Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9Co/894/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214218376 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214218376.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: GARANT INVESTING, s. r. o., so sídlom Komárno, Jókaiho 28/12, IČO: 36 533 106, proti odporkyni: F. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., Ul. gen. P. XXXX/ X, o zaplatenie 275 eur a zmluvnej pokuty, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 30. júna 2015 č. k. 6C/18/2015-30 takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie navrhovateľa v časti zaplatenia istiny 275 eur o d m i e t a . Vo zvyšnej napadnutej časti týkajúcej sa splatnosti zaplatenia sumy 275 eur, určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú a v zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 275 eur, všetko v mesačných splátkach po 20 eur, ktoré splátky sú splatné 28. dňa toho ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok, počnúc 40. dňom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo aj len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o pôžičke zo dňa 10. 02. 2014 v bode IV nasledovne: „V prípade, že dlžník nedodrží zmluvné podmienky vyplývajúce z tejto zmluvy je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z omeškanej sumy za každý deň omeškania splnením záväzkov", je neprijateľná. Vo zvyšku súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1-14, § 54 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka, § 153 ods. 3, 4 OSP a na základe vykonaného dokazovania zistil, že účastníci dňa 10. 02. 2014 uzatvorili zmluvu o pôžičke, na základe ktorej navrhovateľ odporkyni poskytol pôžičku v sume 600 eur a túto sumu jej aj odovzdal dňa 10. 02. 2014. Pôžičku odporkyňa mala splácať v dohodnutých splátkach a to každú v sume 100 eur, počnúc dňom 10. 03. 2014, vždy 10. dňa mesiaca a poslednú splátku mala vykonať 10. 08. 2014. Do dňa vyhlásenia tohto rozsudku odporkyňa zaplatila sumu 325 eur. Navrhovateľ v tomto konaní preukázal, že odporkyni poskytol sumu 600 eur a tvrdil, že odporkyňa doteraz vrátila 325 eur. Odporkyňa bola v konaní úplne nečinná, súdu nepredložila žiaden dôkaz, na základe ktorého by súd mohol urobiť iný záver o výške doteraz vrátenej sumy, preto súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že odporkyňa doteraz vrátila 325 eur. Takto potom neuhradená časť spornej pôžičky je v sume 275 eur. Túto sumu súd odporkyni uložil navrhovateľovi zaplatiť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pričom v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 OSP určil výšku a splatnosť splátok. Nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty súd zamietol, pretože zároveň určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky, z ktorej navrhovateľ tento nárok uplatňuje. Podľa názoru súdu je bezpochybné, že navrhovateľ, ktorý podniká v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov má na rozdiel od odporkyne - ako spotrebiteľa - vyššiu úroveň informovanosti. Navrhovateľ pri dojednaní zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne podľa názoru súdu konal v rozpore s ustanoveniami spotrebiteľského práva, pretože dojedaním takejto zmluvnej pokuty značne finančne znevýhodňuje odporkyňu. Navrhovateľ totiž na základe takto dojednanej zmluvnej pokuty ročne by mohol dostať 36,5 % omeškanej sumy, čo treba považovať za značné finančné znevýhodnenie odporkyne. Predmetná zmluvná podmienka odporkyňu ako spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, zaväzuje, aby zaplatila neprimeranú vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku (podľa bodu 1, prílohy k Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), čo však je neprípustné podľa noriem spotrebiteľského práva. Neprijateľná zmluvná podmienka je absolútne neplatná, preto neprichádza súdu v úvahu využiť svoje moderačné právo, inak mu zákonom dané pri moderácii výšky zmluvnej pokuty dohodnutej v inej, ako spotrebiteľskej zmluve. O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP tak, že o ich náhrade rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal navrhovateľ odvolanie, odôvodniac ho tým, že súd mal a mohol využiť moderačné právo v prípade, ak sa domnieval, že zmluvná pokuta je neprimeraná. Je toho názoru, že zmluvná pokuta uplatnená žalobou nie je neprimeraná, činí 40,11 eura a ďalej 0,1% zo sumy 275 eur odo dňa 26. 06. 2015 až do zaplatenia, t.j. 0,27 eura denne, teda v ročnom priemere je to 98,55 eura, čo činí zo zmluvnej sumy 600 eur len 16,425%. Súd mal brať do úvahy, že odporkyňa porušila zmluvné podmienky z hľadiska plnenia veľmi výhodnej bezúročnej pôžičky. Úlohou súdov nie je jednostranne brániť záujmy spotrebiteľov, ale všetkých účastníkov, tak ako je to zakotvené v Ústave SR. Súd nepostupoval v súlade s Ústavou SR a v súlade s Občianskym zákonníkom a z nevysvetliteľných dôvodov zaviazal odporkyňu na plnenie v splátkach po 20 eur mesačne, napriek tomu, že o takýto spôsob plnenia ani nepožiadala. Súd bez návrhu odporkyne a bez zisťovania sociálnej situácie odporkyne rozhodol o plnení v splátkach, pričom v tom čase bola zamestnaná v spoločnosti DM Slovakia s.r.o. a mala riadny mesačný príjem cca 500 eur. Tiež je nepochopiteľné rozhodnutie o trovách konania. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na riadne vykonanie dokazovania a spravodlivé rozhodnutie vo veci alebo aby ho zmenil a odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 275 eur a zmluvnú pokutu odo dňa 11. 04. 2014 do 03. 10. 2014 v sume 40,11 eura a ďalej zmluvnú pokutu 0,1% denne zo sumy 275 eur, t.j. 0,27 eura denne odo dňa 26. 06. 2015 až do zaplatenia a trovy konania. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné, preto odvolanie navrhovateľa v časti zaplatenia istiny 275 eur podľa § 218 ods. 1 písm. b) OSP odmietol ako podané niekým, kto na odvolanie v tejto časti nebol oprávnený a vo zvyšnej napadnutej časti týkajúcej sa splatnosti zaplatenia sumy 275 eur, určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú a v zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 355 eur a zmluvnej pokuty vo výške 0,1% z omeškanej sumy za každý deň omeškania odo dňa 11. 04. 2014 do 03. 10. 2014, t.j. 40,11 eura a zmluvnej pokuty 0,1% denne zo sumy 355 eur, t.j. 0,36 eura denne odo dňa 04. 10. 2014 až do zaplatenia a náhrady trov konania. V priebehu konania navrhovateľ návrh upresnil a žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť sumu 275 eur a zmluvnú pokutu odo dňa 11. 04. 2014 do 03. 10. 2014, t.j. 40,11 eura a zmluvnú pokutu 0,1% denne zo sumy 275 eur, t.j. 0,27 eura denne odo dňa 04. 10. 2014 až do zaplatenia a náhradu trov konania. Súd prvého stupňa na pojednávaní takto navrhovanú zmenu petitu uznesením pripustil. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 275 eur, všetko v mesačných splátkach po 20 eur, ktoré splátky sú splatné 28. dňa toho ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok, počnúc 40 dňom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo aj len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o pôžičke zo dňa 10. 02. 2014 v bode IV nasledovne: „V prípade, že dlžník nedodrží zmluvné podmienky vyplývajúce z tejto zmluvy je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z omeškanej sumy za každý deň omeškania splnením záväzkov", je neprijateľná. Vo zvyšku súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Aj keď časti návrhu navrhovateľa v časti istiny 275 eur bolo návrhu navrhovateľa vyhovené a odporkyňa bola zaviazaná na zaplatenie tejto sumy, navrhovateľ v odvolaní uviedol, že napáda celý rozsudok súdu prvého stupňa a navrhuje ho zrušiť alebo zmeniť. Svojim odvolaním napadol teda aj tú časť rozsudku súdu prvého stupňa, ktorou bolo jeho návrhu vyhovené. Odvolací súd predtým, než pristúpi k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania zisťuje, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku, a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa. Podľa § 201 veta prvá OSP účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým účastník môže napadnúť zásadne každé rozhodnutie súdu prvého stupňa. Preto sa tento opravný prostriedok považuje za univerzálny procesný úkon, ktorým sa účastník môže brániť proti výsledku postupu a konania prvostupňového súdu v riadnom opravnom konaní. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre účastníka ujmu. K podaniu odvolania je teda oprávnený len ten účastník konania, ktorému bola rozhodnutím súdu prvého stupňa spôsobená ujma, ktorá priamo vyplýva z posúdenia práv a povinností účastníkov konania. Keďže napadnutým rozsudkom bolo návrhu navrhovateľa v časti zaplatenia sumy 275 eur vyhovené, napadnutý rozsudok v tejto časti vyznel v prospech navrhovateľa, preto navrhovateľ v tejto časti nie je osobou, ktorej bola rozhodnutím súdu prvého stupňa spôsobená ujma, a preto nie je ani osobou, ktorá by bola oprávnená podať v tejto časti odvolanie. Ak potom navrhovateľ podal odvolanie voči napadnutému rozsudku aj v časti, v ktorej bolo jeho návrhu vyhovené, odvolací súd jeho odvolanie v tejto časti podľa § 218 ods. 1 písm. b) OSP odmietol ako podané neoprávnenou osobou. Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami, a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia má spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 OSP), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva [(ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. januára 1999] tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ a že „takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa splatnosti zaplatenia sumy 275 eur, určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú a v zamietajúcej časti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa uvedeným požiadavkám na odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá, záver súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky a zamietnutie návrhu v časti zmluvnej pokuty je zatiaľ predčasné a rozhodnutie v časti splatnosti sumy 275 eur (v ktorej bolo návrhu vyhovené) je neodôvodnené a preto nepreskúmateľné. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že dňa 10. 02. 2014 bola medzi navrhovateľom a odporkyňou uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni pôžičku vo výške 600 eur a odporkyňa sa zaviazala pôžičku navrhovateľovi zaplatiť v mesačných splátkach po 100 eur, a to počnúc mesiacom marec 2014 a poslednou splátkou v mesiaci august 2014. Pôžička bola poskytnutá ako bezúročná a pre prípad nedodržania zmluvných podmienok, vyplývajúcich zo zmluvy dlžníkom bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,2% z omeškania za každý deň omeškania s plnením záväzku. Navrhovateľ si podaným návrhom uplatnil len zmluvnú pokutu vo výške 0,1%, pričom súd prvého stupňa v tejto časti návrh zamietol z dôvodu, že zmluvnú pokutu považoval za neprimerane vysokú, čo je neprípustné podľa noriem spotrebiteľského práva a preto za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Tým, že zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 0,2% z omeškania za každý deň omeškania sa súd vôbec nezaoberal. Súd prvého stupňa na vec uplatnil ustanovenia spotrebiteľského práva, pretože navrhovateľ v danej veci vystupoval ako dodávateľ a odporkyňa ako spotrebiteľ v zmysle ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka, avšak nedostatočne sa vysporiadal s tým, či išlo v danej veci o individuálne dojednanie zmluvných podmienok a teda tým, či mala odporkyňa ako spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa s nimi pred podpisom zmluvy a ovplyvniť ich obsah, keď zo znenia zmluvy sa doposiaľ javí, že nejde o formulárovú zmluvu, ale zmluvu pripravenú len pre odporkyňu, pričom z vyjadrenia navrhovateľa na pojednávaní tiež vyplýva, že pôžička bola odporkyni poskytnutá bezúročne z dôvodu, že bývala v podnájme u navrhovateľa a neboli s ňou žiadne problémy. Pre záver, za akých okolností došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke je potrebné na tieto okolnosti riadne vypočuť účastníkov konania, aby bolo možné posúdiť, či išlo o individuálne dojednané podmienky a následne podľa zistení aj danú vec právne posúdiť. Odvolací súd dáva do pozornosti tiež to, že navrhovateľ žiadal priznať žalovanú sumu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, pričom súd prvého stupňa, bez toho, aby o to odporkyňa žiadala, uložil odporkyni zaplatiť sumu 275 eur v mesačných splátkach po 20 eur, ktoré splátky sú splatné 28. dňa toho ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok, počnúc 40. dňom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo aj len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, pričom to, prečo priznanú sumu povolil zaplatiť v splátkach vôbec neodôvodnil, preto je jeho rozhodnutie aj v tejto časti nepreskúmateľné. Tiež je potrebné uviesť, že pokiaľ navrhovateľ svojim podaním zo dňa 26. 06. 2015 upresnil svoj návrh a domáhal sa zaplatenia nižšej sumy, ako pôvodne v návrhu, je toto jeho podanie vo vzťahu k časti, ktorej sa už nedomáha považovať podľa jeho obsahu za späťvzatie návrhu v tejto časti a rozhodnúť o ňom. Nestačí, ak súd prvého stupňa len uznesením pripustil zmenu návrhu, pretože takto doposiaľ nie je rozhodnuté o celom návrhu. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušil a vec vrátil v časti týkajúcej sa splatnosti zaplatenia sumy 275 eur, určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú a v zamietajúcej časti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa je v ďalšom konaní názorom odvolacieho súdu viazaný (§ 226 OSP). Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.