Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11CoE/33/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4206203180 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4206203180.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej: Q. G., nar.: XX. XX. XXXX, L. XX, zastúpená opatrovníčkou Zuzanou Bölcsovou, tajomníčkou Okresného súdu Komárno, o vymoženie sumy 341,90 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 9Er/366/2006 a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého PhD., Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. Ex 23/07 (pôvodne u súdneho exekútora Ing. B. Karola Nagya, Mierové nám. 4, Galanta pod sp. zn. Ex 652/2006), o odvolaní oprávneného zo dňa 04. 05. 2012 proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 5. apríla 2012 č. k. 9Er/366/2006-21, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania zo dňa 04. 05. 2012 a 26. 07. 2012 z a m i e t a . Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil, s tým, že o náhrade trov súdneho exekútora rozhodne v osobitnom uznesení. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovenia § 103 OSP, ustanovení § 41 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovení § 47, § 48 ods. 1, 2 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) a ustanovení § 34, § 39, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je notárska zápisnica N 4668/2005, Nz 43207/2005, NCRLs 42634/2005 spísaná na Notárskom úrade notára JUDr. Ondreja Ďuriača v Partizánskom dňa 18. 09. 2005, ktorej preskúmaním zistil, že bola spísaná osobou oprávnenou, ale nebola podpísaná osobou povinnou, nakoľko v notárskej zápisnici bol uvedený splnomocnenec Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, uvedený ako splnomocnený zástupca, ktorého povinná osoba splnomocnila na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Vychádzajúc z uznesenia Ústavného súdu SR z 12. 05. 2011, č. k. IV. ÚS 181/2011-16, mal za to, že takto spísaná notárska zápisnica v danom prípade nezodpovedá požiadavkám, ktoré na ňu ako na spôsobilý exekučný titul kladie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice je práve súhlas povinného s jej vykonateľnosťou, pretože tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Daný prejav vôle nie je možné urobiť v zastúpení, a to ani na základe udeleného plnomocenstva zástupcovi. Plnomocenstvo udelené advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi na spísanie notárskej zápisnice bolo obsiahnuté v už pripravenej formulárovej zmluve, pričom povinnému tak bola odňatá možnosť ovplyvniť jej obsah, prípadne nesúhlasiť s týmto ustanovením zmluvy a už podpisom zmluvy sa vopred vzdal svojich práv (ktoré môžu vniknúť až v budúcnosti) namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. A teda táto zmluva obsahuje s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka neprijateľnú podmienku, pričom úkon vychádzajúci z neprijateľnej podmienky je neplatný. Zároveň poukázal na skutočnosť, že takýmto konaním došlo k porušeniu ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa spotrebiteľ (povinný) najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Takýmto konaním oprávneného bola povinnému odňatá možnosť ovplyvniť obsah notárskej zápisnice, aj keď práve jeho účasť, uznanie dlhu a súhlas s jej vykonateľnosťou robia z notárskej zápisnice exekučný titul. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvodom na zastavenie exekučného konania. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd prvého stupňa rozhodne po predložení vyčíslenia trov exekúcie exekútorom samostatným rozhodnutím. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne právne vec posúdil. Uviedol, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd už preskúmal súlad exekučného titulu (notárskej zápisnice) so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu a táto právomoc nemôže byť na základe extenzívnej interpretácie prenášaná na súd, pretože by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Oprávnený skonštatoval, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi a chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Namietal, že všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi a zastával názor, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, a preto s ňou musí exekučný súd nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Zdôraznil, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. V prípade, ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, žiada, aby všeobecný súd postupom podľa § ust. § 109 ods. 1 písm. b/ OSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Ďalej tvrdil, že súd pri rozhodovaní o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu ignoroval procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Dospel k záveru, že odlišné zaobchádzanie so žalobcom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto dôvod je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Poukázal na skutočnosť, že exekučný súd rozhodol na základe normatívnej úpravy, ktorá nemá povahu prameňa práva, a preto sa ňou nemohol riadiť. Na základe uvedeného preto tvrdil, že žalobca (oprávnený) bol uvedený do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Taktiež nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení a nemal možnosť ovplyvniť ani prípravu obsahu rozhodnutia, nakoľko nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Exekučný súd ako súd prvého stupňa svojím rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. V ďalšej časti svojho odvolania oprávnený zdôraznil, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Poznamenal, že zástupca povinného žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, keďže bol na základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. V závere svojho odvolania oprávnený uviedol, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Od vydania exekučného titulu ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. S poukazom na vyššie uvedené preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súd prvého stupňa na ďalšie konanie. Oprávnený sa podaním zo dňa 26. 07. 2012 označeným ako "Návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu" domáhal, aby súd konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložil prejudiciálne otázky, a to, či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky vyplývajúcej z tejto zmluvy. Druhá prejudiciálna otázka znie, či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 30. 04. 2013 č. k. 11CoE/63/2013-51 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a návrh oprávneného na prerušenie konania (zo dňa 26. 07. 2012 na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1, písm. c/) zamietol. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu zo dňa 30. 04. 2013 č. k. 11CoE/63/2013-51 podal oprávnený odvolanie zo dňa 09. 09. 2013, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v označenom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Oprávnený v podaní zo dňa 10. 09. 2013 podal v celosti a v zákonnej lehote dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu zo dňa 30. 04. 2013 č. k. 11CoE/63/2013-51 a dovolanie pre porušenie práva EÚ a konštantnej judikatúry. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci a že súdy oboch stupňov sa nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ust. § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ust. § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov postavili do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá im v rámci zverenej právomoci neprináleží. Oprávnený ako dovolateľ tvrdil, že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo, keď súdy oboch stupňov rozhodovali o materiálnych a formálnych podmienkach vykonateľnosti exekučného titulu v čase, keď už bolo o nich rozhodnuté vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Taktiež namietal, že mu súdy svojim postupom odňali možnosť konať pred súdom a konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože súdy nedostatočne zistili skutkový stav a nevykonali náležite dokazovanie, pričom napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolateľ žiadal napadnuté uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň žiadal dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 243c OSP a Súdnemu dvoru EÚ predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikoval v podanom dovolaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 22. 10. 2014 sp. zn. 2OboE/29/2014 odvolacie konanie zastavil a povinnému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Ďalším uznesením zo dňa 29. 07. 2015 sp. zn. 2Oboer/63/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky zamietol návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania a uznesenie Krajského súdu v Nitre z 30. 04. 2013 č. k. 11CoE/63/2013-51 v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že zistil, že odvolací súd (Krajský súd v Nitre) nerozhodol o procesnom návrhu oprávneného na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP a v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré sa s uvedeným návrhom na prerušenie konania nezaoberal. Ďalej Najvyšší súd SR uviedol, že táto zistená procesná vada je dôvodom, pre ktorý musel napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie postihnuté takouto procesnou vadou nie je možné považovať za správne. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu v jeho potvrdzujúcom výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní odvolací súd posúdi návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP a rozhodne o ňom. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací viazaný právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v uznesení zo dňa 29. 07. 2015 pod sp. zn. 2Oboer/63/2014 prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 05. 04. 2012 ako vecne správne podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 01. 02. 2006, kedy bol súdnemu exekútorovi Ing. Karolovi Nagymu doručený návrh oprávneného zo dňa 13. 12. 2005 na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, a to notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom pod sp. zn. N 4668/2005, NZ 43207/2005 dňa 18. 09. 2005. Následne súd prvého stupňa vydal dňa 22. 03. 2006 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora Ing. Bc. Karola Nagyho na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Písomným podaním zo dňa 07. 06. 2007 oprávnený požiadal o zmenu súdneho exekútora z Ing. Bc. Karola Nagyho na JUDr. Rudolfa Krutého. Súd prvého stupňa uznesením č. k. 9Er/366/2006-13 zo dňa 12. 06. 2007 návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. V podaní zo dňa 21. 09. 2011 sa súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý vyjadril o jeho pomere k spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. (oprávnený). Dňa 05. 04. 2012 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil, s tým, že o náhrade trov súdneho exekútora rozhodne v osobitnom uznesení z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia. Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade rozhodnutí orgánov Európskej únie, rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul, notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených, vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi, vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia, iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon. Podľa § 22 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver a z toho dôvodu bolo potrebné jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Na doplnenie však odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom na vykonávanie exekúcie proti povinnému je vykonateľný exekučný titul. Okruh exekučných titulov, na základe ktorých je možné realizovať nútený výkon rozhodnutia, bol uvedený v ust. § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 30. 11. 2006, ktoré je potrebné v predmetnej veci aplikovať, pretože exekučné konanie sa začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, čo bolo 01. 02. 2006. Oprávnený ako exekučný titul predložil notársku zápisnicu zo dňa 18. 09. 2005 spísanú notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom pod sp. zn. N 4668/2005, NZ 43207/2005, na ktorú sa vzťahuje ust. § 41 ods. 2 vyššie citovaného zákona a v ktorej advokát Mgr. Tomáš Kušnír vystupujúci ako zástupca povinnej osoby (na základe splnomocnenia udeleného mu dlžníčkou v úverovej zmluve zo dňa 16. 03. 2005) uznal dlh voči oprávnenej osobe v sume 13.783,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú sumu 10.300,- Sk, ktorá sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 25. 06. 2005 do zaplatenia a celý dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie zápisnice. Notárska zápisnica bola spísaná na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 16. 03. 2005, súčasťou ktorej bola predtlač splnomocnenia, v zmysle ktorého dlžníčka splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu a na to, aby v jej mene uznal záväzok z úveru a aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom. Povinnosťou exekučného súdu, ako i súdneho exekútora bolo preveriť vykonateľnosť spísanej notárskej zápisnice po formálnej a materiálnej stránke. Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v ust. § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je priamo predpísaná zákonom a notárska zápisnica má obsahovať právny záväzok, oprávnenú osobu a povinnú osobu, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Notárska zápisnica podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je rýdzo procesnoprávnym inštitútom, ktorý nadväzuje na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho práva o uznaní dlhu (§ 558 Občianskeho zákonníka) a obchodného práva o uznaní záväzku (§ 323 Obchodného zákonníka). V oboch prípadoch ide o jednostranný adresovaný právny úkon, konkrétne o jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva, a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, čo znamená, že až v dôsledku tohto právneho úkonu sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul. Zákonodarca teda hlavný dôraz kládol na výslovný "súhlas povinnej osoby s exekúciou". Exekúciu by nebolo možné vykonať na základe notárskej zápisnice (najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku) vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých treba bezpodmienečne trvať. V predmetnej veci však povinná nebola osobne prítomná pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ktorý potom neobsahuje jej osobné vyhlásenia, ale zastupoval ju Mgr. Tomáš Kušnír na základe splnomocnenia udeleného mu povinnou v zmluve o úvere zo dňa 16. 03. 2005. Splnomocnenie je súčasťou formulárovej predtlače zmluvy, ktorú používa oprávnený ako veriteľ pri poskytovaní úverov pre dlžníkov. Notárska zápisnica musí mať písomnú formu, musí byť v nej uvedený súhlas povinnej osoby s exekúciou. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ dlžníčka nebola priamo prítomná pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ale konala prostredníctvom zástupcu, mala tomuto zástupcovi udeliť plnomocenstvo, ktorého náležitosti musia zodpovedať ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka s dôrazom na presné vymedzenie rozsahu plnomocenstva. Uvedené znamená, že takéto plnomocenstvo musí spĺňať všetky požiadavky, ktoré sú kladené na samotnú notársku zápisnicu, t. j. musí byť určité a zrozumiteľné. Plnomocenstvo udelené dlžníčkou pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra v zmluve o úvere zo dňa 16. 03. 2005 tieto náležitosti nemá, nie je v ňom žiadnym spôsobom špecifikovaný dlh, resp. záväzok, ktorý mal splnomocnenec za povinnú uznať a táto okolnosť robí podľa názoru súdu predmetné plnomocenstvo neurčitým a nepoužiteľným pre spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Plnomocenstvo zo dňa 16. 03. 2005 ako súčasť úverovej zmluvy je nejasné a neurčité a nemožno na základe neho ustáliť, v akej výške mal splnomocnenec záväzok, resp. dlh uznať. Odvolací súd je toho názoru, že predmetné plnomocenstvo potom neoprávňovalo advokáta Mgr. Tomáša Kušníra ako zástupcu povinného uznať dlh vo forme notárskej zápisnice a súhlasiť s jej vykonateľnosťou. K veci je potrebné uviesť, že zmluva o úvere zo dňa 16. 03. 2005 je predtlačený formulár, ktorý sa vypĺňa pri jej uzavretí medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníkom. Zároveň ale táto zmluva už obsahuje i predtlačený text, že dlžník splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Už táto skutočnosť preukazuje, že Mgr. Tomáš Kušnír ešte pred vyhotovovaním tlačiva zmluvy musel jednať so spoločnosťou veriteľa (oprávneného), čo oprávnene vyvoláva pochybnosť o tom, či záujmy zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra nie sú v rozpore so záujmami povinnej, ktorú by podľa plnomocenstva mal zastupovať pri spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V prípade nesplnenia podmienok uvedených v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je právny úkon takejto osoby absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka), a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. V predmetnej exekučnej veci je totiž povinná zastúpená Mgr. Tomášom Kušnírom, pričom odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na uvedené a množstvo obdobných prejednávaných vecí je nepochybné, že tento súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných, ako aj splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov. Súd prvého stupňa ako exekučný súd správne posúdil predloženú notársku zápisnicu zo dňa 18. 09. 2005 ako nespôsobilý exekučný titul, a to z toho hľadiska, že Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pri jej spisovaní konať s dôsledkami a účinkami pre povinnú v zmysle vzniku a platnosti exekučného titulu. Túto otázku je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať v každom štádiu exekučného konania a v prípade zistenia, že exekúcia bola nesprávne nariadená (na základe exekučného titulu, ktorý nespĺňal zákonom stanovené náležitosti), musí byť podľa ust. § 57, § 58 Exekučného poriadku zastavená, pretože jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania. K návrhu oprávneného (zo dňa 04. 05. 2012, ktorý bol súčasťou podaného odvolania) na prerušenie tohto exekučného konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ OSP odvolací súd i s poukazom na zrušujúce uznesenie Najvyššie súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. 07. 2015 poznamenáva, že tento návrh nie je dôvodný a poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 05. 2002 sp. zn. PL.ÚS 16/02 a opätovne i na ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. Exekučný poriadok tak vylučuje použitie ustanovení OSP, ktoré umožňujú súdu za určitých okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie sa prerušuje iba ak to výslovne určuje osobitný predpis, pričom v ostatných prípadoch prerušenie konania prípustné nie je. V tomto prípade žiadny osobitný predpis možnosť prerušenia konania neupravuje, preto nebolo možné vyhovieť návrhu oprávneného na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP. V zmysle ustanovenia § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Exekučný poriadok je vo vzťahu k Občianskemu súdnemu poriadku zákonom osobitným, kde platí zásada „lex specialis derogat legi generali“, čo znamená, že iba ak Exekučný poriadok nemá špeciálnu právnu úpravu, platia ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. V danej veci možnosť prerušenia exekučného konania vylučuje samotný Exekučný poriadok (§ 36 ods. 5), ktorým je potrebné sa riadiť, preto z uvedeného dôvodu neprichádza v exekučnom konaní do úvahy možnosť prerušenia konania ani podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP. K návrhu oprávneného zo dňa 26. 07. 2012 na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1, písm. c/ OSP a návrhu na položenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, odvolací súdu uvádza a oprávnenému dáva do pozornosti, že Exekučný poriadok neumožňuje súdu prerušiť exekučné konanie (§ 36 ods. 5). Ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c/ OSP ukladá súdu povinnosť prerušiť konanie len vtedy, ak dospel k záveru a rozhodol, že požiada Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke, lebo je potrebné podať výklad komunitárneho práva, ktorý je rozhodujúci pre riešenie danej veci. Vnútroštátny súd teda nie je povinný vyhovieť každému návrhu účastníka konania na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu dvoru EÚ na vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Pokiaľ ide o prvú prejudiciálnu otázku oprávneného v podaní zo dňa 26. 07. 2012, odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora (rozsudok Súdneho dvora Pannon C-243/08, rozsudok Súdneho dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02), z ktorej vyplýva, že je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Čo sa týka návrhu oprávneného zo dňa 26. 07. 2012 ohľadne druhej prejudiciálnej otázky, odvolací súd poukazuje na judikáty Súdneho dvora vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL (C-168/05), Océano Grupo Editorial a Salvat Editores (C-240/98 až C-244/98, Pohotovosť (C-76/10), z ktorých je zrejmé, že ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ pripúšťa i vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovať nekalosť podmienok v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade, ak posudzujúci súd dospeje k záveru o nekalosti takejto podmienky, je povinný vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky relevantné dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Uvedeným následkom v zmysle práva Slovenskej republiky je zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, obe spočívajúce v tom, že pohľadávku veriteľa voči spotrebiteľovi nie je možné v danom exekučnom konaní vymôcť. Možno konštatovať, že vnútroštátny súd môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, pričom toto zabránenie nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani v rozpore s článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces. Uvedené posúdenie bol súd spôsobilý uskutočniť sám, bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto jeho posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) ako aj s doktrínou acte clairé (konanie jasné alebo konanie zrozumiteľné), ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania predbežných otázok Súdnemu dvoru EÚ. Preskúmaním návrhu oprávneného zo dňa 26. 07. 2012 teda súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by odôvodňovala možnosť vyhovieť tomuto návrhu na prerušenie konania, a to i z toho dôvodu, že skutočnosti uvádzané oprávneným v jeho podaní už boli riešené judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 3Cdo/164/1996 zo dňa 27. 01. 2007) i Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. IV. ÚS 285/2010-12 zo dňa 30. 08. 2010). Naviac je potrebné uviesť, že zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý spadá do výlučnej kompetencie súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, pričom prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, nakoľko v postupe súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o vyhlásení predmetnej exekúcie za neprípustnú a zastavení exekučného konania nezistil žiadne pochybenia a taktiež nezistil dôvody na prerušenie exekučného konania a na položenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust, § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP tak, že povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal napriek tomu, že v odvolacom konaní bol povinný úspešný, a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 07. 2015 v konaní pod sp. zn. 2Oboer/63/2014 odvolací súd rozhodoval i o trovách dovolacieho konania, pričom rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, a to s poukazom na ust. § 243d ods. 1 a § 150 ods. 1 OSP, nakoľko i keď dovolací súd na základe oprávneným podaného dovolania zrušil uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 30. 04. 2013 (z procesného dôvodu), v konečnom dôsledku bol oprávnený v exekučnom konaní neúspešný, pretože ako exekučný titul v predmetnej veci predložil notársku zápisnicu zo dňa 18. 05. 2005, na základe ktorej exekučné konanie proti povinnému nemôže prebiehať, čo bolo dôvodom na zastavenie exekučného konania. Odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na predložený exekučný titul a dôvody, pre ktoré dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 30. 04. 2013 neboli splnené podmienky na to, aby oprávnenému bola priznaná náhrada trov dovolacieho konania a aby trovy dovolacieho konania znášal povinný. Krajský súd v Nitre dáva súdu prvého stupňa v predmetnej veci opätovne do pozornosti, že súd prvého stupňa odvolaciemu súdu predložil na rozhodnutie odvolanie oprávneného zo dňa 04. 05. 2012 na č. l. 25 - 31 v súdnom spise bez toho, aby podané odvolanie doručoval ostatným účastníkom konania, ktorým bolo doručované i napadnuté uznesenie zo dňa 05. 04. 2012, t. j. nielen opatrovníčke povinnej, ale aj súdnemu exekútorovi, a to s poukazom na ustanovenie § 209a ods. 1 OSP, ktorý platí i pre exekučné odvolacie konanie. Z uvedeného dôvodu, i s poukazom na citované ustanovenie, bude súd prvého stupňa povinný doručiť predmetné odvolanie zo dňa 04. 05. 2012 súdnemu exekútorovi spolu s rozhodnutím odvolacieho súdu o tomto odvolaní. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.