Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9CoP/32/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115221058 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115221058.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci manželky: N.. T. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom B.-S., O. H. V. XXX/XX, t. č. bytom O., U. 9, zast. JUDr. Lýdiou Botorče, advokátkou, so sídlom v Šali, Štúrova 884/24, proti manželovi: N.. C. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. L., Y. XXX/X, t. č. bytom B.-W., K. XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletej H. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, F. Kapisztóryho 1 ako kolíznym opatrovníkom, o odvolaniach matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 23. februára 2016 č. k. 24P/253/2015-74 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zverenia mal. H. N., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky, v časti určenia výživného, úpravy styku a trov konania p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo N.. T. N., rod. G., nar. XX. XX. XXXX a N.. C. N., nar. XX. XX. XXXX, uzatvorené dňa 22. 09. 2012 v Nitre, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Nitra vo zväzku 58, ročník 2012, na strane 207 pod poradovým číslom 296 rozviedol. Súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej H. N., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou vo výške 150 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia. Súd upravil styk otca s maloletou H. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý týždeň v utorok a vo štvrtok od 17.00 hod. do 19.00 hod. a v nepárnom týždni v kalendárnom roku v sobotu a v nedeľu v čase od 8.00 hod. do 12.00 hod. s tým, že si otec maloleté dieťa v mieste jeho bydliska prevezme a na tom istom mieste po ukončení styku maloleté dieťa odovzdá. Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutia s otcom včas a riadne pripraviť a zabezpečiť jeho odovzdanie. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 18, § 23 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 1, 2, 4, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1, § 25 ods. 1-4 Zákona o rodine a na základe vykonaného dokazovania zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo uzavreté dňa 22. 09. 2012 v B., z ktorého manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, maloletá H. N., nar. XX. XX. XXXX. Okresný súd Nové Zámky uznesením č. k. 11P/197/2015-21 zo dňa 09. 09. 2015 dočasne zveril maloletú H. N., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou vo výške 80 eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P/197/2015-40 zo dňa 27. 11. 2015 súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej maloletú H. na čas do rozvodu manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou vo výške 120 eur mesačne počnúc dňom 01. 12. 2015. Súčasne súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej je otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý utorok v čase od 17.00 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny týždeň v sobotu v čase od 08.00 hod. do 12.00 hod. a v nedeľu od 08.00 hod. do 12.00 hod. Rodičia sa proti uvedenému rozsudku vzdali práva podať odvolanie. 2. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo si neplní svoj spoločenský účel. Nezhody, ktoré v priebehu predmetného manželstva vznikali, sa týkajú podľa názoru súdu podstatných vecí manželského spolužitia, a to najmä vzhľadom na rozdielne názory ohľadne finančného uspokojovania potrieb rodiny, ktoré následne vyústili do absencie vzájomného porozumenia, tolerancie a v konečnom dôsledku aj k vzájomnému odcudzeniu manželov. Rozvrat predmetného manželstva sa vzhľadom na jeho dĺžku a intenzitu narušenia vzťahov javí ako nenapraviteľný, od manželov pre hlboké a vážne narušenie citových vzťahov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Keďže manželstvo si nemôže v ďalšom plniť svoj účel a vytvárať tak harmonické a trvalé životné spoločenstvo zabezpečujúce riadnu výchovu maloletého dieťaťa, súd návrhu vyhovel a predmetné manželstvo rozviedol. Súd súčasne upravil práva a povinnosti rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z predmetného manželstva tak, že maloletú H. zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom prihliadol najmä na útly vek maloletého dieťaťa, ktoré je vzhľadom na svoj vek, ako aj skutočnosť, že doposiaľ o neho zabezpečovala matka takmer výlučnú starostlivosť, na matku veľmi silne citovo pripútané. Keďže súd zveril maloleté dieťa na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, zaoberal sa súd aj úpravou styku otca s maloletým dieťaťom, keď rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý týždeň v utorok a vo štvrtok od 17.00 hod. do 19.00 hod. a každú nepárnu sobotu a nedeľu v čase od 8.00 hod. do 12.00 hod. Takto upravený styk považuje súd za primeraný veku a dennému režimu maloletého dieťaťa, ktorý primerane zohľadňuje jednak potrebu postupného procesu odpútavania sa maloletého dieťaťa od matky, avšak na druhej strane plnohodnotne podporuje aj rozvoj a upevňovanie vzájomných citových väzieb medzi otcom a maloletým dieťaťom. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti prihliadol súd na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, ako aj na vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Matka je riadne zamestnaná, u svojho zamestnávateľa dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 843,82 eura, poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eura a prídavky na jedno maloleté dieťa vo výške 23,52 eura. Okrem toho má mesačný príjem z prenájmu nehnuteľnosti vo výške 280 eur brutto. Otec dosahuje u svojho zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem vo výške 984,99 eura. Okrem toho si privyrába príležitostnými prácami, pričom takto si dokáže mesačne privyrobiť sumu 300 eur a má aj ďalší príjem z prenájmu nehnuteľnosti vo výške 300 eur brutto mesačne. Na základe vykonaného dokazovania a v zmysle vyššie uvedených skutočností dospel súd preto k záveru, že výživné vo výške 150 eur mesačne je primerané veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť plní čiastočne aj svojou osobnou starostlivosťou o toto maloleté dieťa. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa prvej vety § 144 OSP tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. 3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, odôvodniac ho nesprávnymi skutkovými zisteniami a novými skutočnosťami a dôkazmi, ktoré doteraz neboli uplatnené. Uviedla, že po odchode otca zo spoločnej domácnosti v marci 2015 mala maloletá H. iba 8 mesiacov. Otec na výživu neprispieval, nejavil o maloletú záujem, nestretával sa s ňou pravidelne. V konaní o úprave práv a povinností k maloletej H. na čas do rozvodu súd schválil rodičovskú dohodu, pričom matka pristúpila na dohodu v najlepšej dobrej viere umožniť maloletej stretávať sa s otcom. Prvé stretnutie prebiehali za prítomnosti matky. Matka chodila do miesta bydliska otca, aby zoznamovala maloletú s novým prostredím. Matka učila otca na režim maloletej a takto prebiehal styk približne do februára. Otec sa stretával s maloletou za prítomnosti matky. Matka umožňovala stretávať sa otcovi s maloletou aj mimo súdom určeného styku, kde styk prebiehal v bydlisku matky maloletej. Pred pojednávaním konaným dňa 23. 02. 2016 prebehol styk otca osamote s maloletou v mieste otcovho bydliska iba dvakrát. U maloletej nastala zmena v správaní. Maloletá nechce ísť teraz s otcom preč, má z neho stres a takáto forma styku sa podľa nej neosvedčila. Od otca prichádza uplakaná, otec s matkou odmieta komunikovať, tají, že maloletá mu zaspala v aute po ceste z B., čím sa porušuje režim maloletej. Maloletá prichádza od otca nervózna, prejavuje hnev a zlosť. O všetkých týchto skutočnostiach matka informovala súd na pojednávaní, pričom súd sa uvedenými skutočnosťami nezaoberal. Nakoľko maloletá H. po stretnutí sa s otcom zmenila správanie k horšiemu, v noci sa budila s krikom, bola nervózna, uplakaná, matka vyhľadala detskú psychologičku. Účelom bola odborná konzultácia, akým spôsobom vplývať na maloletú H., aby zvládla tieto stretnutia lepšie. Ani po dvoch mesiacoch stretávania sa maloletej s otcom sa nič nezmenilo. Maloletá má opatrovateľku, ku ktorej chodí na celý deň počas dvoch týždňov v mesiaci, na opatrovateľku si zvykla, chodí k nej rada a odchádza od nej s dobrou náladou. Preto je pre matku prekvapujúce, prečo otca odmieta, ak s ním príde z jeho domácnosti, kde neboli sami. Keďže maloletá nehovorí súvisle a nevie opísať, čo robili, matka po porade s klinickou psychologičkou vyhodnotila, že maloletá H. ešte nie je schopná vykonávať styk s otcom až v takom rozsahu, ako bol nariadený súdom. Takto určený styk s otcom jej neprospieva a nie je v záujme maloletej. Matka sa tiež dozvedela o ďalších skutočnostiach, ktoré zvýšili jej obavu o starostlivosť otca o maloletú. Dozvedela sa, že maloletú skoro zrazilo auto, preto otcove konanie nepredstavuje vhodnú úroveň starostlivosti o 21-mesačnú maloletú a tiež nezabezpečuje bezpečie maloletej. Matka apelovala na otca, že je potrebné, aby maloletej H. vytvoril bezpečné prostredie, aby na ňu viac dohliadal, aby na maloletú netlačil, že potrebuje viac času si na neho zvyknúť. Situácia sa nezmenila a súdom určený styk nie je v záujme maloletej, čo potvrdil psychologický posudok. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti matka navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a otcovi povolil styk s maloletou každý týždeň v utorok a vo štvrtok od 17.00 do 19.00 hod a v nepárnom týždni v kalendárnom roku v sobotu a v nedeľu v čase o 09.00 hod. do 11.00 hod. 4. Otec k odvolaniu matky uviedol, že miesto, kde sa rozhodla matka vychovať ich dieťa je škodlivé pre zdravý psychický rozvoj dieťaťa. Rodičovská dohoda uzatvorená na súde prvej inštancie bola zosnovaná alibisticky a čiastočne aj podvodným spôsobom zo strany matky. Režim stretávania začali praktizovať okamžite po pojednávaní, no potom, ako im bolo doručené súdne rozhodnutie, v ktorom bol len jeden termín, začala druhý termín pravidelne rušiť. Ona získala výživné, no on ju ani nemal ako prinútiť, aby mu umožnila byť so svojim dieťaťom toľko, ako sa dohodli. Preto sa cíti podvedený. Okrem toho sama sa pred sociálnou kuratelou tvárila, že chce, aby ako otec mal možnosť stretávať sa s dieťaťom, avšak v skutočnosti bol neustále terčom svokrových verbálnych a fyzických útokov. Snažil sa ho ignorovať, no nie vždy sa to dalo. Uviedol, že nie je pravdou, že o maloletú nejavil záujem, pretože inak by matka nemala dôvod skracovať čas stretávania s dcérou. Matka ho od začiatku obmedzovala v stretávaní s maloletou H.. Matka a jej otec vyvolávali s ním konflikty, vyháňali ho z domu, keď prišiel H. navštíviť. Stratil už nádej, že by sa s matkou a jej rodičmi dalo niekedy normálne dohodnúť. Snažia sa mu všemožne ubližovať. Mnohé stretnutia sa neuskutočnili a to nie z jeho vôle. Matka si často niečo vymyslí, len aby mu zabránila byť s dieťaťom. Zrušené termíny stretnutí mu nebolo možné nahradiť, aj keď to chcel. Do konca februára 2016 s H. nesmel opustiť dvor rodičov matky. Aj napriek obmedzeným možnostiam stretávania sa s dcérou si na neho H. zvykla a nemala problém byť s ním sama. Nestalo by sa nič zlé, keby pri prvých jej návštevách v B. prišla len s ním, bez svojej matky. Matka dieťaťa to popisuje ako jej ústretový krok, no on urobil ústretový krok v tom, že dovolil, aby išla do B. aj ona. To, že ho matka čokoľvek učila, je lož. Čo sa neopýtal, to sa nedozvedel. Dávno predtým, ako si H. začal vodiť do B. si nakúpil potrebnú výbavu hygienických potrieb. Za to, že sa uskutočnil menší počet návštev, ako malo byť, môže matka a jej otec. V čase, keď si mal dcéru vyzdvihnúť ju často zamestnajú činnosťou, od ktorej je ťažké ju odtrhnúť. Keď ho napadlo, že dcérine vymýšľanie prekoná tak, že ju zoberie do náručia a odpúta jej pozornosť od toho, čo práve robí a prenesie ju do auta, pričom sa po pár sekundách upokojila, tak došlo k incidentu medzi ním a otcom matky. Bola volaná aj polícia a neskôr ho kontaktovala vojenská polícia vo veci priestupku. K tvrdeniu, že stretávanie sa H. s ním a jej návštevy v jeho bydlisku v B. majú negatívny vplyv na jej psychiku, uviedol, že sú úmyselnou lžou zo strany matky aj jej rodičov. H. je s ním rada kdekoľvek, v jeho byte sa jej páči, má tam veľa hračiek, s ktorými sa rada hrá. Keď je s H., venuje sa jej naplno a a sleduje jej pocity. Nie je pravdou, že by H. od neho chodila uplakaná. Jediný plač robí, keď preruší hru odchodom preč. Na to, aby sa správanie maloletej po stretnutiach s ním menilo k horšiemu nie je dôvod a je to čistý nezmysel. V odvolaní je popísané všeličo, čo sa má zakladať na odporúčaní psychologičky, no jej správa je založená na anamnéze matky. Matku nepovažuje za hodnú vychovávať ich dieťa, preto žiadal o zverenie maloletej do jeho starostlivosti. Na svoju maloletú dcéru dáva obzvlášť veľký pozor a pri prechádzaní cez cestu je nekompromisný a nepustí ju samú, až kým neprejdú na chodník. Dcéru nevystavil žiadnemu nebezpečenstvu. K udalosti, ktorú podpisovala matka uviedol, že nič takého to sa nestalo. To, že by niekto musel autom prudko brzdiť, aby nezrazil H., keď bola s ním, vylučuje. 5. Otec v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že žiada o možnosť preukázať, že miera zavinenia rozpadu manželstva zo strany matky je omnoho vyššia ako na strane otca. Matka naďalej pokračuje v šírení klamstiev o ňom a sabotovaním stretávania sa s dcérou, preto je nútený argumentovať a vyvíjať všetko úsilie na to, aby bola H. zverená do jeho starostlivosti. Maloletá H. má práve 22 mesiacov a je aj v období, kedy sa vytvára osobnosť. Charakterové črty, ktorých základy sa teraz vytvárajú, budú mať vplyv na celý jej život. Je v záujme maloletého dieťaťa, aby od osoby, ktorá ju bude vychovávať, dostala príklad, ako má prežiť v spleti vzťahov ľudskej spoločnosti. Nech je dôvodom na konanie matky dieťaťa rozsiahle klamstvo alebo duševná choroba, ani v jednom prípade nemôže byť spôsobilá vychovávať malé dieťa. Maloletá H. má byť zverená do jeho starostlivosti z dôvodu, že nemôže byť zverená svojej matke. Tá navonok vyzerá sympatická, inteligentná a vzdelaná žena, no v skutočnosti ide o labilnú, no zároveň neuveriteľne tvrdohlavú osobu, ktorá bezdôvodne zničila svoju rodinu a vzala tak svojej dcére možnosť žiť v usporiadanej rodine. Matkin otec je agresívny, neurotický a cholerický človek, s ktorým je ťažké vychádzať a väčšina ľudí sa mu radšej vyhne. Rozhodol sa, že sa nevzdá snahy o zverenie dcéry do jeho starostlivosti a to napriek jemu známym štatistikám v SR. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zveril maloletú do jeho starostlivosti a matke povolil styk s maloletou každý týždeň v utorok a vo štvrtok od 17.00 hod. do 20.00 hod. a v párnom týždni v kalendárnom roku v sobotu a v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod. Navrhol, aby súd zaviazal matku prispievať na výživu maloletej sumou 150 eur mesačne. 6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení uviedol, že úprava styku otca s maloletým dieťaťom je potrebná a rešpektuje právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom. Z postoja rodičov, ako aj z ich výpovede na súdnych pojednávaniach vyplynulo, že obaja rodičia majú k dcére vybudovaný silný citový vzťah a sú schopní saturovať všetky jej potreby. Obaja majú vytvorené vhodné bytové podmienky na výchovu maloletého dieťaťa, no táto skutočnosť nie je prioritná pri rozhodovaní o zverení dieťaťa. V záujme riadnej výchovy dieťaťa ide o to, aby vzhľadom na intenzitu vzťahov medzi rodičmi a dieťaťom bola daná dieťaťu možnosť na rozvíjanie a upevňovanie svojho vzťahu s otcom. Takto upravená intenzita styku otca s maloletou je primeraná veku a dennému režimu maloletého dieťaťa, ktorá na jednej strane primerane zohľadňuje potrebu postupného procesu odpútavania dieťaťa od matky, na druhej strane podporuje aj rozvoj a upevňovanie vzájomných citových väzieb medzi otcom a maloletým dieťaťom. Súd prvej inštancie upravil práva a v povinnosti rodičov na čas po rozvode manželstva s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa. Maloletá H. je dieťa útleho veku, o ktoré doposiaľ výlučnú osobnú starostlivosť zabezpečovala jej matka, ktorá je i z tohto dôvodu v živote maloletej prioritnou osobou. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 7. Matka k odvolaniu otca uviedla, že odkedy sa H. stretáva s otcom osamote, začala mávať problémy so spánkom, pomočuje sa a začala sa báť mužov, ktorí sú vysokí a majú tmavé vlasy. Vyhľadala aj detskú psychologičku, požiadala ju, aby sa pokúsila porozprávať aj s otcom. Pani psychologička sa stretla aj s otcom a snažila sa mu vysvetliť, že maloletá naozaj vykazuje znaky, že ich stretávanie osamote nie je úplne v poriadku a je zrejmé, že ju stresuje. Zo skutočnosti, že žiada zveriť maloleté dieťa do jeho starostlivosti je zrejmé, že vôbec mu nezáleží na tom, aké pocity má jeho dcéra a že H. na to nie je pripravená. Ak by mal otec svoju dcéru skutočne rád, nepoužíval by ju iba ako formu nátlaku. Dúfa, že H. začne čím skôr rozprávať, aby jej vedela povedať, čo sa deje, keď sú s otcom. Vždy po čase s ním v noci vykrikuje nie, nie. Tvrdenie, že je narušená, považuje za nehoráznosť, pošliapanie jeho ľudskej dôstojnosti. Z celého odvolania vyplýva, že sa nevie zmierniť s ich rozchodom a využíva ich dieťa na to, aby sa jej pomstil. Žiadala, aby súd prihliadol na skutočnosti, že samotný styk H. s otcom nie je v prospech maloletej a H. si vyžaduje viac času, prípadne aby súd zvážil dohľad psychológa pri stretávaní sa maloletej s otcom. Situácia sa žiadnym spôsobom pre H. nezlepšuje. H. je po návrate od otca extrémne plačlivá, nie raz príde úplne červená a uplakaná. Žiadala, aby súd rozhodol v prospech maloletej, v ktorej záujme nie je zmena zverenia, ale ani styk otca v rozsahu ako je upravený v rozsudku, zvážil možnosť umožniť styk otca s maloletou za prítomnosti psychologičky, ktorá by im mohla pomôcť nájsť k sebe cestu a otca by naučila, ako sa má k dcére správať. Práva maloletej sú nad právami otca. Styk navrhla upraviť za prítomnosti psychológa. 8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP a § 34 CSP), po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo bez prejednania na odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že odvolania matky a otca nie sú dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP potvrdil. 9. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo konanie o rozvod manželstva a s tým spojené konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletej H., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo N.. T. N. a N.. C. N., uzavreté dňa 22. 09. 2012 rozviedol. Súd na čas po rozvode manželstva zveril maloletú H. N., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky, pričom právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej H. sumou 150 eur, ktoré je povinný platiť do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Súd zároveň upravil styk otca s maloletou H.. Keďže v dôsledku odvolaní podaných matkou a otcom je rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnuté len v časti rozhodnutia o zverení maloletej do starostlivosti niektorého z rodičov a s tým spojeného výroku o výživnom a vo výroku o úprave styku, v časti rozvodu manželstva účastníkov konania a v časti zastupovania maloletého dieťaťa je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie už právoplatný a predmetom odvolacieho konania je už len posúdenie otázky úpravy práv a povinností rodičov k maloletej H. a úprava styku otca s maloletým dieťaťom. 10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých častiach dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zverenia mal. H. N., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky, v časti určenia výživného, úpravy styku a trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP odkazuje. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o tom, komu bude mal. H. zverená do starostlivosti správne prihliadol na vek maloletej (má len dva roky), na to, že doposiaľ starostlivosť o maloletú H. zabezpečovala matka, preto je doposiaľ v jej živote prioritnou osobu a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Tvrdenia otca o tom, že maloletá nemôže byť zverená do starostlivosti matke sú nedôvodné, prameniace z nedobrých vzťahov rodičov maloletej, ako aj otca maloletej a otca matky, nie sú ničím podložené, preto odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zveril na čas po rozvode maloletú do osobnej starostlivosti matky a určil výživné zo strany otca za správne, a preto ho potvrdil. 13. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletou H., k tomu odvolací súd dodáva, že úprava styku otca tak, ako bola stanovená súdom prvej inštancie, rešpektuje to, že obaja rodičia majú k maloletej silný citový vzťah a sú schopní sa o maloletú postarať a podporuje tiež zachovanie vzťahu maloletej k otcovi, ktorému nebola zverená do starostlivosti. Otec sa s maloletou od malička stretáva, prejavuje o ňu záujem a rozsah styku každý utorok a štvrtok dve hodiny a v nepárnom týždni v kalendárnom roku v sobotu a v nedeľu v čase od 8.00 hod. do 12.00 hod. rešpektuje takéto potreby maloletej, ako aj práva otca. Matkou uvádzané dôvody v odvolaní nie sú takými dôvodmi, ktoré by odôvodňovali zmenu úpravy styku v matkou navrhnutom rozsahu (počas víkendu o polovicu). Pokiaľ matka nemala výhrady voči styku v rozsahu dvoch hodín (a to aj počas víkendu), niet dôvodu sa domnievať, že styk, realizovaný v dlhšom rozsahu - v rozsahu štyroch hodín by mal na správaní maloletej (jej plačlivosti) niečo výrazne zmeniť, keď maloletá u otca spať nebude, ale bude u neho počas dňa. U tak malého dieťaťa by mal však aj otec zohľadniť to, že žiadne súdne rozhodnutie nemôže úplne zohľadniť režim maloletého dieťaťa v takomto veku, pričom tento režim sa v priebehu roka aj mení, preto by mal rešpektovať režim maloletej, a pokiaľ mu ide o prospech maloletého dieťaťa, dohodnúť sa s matkou na styku s maloletou, zohľadniac zmeny, akým v priebehu roka dochádza tak, aby to bolo najmä na prospech maloletej. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v tejto časti potvrdil. 14. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).