Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 5CoP/52/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116201253 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4116201253.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, vo veci starostlivosti súdu o maloletého L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., O. XXX/ XX, zastúpená JUDr. Andreou Kelemenovou, advokátkou so sídlom Nitra, Mariánska 2 a otec V. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., X. XX, zastúpený JUDr. Kristínou Piovarčiovou ml., advokátkou so sídlom Košice, Štúrova 20, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 19. júla 2016 č.k. 13P/12/2016-84, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 19. júla 2016 č.k. 13P/12/2016-84 (napadnutý rozsudok) zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II č. k. 17C/10/2009-228 zo dňa 26.09.2011 v časti vyživovacej povinnosti otca k maloletému L.i I., nar. XX.XX.XXXX tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému zo sumy 50 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne, počnúc dňom 19.01.2016, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za čas od 19.01.2016 do 31.07.2016 v sume 641,86 eura povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30 eur, spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2 . V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľka - matka maloletého L. I., nar. XX.XX.XXXX sa návrhom zo dňa 12.01.2016 doručeným súdu dňa 19.01.2016 domáhala zvýšenia výživného na maloletého zo sumy 50 eur mesačne na sumu 400 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že na strane dotknutých osôb došlo k zmene pomerov a to vo veku mal. dieťaťa, ktorý navštevuje už 2. stupeň základnej školy ako aj v príjmoch rodičov. Matka je v súčasnosti poberateľkou invalidného dôchodku, otec je riadne zamestnaný s príjmom zo zárobkovej činnosti. V čase pôvodnej úpravy výživného mali obaja rodičia takmer totožný príjem. 3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice II. č. k. 17C/10/2009-228 zo dňa 26.09.2011 súd rozviedol manželstvo rodičov maloletého L. I., nar. XX.XX.XXXX a schválil dohodu rodičov o výkone rodičovských práv a povinností k mal. deťom tak, že zveril mal. L. I. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 50 eur mesačne a mal. W. W. I., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal na jej výživu 50 eur mesačne. Zároveň upravil aj styk rodičov s maloletými deťmi. V tom čase mal otec dve vyživovacie povinnosti, matka mala tri vyživovacie povinnosti okrem mal. W. W. a mal. L. I. aj k Y. Z., nar. XX.XX.XXXX. Pri schválení dohody aj o úprave výšky vyživovacej povinnosti rodičov súd vychádzal z príjmových pomerov rodičov: priemerný čistý mesačný príjem matky 777,42 eura (od 01/2009 - do 11/2009) a priemerný čistý mesačný príjem otca 836,11 eura (od 01/22009 - do 11/2009). W. L. I. bol žiakom 1. ročníka základnej školy. 4. V súčasnosti je okruh vyživovacích povinnosti rodičov nezmenený. Y. Z. je študentom U. P. J. O. v N., v školskom roku 2015/2016 navštevoval 2. ročník denného bakalárskeho štúdia. Matka žije spolu s mal. L. I. v Nitre v 3-izbovom byte, ktorý užíva na základe zmluvy o výpožičke zo dňa 01.09.2014 s tým, že mesačne uhrádza všetky náklady súvisiace s užívaním bytu vo výške 165 eur mesačne. Matka uhrádza tieto výdavky k rukám požičiavateľa bytu R.. G.. Je vlastníčkou 3-izbového bytu v N. v ktorom býva jej brat a plnoletý syn Y. Z.. Výdavky spojené s užívaním tejto nehnuteľnosti užíva jej brat. Spláca dva úvery, hypotekárny úver v mesačnej splátke 168 eur a spotrebný úver na kúpu osobného motorového vozidla vo výške 110 eur mesačne. Finančne jej vypomáha priateľ. Matka je nezamestnaná, poberá invalidný dôchodok, v súčasnosti vo výške 206,90 eura mesačne, prídavky na mal. dieťa 23,52 eura mesačne. Iný príjem nemá. Podľa lekárskeho posudku z roku 2014 je matka fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a má 50% mieru funkčnej poruchy. Posledný pracovný pomer matky so zamestnávateľom U. bol ukončený dňom 31.07.2014 dohodou z dôvodu, že matka stratila vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Matke bolo vyplatené odstupné vo výške 4-násobku priemerného mesačného príjmu. Maloletý L. I. navštevuje 6. ročník E. školy O. v I., okrem bežných výdavkov má matka zvýšené výdavky spojené s povinnou školskou dochádzkou, v školskom roku 2015/2016 uhradila rodičovský poplatok a úrazové poistenie 16 eur, triedy font 5 eur, poplatky spojené so zakúpením pracovných zošitov cca 17 eur a pomôcok na vyučovanie 70 eur. Poplatky súvisiace s aktivitami organizované školou sú cca 20 eur ročne. Mal. navštevuje turistický krúžok a krúžok mladých reprezentantov, ktoré sú bezplatný. Výdavky spojené s mimoškolskými aktivitami dieťaťa sú vo forme športového oblečenia a športových potrieb. Zdravotný stav maloletého je dobrý. Otec žije v spoločnej domácnosti s mal. dcérou W. W. I. a s jeho rodičmi, v 4- izbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve jeho rodičov. Rodičom prispieva na bývanie sumou 100 eur mesačne a na stravu sumou 200 eur mesačne. Rodičia otca sú poberateľmi starobného dôchodku, matka vo výške 351,40 eura mesačne a otec 826 eur mesačne. Otec pravidelne mesačne uhrádza splátku stavebného sporenia vo výške 110 eur, splátku pôžičky vo výške 670 eur v mesačnej splátke 67 eur za jazykový pobyt dcéry v F.. Polovicu pôžičiek patriacich do BSM vo výške 82 eura a 52 eur mesačne, 49,80 eura splátku spoločného stavebného sporenia a 85 eur splátku po rozvode. Uhrádza náklady spojené s nehnuteľnosťou - chatou v G., patriacou do BSM - cca 6 eur mesačne elektrina, 60 eur ročne dane a 18 eur ročne poplatok za odpad. Mal. W. W. navštevuje 7. ročník spojenej školy sv. N. W. v N.. Mesačné výdavky na mal. sú 25 eur stravné v školy, 18,39 eura životné poistenie a 40 eur mesačne stavebné sporenie. Otec uhrádza v rovnakej výške aj životné poistenie aj stavebné sporenie pre mal. L.. Priemerný mesačný príjem otca je 1 323,69 eura mesačne (do 02/2015 - do 01/2016). Iný príjem ako príjem zo závislej činnosti otec nemá. Vlastní osobné motorové vozidlo Škoda Fabia. 5. Súd prvej inštancie posúdil vec právne podľa § 62 ods. 1-5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne. Od poslednej úpravy výživného, ktorá bola v r. 2011 prišlo k podstatnej zmene pomerov aj na strane maloletého dieťaťa tak aj na strane oboch rodičov. S pribúdajúcim vekom maloletého dieťaťa (dieťa staršie o päť rokov) sú odôvodnené zvýšené výdavky na zabezpečenie jeho základných potrieb ako je strava, ošatenie, hygienické potreby, potreby súvisiace s návštevou školy, ale aj ostatných potrieb súvisiacich s vekom dieťaťa, s jeho sociálnym vývojom. K zmene pomerov prišlo aj na strane oboch rodičov. U otca prišlo k zvýšeniu jeho príjmu a to zo sumy 836,11 eura mesačne netto na sumu eura mesačne 1323,69 eura netto. Zo zvýšeného príjmu otca je v jeho možnostiach prispievať výživným v súdom zvýšenej výške 150 eur mesačne, ktorú sumu môže otec uhrádzať bez toho, aby tým bola ohrozená jeho životná úroveň. Pri zvyšovaní vyživovacej povinnosti otca zohľadnil aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť rodičov k mal. W. W. I. a jej odôvodnené výdavky a zohľadnil aj odôvodnené náklady a výdavky otca. Pravidelné mesačné výdavky- výdavky na zabezpečenie životných potrieb, náklady na bývanie, životné poistky pre maloleté deti považoval za odôvodnené a prihliadol na ne. Neprihliadol na výdavky otca, a to úvery a pôžičky otca (či už záväzky vzniknuté za trvania manželstva zo zatiaľ nevysporiadaného BSM alebo výlučné záväzky otca po rozvode manželstva), výdavky na stavebné sporenie pre seba ako aj maloleté deti, rovnako výdavky na voľnočasové aktivity otca napr. rybársky lístok. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, preto je prvoradou povinnosťou rodiča zabezpečiť potreby svojho dieťaťa. Rodič má zákonom stanovenú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu, preto je povinný zabezpečovať potreby svojho dieťaťa v primeranej výške, primerane k svojim finančným možnostiam. Ak to finančné a majetkové pomery umožňujú, môže rodič prispievať dieťaťu aj napr. sporením pre dieťa. Ak sa otec rozhodol založiť maloletému stavebné sporenie (kde je výška mesačnej splátky vo výške aktuálneho mesačného výživného) musí si uvedomiť, že v prvom rade musia byť zabezpečené základné, bežné životné potreby dieťaťa. Z výživného 50 eur mesačne matka pri svojom príjme nedokáže zabezpečiť ani základné potreby dieťaťa. Skutočnosť, že doposiaľ stanovené výživné nie je dostačujúce na zabezpečenie potrieb dieťa je zrejmá aj z návrhu otca na zvýšenie výživného, ktorým žiada zvýšiť vyživovaciu povinnosť matky k maloletej W. W., ktorú má otec v osobnej starostlivosti a ktorá je len o rok strašia ako maloletý L. (prebiehajúce konanie o zvýšení výživného na OS Košice II). Výdavky, ktoré uvádzal otec na zabezpečovanie odôvodnených potrieb maloletej W. W. sú porovnateľné s výdavkami matky na mal. L.. Už v konaní o rozvod manželstva v r. 2011 považoval otec za primerané výživné na mal. L. vo výške 120 eur mesačne. Na túto sumu výživného žiadal súd, aby zaviazal matku, keď žiadal v tomto konaní o rozvod zveriť deti do svojej osobnej starostlivosti. V tom čase bol maloletý 7-ročný a obaja rodičia mali príjem približne rovnaký, o cca 500 eur mesačne nižší ako má otec dnes. Aj na strane matky nastala výrazná zmena pomerov vo finančnej oblasti. Jej mesačný príjem klesol zo sumy 777,42 eura na sumu 206,90 eura. Matka musela ukončiť pracovný pomer u posledného zamestnávateľa zo zdravotných dôvodov, nakoľko jej zdravotný stav neumožňoval ďalej vykonávať dohodnutú prácu. Ukončenie pracovného pomeru matky preto nie je možné vyhodnotiť v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine ako vzdanie sa príjmu bez dôležitého dôvodu, tak ako tvrdil otec. Súčasný príjem matky tvorí len invalidný dôchodok, matka sa nemôže riadne zapojiť do pracovného procesu, nakoľko má zníženú mieru pracovnej schopnosti v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu. Z uvedeného príjmu nemá možnosť finančne zabezpečovať potreby maloletého v rovnakej výške ako otec dieťaťa. Nebolo v konaní preukázané, že matka má okrem invalidného dôchodku aj iné príjmy. Sama matka potvrdila, že je odkázaná na finančnú pomoc jej priateľa. Nezmenili sa majetkové pomery matky, stále vlastní byt v Košiciach. S uvedenou nehnuteľnosťou nemá žiadne výdavky, nakoľko v nej dočasne žije jej brat. 6. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že matkou navrhované výživné vo výške 400 eur mesačne považoval za neprimerané vzhľadom k preukázaným výdavkom na maloletého, ktorý zatiaľ navštevuje základnú školu a matka výdavky, ktoré by odôvodňovali výživné v takejto výške nemá (napr. zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť, platenú krúžkovú činnosť dieťaťa a pod.). Zvýšené výdavky matky súvisia len z mimoškolskými akciami, ktoré škola organizuje a výdavkami na športové oblečenie. Otec nepreukázal, že by na tieto výdavky prispieval, alebo ich zabezpečoval. 7. Vzhľadom k uvedeným zmenám pomerov súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému L. I. zo sumy 50 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne. Takto zvýšené výživné je primerané veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa s prihliadnutím na základné životné potreby aj ostatné potreby maloletého, ktoré slúžia k celkovému zdravého duševnému a telesnému rozvoju maloletého dieťaťa práve vo veku maloletého ako aj momentálnym možnostiam a schopnostiam oboch rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Vyživovaciu povinnosť otca zvýšil od podania návrhu, od 19.01.2016. Otcovi tak vzniklo od 19.01.2016 do 31.07.2016 zročné výživné vo výške 641,86 eura, ktorú sumu súd povolil splácať otcovi v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným s prihliadnutím k výške zameškaného výživného, k príjmu a k jeho ďalšej vyživovacej povinnosti v zmysle ustanovenia § 232 ods. 4 CMP. 8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 9. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie otec maloletého L. žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť. Uviedol, že trojnásobné zvýšenie výživného je neprimerané, premrštené s ohľadom na vek dieťaťa a jeho potreby, ako aj na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd prvej inštancie vec nesprávne po skutkovej i právnej stránke, neposúdil dôsledne pomery na strane matky maloletého a jeho schopnosti a možnosti a majetkové pomery. Spoľahol sa iba na matkine tvrdenia bez listinných dôkazov. On všetky svoje tvrdenia verifikoval listinnými dôkazmi, z ktorých je zrejmý jeho príjem i výdavky. Uviedol, že tvrdené skutočnosti o inom príjme matky, ako aj o jej spolužití s priateľom je možné verifikovať napr. výsluchom maloletého a jeho sestry mal. W. W.. Maloletý vie taktiež potvrdiť, že okrem platenia výživného, prispieva i materiálnymi plneniami nie nepatrnej hodnoty, snaží sa dieťa zabezpečiť i do budúcna platením poistného či stavebného sporenia, čo možno vnímať ako tvorbu úspor. Nesúhlasil s tým, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy výdavok na rybársky lístok a výstroj maloletého, čo on považuje za výdavok na spoločenské a športové vyžitie dieťaťa, nevyhnutné pre jeho všestranný vývoj. Uviedol, že matka dosahuje príjem aj predajom vecí na internete či v second hande, v oblasti ktorej podniká aj jej partner, pričom tejto oblasti sa venovala už počas ich spolužitia v Košiciach. O tejto skutočnosti svedčí aj to, že jej uvádzané výdavky sú v hrubom nepomere s jej tvrdenými príjmami. Súd prvej inštancie sa nezaoberal príjmami či pomermi na strane priateľa matky, lebo sa uspokojil s matkiným tvrdením, že spolu nežijú. Matka ako invalidná dôchodkyňa má dostatok voľného času, aby pomáhala v podnikaní svojho priateľa a tým dosahovala zisk, ktorý je však nezdanený a má byť vnímaný ako príjem jej priateľa, čím matka súd zavádza a klame. Uviedol tiež, že súd prvej inštancie vzhliadol zmenu pomerov na jeho strane titulom nárastu jeho príjmu a to bez relácie k nárastu jeho odôvodnených výdavkov, a to aj starostlivosťou o mal. W. W., či splátkovým zaťažením plynúcim z nevyporiadaného BSM manželov, ktoré matka ignoruje, čo vedie k opakovanej penalizácii a navyšovaniu celkovej sumy ich spoločných záväzkov. 10. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka, žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na zmenu pomerov u maloletého, ktorý je už žiakom druhého stupňa ZŠ, u otca, keďže sa mu zvýšil príjem zo sumy 836,11 eura na sumu 1323,69 eura mesačne a u nej v tom, že sa jej znížil príjem zo sumy 774,24 eura na sumu 206,90 eura mesačne. Dôvodom ukončenia jej pracovného pomeru bola strata spôsobilosti vykonávať prácu zo zdravotných dôvodov, teda neukončila pracovný pomer bezdôvodne. Tieto skutočnosti odôvodňujú zvýšenie výživného. Uviedla, že otcom tvrdené iné príjmy na jej strane, neboli v konaní ničím preukázané a toto tvrdenie je nepravdivé. Taktiež je nepravdivé tvrdenie jej spolužitia s treťou osobou. Poukázala na to, že tretie osoby ani nie sú povinné prispievať na výživu mal. L.. K tvrdeniu otca o plnení výživného nad rámec uviedla, že o tom nemá vedomosť, taktiež nemá vedomosť o platbách poistného a stavebného sporenia, o aký druh sa jedná, kto je oprávnený s peniazmi disponovať. Podľa jej názoru pri výške výživného 50 eur potrebuje mať maloletý k dispozícii viac finančných prostriedkov potrebných pre rozvoj jeho osobnosti a nákup pre neho potrebných vecí. 11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „CSP“) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie procesným postupom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), dospejúc k tomu záveru, že podané odvolanie otca nie je dôvodné. 12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Odvolací súd sa plne stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti rozsudku odvolací súd uvádza, že 15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ZoR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 16. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 17. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 18. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 19. Podľa § 75 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 20. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 21. V ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj v ustanovení § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možno zmeniť, ak dôjde k zmene pomerov. Ak ide o maloleté dieťa, možno tak urobiť i bez návrhu, čo vyplýva z ustanovenia § 81 ods. 1 OSP. Z ustanovení § 78 ods. 1 ZoR a § 163 ods. 2 OSP tiež vyplýva, že pre povinnosť platiť stanovené výživné sa uplatňuje zásada, že stanovené výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k povahe výživného však nedochádza pri zmene pomerov automaticky i k zmene vyživovacej povinnosti, ale zmena pomerov je iba dôvodom na začatie nového súdneho konania, ktoré sa môže skončiť novou úpravou výživného. Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave (R 72/65). Ak k zmene pomerov skutočne došlo, súd musí zmeniť pôvodnú úpravu výživného. Vo výroku nového rozsudku však musí vyjadriť, že ide o zmenu predchádzajúcej úpravy výživného, ktorú presne označí. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Touto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov (R 3/67). Z podstatných okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výživného možno uviesť pribudnutie, alebo odpadnutie vyživovacej povinnosti povinnému, podstatný pokles alebo podstatné dôvodné zníženie príjmov, vyššie odôvodnené potreby oprávnenej osoby, ku ktorým môže dôjsť buď okamžite, napríklad v dôsledku nástupu do školy, či nástupu na strednú školu, na ktorej sa pripravuje na štúdium na vysokú školu alebo na svoje budúce povolanie, potom je to tiež vyšší vek oprávneného, s čím súvisí aj nárast odôvodnených potrieb v dôsledku uplynutia dlhšej doby. Účelom výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich (bežných) potrieb maloletého dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných jeho všestrannému vývoju. 22. Prvostupňový súd na posúdenie dôvodnosti návrhu a posúdenie zmeny pomerov riadne zistil skutkový stav a vec správne posúdil aj po právnej stránke, preto odvolací súd poukazuje na dôvody prvostupňového rozhodnutia, s ktorými sa stotožňuje a dodáva, že pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov (zvýšenie, zníženie či zrušenie výživného) sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie výživného. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. 23. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že pre určenie výšky výživného k maloletému dieťaťu sú rozhodné reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen jeho subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnou skúsenosťou a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho rázu, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných uvažovaným vlastnostiam rodičov (R 5/1969). Subjektívne, resp. objektívne okolnosti na starne povinného alebo na strane oprávneného, môžu byť spôsobené vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou pomerov strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a pod. Na strane oprávneného sú týmito okolnosťami napr. nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti sám sa živiť, zmena potrieb u školopovinných detí, zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov, zhoršenie zdravotného stavu a pod. Až v prípade, ak má súd preukázané, že pomery účastníkov sa zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. 24. Otec v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie zvýšil výživné trojnásobne, to je neprimerane vysoké. Odvolací súd poukazuje na to, že výživné určené pôvodne v sume 50 eur, bolo už v čase pôvodnej úpravy výživného nedostatočné, avšak nebolo možné určiť výživné vyššou sumou vzhľadom na pomery otca. V súčasnosti sú náklady na maloletého vzhľadom na jeho vek podstatne vyššie a výživné v sume 150 eur je plne primerané veku a odôvodneným potrebám maloletého i zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca. Platenie poistného a stavebného sporenia zo strany otca maloletého nemožno považovať za tvorbu úspor. Ide o finančné produkty, ktorými otec môže disponovať, nie sú ukladané na vinkulovaný účet dieťaťa, tak ako to má na mysli Zákon o rodine a jeho komentár. Súd prvej inštancie správne nevzal do úvahy náklady hradené otcom na rybársky lístok a výstroj maloletého, pretože nejde o výdavky nevyhnutné, týkajúce sa základných potrieb dieťaťa. Takéto plnenie zo strany otca je v prospech vývoja dieťaťa, ale dieťaťu sa musia v prvom rade zabezpečiť základné nevyhnutné životné potreby stanovením adekvátneho výživného. Pokiaľ ide o tvrdenie otca ohľadne príjmov matky predajom vecí na internete či v second hande, s týmito tvrdeniami sa súd prvej inštancie dostatočne vyporiadal, tieto príjmy neboli ničím preukázané. Odvolací súd však poukazuje na to, že i keby matka mala nadmieru vysoké príjmy, nezbavovalo by to otca povinnosti platiť na dieťaťa výživné vo výške primeranej jeho príjmom, pretože vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia. Suma 150 eur zďaleka nepokrýva všetky mesačné náklady dieťaťa (nielen strava, ošatenie, obutie, drogéria, školské pomôcky, cestovné, ale aj podiel na nákladoch na bývanie, spotrebu vody, elektriny a podobne), takže je nepochybné, že aj matka sa podieľa na nákladoch dieťaťa sumou najmenej 100 eur. Príjmy priateľa matky nie sú relevantné pokiaľ ide o náklady na maloletého, pretože on k nemu nemá vyživovaciu povinnosť. Ak žije s matkou v spoločnej domácnosti, tak ako to tvrdí otec, by sa mal priateľ matky podieľať iba na nákladoch na bývanie a stravu alikvótnou čiastkou pripadajúcou na neho. Ostatne skutočnosti uvedené v odvolaní otca sú pre posúdenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie irelevantné. 25. V konaní bolo preukázané, že od ostatnej úpravy výživného došlo k zmene pomerov hlavne u maloletého dieťaťa, ktoré je staršie, a preto je nepochybné, že došlo u neho k zmene pomerov v tom, že náklady na jeho výživu sú vyššie. U otca došlo k zmene pomerov v tom, že sa mu zvýšil príjem o cca 500 eur mesačne. Otec sa zo svojho príjmu môže podieľať vyššou mierou na výžive maloletého. 26. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP) Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne a preto ich nebude opakovať. 27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP (Civilný mimosporový poriadok) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. 28. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).