Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 5Co/1004/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115200719 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115200719.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: L.. O. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., R. X., proti žalovanému: Službyt Nitra, s.r.o., so sídlom Nitra, Janka Kráľa č. 122, IČO: 31 447 929, o zaplatenie sumy 1.020,20 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 15. júla 2015, č. k. 19C/20/2015-49, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Nitra (do 1.7.2016 ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 15. júla 2015, č. k. 19C/20/2015-49 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) návrh (ďalej len „žaloba“ v zmysle § 131 CSP) zamietol a odporcovi (ďalej len „žalovaný v zmysle § 60 CSP) nepriznal náhradu trov konania. 2.1. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie poukázal na to, že navrhovateľka (ďalej len „žalobca“, resp. „žalobkyňa“ v zmysle § 60 CSP) sa návrhom (ďalej len „žaloba“ v zmysle § podaným dňa 15.01.2015 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1020,20 eur s príslušenstvom a okrem toho žiadala priznať náhradu trov konania. 2.2. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že je nájomníčkou mestského bytu na R., pričom v uvedenom byte účelne vynaložila náklady na výmenu okien, pretože žalovaný ako správca bytu začal zatepľovať bytový dom a všetci vlastníci bytov mali okná vymenené už pred zatepľovaním domu. Dňa 17.2.2014 začal žalovaný vymieňať okná na chodbe a vymenil aj vchodové dvere. Následne žalobkyňa telefonicky kontaktovala žalovaného a požiadala ho, aby jej vymenil okná a poradil jej, aby si podala žiadosť a okná si dala vymeniť sama, pričom na výmenu okien jej dal súhlas s tým, že si ich má vymeniť na vlastné náklady. Za výmenu okien zaplatila 2 faktúry vo výške 502,18 eur a 518,02 eur. Dňa 28.10.2014 požiadala žalovaného na úhradu účelne vynaložených nákladov za výmenu okien. Žalovaný na túto žiadosť neodpovedal, preto mala za to, že jej pohľadávku uznal, lebo k nej nemal žiadne pripomienky. Výmena okien podľa jej názoru nie je žiadnou zásadnou zmenou na byte, ale došlo len k úprave, teda k výmene starých okien za nové a výmena okien je len vec údržby. Domnievala sa, že konala správne, ak oslovila žalovaného ako správcu domu a ak k nebol kompetentný sa k jej žiadosti vyjadriť ako správca, mal ju na to upozorniť. 3. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že v nájomnej zmluve je byt žalobkyne označený ako byt č. X a v liste vlastníctva, ktorý súdu predložil, je byt označený ako byt č. XX. K tejto zmene v číslovaní bytu došlo zrejme prečíslovaním bytov, keďže byt, ktorý obýva žalobkyňa, je jediným bytom v tomto bytovom dome, ktorý nie je odkúpený. Žalovaný je správcom bytového domu, kde sa nachádza aj byt, ktorý je vo vlastníctve Mesta Nitra a ktorý užíva žalobkyňa . Žalovaný nechal vymeniť okná na schodisku a vchodové dvere a ako správca bytového domu v zmysle zák. č. 182/1993 Zb. sa riadi hlasovaním vlastníkov bytov a v tomto prípade boli aj okná na schodisku a vchodové dvere na základe hlasovania vlastníkov hradené z poskytnutého úveru. Žalovaný tieto práce len obstarával, úver si brali vlastníci bytov. Žalobkyňa si ako nájomníčka tento úver nečerpala. Výmenu okien v jej byte žalovaný realizovať nemohol, pretože vlastníkom tohto bytu je Mesto Nitra. Žalobkyňa sa na žalovaného obrátila so žiadosťou zo dňa 21.3.2014 ako na správcu domu o povolenie a súhlas s vykonaním stavebných úprav v byte a ten jej ako správca domu odpovedal dňa 26.3.2014 s tým, že práce si bude vykonávať na vlastné náklady. Na strane žalovaného nedošlo k obohateniu ani zhodnoteniu majetku, keďže byt je vo vlastníctve Mesta Nitra, preto nie je vecne legitimovaný v tomto konaní na strane odporcu. 4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie z hľadiska skutkového stavu zistil, že žalobkyňa ako nájomca uzavrela so žalovaným ako prenajímateľom zmluvu o nájme bytu č. X dňa 09.11.1995. Predmetom nájmu bol byt č. X na R. ul. č. X na X. p, ktorý pozostáva z 3 izieb a príslušenstva, ktoré je v zmluve špecifikované. Podľa LV č. XXXX, k.ú. D., P. D., okres D. je vlastníkom N. - zastavané plochy a nádvoria, spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXX Mesto Nitra. 5. Žalobkyňa žiadosťou zo dňa 21.03.2014, ktorá bola žalovanému doručená dňa 24.03.2014, požiadala žalovaného o udelenie súhlasu na vykonanie stavebných úprav v byte - demontáž a následnú výmenu drevených okien za nové plastové okná. Žalovaný ako správca uvedeného bytu na jej žiadosť odpovedal listom zo dňa 26.03.2014, že s uvedenými stavebnými úpravami súhlasí a svoj súhlas podmieňoval dodržaním viacerých podmienok. Základnou podmienkou vykonania stavebných úprav bolo, aby žalobkyňa vykonala stavebné úpravy na svoje vlastné náklady. Žalobkyňa uvedené stavebné práce realizovala, a následne listom doručeným žalovanému dňa 28.10.2014 si voči nemu uplatnila náhradu účelne vynaložených nákladov. Účelne vynaložené náklady zdokladovala faktúrou č. XXXXXX znejúcou na sumu 518,02 eur a faktúrou č. XXXXXX znejúcou na sumu 502,18 eur. 6. Zo Zmluvy o výkone správy podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaný je správcom bytov s orientačnými číslami 1, 3, 5, 7 na R. ul. v D. vo vzťahu k vlastníkom uvedených bytov. Dňa 14.8.2003 bola uzavretá komisionárska zmluva medzi Mestom Nitra ako komitentom a žalovaným ako komisionárom, ktorou sa komisionár v postavení prenajímateľa zaviazal vo vlastnom mene zriadiť pre komitenta nájom nehnuteľností a s nimi súvisiacich práv, ktoré sú demonštratívne v zmluve uvedené, pričom v prílohe č. 1 je uvedený aj sporný byt. 7. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa a rovnako ani žalovaný nie sú vlastníkmi bytu, v ktorom žalobkyňa, ktorá užíva predmetný byt č. XX ako nájomca na základe nájomnej zmluvy, vymenila okná. Žalovaný v bytovom dome vykonáva správu bytov, ktoré sú vo vlastníctve jednotlivých subjektov. Komisionárskou zmluvou bol žalovaný splnomocnený vlastníkom bytov - Mestom Nitra, na uzavretie nájomných zmlúv a na jej základe uzavrel aj nájomnú zmluvu s žalobkyňou ako nájomcom bytu, pričom ju v liste upozornil ohľadne výmeny okien upozornil, že jej dáva súhlas k tomu že tieto úpravy v byte vykoná na vlastné náklady. 8. Takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa ustanovení § 451 ods. 1 a 2, § 456a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011). Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. 9. V tomto prípade na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu nedošlo, lebo on nie je vlastníkom žalobkyňou zhodnoteného bytu, a preto ani nemá povinnosť vydať sumu, ktorú žalobkyňa zaplatila za výmenu okien v byte, ktorý užíva na základe nájomnej zmluvy a ktorého vlastníkom je Mesto Nitra. Keďže žalovaný nie je vecne pasívne legitimovaný v tomto konaní, pretože nie je vlastníkom bytu, v ktorom vykonala žalobkyňa úpravy, a to výmenu okien, nemohlo ani na jeho strane dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, ako tvrdí žalobkyňa, preto súd jej žalobu voči žalovanému ako nedôvodnú zamietol. 10. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., konštatujúc, že žalovaný mal vo veci plný úspech, a preto mu patrí náhrada trov konania. Žalovaný si však náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, preto mu náhradu trov konania nepriznal. 11. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, považujúc predmetný rozsudok v celom rozsahu za nesprávny a nezákonný, pretože v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h/ OSP a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. 12.1. Uviedla, že nahliadnutím do spisu zistila, že žalovaný predložil súdu nesprávny a zavádzajúci listinný dôkaz, ktorý mal relevantný vplyv na skutkový stav veci, na právne posúdenie veci, čiže aj na nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Žalovaný predložil súdu ako dôkaz (č.l. 29-32) Zmluvu o výkone správy č. XX/XX/XXXXX vlastníka bytu T., uzatvorenú v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, na základe ktorej žalovaný vykonáva správu súkromných odkúpených bytov v predmetnom bytovom dome. Žalovaný tak predložil súdu nesprávny a zavádzajúci dôkaz o výkone správy súkromného bytu, ktorý je vo vlastníctve subjektu, ktorý ani nie je účastníkom tohto konania, ani nemá nič spoločné s výkonom správy mestského nájomného bytu, ktorého nájomníčkou ej žalobkyňa. 12.2. Žalovaný mal súdu predložiť listinný dôkaz o správe nájomného mestského bytu vo vlastníctve Mesta Nitry, ktorého je nájomníčkou žalobkyňa, pretože správa mestských nájomných bytov je právne úplne iná a je aj právne ošetrená zákonom č. 41/1964 Zb. v znení noviel v spojení so zákonom č. 40/1964 Zb. v znení noviel. Z právneho hľadiska je značný rozdiel v správe bytov nájomných mestských a správe bytov v súkromnom vlastníctve. Z takto predloženého nesprávneho a zavádzajúceho dôkazu o výkone správy bytov súkromných sa ani nedal zistiť správny právny skutkový stav veci, ani správne vec právne posúdiť. 12.3. Žalovaný predložil súdu aj Komisionálnu zmluvu (§ 577 zákona č. 513/1991 Z.b.), ktorou sa zaviazal zariadiť vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet takmer všetko v súvislosti s bytovým fondom vo vlastníctve Mesta Nitry V zmysle tejto zmluvy je žalovaný zaviazaný aj rekonštrukciou bytového fondu a odstránením závad brániacich riadnemu užívaniu bytov nad rámec bežnej údržby, to znamená, že aj za obstaranie zateplenia predmetného bytového domu plne zodpovedá žalovaný a nie vlastník Mesto Nitra. 12.4. Žalobkyňa má za to, že keď žalovaný dal zatepliť aj obvodový plášť nájomného mestského bytu nielen pre estetiku bytového domu, ale najmä pre kontinuitu tepelnej izolácie, mal tiež obstarať aj výmenu starých 30-ročných okien, pretože práve cez okná uniká najviac tepla. Keď to žalovaný neurobil sám, ani po upozornení nájomníčkou, ale na splnenie tejto povinnosti dal nájomníčke povolenie a súhlas k výmene okien, zo zákona zodpovedá akoby okná obstaral sám. Poukázala na to, že ak komisionár použije na splnenie záväzku inú osobu, zodpovedá akoby záležitosť obstarával sám (§ 580 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb.). Z konania komisionára nevznikajú komitentovi vo vzťahu k tretím osobám ani práva, ani povinnosti. 13. Je nesporné, že v návrhu bol správne označený ako žalovaný Službyt Nitra, s.r.o., ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti - záväzku vyplývajúceho z Komisionárskej zmluvy, teda námietka žalovaného, že nie je v konaní pasívne legitimovaný neobstojí, rovnako ako uvedené obohatenie, keďže nešlo o zhodnotenie majetku ale len o údržbu nad bežný rámec, na ktorú bol povinný žalovaný. Žalobkyňa si včas uplatnila len náhradu účelne vynaložených nákladov na údržbu, ktorú žalovaný odsúhlasil a povolil, aj uznal ako pohľadávku, proti ktorej ani nič nenamietal. Uvedené skutočnosti nesporne dokazujú, že v návrhu je správne právne označený pasívne vecne legitimovaný Službyt Nitra, s.r.o., ktorý je zapísaný v Obchodnom registri, teda má právnu subjektivitu a právnu spôsobilosť byť účastníkom konania, je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti- záväzku z komisionálnej zmluvy, čiže pasívna vecná legitimácia označenému žalovanému nesporne svedčí. Navrhla, aby Krajský súd v Nitre nesprávny a nezákonný rozsudok č. k. 19C/20/2015 vydaný Okresným súdom Nitra zo dňa 15.07.2015 zrušil v celom rozsahu a vec vrátil Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 14. Žalovaný sa písomne vyjadril k odvolaniu konštatujúc, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, preto žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie potvrdil. 15.1. Žalovaný uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie v odvolaní, že súdu predložil nesprávny a zavádzajúci listinný dôkaz. Na objasnenie svojho postavenia listom doručeným okresnému súdu dňa 25.6.2015 predložil Zmluvu o výkone správy č. XX/XX/XXXXX a Komisionálnu zmluvu č.j. XXX/XXXX/PM. Z predložených zmlúv je zrejmé, že žalovaný vystupuje pri správe bytového domu na ul. R. X,X,X,X v D., resp. bytu č. XX v dvojakej pozícii. Jednak je predovšetkým správcom bytového domu podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, a to na základe zmluvy o výkone správy podľa § 8 a nasl. citovaného bytového zákona. Túto skutočnosť preukázal súdu predložením Zmluvy o výkone správy č. XX/XX/XXXXX, ktorá je platná pre bytový dom ako celok. Nepredložil všetky zmluvy o výkone správy, ktoré má uzatvorené s vlastníkmi bytov, ale len jednu vzorovú zmluvu uzatvorenú s vlastníkom bytu č.1.Obsah zmlúv o výkone správy s jednotlivými vlastníkmi je úplne rovnaký, samozrejme s prihliadnutím na odlišné identifikačné údaje vlastníkov bytov. 15.2. Predmetom zmluvy je výkon správy domu, pričom správou sa podľa § 6 ods. 2 bytového zákona rozumie predovšetkým zabezpečenie prevádzky, údržby, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva a iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Zároveň však vykonáva pre Mesto Nitra na základ predloženej Komisionárskej zmluvy č.j. XXX/XXXX/ PM, činnosti spojené s nájmom a údržbou bytového fondu, vrátane bytu č. XX, nachádzajúceho sa v predmetnom bytovom dome. Viaceré vyjadrenia žalobkyne uvedené v odvolaní sú však v tomto smere zjavne zmätočné a vychádzajú zo zlého pochopenia postavenia žalovanej spoločnosti. 15.3. Za podstatnú skutočnosť považuje žalovaný to, že nie je vlastníkom bytu, a teda nie je pasívne vecne legitimovaný. Opätovne zdôraznil, že nedal zatepliť obvodový plášť ani vymeniť pivničné okná a vchodové dvere, ale uvedené práce len zabezpečil na základe rozhodnutia vlastníkov bytov, t. j. spoluvlastníkov bytového domu podľa § 14 bytového zákona. 16. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi, preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď podľa § 219 ods. 3 a za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil. 17. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa § 381 CSP odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 18. Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok („OSP“) v znení platnom a účinnom do 1. júla 2016, bol zrušený v § 473 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016. 19. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne práve posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 20. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011). 21.1. Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku za vecne správne a plne sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. 21.2. Pod vecnou správnosťou výroku je treba rozumieť správne zistenie skutkového stavu, správnu aplikáciu a interpretáciu príslušnej hmotnoprávnej normy na zistený skutkový stav a vydanie rozhodnutia v súlade s príslušnými ustanoveniami procesného práva. 22.1. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poznamenáva, že žalovaný ako správca domu k žiadosti žalobkyne o súhlas s výmenou okien v byte T. v liste zo dňa 26.3.2014 uviedol, že s úpravami v jej byte -výmena okien, balkónových dverí a murárskymi prácami s tým súvisiacimi súhlasí (okrem iného - poznámka odvolacieho súdu) že ad 1. práce bude vykonávať na vlastné náklady. 22.2. V bode 10 uvedeného listu žalovaný uviedol: „V prípade, že dôjde k zrušeniu nájomného vzťahu, budete povinná byt uviesť do pôvodného stavu, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak“. 22.3. V bode 11 je uvedené: „Stanovisko Službytu Nitra, s.r.o. nenahrádza rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy alebo iné opatrenia dotknutých orgánov požadované podľa osobitných predpisov, najmä ustanovenia zákona NR SR č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov. Stavebník je povinný dodržať príslušné ST“. 23. Z obsahu spisu a z výsledkov vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie nesporne vyplýva, že žalovaný v bytovom dome, v ktorom sa nachádza aj byt žalobkyne, vykonáva c zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov správu bytov, ktoré sú vo vlastníctve jednotlivých vlastníkov bytov a tí sú povinní byt a nebytový priestor v dome udržiavať na svoje náklady v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať jeho údržbu a opravy. 24. Žalovaný bol Komisionárskou zmluvou splnomocnený Mestom Nitra vlastníkom bytov , na uzavretie nájomných zmlúv a na tejto zmluvy základe uzavrel nájomnú zmluvu s žalobkyňou ako nájomcom bytu. Žalobkyni dal žalobca súhlas na výmenu okien za podmienky, že práce vykoná na vlastné náklady. 25. Ak sa žalobkyňa domnieva, alebo domnievala, napriek uvedenému upozorneniu žalovaného, že výmenu okien môže realizovať len (okrem iného) za predpokladu, že práce bude vykonávať na vlastné náklady, právo na úhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré jej vznikli v súvislosti s realizáciou stavebných úprav, potom je záver súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného vecne správny, keďže žalovaný nie je vlastníkom bytu , ktorého nájomníčkou je žalobkyňa, s ktorou na základe komisionárskej zmluvy za Mesto Nitra uzavrel nájomnú zmluvu. Žalovaný nie je vlastníkom ani prenajímateľom bytu, ktorý žalobkyňa užíva z titulu nájomného vzťahu, preto vo vzťahu k žalovanému nemá podľa hmotného práva žiadny právny nárok na úhradu účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výmenou okien v nájomnom byte. Súd prvej inštancie preto správne žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. 26. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny potvrdil v zmysle § 387 ods.1 CSP. 27. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 28. Pretože žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 30. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).