdaje spojené so štúdium detí, ošatením a stravou a vzhľadom na vzniknutú situáciu aj predčasne ukončila materskú dovolenku po 8 mesiacoch a hľadala si zamestnanie s lepším príjmom. Zdôraznila, že zatiaľ, čo dlhy odporcu súvisia s jeho už ukončenou podnikateľskou činnosťou, jej dlh súvisí so splácaním úveru na bývanie, ktorým bola financovaná výstavba rodinného domu, v ktorom bývajú. Uviedla, že finančné záväzky si plní riadne a včas, za súčasnej úhrady všetkých ostatných výdajov. Príjem z podnikania má pravidelný, jeho výška, vzhľadom na to, že ide o podnikateľskú činnosť, sa nedá presne vyčísliť, avšak zdôraznila, že si z príjmov z mesiacov, v ktorých zarobí viac, vytvára finančnú rezervu, aby bola schopná, v prípade nižšieho zárobku v niektorom inom mesiaci, pokryť všetky pravidelné platby. V ďalšej časti vyjadrenia poukázala na neúnosnosť vzniknutej situácie s ohľadom na správanie odporcu, ktorý sa nepodieľa na úhrade režijných nákladov, neprispieva na výživu staršieho syna, trávi dovolenky v zahraničí s priateľmi bez detí, prichádza neskoro ráno domov v podnapitom stave. Svojim správaním háji iba svoje záujmy, v úmysle udržať si strechu nad hlavou, čoho dôkazom bolo aj umelé predlžovanie tohto súdneho konania neskorým preberaním pošty a podaním odvolania na konci zákonnej lehoty. Vzniknutou situáciou trpia predovšetkým deti. Starší syn E. má narušený spánok, nemôže sa sústrediť na štúdium, mladší syn nespává vo svojej izbe, nakoľko v nej spáva a užíva ju odporca. Manželstvo sa pokúsila niekoľkokrát zachrániť, čoho dôkazom je aj stiahnutie návrhu na rozvod v roku 2013. Ďalej uviedla, že odporca do vynesenia rozsudku o rozvode neprispieval na domácnosť a výživu svojich detí. Na výživu maloletého syna začal prispievať vo výške 150 eur mesačne až na podklade rozsudku o rozvode. Na výživu plnoletého syna E., študenta 2. ročníka dennej formy vysokoškolského štúdia neprispieva, následkom čoho starší syn podal na Okresný súd Nitra návrh na určenie výživného, čím sa vzájomné vzťahy ešte viac zhoršili. Na základe vyššie uvedených skutočností a v záujme zabezpečenia pokojného domova pre svoje deti a ich ďalší rozvoj a formovanie osobnosti žiadala, aby bolo odvolacím súdom potvrdené rozhodnutie súdu prvého stupňa. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 odsek 1 a § 214 odsek 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania pri splnení si podmienok uvedených v ust. § 156 ods. 3 OSP pre vyhlásenie rozhodnutia a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto jeho rozhodnutie je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť. Predmetom konania bol návrh navrhovateľky podaný na súde prvého stupňa dňa 14. 01. 2015, ktorým sa domáhala rozvodu jej manželstva s odporcom a zároveň sa domáhala úpravy práv a povinností rodičov k mal. L. F., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo navrhovateľky M. F., rod. J., nar. XX. XX. XXXX a odporcu K.. Y. F., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v Nitre, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Nitra vo zväzku 34, ročník 1992, str. 377 pod por. č. 322 rozviedol a na čas po rozvode zveril mal. L. F., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne, ktorú je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že manželstvo účastníkov konania nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo, tak ako to má na mysli ust. § 18 Zákona o rodine a vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené, pričom niet predpokladu reparácie takto narušených vzťahov do budúcna. Má za to, že v danom prípade boli splnené zákonné predpoklady pre rozvod manželstva, ktoré nie je fungujúce, manželia sa intímne nestýkajú, spoločne nehospodária, naďalej síce žijú v spoločnej domácnosti, avšak do budúcna je predpoklad, že odporca bude nútený si riešiť svoje nové bývanie, keďže rodinný dom, v ktorom bývajú, je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky. Na čas po rozvode zveril mal. L. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude zastupovať a spravovať jeho majetok a odporcu zaviazal prispievať na výživu sumou 150 eur mesačne. Stanovenú sumu považoval za adekvátnu už s prihliadnutím na vek maloletého a jeho odôvodnené potreby, ako aj možnosti a schopnosti povinného. Zohľadnil pri určení výšky vyživovacej povinnosti skutočnosť, že obaja rodičia majú ešte jednu vyživovaciu povinnosť k E. F.. Pri stanovení schopností a možností odporcu prispievať na výživu maloletého súd vychádzal z príjmu, ktorý odporca dosahoval ako podnikateľ, keď súd považoval ukončenie jeho podnikania za predčasné a neúčelné a z hľadiska plnenia si rodičovských povinností aj za nezodpovedné. Súd preto vyhodnotil ukončenie podnikania odporcu v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho príjmu. Napriek tomu, že v súčasnej dobe je odporca nezamestnaný, jeho majetkové pomery a finančná situácia musia byť vyššie ako uvádza odporca, inak by reálne nebolo v jeho možnostiach splácať splátky úveru vo výške cca 520 eur a okrem toho naďalej prispievať nákupmi do domácnosti. Poukázal i na skutočnosť, že otec si hľadá zamestnanie s príjmom cca 1.000 eur mesačne, čo zodpovedá jeho príjmom pred ukončením podnikateľských aktivít. Podľa § 219 odsek 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 odsek 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 219 odsek 2 OSP mal odvolací súd za to, že súd prvého stupňa vec správne rozhodol, v odôvodnení sa dostatočným spôsobom argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením veci. Z tohto dôvodu odvolací súd sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody uvedené súdom prvého stupňa opakoval, keďže ich považuje ako za svoje vlastné. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že odporca vo svojom odvolaní predovšetkým nesúhlasí s rozvodom manželstva, keď mal za to, že neboli splnené podmienky na rozvod manželstva. Namieta, že rozvodom manželstva mu bude spôsobená závažná ujma, ktorá spočíva v tom, že po 23 rokoch manželstva mu chce navrhovateľka zbaliť veci do dvoch igelitových tašiek a vyhodiť ho na ulicu, pričom využila zrušenie BSM vo svoj prospech. V prvom rade je potrebné uviesť, že v konaní o rozvod manželstva súd nerieši majetkové pomery bývalých manželov, a teda sa nemôže zaoberať ani vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov. V konaní o rozvod manželstva môže iba skúmať, či boli naplnené dôvody pre rozvod manželstva tak, ako to má na mysli ustanovenie § 23 ods. 1 a 3 Zákona o rodine. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že manželstvo účastníkov konania je trvalo a vážne rozvrátené, keď manželstvo si neplní ani svoju biologickú, ekonomickú ani výchovnú funkciu. I v minulosti bol podaný na súde prvého stupňa návrh na rozvod manželstva, ktorý napokon navrhovateľka zobrala späť, keďže chcela dať ešte šancu manželskému spolužitiu. Napriek uvedenému v roku 2015 opätovne podala návrh na rozvod manželstva s tým, že už nevidela ďalšiu perspektívu spolužitia s odporcom. Uvedenému nasvedčuje i vyjadrenie navrhovateľky k podanému odvolaniu odporcu, keď uviedla súdu, že odporca od 03. 12. 2015 už nežije v spoločnej domácnosti a je v kontakte iba s deťmi. Navrhovateľka uvádzala, že spolužitie, najmä v posledných mesiacoch, sa iba zhoršovalo, s odporcom nekomunikovala a ak aj došlo k nejakej komunikácii, táto skončila len hádkou, ktorá situácia neprospievala ani deťom. Odporca od januára 2015 neprispieval na domácnosť, ani na výživu svojich detí, takže manželstvo si neplnilo ani svoju ekonomickú funkciu. Vzhľadom na jednoznačný postoj navrhovateľky k rozvodu manželstva odvolací súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je trvalo a vážne rozvrátené, nemôže si plniť svoj spoločenský účel a vzhľadom na postoj navrhovateľky, ale aj súčasnú situáciu, keď už účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti, nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Pokiaľ odporca namietal, že príjem navrhovateľky cca 1.200 eur mesačne v žiadnom prípade nemôže pokryť výdaje, ktoré uvádza navrhovateľka, je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa pri stanovení vyživovacej povinnosti odporcu vychádzal zo zárobkovo-majetkových pomeroch na strane oboch rodičov. Na strane navrhovateľky vychádzal z daňového priznania za rok 2014, v zmysle ktorého navrhovateľka dosiahla celkový príjem zo živnosti 39.484 eur a výdavky vyčíslila na 31.156 eur, kde pri zohľadnení základu dane 4.534 eur jej priemerný mesačný príjem predstavuje približne 1.200 eur mesačne. K uvedenému sa vyjadrila navrhovateľka vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu tak, že je samostatne zárobkovo činná osoba, pričom jej príjmy sú pravidelné, avšak každý mesiac zarobí inú čiastku. V mesiacoch, keď zarobí viac, si dokáže vytvoriť finančnú rezervu na to, aby bola schopná v prípade nižšieho zárobku v inom mesiaci pokryť všetky pravidelné platby. Pokiaľ súd prvého stupňa stanovil výživné na maloletého L. vo výške 150 eur mesačne, odvolací súd považuje rozsudok súdu prvého stupňa i v tejto časti za vecne správny, súd prvého stupňa vychádzal zo súčasných zárobkových a majetkových pomerov otca, ktorý síce je nezamestnaný a podľa jeho vyjadrenia od mesiaca apríl 2015 nemá žiaden príjem, avšak ako sám uvádzal, hľadá si zamestnanie s minimálnym príjmom 1.000 eur mesačne. Keďže odporca uzavrel súdny zmier v konaní vedenom na OS Nitra pod sp. zn. 9C/491/2015, kde bolo stanovené výživné na syna E. na sumu 100 eur mesačne, uvedené nasvedčuje tomu, že odporca, napriek tomu, že je oficiálne nezamestnaný, jeho majetkové pomery a finančná situácia umožňuje prispievať na výživu mal. L. sumou 150 eur tak, ako ustanovil vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, keď v podrobnostiach poukazuje na vyčerpávajúce dôvody uvedené súdom prvého stupňa, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 144 OSP tak, že účastníci konania nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže predmetom odvolacieho konania bolo konanie o rozvod manželstva a s tým súvisiacu úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.