Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11CoE/79/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115211202 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115211202.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, proti povinnému: I. Y., nar. XX. XX. XXXX, X. XXX, X., o vymoženie sumy 4.527,80 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 24Er/407/2015 a u súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha, Piaristická 2, Nitra pod sp. zn. Ex 325/15, o odvolaní spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. Vajnorská 100/A, Bratislava, zo dňa 20. 08. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 3. augusta 2015 č. k. 24Er/407/2015-33, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ustanovení § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 14. 05. 2014 Stálym rozhodcovským súdu zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s. pod sp. zn. IA-C/0314/2739. Súd prvého stupňa pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného, exekučného titulu a priloženej zmluvy o úvere zistil, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 21. 08. 2012 zmluvu o úvere č. 9242408312, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 5.000,- EUR. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 2008 ako aj na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti a z reklamnej kampane Poštovej banky, a.s. vo verejných médiách (najmä televízia a denná tlač) známe, že táto spoločnosť ako bankový subjekt podniká v oblasti požičiavania peňažných prostriedkov (v médiách označované ako "pôžička") širokému, nešpecifikovanému okruhu osôb. Oprávnený mal preto pri uzatváraní zmluvy postavenie dodávateľa. Súd taktiež zistil, že povinný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, nemal postavenie podnikateľa, ale konal ako fyzická osoba, v postavení spotrebiteľa. Na základe uvedeného, exekučný súd vyhodnotil úverovú zmluvu medzi Poštovou bankou, a.s. ako dodávateľom a povinným ako spotrebiteľom ako spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení Obchodných podmienok pre úver, na ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Preskúmaním zmluvy o úvere zistil, že podľa článku 3 ods. 5 tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10, II. časti Všeobecných obchodných podmienok. Podľa bodu 10.2.2 VOP sa zmluvné strany zmluvy o úvere dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania b/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Súd prvého stupňa uviedol, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach resp. obchodných podmienkach pre úver, inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojedná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Rozhodcovská doložka vo Všeobecných obchodných podmienkach spolu so zmluvou o úvere má charakter štandardnej formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený používa s vopred neurčitým počtom spotrebiteľov v zmluvných vzťahoch. Nakoľko rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok, nemožno považovať takúto rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú. V čase uzavretia Zmluvy o úvere v spojení so Všeobecnými obchodnými podmienkami ešte medzi účastníkmi neexistoval z uzavretej zmluvy žiadny spor. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu povinný vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Je síce pravdou, že niekedy rozhodcovská doložka dáva dlžníkovi právo obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tým že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Podľa názoru súdu, už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Takto formulovaná zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská doložka v zmluve o úvere a vo Všeobecných obchodných podmienkach je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Súd svoj názor o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky opiera aj o judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-240/98, C-168/2005, C-243-2008), pričom súd taktiež dáva do pozornosti rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, v ktorom bola riešená otázka, ktorá sa týkala smernice 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej zmluve. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky súd má preskúmavať v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Rozhodcovský súd ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva absolútne opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovský súd veľmi starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval. Súd prvého stupňa uvedené konštatoval s poukazom na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012 č. k. 6 Cdo 1/2012. Najvyšší súd SR judikoval: "rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. K povinnosti spotrebiteľa namietať platnosť rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní Najvyšší súd SR doplnil, že princíp "vigilantibus iura sripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa." S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia, súd prvého stupňa rozhodol tak, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému zamietol. Po právoplatnosti predmetného uznesenia súd exekučné konanie zastaví. Proti tomuto uzneseniu podala spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 20. 08. 2015. Namietala, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Odvolateľ tvrdil, že súd prvého stupňa účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom, nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, pričom nedostatočne zistil skutkový stav a prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. S poukazom na znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uviedla, že exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Inak povedané, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či, už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo ako súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V tomto smere odvolateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 06. 2009 sp. zn. 4Cdo 159/2009 a nález Ústavného súdu pod sp. zn. II. ÚS 499/2012. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Teda je tu prekážka "res iudicata" a uvedeným konaním dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko súd svojím konaním išiel nad rámec zákona. Nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi súdnym a rozhodcovským konaním. Zdôraznil, že oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a. s. postupoval v súlade s ust. § 93 b/ zákona o bankách a dal možnosť klientovi návrh rozhodcovskej doložky neprijať. Poukázal i na nesprávne aplikovanie ustanovení Občianskeho zákonníka a ust. § 153 ods. 1 OSP a odlišný postup iných súdov v tento oblasti. Konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, súd prvého stupňa zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, odňal oprávnenému ako účastníkovi konania možnosť konať pred súdom a vec nesprávne právne posúdil. Zároveň tak neprimerane zvýhodnil povinného a porušil princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, nezákonne ho zvýhodnil len na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahradil pasivitu povinného bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite. Všetko uvedené spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. ako odvolateľ konštatoval s poukazom na rozsiahlu judikatúru súdov a Ústavného súdu SR v tejto oblasti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolateľ navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, súd napadnuté uznesenie zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) pri skúmaní podmienok odvolacieho konania zistil, že spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., ktorá podala odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 03. 08. 2015 č. k. 24Er/407/2015-33, avšak nebola osobou oprávnenou na podanie odvolania, a preto bolo potrebné jej odvolanie zo dňa 20. 08. 2015 proti vyššie označenému uzneseniu odmietnuť podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b/ OSP, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Podľa § 24 OSP, účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25. Podľa § 25 ods. 1 OSP, ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť. Podľa § 26 ods. 1, 2, 3, 4, 5 OSP, Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže môže na základe plnomocenstva zastupovať maloletého účastníka v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ako aj plnoletého účastníka, ku ktorému trvá vyživovacia povinnosť rodičov, prípadne iných osôb podľa osobitného zákona v konaní o určenie a zmenu vyživovacej povinnosti, ak ide o veci s medzinárodným prvkom. Odborová organizácia môže na základe plnomocenstva v konaní zastupovať účastníka, ktorý je jej členom vo veciach týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahov. Ak je zástupcom právnická osoba podľa odseku 1 alebo 2, koná za ňu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorej tento orgán udelil plnomocenstvo. Právnická osoba založená podľa osobitného zákona 3a) na účel výkonu advokácie môže zastupovať účastníka na základe plnomocenstva v konaní. Iná právnická osoba ako v odsekoch 1 až 4 môže na základe plnomocenstva v konaní zastupovať účastníka, len ak tak ustanoví osobitný zákon. Podľa § 27 ods. 1, 2, 3 OSP, účastník sa môže dať zastúpiť aj ktoroukoľvek fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony. Tento zástupca môže konať jedine osobne. Súd rozhodne, že zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa, ak zástupca zrejme nie je spôsobilý na riadne zastupovanie, alebo ak ako zástupca vystupuje v rôznych veciach opätovne. Vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo, v sporoch z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek, šekov alebo iných cenných papierov, v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva, v konaní s cudzím prvkom, v konaní podľa piatej časti tretej hlavy tohto zákona, vo veciach podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka a v konaní podľa Exekučného poriadku sa zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa. To neplatí, ak zástupca účastníka konania podľa odseku 1 má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo a účastník konania je jeho blízkou osobou. Podľa § 28 ods. 1, 2 OSP, zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony. Plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo toto plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť účastník. Podľa § 201 OSP, účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník. Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Podľa § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým účastník konania môže napadnúť zásadne každé rozhodnutie súdu prvého stupňa. Preto sa tento opravný prostriedok považuje za univerzálny procesný úkon, ktorým sa účastník konania môže brániť proti výsledku postupu a konania prvostupňového súdu v riadnom opravnom konaní. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre účastníka konania ujmu (napr. nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, uloženie poriadkovej pokuty, nepriznanie náhrady trov konania alebo naopak priznanie náhrady trov konania, atď.). K podaniu odvolania je teda oprávnený len ten účastník konania, ktorému bola rozhodnutím súdu prvého stupňa spôsobená ujma, ktorá priamo vyplýva z posúdenia jeho práv a povinností. Pod ujmou treba rozumieť ujmu formálnu aj materiálnu. Formálnou ujmou sa rozumie odchýlenie výroku rozhodnutia od posledného podaného návrhu účastníka urobeného vo veci samej, a to k jeho nevýhode, pričom sa navzájom porovnáva ich obsah a rozsah. Možnosť ujmy existuje vtedy, ak nebolo návrhu účastníka konania vyhovené úplne alebo z časti, súd prekročil návrh účastníka (ultra petitum) a prisúdil viac, než čoho sa účastník domáhal alebo súd prisúdil účastníkovi konania niečo iné, než čoho sa domáhal. Materiálna ujma sa určuje tým, či vydané rozhodnutie svojím obsahom znevýhodňuje osobu podávajúcu opravný prostriedok, t. j. či právne účinky rozhodnutia zhoršujú jej právne postavenie (zúžením jej práv, rozšírením jej povinností) a či preto u nej existuje možnosť požadovať na súde vyššieho stupňa odchylné rozhodnutie vo svoj prospech. Nestačí však, keď sa ujma len tvrdí, musí aj skutočne existovať, pričom je nezávislá od správnosti alebo nesprávnosti vydaného rozhodnutia. V podanom odvolaní zo dňa 20. 08. 2015 bol ako oprávnený uvedený Poštová banka, a. s., konajúci prostredníctvom BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. a odvolanie bolo podpísané konateľom spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. Mgr. Jánom Huňorom. Dňa 28. 10. 2015 bolo predmetné odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 03. 08. 2015 predložené odvolaciemu súdu, ktorý po preskúmaní predloženého spisu zistil, že súd prvého stupňa nevenoval pozornosť tomu, kto podáva predmetné odvolanie a považoval ho za odvolanie podané účastníkom konania, teda oprávneným. V spise však absentoval doklad preukazujúci oprávnenie odvolateľa (spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o.) na podanie odvolania za oprávneného - Poštovú banku, a. s., t. j. v jeho mene a z toho dôvodu odvolací súd vrátil predmetnú vec súdu prvého stupňa, a to podaním zo dňa 30. 11. 2015. Následne súd prvého stupňa podaním zo dňa 23. 12. 2015 vyzval spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., aby predložila súdu komisionársku zmluvu, na základe ktorej zastupuje oprávneného v tomto exekučnom konaní. Písomným podaním zo dňa 12. 01. 2016 oprávnený, t. j. Poštová banka, a. s. oznámil súdu prvého stupňa, že komisionárskou zmluvou zo dňa 10. 04. 2015 poveril spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. a táto je pri vymáhaní pohľadávky oprávnená realizovať všetky zákonné úkony a opatrenia za účelom úhrady pohľadávky. V predmetnom podaní oprávnený uviedol, že komisionárska zmluva s príslušnou časťou prílohy bola registrovaná v správe registra súdu pod sp. zn.: Spr 1052/15. Následne bolo do spisu založené oznámenie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. zo dňa 19. 08. 2015 (evidované pod sp. zn. Spr 1052/15), ktorým žiadala o uloženie zmluvy do správy súdu a v ktorom uviedla, že na základe komisionárskej zmluvy nadobudla do správy pohľadávky banky voči dlžníkom, ktorých zoznam tvorí prílohu č. 1 tejto zmluvy. Prílohou tohto podania bolo „potvrdenie o obsahu komisionárskej zmluvy 10_26/PnB_DP uzavretej dňa 10. 04. 2015“, v ktorom je okrem iného uvedené, že spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. je v súlade s obsahom komisionárskej zmluvy oprávnená predovšetkým a najmä (okrem iného) podávať napr. i riadne a mimoriadne opravné prostriedky, inak komunikovať so súdmi a s účastníkmi konania. V zmysle citovaného ustanovenia § 201 OSP môže rozhodnutie súdu napadnúť odvolaním iba účastník konania. V exekučnom konaní, o aké ide aj v predmetnej právnej veci, sú účastníkmi konania oprávnený a povinný, a v prípade, že súd rozhoduje o trovách exekúcie, je účastníkom konania i poverený súdny exekútor (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku). Len uvedené osoby sú oprávnené podať proti rozhodnutiam vydaným súdom v exekučnom konaní (ak sú splnené aj ďalšie zákonné podmienky) odvolanie, pričom tak môžu urobiť samostatne, teda môžu konať samostatne, resp. sa môžu dať v konaní zastúpiť. S poukazom na ust. § 25 ods. 1 OSP účastník súdneho konania, teda i exekučného konania, sa môže v konaní dať zastúpiť advokátom (ako fyzickou osobou), ktorému za tým účelom udelí plnú moc. V ust. 26 OSP sú upravené prípady, kedy účastníka súdneho konania môže zastupovať i právnická osoba, ktorou je: 1/ Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (na základe plnomocenstva môže zastupovať maloletého účastníka v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ako aj plnoletého účastníka, ku ktorému trvá vyživovacia povinnosť rodičov, prípadne iných osôb podľa osobitného zákona v konaní o určenie a zmenu vyživovacej povinnosti, ak ide o veci s medzinárodným prvkom), 2/ odborová organizácia (na základe plnomocenstva môže v konaní zastupovať účastníka, ktorý je jej členom vo veciach týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahov, 3/ právnická osoba založená podľa osobitného zákona na účel výkonu advokácie (môže zastupovať účastníka na základe plnomocenstva v konaní), 4/ iná právnická osoba ako v ust. § 26 ods. 1 až 4 OSP (môže na základe plnomocenstva v konaní zastupovať účastníka, len ak tak ustanoví osobitný zákon). V prípade, ak je zástupcom právnická osoba pod bodom 1/ alebo 2/, t.j. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže alebo odborová organizácia, koná za ňu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorej tento orgán udelil plnomocenstvo. Spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. (ktorá podala v predmetnej veci odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 03. 08. 2015, pričom uviedla, že odvolanie podáva oprávnený, konajúci jej prostredníctvom, resp. že oprávnený podáva odvolanie jej prostredníctvom) je právnickou osobou, ktorá však nemá postavenie a oprávnenia Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, nie je odborovou organizáciou, nie je ani právnickou osobou založenou podľa osobitného zákona na účel výkonu advokácie (v obchodnom registri nemá v predmete svojej činnosti zapísané poskytovanie právnych služieb), pričom sa nejedná ani o inú právnickú osobu, ktorá by mohla zastupovať účastníka konania na základe plnomocenstva v prípade, ak by tak ustanovil osobitný zákon (takýto zákon však odvolaciemu súdu nie je známy). Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. tak nemôže byť procesným zástupcom oprávneného v tomto exekučnom konaní (ani na základe komisionárskej zmluvy) a jej úkony v exekučnom konaní sú vo vzťahu k oprávnenému bez právneho významu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na tvrdenie oprávneného vo vyjadrení zo dňa 12. 01. 2016, v ktorom uvádza, že spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. nie je zástupcom oprávneného, resp. nekoná za oprávneného, ale s poukazom na komisionársku zmluvu zo dňa 10. 04. 2015 koná vo vlastnom mene pri plnení predmetu komisionárskej zmluvy. Pokiaľ sám oprávnený tvrdí, že spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. nie je jeho zástupcom, nekoná za neho, ale koná vo vlastnom mene pri plnení predmetu komisionárskej, tak je potrebné len zdôrazniť vyššie uvedené, a to že úkony spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. (vrátane podaného odvolania) v exekučnom konaní sú potom vo vzťahu k oprávnenému bez právneho významu. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno akceptovať ani tvrdenie oprávneného v jeho podaní zo dňa 12. 01. 2016, že spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. koná v exekučnom konaní vo vlastnom mene na základe komisionárskej zmluvy zo dňa 10. 04. 2015, na ktorú poukazoval oprávnený. Komisionárska zmluva, upravená v ust. § 577 až § 590 Obchodného zákonníka, je právnym úkonom podľa hmotného práva a nemožno ju stotožňovať s procesným plnomocenstvom, ktoré zákon na zastupovanie účastníka v občianskom súdnom konaní, vrátane exekučného konania vyžaduje. Ak by aj súčasťou takéhoto právneho úkonu podľa hmotného práva bolo i písomné procesné plnomocenstvo na zastupovanie oprávneného v exekučnom konaní (čo oprávnený ani netvrdí), v tomto prípade by ho odvolací súd musel hodnotiť ako rozporné so zákonom (porušujúce ust. § 26 OSP), a preto neplatné, nakoľko spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. nespĺňa vyššie uvedené požiadavky na to, aby mohla ako právnická osoba zastupovať účastníka súdneho resp. exekučného konania. Odvolací súd je toho názoru, že komisionárska zmluva neoprávňuje spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. vykonávať v exekučnom konaní úkony za oprávneného, resp. v jeho mene a vo vlastnom mene táto spoločnosť v predmetnom exekučnom konaní nemôže konať, nakoľko nie je jeho účastníkom. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Obdo V 6/2009, odvolací súd uvádza, že komisionárska zmluva zakladá právny vzťah medzi komisionárom a komitentom, ktorý má povahu tzv. nepriameho zastúpenia. Komisionár ako nepriamy zástupca komitenta, koná na účet komitenta, ale vo vlastnom mene, preto z jeho konania voči tretím osobám nevznikajú priamo žiadne práva a povinnosti zastúpenému. Aby mohol komisionár vymáhať pohľadávku komitenta, musí mu ju tento zákonom predpísaným spôsobom postúpiť. Vo vzťahu k dlžníkovi potom komisionár vystupuje ako vlastník pohľadávky. Plnenie dlžníka komisionárovi má účinky splnenia záväzku dlžníka len u pohľadávky, ktorá patrí komisionárovi, lebo plnenie tretej osoby komisionárovi nemá voči komitentovi žiadne účinky. Tomuto korešponduje i názor vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. 02. 2010 v konaní pod sp. zn. 32 Cdo/3464/2008, na ktoré poukazoval oprávnený v podaní zo dňa 12. 01. 2016. Samotné konanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. v predmetnom exekučnom konaní teda odvolací súd nemohol posúdiť inak, ako konanie právnickej osoby, ktorá súdu nepreukázala, že je oprávnená konať s účinkami pre oprávneného (ktorý dokonca tvrdil, že ani nekoná za neho, ale koná vo vlastnom mene pri plnení predmetu komisionárskej zmluvy). Na základe vyššie uvedeného potom dospel k záveru, že odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 03. 08. 2015 č. k. 24Er/407/2015-33 nie je odvolaním účastníka exekučného konania a ide o odvolanie podané neoprávnenou osobou, ktoré bolo potrebné odmietnuť podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b/ OSP. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nebolo možné považovať spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. za zástupcu oprávneného, t. j. Poštovej banky, a. s., ktorý by bol oprávnený v mene oprávneného podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 03. 08. 2015 č. k. 24Er/407/2015-33 a realizovať zákonné úkony a opatrenia v exekučnom konaní. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENNTS, s. r. o. zo dňa 20.08.2015 podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b/ OSP odmietol ako podané niekým, kto na podanie odvolania v predmetnej exekučnej veci nebol oprávnený. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.