Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 6Co/468/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213228564 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4213228564.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľov: 1/ Z. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., O. XX a 2/ I. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom tamtiež, obaja zast. JUDr. Alojzom Baránikom, advokátom so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti odporkyni: Q. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. M., G. XXX/X, o zaplatenie 122.651,53 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľov v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 02. 06. 2015 č. k. 14Ro/722/2013-54 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi v l. rade a navrhovateľke v 2. rade oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 50 %. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 138 ods. 1, 2 OSP poukazujúc na to, že navrhovatelia sa návrhom domáhajú voči odporkyni zaplatenia sumy 122.651,53 eura s príslušenstvom, pričom súčasne požiadali i o priznanie im oslobodenia od súdnych poplatkov. Podľa tlačiva na dokladovanie pomerov navrhovateľ v 1. rade je poberateľom starobného dôchodku vo výške 297 eur mesačne a vlastníkom pozemkov v kat. úz. V. M. parc. č. 292/5 spolu s rodinným domom súp. č. XXX, ako i vlastníkom motorových vozidiel zn. M., rok výroby 1985 a zn. R. Q., rok výroby 2006. V časti peňažné pohľadávky voči tretím osobám uviedol pohľadávku 183.000 eur s prísl., ktorá sa rieši na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 15C/560/2012. Pohľadávka vo výške 69.000 eur, ktorá je predmetom exekučného konania u súdneho exekútora JUDr. Patríciusa Baďuru pod sp. zn. 10Er/335/2010, a bola podľa oznámenia súdneho exekútora vymožená v plnom rozsahu v prospech navrhovateľa v 1. rade. Navrhovateľka v 2. rade je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 330 eur mesačne a má príjem aj za nájom pozemkov vo výške 30 eur mesačne. Je tiež vlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. Z. parc. č. 466/1, parc. č. 587/2, parc. č. 623 v podiele 1/6-iny, parc. č. 3171/2, parc. č. 3391/30, parc. č. 3396/3, parc. č. 3402/2, parc. č. 3403/2 a parc. č. 3405/2 v podiele 5280/1615680-tín a v kat. úz. M. O. parc. č. 241 v podiele 1-ici. Mesačné výdavky navrhovateľov predstavujú asi 650 eur. Vychádzajúc z takto dokladovaných pomerov navrhovateľov a zo zistenia, že exekúcia o zaplatenie 69.210 eur sa skončila vymožením celej pohľadávky v prospech navrhovateľa v 1. rade dospel k záveru, že navrhovatelia disponujú dostatočným množstvom finančných prostriedkov, a preto sú splnené podmienky na priznanie im oslobodenia od súdnych poplatkov v rozsahu 50 %. Proti tomuto uzneseniu podali navrhovatelia v zákonnej lehote odvolanie a žiadali napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a priznať im oslobodenie od súdnych poplatkov v plnom rozsahu majúc za to, že ich osobné, majetkové a zárobkové pomery im odôvodňujú celkové oslobodenie od súdnych poplatkov. Dôvodili, že rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP) a v prípade nepriznania im oslobodenia od súdnych poplatkov v plnom rozsahu bude im postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ OSP). Nestotožnili sa s odôvodnením súdu prvého stupňa, keď s ohľadom na ich osobné, majetkové a zárobkové pomery si nebudú môcť dovoliť zaplatiť ani súdny poplatok znížený o jednu polovicu j. vo výške 3.679,50 eura v dôsledku čoho bude musieť byť konanie zastavené. V tejto súvislosti argumentovali, že z podkladov preukazujúcich ich majetkové pomery vyplýva, že zo svojho príjmu si neušetria ani len časť, v dôsledku čoho sa musia o nich starať ich deti, keď im umožňujú zdarma bývať v dome, ktorý im nepatrí a tiež im prispievajú na úhradu ich potrieb. Naviac nevlastnia žiaden majetok v hodnote, ktorá by im umožnila ho odpredať a zo získaných peňazí uhradiť poplatok. Automobily, ktoré vlastnia majú celkovú hodnotu asi 5.000 eur, z čoho vozidlo R. používajú pre svoju osobnú prepravu, keďže s ohľadom na ich pokročilý vek nie je možné, aby na zabezpečovanie každodenných potrieb využívali mestskú hromadnú dopravu. Pozemky navrhovateľky v 2. rade nie sú v jej výlučnom vlastníctve, rodinný dom je predmetom súdneho konania a predbežným opatrením bolo zakázané im s ním a pozemkami nakladať, a preto ho tiež nie je možné predať. Peniaze, ktoré boli vyplatené navrhovateľovi v l. rade súdnym exekútorom, boli mu v 1-ici t. j. v sume 26.800 eur vyplatené už v júli 2011 a do doby, kedy boli vyzvaní na zaplatenie súdneho poplatku väčšiu časť tejto sumy použili na platenie svojich záväzkov a na úhradu nákladov na svoje potreby a potreby svojej rodiny. Pokiaľ aj zvyšná časť vymoženej sumy bola vyplatená navrhovateľovi v tomto roku, bol nútený pokryť z nej dlhy voči svojej rodine a známym ako aj iným veriteľom, ktorí im požičali peniaze na to, aby mohli viesť primeraný spôsob života. V deň podania návrhu na začatie konania ako aj v čase skúmania ich pomerov tieto boli preto také, aké sú popísané v tlačive pre dokladovanie pomerov účastníkov pre účely oslobodenia od súdnych poplatkov a takéto trvajú naďalej. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie navrhovateľov v l. a 2. rade bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že ich odvolanie nie je dôvodné. V preskúmavanej veci ide v poradí už druhé rozhodnutie súdu prvého stupňa o návrhu navrhovateľov v l. a 2. rade na priznanie im oslobodenia od súdnych poplatkov, ktorý bol súčasťou ich návrhu doručeného súdu prvého stupňa dňa 23. 12. 2013, ktorým sa voči odporkyni domáhajú zaplatenia sumy 122.651,53 eura s prísl., z titulu pôžičky, po tom čo jeho prvé zamietajúce rozhodnutie bolo uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 16. 03. 2015 č. k. 25Co/797/2014-47 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie v intenciách § 221 ods. 1 písm. f/ OSP. Odvolací súd už vo svojom zrušujúcom uznesení podal teoreticko-právny výklad inštitútu oslobodenia od súdnych poplatkov podľa § 138 OSP, na týchto svojich záveroch ako na stále platných naďalej zotrváva, a preto ich duplicitne opakovať nebude a na ne v ďalšom len poukazuje. Súd prvého stupňa vo svetle týchto záverov i v ďalšom konaní postupoval a po preskúmaní zákonných podmienok dospel k záveru, že navrhovatelia spĺňajú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 50 %. V tomto smere vychádzal z riadne zistených pomerov navrhovateľov, ktoré v odôvodnení rozhodnutia i dôsledne popísal, prihliadol na výšku majúceho sa zaplatiť súdneho poplatku a tiež uviedol právnu úpravu a svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní spravoval. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia využijúc postup podľa § 219 ods. 2 sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého uznesenia ako výstižnými a presvedčivými. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len dodáva, že berúc do úvahy osobné, rodinné, majetkové ako i príjmové pomery navrhovateľov i podľa jeho názoru tieto umožňujú navrhovateľom bez ohrozenia ich vlastných životných potrieb uhradiť súdny poplatok za podaný návrh, ktorý pri priznaní im oslobodenia od súdnych poplatkov v rozsahu 50 % bude predstavovať sumu 3.679,50 eura. Je tomu tak najmä z dôvodu, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 10Er/335/2010 preukázateľne v prospech navrhovateľa v 1. rade bola vymožená suma 69.210 eur, čo navrhovatelia ani nerozporujú. I za situácie, že časť z tejto sumy vo výške 26.800 eur podľa tvrdení odvolateľov bola navrhovateľovi v l. rade vyplatená už v júli 2011 a do dňa podania návrhu, t. j. do decembra 2013 bola navrhovateľmi spotrebovaná, v roku 2015 bola navrhovateľovi v l. rade vyplatená zvyšná časť vymoženej sumy, ktorá predstavovala čiastku 42.410 eur. Znamená to potom, že pokiaľ v roku 2015 navrhovatelia disponovali takýmto finančným obnosom a súčasne mali vedomosť o svojej povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh, ktorý je predmetom tohto konania, boli povinní korigovať svoje výdaje (dlhy voči rodine a známym) tak, aby z obdržaného obnosu peňazí mohli súdny poplatok zaplatiť zvlášť, keď tento predstavoval z tejto sumy len 8,6 %. Naviac javí sa byť málo pravdepodobným, že by navrhovatelia sumu 42.410 eur v priebehu roka spotrebovali nimi predkladaným spôsobom a v tomto smere ani svoje tvrdenia nepodložili žiadnym vierohodným dôkazom. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.