Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 7Co/750/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211215006 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4211215006.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX B., o zaplatenie sumy 6.508,06 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 13C/389/2011-249 zo dňa 10.02.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o zamietnutí žaloby a o trovách konania p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu zaplatenie sumy 6.508,06 eura s príslušenstvom. O trovách konania rozhodol tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov nepriznal s odkazom na ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), pretože o ich náhradu podľa § 151 ods. 1 OSP nepožiadal. Okrem toho tiež zrušil uznesenie č. k. 13C/389/2011-105 zo dňa 22.05.2012, ktorým bola žalovanému ustanovená opatrovníčka ako osobe neznámeho pobytu; keďže jeho pobyt sa stal známym, nie je dôvod ďalšieho zastupovania uvedenou opatrovníčkou. V odôvodnení rozsudku uviedol, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., ako pôvodný žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 06.09.2011 domáhal zaplatenia sumy 6 508,06 eura s 9% úrokom z omeškania ročne od 10.05.2010 do zaplatenia na tom základe, že so žalovaným uzavrel dňa 09.03.2009 Zmluvu a Zmluvu o zabezpečení č. 120090886, podľa ktorej žalovanému poskytol sumu 9.990 eur pri 16,5% RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) na zakúpenie osobného motorového vozidla Opel Vectra Caravan 1.9 CDTI, za podmienok uvedených v Zmluve o zabezpečení a vo Všeobecných obchodných podmienkach č. 14/09 (VOP). Žalovaný sa zaviazal predmet financovania splácať v pravidelných mesačných splátkach po 305,81 eura 48 mesiacov, no zaplatil len 8 splátok v celkovej výške 2.446,48 eura. Súčasťou zmluvy o zabezpečení bola aj kúpna zmluva s presnou špecifikáciou osobného motorového vozidla, ktoré žalovaný za pôžičku nadobudol. Žalovaný svoj dlh riadne a včas nesplácal, a tak žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť pôžičky a začal výkon zabezpečovacieho prevodu práva listom z 29.04.2010, ktorého súčasťou je vyúčtovanie predčasného ukončenia zmluvy. Dlh žalovaného vo výške 6.508,06 eura mal pozostávať z poskytnutej pôžičky vo výške 9.990 eur, úrokov 1.523,75 eura k dátumu vyhlásenia okamžitej splatnosti, z nákladov za odobratie vozidla 513,51 eura, z nákladov za odťah motorového vozidla 199,92 eura, z nákladov na znalečné za znalecký posudok 47,60 eura, zo spracovateľského poplatku 126 eur podľa VOP a z nákladov spojených s predajom motorového vozidla 141,02 eura, od čoho si žalobca odpočítal platby žalovaného 2.446,48 eura a výťažok z predaja vozidla 3.950 eur. V priebehu konania pôvodný žalobca pohľadávku postúpil spoločnosti EOS KSI, s.r.o., a tak na základe návrhu na zámenu účastníkov súd uznesením zo dňa 25.02.2014 pripustil, aby pôvodný žalobca z konania vystúpil a na jeho miesto nastúpil súčasný veriteľ. Zo Zmluvy a Zmluvy o zabezpečení č. 120090886 podpísanej dňa 09.03.2009 spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., zastúpenej spoločnosťou DAREX SK, s.r.o., a žalovaným ako klientom, súd zistil, že spoločnosť DAREX SK, s.r.o., vystupoval aj ako sprostredkovateľ a aj ako predávajúci, pričom žalovaný mal nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu financovania až úplným zaplatením kúpnej ceny. Predmetom financovania bolo vozidlo OPEL Vectra Caravan 1,9 CDTI Comfort, identifikované VIN číslom, EČV, farbou, číslom, rokom, a TP ako aj objemom a celkovou hmotnosťou, pričom dohodnutá kúpna cena bola 9.990 eur. V časti „Spôsob financovania“ je uvedená výška splátky 305,81 eura, počet splátok 48, dátum prvej splátky 24.03.2009, ročná úroková sadzba 16,5 %, ktorej výška je súčasne výškou RPMN, a priemerná hodnota RPMN vo výške 14,61% s tým, že ďalšie splátky sú splatné vždy 24. dňa v mesiaci. Celková výška úveru bola 9.990 eur. Podľa uvedenej zmluvy žalovaný vzal na vedomie, že výška poskytnutého úveru predstavuje doplatok kúpnej ceny predmetu financovania vo výške 7.650 eur a náklady spojené s poskytnutím pôžičky vo výške 2.340 eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bola aj Dohoda o platbách - faktúra, ktorá mala byť klientovi doručená poštou. Súd ďalej zistil, že faktúrou/kúpnou zmluvou č. 001/pz00202209 vystavenou dňa 09.03.2009 predávajúcim Autoimport, s.r.o., bolo vyfakturované vozidlo ako predmet kúpy zn. OPEL Vectra Caravan identifikovaný VIN číslom, EČV, a dátumom 1.1.2004 za cenu 9.000 eur, pričom záloha 1.350 eur bude uhradená pri podpise zmluvy a doplatok kúpnej ceny 7.650 eur bude doplatený po poskytnutí pôžičky žalobcom na základe zmluvy o obchodnom zastúpení (ZOOZ) a splnení podmienok v ZOOZ stanovených. Podľa článku VI bod 1. a 2. uvedenej Faktúry/kúpnej zmluvy, kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru jeho odovzdaním. Podľa článku IX bodu 7 je kupujúci podľa zmluvy o pôžičke, všeobecných obchodných podmienok a záložnej zmluvy povinný splnomocniť spoločnosť žalobcu na úkony špecifikované pod písmenami a/, b/ citovaného bodu. Protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla s príslušenstvom ku kúpnej zmluve č. 120090886 podpísali v neuvedený deň žalovaný a spoločnosť DAREX SK, s.r.o. Podľa listiny Vyhlásenie okamžitej splatnosti Pôžičky a oznámenie o začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu práva z 29.04.2010, ktorá bola žalovanému doručená 04.05.2010, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., odobrala predmet financovania s tým, že začne s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva dňom doručenia oznámenia, pričom žalovaného vyzvala na úhradu sumy 10.317,04 eura do 5 dní. Dňa 12.04.2010 žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou predčasné ukončenia Zmluvy č. 120090886 vo výške 10.317,04 eura. Podaním zo dňa 17.08.2010 na hlavičkovom papieri Quatro Car spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., žalovanému oznámil, že dňa 11.08.2010 došlo k predaju predmetu financovania tretej osobe za kúpnu cenu 3.950 eur, a tak aktuálny nedoplatok po započítaní predstavuje sumu 6.508,06 eura. Podľa Kúpnej zmluvy č. 3431/2010 uzavretej dňa 11.08.2010 medzi žalobcom ako predávajúcim, zastúpeným spoločnosťou AUTONOVA, s.r.o., a L. ako kupujúcim, žalobca bol vlastníkom predmetného motorového vozidla. Žalobca sa zviazal predať uvedené vozidlo kupujúcemu za sumu 3.950 eur, ktorú kupujúci uhradil dňa 11.08.2010 spolu s administratívnym poplatkom 85 eur spoločnosti AUTONOVA, s.r.o. Súd urobil záver, že žalobca svoj nárok odvodzoval zo spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa a pôvodný žalobca a zmluvný partner žalovaného ako dodávateľ, ktorý má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov. Táto spoločnosť používala vopred pripravenú formulárovú (typovú) zmluvu, z ktorej je zrejmé, že žalovaný nemal možnosť jej obsah ovplyvniť. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere upravuje zákon č. 258/2001 Z. z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka od 01.04.2004 predpisom lex specialis, čo znamená, že ak určité otázky nie sú výslovne upravené týmto zákonom, použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Súd na danú vec aplikoval aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. ako aj ustanovenie § 553 a nasl., § 659 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Mal za preukázané, že právny úkon urobený spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., a žalovaným dňa 09.03.2009 za účelom financovania motorového vozidla pozostával z troch právnych úkonov, a to zo zmluvy o úvere, zo zmluvy o zabezpečení záväzku a zo zmluvy o výpožičke, pričom žalovaný pri podpise zmluvy 09.03.2009 uhradil zálohu vo výške 1.350 eur na kúpnu cenu motorového vozidla a v uvedenej zmluve je výška úveru čerpaného za účelom v zmluve vymedzeného predmetu financovania špecifikovaná sumou 9.990 eur. Potom logicky predmetom uvedenej zmluvy v časti zmluvy o účelovom spotrebiteľskom úvere malo byť už len financovanie - úver - na doplatenie kúpnej ceny vozidla vo výške 7.650 eur, aj s poukazom na článok III ods. 1 písm. b/ faktúry/kúpnej zmluvy č. 001/pz002022009 zo dňa 09.03.2009, podľa ktorého doplatok kúpnej ceny vo výške 7.650 eur bude predávajúcemu doplatený po poskytnutí pôžičky spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. Pokiaľ je v zmluve predmet financovania špecifikovaný (len) ako osobné motorové vozidlo s dohodnutou kúpnou cenou, potom miniatúrny text, pre bežného spotrebiteľa sotva čitateľný, uvedený v poslednom riadku orámovanej časti prvej strany zmluvy, podľa ktorého klient podpisom Zmluvy a Zmluvy o zabezpečení berie na vedomie, že výška poskytnutého úveru predstavuje doplatok kúpnej ceny Predmetu financovania vo výške 7.650 eur a náklady spojené s poskytnutím pôžičky vo výške 2.340 eur, spochybňuje dohodnutý predmet zmluvy, ktorý sa tým stal neurčitým a nezrozumiteľným. Z uvedenej zmluvy podľa názoru súdu nevyplýva určito a zrozumiteľne, či predmetom zmluvy je financovanie dohodnutej kúpnej ceny motorového vozidla vo výške 9.000 eur, resp. financovanie doplatku kúpnej ceny 7.650 eur, alebo je predmetom je úver čerpaný na doplatenie kúpnej ceny motorového vozidla vo výške 7.650 eur a nákladov spojených s poskytnutím pôžičky vo výške 2.340 eur. Aj z jazykového a logického výkladu uvedeného miniatúrneho textu vyplýva, že zmluvné strany sa na tam uvedenom účele úveru nedohodli, najmä keď žalovaný ako klient mal toto oznámenie len zobrať na vedomie spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. Obdobne neurčitým a nezrozumiteľným zostala aj suma úveru čerpaného žalovaným za účelom financovania kúpy motorového vozidla, ktorého kúpna cena síce bola 9.000 eur, avšak žalovaný z nej pri podpise kúpnej zmluvy dňa 09.03.2009 uhradil sumu 1.350 eur. Potom logicky žalovaný na doplatenie kúpnej ceny predmetného motorového vozidla vo výške 7.650 eur čerpal úver vo výške 7.650 eur, čo vyplýva aj z oznámenia spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., z 08.02.2012 ako aj z výpisu z účtu spoločnosti, podľa ktorého dňa 12.03.2009 poukázala predávajúcemu sumu 7.650 eur. Napriek tomu je výška celkového úveru v zmluve vyčíslená sumou 9.990 eur. Vzhľadom na uvedené je právny úkon Zmluva a Zmluva o zabezpečení podľa § 37 ods. 1 a § 41 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť v časti zmluvy o úvere neplatným právnym úkonom. Pokiaľ sa zmluvou o zabezpečení zabezpečoval záväzok z absolútne neplatnej zmluvy o úvere, zabezpečoval sa neexistujúci záväzok žalovaného, a tak je uvedená zmluva neplatná aj v časti zmluvy o zabezpečení záväzku; jej účelom bolo totiž zabezpečenie splnenia neplatného, a teda neexistujúceho záväzku žalovaného zo zmluvy o úvere. Obsah takejto zmluvy a aj jej účel odporuje zákonu. Neplatnou je z rovnakého dôvodu zmluva aj v časti zmluvy o výpožičke, najmä keď spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., nemala žiadne právo disponovať s motorovým vozidlom, ktoré na základe faktúry/kúpnej zmluvy č. 001/pz002022009 z 09.03.2009 mal vozidlo nadobudnúť do vlastníctva priamo žalovaný a s ním ako kupujúcim bol spísaný aj protokol o odovzdaní vozidla; obsah a účel zmluvy o výpožičke je v rozpore so zákonom. V ďalšom texte odôvodnenia rozsudku súd poukázal na ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Zároveň poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCDo/21/2012 z 29.1.2014. Žalobca sa v konaní domáha plnenia z neplatných zmlúv, pričom jeho právny predchodca plnil za žalovaného titulom úveru 7.650 eur, realizoval výkon zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva z neplatnej zmluvy o zabezpečovacom prevode a žalovanému nielenže odňal zakúpené motorové vozidlo, ale toto vozidlo vlastnícky patriace žalovanému predal bez jeho súhlasu titulom výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva za cenu 3.950 eur, ktorú započítal na údajný dlh žalovaného, a súčasne si uplatnil aj náklady spojené s výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. Žalovaný svojmu veriteľovi uhradil na splátkach úveru 2.446,48 eura. Obe strany si teda vzájomne plnili z neplatných právnych úkonov. Žalobe na vydanie dosiaľ nevráteného bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy tak súd môže v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vyhovieť iba vtedy, keď je požadované vzájomne podmienené vrátenie plnení poskytnutých na základe neplatnej zmluvy (naturálna reštitúcia), čo zároveň vylučuje požadovať úroky z omeškania. Pokiaľ žalobný návrh nie je takto formulovaný, žalobca nemohol byť v konaní úspešný. Právny predchodca žalobcu plnil za žalovaného doplatok kúpnej ceny motorového vozidla 7.650 eur a žalovaný uhradil svojmu veriteľovi v splátkach 2.446,48 eura. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., realizovala výkon zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva a motorové vozidlo z neplatnej zmluvy o zabezpečení prevodu vlastníckeho práva predala za cenu 3.950 eura. Znaleckým posudkom vo veci výpočtu škody na vozidle vyčíslenej sumou 474 eur bola určená všeobecná hodnota vozidla po oprave poškodenia sumou 7.202 eur a všeobecná hodnota vozidla pred opravou bola určená vo výške 6.728 eur; spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., ho predala len za sumu 3.950 eur a voči žalovanému si uplatnila aj ďalšie náklady. Žalobca nepreukázal pripravenosť na vzájomné reštitučné plnenie, t.j. na vydanie vzájomne poskytnutých plnení z neplatných právnych úkonov, a z tohto dôvodu súd návrh v celom rozsahu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvého stupňa o neplatnosti právneho úkonu. V zmluve je jednoznačne uvedené, že predmetom zmluvy je prefinancovanie motorového vozidla, ktoré žalovaný nadobudol na základe kúpnej zmluvy, pričom jeho právny predchodca poskytol žalovanému doplatok kúpnej ceny 7.650 eur a mal náklady úveru v sume 2.340 eur. Súčet uvedených súm predstavuje celkovú sumu úveru 9.990 eur. Zmluva bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka, a teda išlo o konsenzuálny kontrakt, čo znamená, že na jej vznik stačí dohoda strán o podstatných častiach zmluvy a nie je potrebné faktické poskytnutie peňažných prostriedkov. Preto nemožno zmluvu považovať za neplatnú z dôvodu, že žalovanému bola reálne poskytnutá len suma 7.650 eur. Zmluva o úvere mala stanovené náležitosti podľa Obchodného zákonníka, je z nej zrejmá výške úveru a spôsob jeho zaplatenia. Nesprávny je záver súdu aj o neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku ako aj zmluvy o výpožičke. Čo sa týka všeobecnej ceny vozidla, o vozidlo nebol záujem a z toho dôvodu bolo predané za aktuálnu cenu na trhu. Súd podľa neho nijako nezdôvodnil, prečo vychádzal zo sumy určenej znaleckým posudkom, a nie zo sumy, za ktorú bolo vozidlo reálne predané. Ak by aj teoreticky mal nárok len na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov po odpočítaní úhrad vykonaných žalovaným, a sumy, ktorú reálne dostal za predaj vozidla, nárok žalobcu by stále nebol uhradený v plnom rozsahu. Absentuje tu aj zásada spravodlivosti, lebo veriteľ si splnil svoju zmluvnú povinnosť, poskytol žalovanému finančné prostriedky, no žalovaný si svoje povinnosti nesplnil, v dôsledku čoho žalobcovi neboli poskytnuté finančné prostriedky vrátené. Žalovaný dlžnú sumu ani nenamietal a bolo na ňom, aby spochybnil uplatnený nárok. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vo veci samej a vo výroku o trovách konania vecne správne. Preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je správny a primerane odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd pritom svoj názor týkajúci sa obsahu a platnosti právnych úkonov čiastočne prejavil aj v uznesení č. k. 7Co/231/2012-156 zo dňa 30.09.2013, ktorým zrušil prvý rozsudok súdu prvého stupňa vydaný v tejto veci. Prvý výrok rozsudku týkajúci sa zrušenia uznesenia o ustanovení opatrovníčky žalovanému nadobudol právoplatnosť. Vzhľadom na to, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, v odvolacom konaní sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa zistil skutkový stav na podklade ustanovenia § 120 ods. 1 OSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Súd správne posúdil daný typ zmluvy uzavretej jej účastníkmi ako zmluvu spotrebiteľskú, pri ktorej aj v prípade dohody o aplikácii Obchodného zákonníka na ich právne vzťahy, o ktorú sa žalobca v odvolaní opieral, sa prednostne aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské vzťahy. Občiansky zákonník v ustanovení § 52 ods. 2 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy obsahoval znenie, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. S účinnosťou od 22.12.2014 bola v tomto ustanovení doplnená aj tretia veta v znení, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Odvolávanie sa žalobcu na Obchodný zákonník preto odvolací súd neposúdil ako relevantné. Jednoduchým náhľadom na obsah „zmluvy a zmluvy o zabezpečení“ zo dňa 09.03.2009 (v spise na č. l. 6-7) sa dá zistiť, že sú v nej na prvý pohľad rozporné a zmätočné údaje, ktoré sa žalobca namiesto jasnej a dostatočne určitej formulácie priamo v zmluve snažil dovysvetľovať až v priebehu súdneho konania. V časti „Predmet financovania“ je dohodnutá kúpna cena predmetu financovania (vozidla) v sume 9.000 eur. V ďalšej časti „Spôsob financovania“ je uvedená výška úveru celkom 9.990 eur, a to bez nejakého rozlíšenia, ako bola táto suma vypočítaná a z čoho vlastne „úver“ pozostáva. Až v ďalšej časti vyhotovenej z neznámych dôvodov oveľa menším, takmer nečitateľným typom písma, resp. čitateľným typom písma za pomoci zväčšovacieho prístroja, je v rozpore s časťou „Predmet financovania“ uvedená aj poznámka, že klient „berie na vedomie, že výška poskytnutého úveru predstavuje doplatok kúpnej ceny predmetu financovania vo výške 7.650 eur a náklady spojené s poskytnutím pôžičky vo výške 2.340 eur“. Obsah daného písomného právneho úkonu je teda nesporne nejasný, neurčitý a mätúci a dodatočná snaha žalobcu vysvetliť skutočný obsah dohody účastníkov zmluvy nemohla mať za následok ním želaný účinok. I napriek dohody o použití Obchodného zákonníka na právne vzťahy účastníkov zmluvy, ustanovenia Obchodného zákonníka nebolo možné aplikovať z dôvodu, že na spotrebiteľský právny vzťah sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj všetky iné jeho ustanovenia výhodnejšie pre spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, súd prvého stupňa správne posúdil ako neplatné. Záver súdu o neplatnosti zmluvy pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ako aj pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka) má podklad vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd preto nepovažoval odvolanie žalobcu za opodstatnené, lebo žalobe nebolo možné vyhovieť s ohľadom na vzájomnú reštitučnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, ktoré vo svojom rozsudku citoval súd prvého stupňa. Keďže žalobca v tomto smere svoju žalobu neformuloval a nezmenil ju ani po vydaní uznesenia odvolacieho súdu č. k. 7Co/231/2012-156 zo dňa 30.09.2013, a nedošlo ani k prípadnému započítaniu peňažných pohľadávok, súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 153 ods. 2 OSP nemohol rozhodnúť inak, než žalobu zamietnuť. Vzhľadom na to skutočnosť, ako prvostupňový súd hodnotil cenu, za ktoré bolo predané motorové vozidlo žalovaného, nie je pre rozhodnutie o odvolaní podstatná. Zo všetkých vyššie opísaných dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov nepriznal, pretože o ich náhradu podľa § 151 ods. 1 OSP nepožiadal a v podstate mu ani nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.