KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Nitra27. 10. 2016plný textcitované 1×

Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/654/2016 z 27. 10. 2016

CitáciaUznesenie Krajského súdu Nitra z 27. októbra 2016, sp. zn. 5Co/654/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4215217331.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/654/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215217331
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215217331.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Renáty
Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava a.s., so sídlom
Bratislava, Olejkárska č. 1, zastúpený: JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom Bratislava, nám.
Benku 9-C1, proti žalovanému: T. W., nar.XX.XX.XXXX, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený
ustanovenou opatrovníčkou G. G., tajomníčkou Okresného súdu Komárno, o zaplatenie 70,70 eura, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 10. júna 2016, č. k. 6C/601/2015-25,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania m e n í
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 1/3-iny .

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 10. júna 2016, č. k. 6C/601/2015-25 rozhodol , že odporca
(ďalej len „žalovaný“ v zmysle § 60 CSP) je povinný navrhovateľovi (ďalej len „žalobcovi v zmysle §
60 CSP zaplatiť 70,70 Eur do 15 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 16,50 Eur k rukám Y.. P. W., advokáta, do 15 dní po
právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal na to, že žalobca dňa 24.9.2015 doručil súdu návrh ( ďalej
len „žaloba“ v zmysle § 131 CSP) a žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu 70,70 Eura a trovy
konania na tom skutkovom základe, že dňa 14.4.2015 žalovaný cestoval na MHD v Bratislave na linke
č. XX a pri kontrole sa nevedel preukázať s platným cestovným lístkom, preto mu bola uložená pokuta
v sume 70 Eur a povinnosť zaplatiť cestovné v sume 0,70 Eura.

3. Z výsledkov vykonaného dokazovania, a to z obsahu hlásenia o porušení prepravných a tarifných
podmienok zo dňa 14.4.2015 považoval súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný dňa 14.4.2015
cestoval v Bratislave na linke MHD č. XX, na ktorej bola vykonaná kontrola cestovných lístkov, pri ktorej
kontrolór zistil, že žalovaný cestoval bez cestovného lístka, preto mu bol uložený postih v sume 70 Eur
a povinnosť zaplatiť cestovné v sume 0,70 Eura.

4. Žalovaný ani skutkovo ani právne nespochybnil uplatnený nárok žalobcu a neprodukoval žiaden dôkaz
na vyvrátenie jeho tvrdení.. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vychádzajúc z citovaných zákonných § 1,
§ 12 ods.2 písm. b/, § 14 ods.2, § 17 ods.1 písm. a/ a e/ zákona č.56/2012 Z.z. ako aj z Prepravného
poriadku žalobcu považoval žalobu žalobcu za dôvodnú, preto jej vyhovel a žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 70,70 Eura.



5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. §-u 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému
žalobcovi priznal náhradu účelne vynaložených trov v sume 16,50 Eura, ktorá suma bola vynaložená
vo forme zaplateného súdneho poplatku.

6. Náhradu trov právneho zastúpenia súd žalobcovi nepriznal, lebo tieto trovy nepovažoval za účelne
vynaložené s prihliadnutím na tú skutočnosť, že žalobca zamestnáva zamestnancov s vysokoškolským
právnickým vzdelaním a tiež pre to, že v tejto veci nešlo o vec skutkovo a právne zložitú, ale naopak, o
typizovanú žalobu na zaplatenie sumy cestovného a postihu, kde sa mení len spotrebiteľ, deň cestovania
a linka, na ktorej spotrebiteľ uskutočnil cestovanie. Súd konštatoval, že takýto záver o neúčelnosti
nepriznaných trov je aj v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Ústavného
súdu Českej republiky., pričom poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013 a Nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 988/2012.

7. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách konania podal žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie, majúc za to, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
nakoľko súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 257 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
( ďalej len „CSP“.

8.1. Domnieva sa, že súd nesprávne rozhodol o primeranom znížení trov konania a neodôvodnene
priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania uplatňovaných žalobcom v návrhu na začatie
konania vo veci samej. Záver súdu o tom, že ide o výnimočný prípad, a že sú vo veci dôvody
hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností, zo starostlivého posúdenia
všetkých rozhodných hľadísk. Treba posúdiť predovšetkým majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery
účastníkov konania, teda nielen pomery toho, kto by mal nahradiť trovy konania, ale je nevyhnutné
zvážiť, ako by sa také rozhodnutie dotklo najmä majetkových pomerov oprávneného účastníka.

8.2. Zdôraznil, že neprimeranosť trov konania voči pohľadávke, ktorou súd odôvodnil svoje rozhodnutie,
je v takýchto sporoch potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. Vytýkal súdu prvej
inštancie, že sa nezaoberal výškou vzájomného pomeru výšky trov konania, trov právneho zastúpenia
a istiny. Konštatoval, že z rozhodovacej činnosti je súdom známe, že v súčasnosti prebieha pomerne
značné množstvo súdnych sporov, kde predmetom konania je pohľadávka vo výške len niekoľko eur.
Práve v týchto konaniach vyčíslene trovy konania predstavujú niekoľko násobok ( rozhodne nie len
dvojnásobok alebo trojnásobok) samotnej pohľadávky a možno ich vzhľadom na nie ich samotnú výšku,
ale na pomer medzi výškou istiny a výškou trov konania označiť za neprimerané.

8.3. Preto má za to, že pri rozhodovacej činnosti súdu v zmysle ustálenej súdnej praxe je k aplikácii
ustanovenia § 257 je pre odôvodnenie o neprimeranosti trov konania a trov právneho zastúpenia
primeraná len situácia, keď suma trov konania viacnásobne prekročí sumu istiny, ktorá je predmetom
konania, čo však nie je prípad súdenej veci. Nakoľko uplatňované trovy konania neprekračujú
niekoľkonásobne výšku istiny, a okrem súdneho poplatku predstavujú odmenu za právnu službu za
minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená minimálna sadzba. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, z čoho nepochybne vyplýva záver, že súd svojím postupom
odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom.

8.4. Poukázal tiež na to zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou žalobcu, a preto
nemožno podľa správneho úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na
výšku súdneho poplatku. Je zrejmé, že samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri prevzatí
právneho zastúpenia, odoslaní výzvy na zaplatenie pred podaním návrhu na začatie konania, príprave
návrhu na začatie konania a podaní návrhu na príslušnom súde je náročný a zložitý proces, vyžadujúci
i primeranú časovú náročnosť, ktorú je advokát povinný venovať kontrole správnosti a úplnosti podania,
ako i dôkazných prostriedkov predkladaných spolu s návrhmi na začatie konania.

8.5. Je nepochybné, že žiadne ustanovenie hmotných či procesných noriem, platných na území SR,
neobmedzuje právo účastníka dať sa zastupovať v súdnom procese advokátom, a to platí aj v prípade
občianskeho súdneho konania. Zdôraznil, že rozsah zníženia trov v danom prípade je odporujúci dobrým
mravom a považuje za nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané, aby odporca neznášal trovy
procesne plne úspešného žalobcu, ktoré mu vznikli, vrátane trov právneho zastúpenia v zmysle § 255



CSP. Poukázal tiež na rozhodovaciu súdnu prax, a to najmä na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislava
sp. zn. 7Co 32/2009 a 7 Co 64/2009 ako aj Krajského súdu v Žilina sp. zn. 6 Co271/2009 a Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 11 Co/444/2013.

9. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti rozhodnutia o trovách konania
tak, že uloží o, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.Súčasne žiadal, aby
odvolací súd zaviazal žalovaného na úhradu trov odvolacieho konania vo výške 20,26 € ( 1 úkonu á
16,60 € + DPH a 1-krát režijný paušál 8,58 €+ DPH), a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

10.Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( § 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379 a §
380 ods.1 CSP, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods.1 a contrario CSP)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné, preto rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania podľa § 382 CSP zmenil, pretože neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie , ani na jeho zrušenie.

12. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods.2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 60 CSP stranami súd žalobca a žalovaný.

Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani ja jeho zrušenie.

13. Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok („OSP“) v znení platnom a účinnom do 1.júla 2016,
podľa ktorého súd prvej inštancie rozhodoval napadnutým rozsudkom, bol zrušený v § 473 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a tento zákon v zmysle § 474 CSP nadobudol účinnosť 1.júla
2016.

14. Žalobca podal odvolanie proti napadnutému rozsudku už podľa nového procesného predpisu, a to
podľa Civilného sporového poriadku, ktorý v zmysle ust. § 470 ods.1 CSP , ak nie je ustanovené inak,
platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré
vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

15. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne práve posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)



právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. V prejednávanej veci súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania nesprávne
postupoval, keď žalobcovi priznal náhradu trov konania iba za zaplatený súdny poplatok a nepriznal mu
náhradu trov konania z titulu náhrady trov právneho zastúpenia z dôvodu, že nejde o účelne vynaložené
trovy.

17. Hoci je zníženie či nepriznanie náhrady trov konania v tomto prípade bolo výlučne na úvahe súdu,
nestotožnil sa odvolací súd s posúdením nároku žalobcu na náhradu trov konania súdom prvej inštancie,
že žalobcovi nepatrí žiadna náhrada trov právneho zastúpenia.

18. Z napadnutého rozsudku nesporne vyplýva, že žalobca bol plne úspešný v konaní pred súdom prvej
inštancie a v zmysle § 142 ods. OSP , platného a účinného v čase rozhodovanie prvoinštančného
súdu, mal právo na náhradu trov konania, a to nielen za zaplatený súdny poplatok ,ale aj za svoje
právne zastúpenie. Odvolací súd poznamenáva, že poplatková povinnosť vyplýva priamo zo zákona,
je obligatórnou podmienkou konania vo veci samej, a preto jej krátenie alebo nepriznanie v rámci trov
súdneho konania v drobných sporoch neprichádza do úvahy, čo aj súd prvej inštancie akceptoval, keď
žalobcovi priznal túto náhradu trov konania.

19.1.Žalobcovi však vznikol aj nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania za poskytnutie
právnej služby. Žalobca v žalobe požadoval , aby mu súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v
sume 89,96 €, pozostávajúcu z 3 úkonov právnej služby á 16,60 € + DPH (1-prevzatie zastúpenia, 2-
zaslanie Pokusu o zmier- výzva na zaplatenie, ďalšia porada s klientom, 3-písomné podanie na súd),
3x režijný paušál 8,39 € + DPH.

19.2. Niet pochýb o tom, že trovami konania ( v čase rozhodovania súdu prvej inštancie v zmysle
ustanovenia § 137 OSP a v čase rozhodovania odvolacieho súdu v zmysle § 251 CSP) je (okrem iného)
aj odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát, ak sú trovy konania preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené sporovou stranou od momentu začatia konania do jeho skončenia. Rozhodovanie
o náhrade trov konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku.

20.1. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné priznať žalobcovi aj náhradu trov právneho zastúpenia
avšak iba za jeden úkon právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia, bez ktorej by ani nebolo
došlo k samotnému zastupovaniu v konaní.

20.2. Pokiaľ ide o nepriznanie trov právnej služby za 2 úkony, a to zaslanie Pokusu o zmier- výzva na
zaplatenie a písomné podanie na súd, odvolací súd žalobcovi za tieto úkony právnej služby nepriznal
nárok vzhľadom k tomu, že išlo o bagateľný spor a žalobca nepreukázal, že by bol žalovanému, ktorý je
na neznámom mieste a bol mu ustanovený v súdnom konaní opatrovník, doručil Pokus o zmier, preto
ani nemôže ísť o účelne vynaložené trovy.

20.3. Pokiaľ ide o ďalší úkon právnej služby- písomné podanie na súd , ani za tento úkon právnej
služby nemá žalobca nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, pretože predmetom tohto konania
bola pohľadávka žalobcu ako jedna z množstva pohľadávok, ktoré sa hromadne uplatňujú, pričom
žalobcu v týchto konaniach zastupuje JUDr. Vladimír W., advokát Advokátskej kancelárie ECKER -
W. & partners a jej písomné podanie na súd - žaloba je vo všetkých prípadoch z hľadiska právnej
argumentácie rovnaké, k zmene dochádza len v označení značky veci žalobcu (naša značka) , mena a
adresy žalovaného, dňa a čísla linky, kedy došlo k porušeniu Prepravného poriadku Mestskej hromadnej
prepravy v Bratislave. Skutková stránka veci je štandardná, predmet sporu po právnej stránke tiež nie
je zložitý, a teda vyžadujúci si náročnú prípravu najmä s ohľadom na preštudovanie iných s vecou
súvisiacich predpisov. Neplatí téza, že odmena za zastupovanie advokátom v civilnom konaní je sama
osebe a vždy trovami potrebnými k účelnému uplatňovaniu alebo bráneniu práva.

21. Vychádzajúc z toho, že cieľom súdneho konania v predmetnej veci je vymoženie pohľadávky
s čo najnižšími nákladmi a nemôže tu prevažovať záujem na vedení konania z hľadiska odmeny
advokáta, dospel odvolací súd k záveru, že v danej veci je opodstatnené zníženie náhrady trov právneho



zastúpenia, a preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči žalovanému v
rozsahu 1/3-iny.

22. Typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je
poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú
umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie
je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy
konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci samej úspešný (nález Ústavného súdu ČR z 25.
júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012).

23.Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 388
CSP zmenil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

24. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.2 CSP a
vzhľadom k pomeru úspechu sporových strán v odvolacom konaní vyslovil, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

26.Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2
druhá veta CSP a § 3 ods.9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov) .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 6C/601/2015

    zmenené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)