Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11CoE/216/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115211151 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115211151.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a. s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, proti povinnému: L. Q., nar. XX. XX. XXXX, U. B. XXX/XX, T., o vymoženie sumy 967,46 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 25Er/404/2015 a u súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha, Piaristická 2, Nitra pod sp. zn. Ex 349/15, o odvolaní spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. zo dňa 20. 08. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 30. júla 2015 č. k. 25Er/404/2015-33, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/, § 243d ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ustanovení § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"), ustanovení § 3 ods. 1, 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r/, 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 477/2008 Z. z. a článkami Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1963 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. 3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 07. 04. 2014 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s. Bratislava pod sp. zn. IA-C/0214/2010. 4. Ďalej uviedol, že Poštová banka, a. s. uzavrela s povinným dňa 14. 09. 2012 zmluvu o úvere č. 6229093812, z ktorej vyplýva, že povinnému bol poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur. Keďže povinný svoj dlh neuhradil, a to aj napriek výzve, ako aj pokusu o mimosúdny zmier, oprávnený pristúpil k vymáhaniu svojej pohľadávky cestou rozhodcovského konania. 5. Právomoc rozhodcu na rozhodovanie sporu je podľa žalujúcej strany daná rozhodcovskou doložkou uzatvorenou medzi oboma zmluvnými stranami v rámci Všeobecných obchodných podmienok pre úver, ktoré sú súčasťou zmluvy, a to v čl. 10 - Riešenie sporov. V zmysle bodov 10.2.2 a 3 "Banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a/ Pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b/ Pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania. Ak klient, najneskôr pri uzavretí bankového obchodu a/alebo zmluvy nedoručí banke písomne oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. 6. Súd prvej inštancie považoval rozhodcovskú doložku uvedenú v podmienkach pre úver, ktoré tvoria súčasť zmluvy o úvere za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní. Podľa názoru súdu prvej inštancie, už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Podľa názoru súdu prvej inštancie takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Zo zmluvnej podmienky sa nestáva individuálne dohodnutá podmienka len tým, že od nej spotrebiteľ neodstúpil. Ak rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej dopredu naformulovanej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne na mieste. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom, umožňuje exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. 7. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. 8. Proti tomuto uzneseniu podala spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. v zákonom stanovenej lehote odvolanie. 9. Namietala, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Tvrdila, že jej súd prvej inštancie ako účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom, nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, pričom nedostatočne zistil skutkový stav a prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. S poukazom na znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uviedla, že exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Inak povedané, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo ako súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V tomto smere poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 06. 2009 sp. zn. 4Cdo 159/2009 a nález Ústavného súdu pod sp. zn. II. ÚS 499/2012. Mala za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Teda je tu prekážka "res iudicata" a uvedeným konaním dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko súd svojím konaním išiel nad rámec zákona. Nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi súdnym a rozhodcovským konaním. Zdôraznila, že oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a.s. postupoval v súlade s ust. § 93 b/ zákona o bankách a dal možnosť klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy odmietnuť. Poukázal i na nesprávne aplikovanie ustanovení Občianskeho zákonníka a ust. § 153 ods. 1 OSP a odlišný postup iných súdov v tento oblasti. Konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, súd prvého stupňa zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, odňal oprávnenému ako účastníkovi konania možnosť konať pred súdom a vec nesprávne právne posúdil. Zároveň tak neprimerane zvýhodnil povinného a porušil princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, nezákonne ho zvýhodnil len na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahradil pasivitu povinného bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite. Všetko uvedené konštatoval s poukazom na rozsiahlu judikatúru súdov a Ústavného súdu SR v tejto oblasti. 10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že súd žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, súd napadnuté uznesenie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 11. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len "CSP") pri skúmaní podmienok odvolacieho konania zistil, že spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. podala odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 30. 07. 2015 č. k. 25Er/404/2015-33, avšak nebola osobou oprávnenou na podanie odvolania, preto bolo potrebné jej odvolanie odmietnuť podľa § 386 písm. b/ CSP. 12. Podľa § 24 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25. Podľa § 25 ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť. Podľa § 26 ods. 1, 2, 3, 4, 5 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže môže na základe plnomocenstva zastupovať maloletého účastníka v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ako aj plnoletého účastníka, ku ktorému trvá vyživovacia povinnosť rodičov, prípadne iných osôb podľa osobitného zákona v konaní o určenie a zmenu vyživovacej povinnosti, ak ide o veci s medzinárodným prvkom. Odborová organizácia môže na základe plnomocenstva v konaní zastupovať účastníka, ktorý je jej členom vo veciach týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahov. Ak je zástupcom právnická osoba podľa odseku 1 alebo 2, koná za ňu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorej tento orgán udelil plnomocenstvo. Právnická osoba založená podľa osobitného zákona 3a) na účel výkonu advokácie môže zastupovať účastníka na základe plnomocenstva v konaní. Iná právnická osoba ako v odsekoch 1 až 4 môže na základe plnomocenstva v konaní zastupovať účastníka, len ak tak ustanoví osobitný zákon. Podľa § 27 ods. 1, 2, 3 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, účastník sa môže dať zastúpiť aj ktoroukoľvek fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony. Tento zástupca môže konať jedine osobne. Súd rozhodne, že zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa, ak zástupca zrejme nie je spôsobilý na riadne zastupovanie, alebo ak ako zástupca vystupuje v rôznych veciach opätovne. Vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo, v sporoch z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek, šekov alebo iných cenných papierov, v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva, v konaní s cudzím prvkom, v konaní podľa piatej časti tretej hlavy tohto zákona, vo veciach podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka a v konaní podľa Exekučného poriadku sa zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa. To neplatí, ak zástupca účastníka konania podľa odseku 1 má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo a účastník konania je jeho blízkou osobou. Podľa § 28 ods. 1, 2 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony. Plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo toto plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť účastník. Podľa § 201 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník. Podľa § 251 ods. 4 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. 13. Podľa § 9a ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. 14. Podľa § 89 ods. 1, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je strana zastúpená advokátom, zastupovanie iným zástupcom ako advokátom je vylúčené. Ustanovenia osobitného predpisu o advokácii tým nie sú dotknuté. Podľa § 92 ods. 1, 2, 3, 4 CSP, zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne splnomocnenie buď na celé konanie, alebo len na určité úkony. Splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana. Odvolanie splnomocnenia stranou alebo výpoveď splnomocnenia zástupcom sú voči súdu účinné dňom, keď ich strana alebo zástupca súdu oznámili. Iným subjektom súd oznamuje skutočnosti podľa odseku 3 bezodkladne; účinky nastávajú dňom oznámenia súdom, ak im neboli tieto skutočnosti známe už skôr. Podľa § 386 písm. b/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak b/ bolo podané neoprávnenou osobou. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 15. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým účastník konania môže napadnúť zásadne každé rozhodnutie súdu prvej inštancie. Preto sa tento opravný prostriedok považuje za univerzálny procesný úkon, ktorým sa účastník konania môže brániť proti výsledku postupu a konania prvoinštančného súdu v riadnom opravnom konaní. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre účastníka konania ujmu (napr. nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, uloženie poriadkovej pokuty, nepriznanie náhrady trov konania alebo naopak priznanie náhrady trov konania, atď.). K podaniu odvolania je teda oprávnený len ten účastník konania, ktorému bola rozhodnutím súdu prvej inštancie spôsobená ujma, ktorá priamo vyplýva z posúdenia jeho práv a povinností. Pod ujmou treba rozumieť ujmu formálnu aj materiálnu. Formálnou ujmou sa rozumie odchýlenie výroku rozhodnutia od posledného podaného návrhu účastníka urobeného vo veci samej, a to k jeho nevýhode, pričom sa navzájom porovnáva ich obsah a rozsah. Možnosť ujmy existuje vtedy, ak nebolo návrhu účastníka konania vyhovené úplne alebo z časti, súd prekročil návrh účastníka (ultra petitum) a prisúdil viac, než čoho sa účastník domáhal alebo súd prisúdil účastníkovi konania niečo iné, než čoho sa domáhal. Materiálna ujma sa určuje tým, či vydané rozhodnutie svojím obsahom znevýhodňuje osobu podávajúcu opravný prostriedok, t. j. či právne účinky rozhodnutia zhoršujú jej právne postavenie (zúžením jej práv, rozšírením jej povinností) a či preto u nej existuje možnosť požadovať na súde vyššieho stupňa odchylné rozhodnutie vo svoj prospech. Nestačí však, keď sa ujma len tvrdí, musí aj skutočne existovať, pričom je nezávislá od správnosti alebo nesprávnosti vydaného rozhodnutia. 16. V podanom odvolaní zo dňa 20. 08. 2015 bol ako oprávnený uvedený Poštová banka, a. s., konajúci prostredníctvom BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. a odvolanie bolo podpísané konateľom spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. Mgr. Jánom Huňorom. Dňa 16. 11. 2015 bolo predmetné odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 30. 07. 2015 predložené odvolaciemu súdu, ktorý po preskúmaní predloženého spisu zistil, že súd prvej inštancie nevenoval pozornosť tomu, kto podáva predmetné odvolanie a považoval ho za odvolanie podané účastníkom konania, teda oprávneným. V spise však absentoval doklad preukazujúci oprávnenie odvolateľa (spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.) na podanie odvolania za pôvodného oprávneného - Poštovú banku, a. s., t. j. v jeho mene a z toho dôvodu odvolací súd vrátil predmetnú vec súdu prvej inštancie, a to podaním zo dňa 26. 02. 2016. Následne súd prvej inštancie podaním zo dňa 14. 03. 2016 vyzval spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., aby predložila originál alebo overenú fotokópiu plnej moci, ktorá bola spoločnosti udelená Poštovou bankou na konanie za oprávneného v konaní pod sp. zn. 25Er/404/2015. 17. Písomným podaním zo dňa 29. 03. 2016 sa k výzve súdu prvej inštancie zo dňa 14. 03. 2016 vyjadrila poverená zamestnankyňa oprávneného a uviedla, že oprávnený poveril komisionárskou zmluvou zo dňa 10. 04. 2015 spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., ktorá je pri vymáhaní pohľadávky oprávnená realizovať všetky zákonné úkony a opatrenia za účelom úhrady pohľadávky. Uviedla, že komisionárska zmluva s príslušnou časťou prílohy je registrovaná v správe registra súdu pod sp. zn. Spr 1052/2015. Poznamenala, že spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. nie je zástupcom oprávneného, resp. nekoná za oprávneného. V uvedenom konaní, s poukazom na článok III bod 1.2. a bod 1.3. komisionárskej zmluvy zo dňa 10. 04. 2015, koná vo vlastnom mene a pri plnení predmetu komisionárskej zmluvy. 18. Následne súd prvej inštancie založil so spisu podanie "potvrdenie o obsahu komisionárskej zmluvy 10_26/PnB_DP uzavretej dňa 10. 04. 2015", v ktorom je okrem iného uvedené, že spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. je v súlade s obsahom komisionárskej zmluvy oprávnená predovšetkým a najmä (okrem iného) podávať napr. i riadne a mimoriadne opravné prostriedky, inak komunikovať so súdmi a s účastníkmi konania. 19. V zmysle ustanovenia § 201 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, teda i v čase podaného odvolania) mohol rozhodnutie súdu napadnúť odvolaním iba účastník konania. Obdobná právna úprava platí i od 01. 07. 2016, keď v zmysle ust. § 359 CSP (ktorý sa podľa ust. § 9a Exekučného poriadku primerane použije i na konanie podľa Exekučného poriadku) odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V exekučnom konaní, o aké ide aj v predmetnej právnej veci, sú účastníkmi konania oprávnený a povinný, a v prípade, že súd rozhoduje o trovách exekúcie, je účastníkom konania i poverený súdny exekútor (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku). Len uvedené osoby sú oprávnené podať proti rozhodnutiam vydaným súdom v exekučnom konaní (ak sú splnené aj ďalšie zákonné podmienky) odvolanie, pričom tak môžu urobiť samostatne, teda môžu konať samostatne, resp. sa môžu dať v konaní zastúpiť. 20. S poukazom na ust. § 25 ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, teda v čase, kedy bolo podané odvolanie proti rozhodnutiu exekučného súdu ako súdu prvej inštancie, účastník súdneho konania, teda i exekučného konania, sa mohol v konaní dať zastúpiť advokátom (ako fyzickou osobou), ktorému za tým účelom udelil plnú moc. V ust. 26 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016 boli upravené prípady, kedy účastníka súdneho konania mohla zastupovať i právnická osoba, ktorou je: 1/ Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (na základe plnomocenstva môže zastupovať maloletého účastníka v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ako aj plnoletého účastníka, ku ktorému trvá vyživovacia povinnosť rodičov, prípadne iných osôb podľa osobitného zákona v konaní o určenie a zmenu vyživovacej povinnosti, ak ide o veci s medzinárodným prvkom), 2/ odborová organizácia (na základe plnomocenstva môže v konaní zastupovať účastníka, ktorý je jej členom vo veciach týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahov, 3/ právnická osoba založená podľa osobitného zákona na účel výkonu advokácie (môže zastupovať účastníka na základe plnomocenstva v konaní), 4/ iná právnická osoba ako v ust. § 26 ods. 1 až 4 OSP (môže na základe plnomocenstva v konaní zastupovať účastníka, len ak tak ustanoví osobitný zákon). V prípade, ak je zástupcom právnická osoba pod bodom 1/ alebo 2/, t.j. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže alebo odborová organizácia, koná za ňu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorej tento orgán udelil plnomocenstvo. 21. Spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. (ktorá podala v predmetnej veci odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 30. 07. 2015) pričom uviedla, že odvolanie podáva oprávnený, konajúci jej prostredníctvom, resp. že oprávnený podáva odvolanie jej prostredníctvom) je právnickou osobou, ktorá však nemala a ani nemá postavenie a oprávnenia Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, nie je odborovou organizáciou, nie je ani právnickou osobou založenou podľa osobitného zákona na účel výkonu advokácie (v obchodnom registri nemá v predmete svojej činnosti zapísané poskytovanie právnych služieb), pričom sa nejedná ani o inú právnickú osobu, ktorá by mohla zastupovať účastníka konania na základe plnomocenstva v prípade, ak by tak ustanovil osobitný zákon (takýto zákon však odvolaciemu súdu nie je známy). Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. tak nemôže byť procesným zástupcom oprávneného v tomto exekučnom konaní (ani na základe komisionárskej zmluvy) a jej úkony v exekučnom konaní sú vo vzťahu k oprávnenému bez právneho významu. 22. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na tvrdenie oprávneného vo vyjadrení zo dňa 29. 03. 2016, v ktorom uvádza, že spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. nie je zástupcom oprávneného, resp. nekoná za oprávneného. Pokiaľ sám oprávnený tvrdí, že spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. nie je jeho zástupcom, nekoná za neho, tak je potrebné len zdôrazniť vyššie uvedené, a to, že úkony spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. (vrátane podaného odvolania) v exekučnom konaní sú potom vo vzťahu k oprávnenému bez právneho významu. 23. Samotné konanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. v predmetnom exekučnom konaní teda odvolací súd nemohol posúdiť inak, ako konanie právnickej osoby, ktorá súdu nepreukázala, že je oprávnená konať s účinkami pre oprávneného. Na základe vyššie uvedeného i s poukazom na vyjadrenie zástupkyne pôvodného oprávneného (Poštová banka, a. s.) zo dňa 29. 03. 2016 potom dospel k záveru, že odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 30. 07. 2015 č. k. 25Er/404/2015-33 nie je odvolaním účastníka exekučného konania a ide o odvolanie podané neoprávnenou osobou, ktoré bolo potrebné odmietnuť podľa ust. § 386 písm. b/ CSP. 24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nebolo možné považovať spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. za zástupcu oprávneného, t. j. Poštovej banky, a. s., ktorý by bol oprávnený v mene oprávneného podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 30. 07. 2015 č. k. 25Er/404/2015-33 a realizovať zákonné úkony a opatrenia v exekučnom konaní. 25. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENNTS, s.r.o. podľa ust. § 386 písm. b/ CSP odmietol ako podané niekým, kto na podanie odvolania nebol oprávnený. 26. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 420 - ust. § 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.