Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9CoP/38/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115235591 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115235591.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v starostlivosti súdu o maloleté deti E.: E., nar. XX. XX. XXXX a W., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, Sládkovičova 3 ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matka E. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX a otec M. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., Tr. A. Q. XX, o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 17. mája 2016 č. k. 13P/369/2015-51 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti E.: E., nar. XX. XX. XXXX a W., nar. XX. XX. XXXX na čas do rozvodu m e n í tak, že otca zaväzuje prispievať na výživu maloletých detí sumou 50 eur mesačne na každé dieťa jednotlivo od 08. 12. 2015 do 03. 11. 2016, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa vopred k rukám matky. Zročné výživné otca na maloletého Alexa za čas od 08. 12. 2015 do 03. 11. 2016 činí sumu 543,71 eura, ktorú sumu súd povoľuje otcovi splácať v pravidelných splátkach vo výške 25 eur spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom strany výhody splátok. Zročné výživné otca na maloletú Nikol za čas od 08. 12. 2015 do 03. 11. 2016 činí sumu 543,71 eura, ktorú sumu súd povoľuje otcovi splácať v pravidelných splátkach vo výške 25 eur spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom strany výhody splátok. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloleté deti E. E., nar. XX. XX. XXXX a W., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletých detí sumou 100 eur mesačne na každé dieťa jednotlivo, počnúc dňom 08. 12. 2015, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné otca na maloletého E. E. za čas od 08. 12. 2015 do 31. 05. 2016 činí sumu 552,52 eura, ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 25 eur spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Zročné výživné otca na maloletú W. E. za čas od 08. 12. 2015 do 31. 05. 2016 činí sumu 552,52 eura, ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 25 eur spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 24 ods. 3, 4, 5, § 25 ods. 4, § 26, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a na základe vykonaného dokazovania zistil, že maloleté deti E.: E., nar. XX. XX. XXXX a W., nar. XX. XX. XXXX pochádzajú z manželského vzťahu E. E. a M. E.. Rodičia maloletých detí sú manželia a od 12/2015 nežijú v spoločnej domácnosti a nezabezpečujú spoločnú starostlivosť o maloleté deti. Matka aktuálne býva v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi u svojej matky, ktorej na bývanie a stravu prispieva sumou 200 eur mesačne. Poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eura mesačne a prídavky na maloleté deti v sume 47,07 eura mesačne. Matka je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 114,10 eura mesačne, má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 55% v porovnaní so zdravou osobou. Brigádne si vie mesačne privyrobiť 30-90 eur. Nespláca žiadne úvery ani pôžičky, je nemajetná. Maloleté deti navštevujú predškolské zariadenie - MŠ v N., mesačné náklady na obe maloleté predstavujú stravné v škôlke 30 eur, triedny fond 2 eurá, čiastočná úhrada nákladov na MŠ 4 eurá, ročne matka platí školské aktivity a výlety 20 eur, školské ovocie 8 eur, rodičovský príspevok 10 eur. Obe maloleté deti majú zdravotné problémy, sú evidované v ambulancii imunológa a alergiológa, maloletý E. s diagnózou alergia, inhalačná precitlivenosť a syndróm dráždivého kašľa a je sledovaný aj psychiatrom pre poruchy správania a má odklad školskej dochádzky. Maloletá W. s diagnózou astma a imunodeficit, má odporučený pobyt v regionálnom detskom centre pre poruchy imunity. Otec vykonáva od 03/2013 podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, v súčasnosti v oblasti donáškovej služby a kuriérskych služieb. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky bol podaný dôvodne, pretože sú splnené zákonné podmienky k tomu, aby súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom E.. Po rozchode rodičov zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti matka, v starostlivosti ktorej súd nezistil žiadne nedostatky, preto súd návrhu matky na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti vyhovel, s čím súhlasil aj otec. Otcovi súd určil výživné vo výške 100 eur mesačne na každé dieťa jednotlivo. Stanovené výživné je primerané veku a odôvodneným potrebám maloletých detí. Je potrebné, aby boli zo strany oboch rodičov zabezpečené nielen ich základné životné potreby, ale aj ostatné potreby, ktoré slúžia k celkovému zdravému duševnému a telesnému rozvoju maloletých detí. Súd zohľadnil zvýšené výdavky matky na zdravotnú starostlivosti na obe maloleté deti. Matka maloletých detí je na predĺženej rodičovskej dovolenke z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu maloletých detí. Jej príjem tvorí rodičovský príspevok, invalidný dôchodok a príjem z brigádnej činnosti. Ako osoba zabezpečujúca starostlivosť o dieťa na rodičovskej dovolenke a invalidná dôchodkyňa sa nemôže zamestnať na riadny pracovný úväzok, preto je jej finančná vyživovacia povinnosť kompenzovaná osobnou starostlivosťou o deti. Je preto na otcovi maloletých detí, aby pravidelne zabezpečoval potreby svojich detí plnením si základnej povinnosti rodiča a to finančne prispievať na výživu maloletých detí, a tak sa podieľal na starostlivosti o ne. Otec nie je zamestnaný, má príjmy z inej ako závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmov, nakoľko od r. 2013 vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia. Ako podnikateľ bol povinný preukázať súdu svoj príjem, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnenie údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Otec nepredložil ani jednu faktúru, ani iný doklad preukazujúci, že poskytoval a vyúčtoval v r. 2015 a v r. 2016 služby v oblasti donáškovej služby a kuriérskych služieb, žiaden doklad preukazujúci jeho výdavky spojené s podnikaním. V priebehu súdneho konania zavádzal súd, keď raz tvrdil, že vykonáva podnikateľskú činnosť, následne, že podnikateľské aktivity ukončil a plánuje odísť do zahraničia a neskôr, že má záujem pokračovať v podnikaní. Tvrdil, že matka detí mu neskoro odovzdala podklady na spracovanie daňového priznania, a preto požiadal o odklad podania daňového priznania za r. 2015, ale ani následne po odovzdaní dokladov súvisiacich s podnikaním otca žiaden nepredložil. Uvádzal, že má vysoké mesačné náklady spojené s podnikaním - výdavky na benzín až 1.000 eur mesačne, spláca leasing vozidla, ktoré používa k podnikaniu (leasingová zmluvu však uzatvorila iná osoba) vo výške 423, resp. 325 eur mesačne. Svoje tvrdenia nijako nepreukázal (okrem jedného dokladu o splátke leasingu uhradenej inou osobou). Svedkyňa Y. E. potvrdila, že svojho syna finančne podporuje formou darov alebo nešpecifikovanými pôžičkami. Z uvedených skutočností je zrejmé, že otec má nezodpovedný prístup k plneniu si svojich povinností ako osoby vykonávajúcej podnikanie. Keďže si otec nesplnil svoju povinnosť a riadne nepreukázal súdu svoje príjmy, súd postupoval podľa ustanovenia § 63 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine a stanovil priemerný mesačný príjem otca na sumu 3.961,80 eura, ktorá predstavuje 20- násobok sumy životného minima. Z takto stanoveného príjmu súd vychádzal pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca. Otec ako podnikateľ má možnosť priamo ovplyvňovať svoje podnikateľské aktivity a tým aj výšku svojich príjmov, má priamy vplyv na výšku svojich príjmov. Jeho reálny príjem by mal byť dostatočný na zabezpečovanie jeho vlastných potrieb a potrieb jeho rodiny, na plnenie vyživovacej povinnosť k jeho maloletým deťom a nie sa spoliehať na finančnú podporu svojho rodiča. Pokiaľ sa mu v podnikaní nedarí tak, aby mohol ako rodič zabezpečovať potreby svojich maloletých detí, ktoré sú na rodičov plne odkázané, mal by zvážiť možnosť nájsť si prácu s adekvátnym príjmom, zamestnať sa, aby mohol prispievať na výživu detí viac ako sám navrhoval (minimálne výživné - 27,13 eura mesačne na každé dieťa). Súdom určené výživné zodpovedá možnostiam a schopnostiam oboch rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, ako aj k počtu vyživovacích povinností rodičov. Súd určil výživné od 08. 12. 2015 - od podania návrhu, otcovi tak vzniklo za obdobie od 08. 12. 2015 do 31. 05. 2016 zameškané výživné vo výške 552,52 eura na každé dieťa, ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 25 eur na každé dieťa v zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 OSP. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného a zročného výživného podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, odôvodniac ho tým, že súd pri určení výživného vychádzal zo sumy 20-násobku sumy životného minima podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, aj keď mal k dispozícii príjmy z jeho daňového priznania za rok 2013 a 2014. Daňové priznanie za rok 2015 nemohol predložiť, pretože mal odklad do 30. 06. 2016 a súdu vysvetlil, prečo si túto povinnosť odložil. Dňa 29. 04. 2016 súdu doručil list, v ktorom popísal svoju súčasnú finančnú situáciu, popísal svoje príjmy aj výdavky pri svojom maximálnom možnom mesačnom pracovnom vyťažení. Zároveň predložil aj svoje záväzky voči zdravotným poisťovaniam, Sociálnej poisťovni, doklad o platení leasingových splátok. Uviedol, že auto mu požičiava Y. L. a to za cenu leasingových splátok. Tieto poukazuje priamo na jeho účet a on ich následne poukazuje leasingovej spoločnosti alebo ak mešká, túto priamo poukáže na účet leasingovej spoločnosti. Doklady o poukázaní týchto čiastok si neodkladá, je ich možné dokázať z účtu prijímateľa, preto iné doklady nemal k dispozícii. Predložený doklad pokladal za dôkaz výšky tejto splátky. Uviedol súdu aj to, že prišiel o zamestnancov a motorové vozidlá, od júna 2015 podniká sám a nemá žiadneho zamestnanca. Keďže v roku 2013 a 2014 si uplatňoval výdavky paušálnou formou, nemusí viesť účtovníctvo, ale výdavky sú 40% z uvedených príjmov. Z tohto dôvodu nie je povinný evidovať ani výdavky, ani viesť peňažný denník. Súd neposúdil správne jeho schopnosti prispievať na výživu maloletých detí. Súd nebral pri stanovení výživného do úvahy nielen jeho oficiálne príjmy z daňového priznania za rok 2013 a 2014, ale ani ním vyčíslené súčasné mesačné príjmy, ktoré na jeho žiadosť predložil a nezohľadnil pokles príjmov za rok 2015 oproti roku 2014. Nebral do úvahy jeho záväzky, výdavky na podnikanie a životné náklady. Súd nezistil ani skutočné príjmy matky, opieral sa iba o výpoveď matky a nezisťoval skutočný príjem matky a ani rozsah jej práce. Matka vykonáva aj podnikateľskú činnosť, pričom si uplatňuje na maloleté deti za rok 2015 daňový bonus. Súd prihliadal na zdravotný stav matky, pričom konštatoval, že sa nemôže zamestnať na riadny pracovný úväzok, napriek tomu, že v súčasnosti pracuje aj 12 hodín. Súd tiež nezisťoval skutočné výdavky a odôvodnené potreby na maloletí deti, ktoré má matka. Matka výdavky vyčíslila na 54 eur mesačne, žiadne ďalšie výdavky matka nepredložila. Na ošatenie detí prispievajú vo veľkej miere aj jeho rodičia. Súd nezistil skutočné výdavky na zdravotnú starostlivosť - lieky pre maloletých. Napriek deklarovanému zdravotnému stavu maloletých prehlasuje, že neužívajú pravidelne žiadne lieky v súčasnosti a ani v minulosti. Aktivity detí nehradí výlučne matka, tanečnú školu hradili jeho rodičia a deti budú podporovať aj v budúcnosti. Vzhľadom k uvedenému výška výživného nie je v súčasnosti adekvátna potrebám maloletých, nakoľko ani v dobe spoločného spolunažívania neboli potreby a výdavky na maloleté deti v takejto výške a navrhovateľka nezdôvodnila nutnosť tejto čiastky. Uviedol, že po zhodnotení situácie dňom 28. 06. 2016 ukončil podnikateľskú činnosť a prihlásil sa do evidencie úradu práce s cieľom nájsť si adekvátne zamestnanie. V súčasnosti nemá žiadne príjmy z podnikateľskej činnosti. Jeho rodičia ho finančne podporujú, avšak nie pravidelne, bezdôvodne, ich pomoc nezneužíva a ani sa na ňu nespolieha. Rovnako podporujú aj matku a podporujú ju aj jej rodičia. Rozsudok súdu prvej inštancie nie je objektívny, spravodlivý, jednoznačne sa bezdôvodne prikláňa na stranu matky, nezohľadňuje jeho príjmy, výdavky a životné náklady, nevykonal všetky dôkazy na zistenie finančnej situácie matky, opiera sa iba o jej tvrdenia a nezohľadňuje ani odôvodnené a preukázateľné náklady maloletých. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a otca zaviazal, počnúc dňom 08. 12. 2015 prispievať na výživu detí sumou 30 eur mesačne na každé dieťa a zročné výživné v sume 203,23 eura povoliť splácať v splátkach vo výške 25 eur mesačne. 3. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie navrhuje ako vecne správny potvrdiť. 4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP a § 34 CSP) po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo na nariadenom odvolacom pojednávaní a po doplnení dokazovania podľa § 68 CMP v spojení s § 384 ods. 3 a § 204 CSP na odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP zmeniť. 5. Matka maloletých detí E.: E., nar. XX. XX. XXXX a W., nar. XX. XX. XXXX sa svojim návrhom domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k mal. deťom tak, že maloleté budú zverené do jej osobnej starostlivosti a otec bude zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 200 eur mesačne na každé dieťa. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej sú manželia, ale nežijú v spoločnej domácnosti z dôvodu rozdielnych názorov na život a ľahkovážnemu spôsobu života otca. 6. Podľa § 36 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 7. Podľa § 62 ods. 1 Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 8. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 9. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 10. Podľa § 62 ods. 4 Zákon a o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 11. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 13. Predmetom odvolacieho konania bolo len určenie výživného zo strany otca na maloleté deti. Pri rozhodovaní o výške výživného odvolací súd vychádzal z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie a doplneného dokazovania vykonaného odvolacím sodom na odvolacom pojednávaní, pričom zistil, že matka poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eura mesačne, invalidný dôchodok vo výške 124 eur mesačne a otec jej vypláca prídavky na maloleté deti v sume 47,07 eura mesačne, ktoré poberá. Podľa jej vyjadrenia na odvolacom pojednávaní si brigádnicky vie zarobiť 200 eur mesačne. Otec je t. č. nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce, pričom podnikateľskú činnosť ukončil 28. 06. 2016. Za rok 2015 podal daňové priznanie, pričom jeho základ a daňová povinnosť bola 0 eur. V roku 2015 bol jeho príjem podľa jeho vlastného vyjadrenia na odvolacom pojednávaní 250 - 300 eur. Podľa jeho vyjadrenia na súde prvej inštancie vo veci sp. zn. 13P/145/2016 mu dňa 31. 08. 2016 pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému N. E.. 14. Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 13P/145/2016 odvolací súd zistil, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo dňa 6. októbra 2016 rozvedené, pričom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03. 11. 2016. Odvolací súd, vychádzajúc z uvedeného potom už rozhodoval o výživnom na maloleté deti len na čas do rozvodu, teda za obdobie od 08. 12. 2015 do 03. 11. 2016. Keďže rodičia sa na výživnom na maloleté deti dohodli, odvolací súd, vychádzajúc z potrieb maloletých detí zistených súdom prvej inštancie, zohľadniac zmeny pomerov na strane rodičov po rozhodnutí súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rodičmi dohodnuté výživné v sume 50 eur mesačne na každé z detí je primerané možnostiam a schopnostiam rodičov a potrebám maloletých detí, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti E.: E. a W. na čas do rozvodu podľa § 388 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP zmenil tak, že otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých detí sumou 50 eur mesačne na každé dieťa jednotlivo od 08. 12. 2015 do 03. 11. 2016. Keďže otec doposiaľ výživné na deti neplatil, odvolací súd určil aj zročné výživné otca na maloletého E., ako aj na maloletú W. za čas od 08. 12. 2015 do 03. 11. 2016, ktoré činí na každého z nich sumu 543,71 eura a ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 25 eur na každé dieťa spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok. 15. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).