Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 25CoE/242/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115209367 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115209367.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom 040 71 Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, proti povinnej: S. C., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko XXX XX O. pri F., P. XXX/XX, o vymoženie 220,83 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra z 19. augusta 2015, č.k. 25Er/339/2015-18, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal zo skutočnosti, že oprávnený podaním doručeným súdnemu exekútorovi dňa 24.03.2015 žiadal o vykonanie exekúcie, na základe čoho tento požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Pri rozhodovaní aplikoval ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r/, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a Smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Dospel k záveru, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Priamo prikazuje, že všetky spory medzi zmluvnými stranami sa majú riešiť prostredníctvom rozhodcovského konania. Neplatnosť rozhodcovskej doložky posúdil aj z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Na základe toho dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je potrebné v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť. Oprávnený podal proti tomuto uzneseniu včas odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mal za to, že v konaní došlo k porušeniu legitímneho očakávania oprávneného v spojení s porušením práva na kontradiktórnosť konania a tým aj práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy v spojení s čl. 36 ods. 2 Listiny. Súd si podľa neho zaobstaral a vykonal ďalšie listinné dôkazy, a to bez účasti oprávneného. Tieto hodnotil a na ich základe sformuloval skutkový a právny záver, pričom oprávnenému neumožnil sa k týmto skutkovým zisteniam vyjadriť, čím oprávnenému odňal právo konať pred súdom. Vyšší súdny úradník prekročil svoje právomoci vyplývajúce mu z § 4 - § 7 zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch nakoľko vykonal dokazovanie nad rámec viazaných dôkazov uvedených v ust. § 44 ods. 2 EP, tieto dôkazy hodnotil a napokon vo veci aj meritórne rozhodol. Takýmto konaním došlo k porušeniu čl. 2 ods. 2 Ústavy, v spojení s čl. 144 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Exekučný súd prekročil svoje právomoci priznané mu Exekučným poriadkom a judikatúrou Súdneho dvora EÚ (Asturcom C-40/08). Pretože nedisponuje legitimáciou určovať existenciu či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali exekučnému titulu a konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, možno takéto konanie súdu hodnotiť jednoznačne ako neprípustné. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kapronczaia, so sídlom Exekútorského úradu v Galante, Švermova 273, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predložená súdu prvého stupňa dňa 07.04.2015. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného, ktorým sa domáha od povinnej vymoženia sumy 220,83 eura s príslušenstvom a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice č.k. 3C/1757/2012 zo dňa 19.01.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.06.2013. Súčasťou spisu je i poistná zmluva č. 4465200015, uzatvorená účastníkmi konania dňa 29.09.2008, všeobecné poistné podmienky. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok. Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31. decembra 2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Podľa § 5 písm. g) zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch, v občianskom súdnom konaní vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu okrem schválenia príklepu súdom. Súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia preto súd musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 ZRK). Predmetná poistná zmluva je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorená štandardným formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa. Tento v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje. Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa považujú za konštantné. Uznesením zo dňa 09.02.2012 sp.zn. 3 Cdo 122/2011 Najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej zmluvy. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) ZRK), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2012 sp.zn. 2 Cdo 5/2012). Odvolací súd k námietke oprávneného, že vyšší súdny úradník prekročil svoje právomoci vyplývajúce jej z § 4 - § 7 zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch, pretože vykonala dokazovanie nad rámec viazaných dôkazov uvedených v ust. § 44 ods. 2 EP, tieto dôkazy hodnotila a napokon aj vo veci meritórne rozhodla, uvádza, že v zmysle § 5 písm. g/ zákona č. 549/2003 Z.z. v občianskom súdnom konaní vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu (Exekučného poriadku) okrem schválenia príklepu súdom. Pretože exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej zmluvy a vyšší súdny úradník koná a rozhoduje aj o exekučnom konaní (okrem schválenia príklepu), táto námietka nie je dôvodná. Účastníci konania sa v XV. časti všeobecných poistných podmienok poistnej zmluve č. 4465200015 dohodli, že „všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Rozhodcovskému konaniu podliehajú všetky spory medzi poisťovňou a poistníkom, poisteným, oprávnenou osobou alebo ich právnymi nástupcami, najmä a/ pohľadávky poisťovne voči poistníkovi z dlžného poistného, ... “. I podľa názoru odvolacieho súdu takto koncipovaná rozhodcovská doložka celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť. Predmetná rozhodcovská zmluva obsahuje neprijateľné dojednanie v tom, že vylučuje právo zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný súd. Sú preto namieste obavy, že povinná si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázala náležite uvedomiť, pričom z rozhodcovskej zmluvy vôbec nevyplýva, v akom rozsahu a akou osobou bola povinná ako spotrebiteľ poučený o následkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Povinná tak nemala reálnu možnosť obsah rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. Je notorietou, že v spotrebiteľských veciach zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodcovského procesu s ohľadom na ochranu spotrebiteľa ako slabšiu stranu v konaní, pričom i ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr len indikátorom, do akých polôh môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu. Je preto dôvodný záver, že takéto dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je neplatná, ako už bolo uvedené vyššie. Výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy odporuje dobrým mravom, ako i právnej úprave, týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne, podľa § 219 ods. 1 OSP, potvrdil. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.