Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 25Co/757/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115201458 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115201458.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Soni Vackovej, v právnej veci navrhovateľa: CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Malý trh č. 2/A, IČO: 35886013, zastúpený: Advokátska kancelária KUHAJDA, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Karadžičova 47, proti odporcovi: H. F., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom X., E. XXX/XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou JUDr. Veronikou Vnukovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nitra, o zaplatenie 216,58 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 18. júna 2015 č.k. 25C/39/2015-53, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e . Odvolací súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 3,50 eura s 9% ročným úrokom z omeškania od 13. 03. 2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh zamietol a o odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Za preukázaný mal skutkový stav, podľa ktorého právny predchodca navrhovateľa - spoločnosť Telefónica Slovakia, s.r.o., dňa 17. 05. 2010 uzavrel s odporcom zmluvu o pripojení. Odporca si neplnil svoje povinnosti uhrádzať mesačné poplatky, mal nedoplatky za hlasové služby, nehlasové služby, služby, poplatky a upomienky. Jeho dlh, uvedený vo faktúrach z novembra 2011 až marca 2012, predstavoval sumu 216,58 eura. Faktúra na sumu 87 eur, celková suma na úhradu 205,99 eura bola splatná 14. 11. 2011, faktúra na sumu 69,19 eura, celková suma na úhradu 156,19 eura bola splatná 19. 12. 2011, faktúra na sumu 56,89 eura, celková suma na úhradu 143,89 eura bola splatná 16.01. 2012 a faktúra na sumu 3,50 eura bola splatná 12. 03. 2012. Dlžnú sumu odporca napriek upomienkam neuhradil. Právny predchodca navrhovateľa od zmluvy odstúpil 02. 02. 2012. Pohľadávka bola postúpená na navrhovateľa, ktorý podal návrh na súd dňa 27. 01. 2015. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 51, § 52 ods. 1, ods. 2, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 101, § 103, § 488, § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 3 ods. 3, § 5b zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa), majúc za preukázané, že odporca využíval služby právneho predchodcu navrhovateľa, za ktoré nezaplatil, preto navrhovateľ sa dôvodne domáhal náhrady za poskytnuté služby. Predmetnú zmluvu, uzavretú medzi pôvodným dodávateľom a odporcom, vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu a ako takú ju podrobil prieskumnej činnosti, a to aj z hľadiska, či predmetná zmluva nie je v rozpore so spotrebiteľskými predpismi. Dospel k záveru, že odporca je fyzická osoba a navrhovateľ jej mal podľa zmluvy poskytovať služby mobilného operátora. Nezistil rozpor medzi zmluvnými dojednaniami a spotrebiteľským právom. Vzťahy účastníkov posudzoval podľa Občianskeho zákonníka a zaviazal odporcu na 9 % úrok z omeškania od 13. 03. 2012 (po splatnosti faktúry na sumu 3,50 eura) do zaplatenia, v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka a Nariadenia vlády 87/1995 Z.z.. Vo zvyšku súd návrh zamietol dôvodiac, že spotrebiteľský charakter zmluvy predurčuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka aj na posúdenie premlčania i z právneho vzťahu, ktorý je podľa Obchodného zákonníka absolútny obchod. Na ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliada súd i v prípade zmluvných vzťahov vzniknutých pred kodifikáciou uvedeného zákonného ustanovenia. Podľa § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto normy nadobudli účinnosť 01. 05. 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Aj v prípade pochybností o obsahu zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Návrh bol podaný 27. 01. 2015 a k splatnosti dlhu došlo v sume 87 eur, 69,19 eura a 56,89 eura podľa jednotlivých faktúr dňa 14. 11. 2011, 19. 12. 2012 a 16. 01. 2012. V prípade zmluvného vzťahu, kde je dlžníkovi pravidelne za nejaké obdobie, napr. mesačne, určená nejaká platobná povinnosť, ktorá je dokonca vo faktúre určená dňom splatnosti, k uplynutiu premlčacej doby dochádza pri každej čiastočnej sume samostatne a odstúpenie od zmluvy na túto splatnosť a následné premlčanie nemá žiaden vplyv. Opačný názor právneho zástupcu navrhovateľa by vlastne jednostranne predlžoval premlčaciu dobu určenú zákonom. Analogicky by bolo možné poukázať aj na citované ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi sa riadi Občianskym zákonníkom a ako taký je vo zvyšku ohľadne sumy 213,08 eura premlčaný, keď vychádzal z premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka, a to trojročnej. Od splatnosti dlhu v sume 213,08 eura do podania návrhu uplynuli viac ako tri roky. Na premlčanie prihliadal s poukazom na ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“) tak, že prevažne úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli. Rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti napadol odvolaním navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že zákon číslo 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, je zákonom lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku a tým pádom sa na predmetný zmluvný vzťah má aplikovať ustanovenie tohto zákona. Podľa § 44 ods. 12 zákona číslo 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň. V danej veci právny predchodca navrhovateľa uviedol neskorší deň odstúpenia od zmluvy a to ku dňu 02. 02. 2012, tým pádom premlčacia lehota začala plynúť dňa 03. 02. 2012 a navrhovateľovo právo by sa premlčalo dňa 03. 02. 2015, z ktorého dôvodu nesúhlasí s právnym záverom súdu prvého stupňa o premlčaní žalovanej sumy. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania navrhovateľa podľa § 205 ods. 1, ods. 2 OSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa podľa § 213 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 156 ods. 3 OSP, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je opodstatnené a preto napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. V danej veci odvolací súd, po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo konštatuje, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci, z tohto vyvodil správny právny záver, keď zamietol návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 213,08 eura z dôvodu premlčania nároku navrhovateľa. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvého stupňa v plnom rozsahu stotožnil a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Taktiež sa stotožnil aj s odôvodnením napadnutého rozsudku a podľa § 219 ods. 2 OSP na tieto dôvody ďalej iba poukazuje. Odvolací súd považuje za potrebné, zdôrazňujúc správnosť posúdenia danej veci súdom prvého stupňa, jej náležité odôvodnenie, iba poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 27. 01. 2015 domáhal zaplatenia sumy 216,58 eura s príslušenstvom. Návrh zdôvodnil uzatvorením zmluvy právneho predchodcu a odporcu dňa 17. 05 2010, postúpením pohľadávky dňa 24. 06. 2013 a neplnením povinnosti odporcom zaplatenia dlžnej sumy z titulu nezaplatenej ceny za poskytnuté telekomunikačné služby. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie v zamietajúcej časti založil na premlčaní nároku navrhovateľa, premlčaciu lehotu posúdil podľa Občianskeho zákonníka a začiatok plynutia premlčacej doby po splatnosti jednotlivých faktúr, a to 14. 11. 2011, 19. 12. 2012 a 16. 01. 2012. Navrhovateľ namietal začiatok plynutia premlčacej lehoty a podľa jeho názoru sa táto má počítať odo dňa 02. 02. 2012, kedy právny predchodca navrhovateľa odstúpil od zmluvy. Podstata premlčania spočíva v tom, že ak sa určité právo po zákonom stanovenú dobu (premlčacia doba) nevykoná alebo sa v priebehu premlčacej doby neuplatní na súde či u príslušného orgánu, nemôže už byť po jej uplynutí veriteľovi priznané. Znamená to, že dlžník po uplynutí zákonom stanovenej doby sa môže úspešne brániť vymáhaniu práva s poukazom na to, že toto právo bolo už premlčané. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecnú premlčaciu dobu, ktorá platí vo všetkých prípadoch, pokiaľ zákon pre jednotlivé práva neustanovuje osobitnú, kratšiu alebo dlhšiu premlčaciu dobu. Všeobecná premlčacia doba je ustanovená v dĺžke troch rokov. Zákon súčasne ustanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, kedy sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba. V prípade neuhradených faktúr sa za deň, kedy sa právo mohlo vykonať prvý krát, považuje deň nasledujúci po dni určenom na splatnosť faktúry. V danej veci, keďže splatnosť jednotlivých faktúr nastala v dňoch: 14. 11. 2011, 19. 12. 2012 a 16. 01. 2012, začiatok plynutia premlčacej doby sa počíta nasledujúcim dňom po splatnosti týchto faktúr a trojročná premlčacia doba uplynula v dňoch 15. 11. 2014, 20. 12. 2015 a 17. 01. 2015. Za situácie, že navrhovateľ podal návrh súdu dňa 27. 01. 2015, je potrebné konštatovať, že návrh bol uplatnený na súde po uplynutí zákonnej (trojročnej) premlčacej lehoty. Odvolanie navrhovateľa preto v tejto časti nie je dôvodné. Ak teda navrhovateľ v podanom odvolaní namieta nesprávne počítanie začatia plynutia premlčacej doby, ktorú on odvodzuje odo dňa zániku zmluvy (§ 44 ods. 12 zákona o elektronických komunikáciách), t.j. odo dňa 02. 02. 2012, ktorým dňom odstúpil právny predchodca navrhovateľa od zmluvy, je tento jeho názor nesprávny, nakoľko ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka výslovne určuje, že premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Vzhľadom k tomu, že v danej veci došlo zo strany odporcu k nezaplateniu jednotlivých faktúr za právnym predchodcom navrhovateľa poskytnuté služby, je potrebné začatie plynutia premlčacej doby počítať dňom, kedy si navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca, mohol po prvý krát uplatniť svoje právo na súde, t.j. vymáhať svoju pohľadávku, a to bol deň nasledujúci po splatnosti jednotlivých faktúr. Keďže navrhovateľ svoje právo v prípade vyššie uvedených nezaplatených faktúr uplatnil na súde po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, odvolací súd sa so záverom súdu prvého stupňa o premlčaní tejto časti nároku, v plnom rozsahu stotožnil. V zmysle vyššie uvedených záverov, odstúpenie od zmluvy ku dňu 02. 02. 2012 má za následok ukončenie zmluvného vzťahu, avšak nemôže mať za následok začiatok plynutia premlčacej lehoty v prípade už skôr vzniknutej pohľadávky právneho predchodcu navrhovateľa voči odporcovi. Z tohto dôvodu námietku odvolateľa uvedenú v podanom odvolaní, považoval za účelovú a právne irelevantnú. Odvolací súd v súvislosti s posúdením premlčania nároku navrhovateľa, poukazuje na skutočnosť, že dňa 01. 04. 2015 nadobudla účinnosť novela ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ku ktorému bola pripojená veta, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Táto novela bola prijatá zákonom č. 102/2014 Z. z. a v podstate reagovala na ustálenú rozhodovaciu prax súdov pri použití noriem Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách. Tento záver odvolacieho súdu je v súlade so záverom rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. apríla 2015 sp. zn. 3MCdo 14/2014, podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Prvostupňový súd preto v predmetnej veci správne posúdil daný vzťah ako spotrebiteľský, na základe čoho správne aplikoval trojročnú premlčaciu dobu podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 01. 05. 2014 ukladá súdu prihliadnuť, aj bez návrhu, na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku. Aplikovaním tohto ustanovenia (čo je zákonnou povinnosťou súdu), správne súd prvého stupňa posúdil v danej veci, aj bez návrhu, a na základe zákona, premlčanie nároku navrhovateľa. Keďže dospel k záveru o neskorom uplatnení práva navrhovateľom, správne, z dôvodu premlčania, jeho nárok v napadnutej časti, zamietol. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny potvrdil, pretože sa s týmto záverom súdu prvého stupňa stotožnil. Navrhovateľ predložil odvolaciemu súdu návrh na prerušenie odvolacieho konania dôvodiac, že Okresný súd Košice II dňa 08. 09. 2015 podal na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 5b zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov s článkom 1 ods. 1 a článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže aj v danej veci bolo súdom prvého stupňa aplikované ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, navrhuje odvolacie konanie prerušiť do ukončenia konania na Ústavnom súde SR sp.zn. RVP 12672/2015. Opatrovníčka, ustanovená odporcovi, sa k návrhu navrhovateľa na prerušenie konania vyjadrila v tom smere, že ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bolo do právneho poriadku zavedené práve na ochranu spotrebiteľa a s ohľadom na potreby aplikačnej praxe sa zaviedla povinnosť súdov ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovoláva na ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany. Z opatrnosti, v mene odporcu, vzniesla námietku premlčania nároku navrhovateľa. Z týchto dôvodov považuje návrh navrhovateľa na prerušenie konania, za nedôvodný. Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konania, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Prerušenie konania prichádza do úvahy vtedy, ak počas konania nastane prekážka postupu konania, ktorá je v zásade odstrániteľná procesným postupom súdu. Pre rozhodnutie súdu môže mať často význam otázka, ktorá patrí do právomoci iného orgánu. V istých prípadoch tak súd musí konanie prerušiť, v iných prípadoch buď konanie preruší, alebo urobí iné vhodné opatrenia na bezprieťahové odstránenie vady konania. Procesná teória hovorí o obligatórnom a fakultatívnom prerušení konania. Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ OSP rieši dôvod prerušenia konania v prípade prejudiciality predmetu konania. Pojem „prejudicialita“ znamená determináciu určitej právnej otázky inou právnou otázkou, od ktorej vyriešenia je priamo závislý výrok o spore, pričom túto prejudiciálnu otázku si môže v istých prípadoch posúdiť konajúci orgán sám. Klasická prejudicialita znamená rešpektovanie rozhodnutia iného orgánu o predbežnej otázke, ktorým je súd viazaný. Iné otázky, o ktorých má rozhodnúť iný orgán, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušný orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza. V danej veci navrhovateľ sa domáha prerušenia konania dôvodiac návrhom podaným Ústavnému súdu Slovenskej republiky o posúdení súladu ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa s ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky. Keďže doteraz nebolo vydané rozhodnutie Ústavného súdu SR v tejto veci, odvolací súd je viazaný súčasnou právnou úpravou, t.j. úpravou v čase rozhodovania, nevidí dôvod na prerušenie odvolacieho konania z tohto dôvodu. Okrem toho v danej veci opatrovníčka ustanovená odporcovi, sama vzniesla námietku premlčania, na ktorú musí súd v konaní prihliadať. Vznesenie námietky premlčania samotným účastníkom konania má za následok nepriznanie uplatneného nároku navrhovateľom. Z tohto dôvodu preto nie je dôvod prerušiť konanie do rozhodnutia Ústavného súdu SR o súlade ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa s Ústavou Slovenskej republiky. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, návrh navrhovateľa na prerušenie odvolacieho konania, odvolací súd ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 OSP a úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil a žiadne mu nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.