Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 7Co/1104/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4307203314 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4307203314.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci žalobcu: MAXIMMUS spol. s.r.o., so sídlom Bratislava, Stredná 35, IČO: 44 921 535, zastúpený JUDr. Martinou Ťurekovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Štefanovičova 12, proti žalovaným: X/Ing. F. F., X.., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., XX. augusta XX, X/Olympia F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., XX. augusta XX, obaja žalovaní zastúpení JUDr. Jánom Kuriačkom, advokátom so sídlom Levice, Bernolákova 2, o zaplatenie 34.046,073 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 26. februára 2015 č.l. 14C/194/2007-575 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Levice zo dňa 31. augusta 2015 č.k. 14C/194/2007-619, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaným priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Právny predchodca žalobcu (Q ZAMOS spol. s.r.o.) sa žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 26.03.2007, domáhal voči žalovaným pôvodne zaplatenia sumy 36.800,29 eura s 6% úrokom z omeškania od 13.09.2005 do zaplatenia a náhrady trov konania s tým, že po pripustení späťvzatia žaloby uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 25.11.2008 č.k. 14C/194/2007-73 v časti o zaplatenie istiny v sume 2.754,22 eura a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 2.754,22 eura od 13.09.2005 do zaplatenia a zastavení konania v tejto časti, zostalo predmetom konania už iba zaplatenie sumy 34.046,073 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že zhotovil a dodal na stavbe rodinného domu v Leviciach žalovaných na základe cenovej ponuky: sklenené zábradlie na galérii nad vchodom, obklad železobetónového schodiska , sklenené zábradlie na galérii, zábradlie na podeste schodiska, otvor v podlahe sklenenou výplňou, zábradlie na terase, točité schody z prízemia do suterénu, zábradlie logií. Okrem toho vykonal mimo týchto prác a dodal v roku 2005 úpravu antikorových kotevných konštrukcií ( cena 3.500 SK + DPH), nové sklá na zábradlie - zmena rozmerov (cena 16.800 Sk + DPH ) , úpravu celokovového schodiska (cena 17.250 SK + DPH) , madlo na sklenenú stenu (cena 9.750 SK + DPH) , deliaca stena v cene 41.500 SK Označené dodávky boli žalovaným odovzdané najneskôr dňa 12.09.2005 , kedy žalobca predložil D.. D. L., súmar vykonaných prác pre žalovaných s ocenením dodávok v súlade s cenovými ponukami. Ďalej uviedol, že čiastku 920.000 SK , ktorú žalobca eviduje za predmetnú dodávku, zaplatila spoločnosť AGROSTAV GROUP LEVICE, a.s. , z tejto čiastky spoločnosť AGROSTAV GROUP LEVICE, a.s. sumu 870.000 Sk žiada od navrhovateľa vrátiť späť v konaní vedenom na Okresnom súde Levice sp. zn. 13Cb/94/2006. Žalovaní sú štatutárnymi orgánov spoločnosti AGROSTAV GROUPU LEVICE, a.s. Žalobca listom zo dňa 31.10.2006 vyzval žalovaných na úhradu ceny za označené dodané zábradlia, obklady, deliace steny, nové sklá, madlá ako aj úpravy a zmeny konštrukcií vo výške 1.108,645 ,70 SK. 2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením zamietol žalobu žalobcu . Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 631, § 633 ods. 2, § 644 , § 645 ods. 1, § 646 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu -spoločnosti (Q ZAMOS, s.r.o.) a žalovanými bola uzatvorená zmluva o dielo podľa § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka konkludentným spôsobom, kedy žalovaní u právneho predchodcu žalobcu objednali zhotovenia diela a rovnakým spôsobom dochádzalo aj k celkovému plneniu diela, ktoré pozostávalo z niekoľkých dodávok a to jednotlivých atypických prvkov interiéru rodinného domu žalovaných. Žalovaní nenamietli rokovanie o individuálnych dodávkach diela, následne aj keď o tom neuzatvorili písomnú zmluvu, avšak poskytli súčinnosť právnemu predchodcovi žalobcu tým, že sprístupnili svoju stavbu rodinného domu na prvotnú ohliadku, už existujúcej tzv. hrubej stavby, aby sa mohla vyhotoviť projektová dokumentácia jednotlivých atypických prvkov interiéru rodinného domu žalovaných, ktorú žalobca musel prispôsobovať individuálnym požiadavkám žalovaných a tiež spracoval cenovú ponuku v celkovej hodnote (vrátane DPH) 24.878,52 eura ( 839.868,84 Sk). Žalovaní počas konania namietali neprimeranosť ceny zhotoveného diela, preto súd prvej inštancie na preukázanie ceny diela ustanovil znalca Ing. Vnuka , voči ktorého znaleckému posudku č. 30/2012 z dňa 22.11.2012 (č.l. 290-315 spisu) vzniesli námietky a v konaní bol ustanovený ďalší znalec Ing. Ivan Čierny na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. Znalec Ing. Ivan Čierny z Banskej Bystrice vyhotovil Znalecký posudok č. 09/2014 z dňa 15.02.2014 (č. l. 434 spisu) a „Doplnenie č. 1 Znaleckého posudku číslo 09/2014“ z dňa 29.09.2014 (č. l. 465 spisu) a „Doplnenie č. 2 Znaleckého posudku číslo 09/2014“ z dňa 22.11.2014 (č. l. 506 spisu) ,v ktorom znalec určil celkovú hodnotu diela (vrátane DPH ) v celkovej sume 27.878,53 eura ( 839.868,84 Sk). Účastníci konania so závermi tzv. kontrolného znaleckého posudku Ing. Čierneho vrátane jeho doplnenia súhlasili, a neuplatnili námietky takého charakteru, že by bolo dôvodné za účelom verifikácie týchto posudkov ustanoviť ďalšieho znalca. V priebehu konania právny predchodca žalobcu oznámil , že došlo k postúpeniu pohľadávky spoločnosť MAXIMUS , s.r.o. a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo spoločnosti Q - ZAMOS s.r.o. na spoločnosť MAXIMUS, s.r. o. uzatvorenej dňa 20.02.2010 (č.l. 126 a 127 spisu), predmetom ktorej bola pohľadávka uplatnená v tomto konaní, a to nárok na zaplatenie sumy 34.046,073 eura spolu s príslušenstvom. Keďže na základe zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tomto konaní, súd prvej inštancie uznesením zo dňa 10.05.2011č.k. 14C/194/2007-179 pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu, tak že namiesto spoločnosti Q - ZAMOS s.r.o. do konania vstúpi v procesnom postavení žalobcu spoločnosť MAXIMMUS, s.r.o. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.9.2011. V priebehu konania žalovaní uplatnili podaním zo dňa 30.04.2012 (č.l. 240 spisu) námietku započítania judikovanej pohľadávky žalovaných voči právnemu predchodcovi žalobcu - spoločnosti Q ZAMOS , s.r.o. na základe rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 15.04.2010 sp. zn. 13Cb 94/2006, právoplatné dňa 15.12.2010, ktorým bol právny predchodca žalobcu (Q ZAMOS, s.r.o.) povinný zaplatiť spoločnosti AGROSTAV GROUP LEVICE, a.s. sumu 28.878,71 eura s 13% ročným úrokom z omeškania od 01.11.2005 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Predmetná pohľadávka sa týkala vydania bezdôvodného obohatenia, keďže spoločnosť AGROSTAV GROUP LEVICE , a.s. uhradila spoločnosti Q ZAMOS, s.r.o. platby v celkovej výške 28.878,71 eura , napriek tomu, že medzi týmito spoločnosťami nebol žiaden obchodnoprávny vzťah, a preto je povinný vydať bezdôvodné obohatenie. Uvedené platby boli realizované v dôsledku výstavby rodinného domu žalovaných, pričom spoločnosť Q ZAMOS, s.r.o. bola v zmluvnom vzťahu s manželmi Mokušovými, ktorým tak vznikla povinnosť zaplatiť za vykonané dielo na ich rodinnom dome, a nie spoločnosti AGROSTAV GROUP LEVICE, a.s. Žalovaní nadobudli judikovanú pohľadávku voči spoločnosti Q-ZAMOS, s. r. o. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.11.2010 (č. l. 244-245 spisu) v sume 28.878,71 eura s príslušenstvom. Žalovaní si uplatnili námietku započítania v tomto konaní ako voči právnemu predchodcovi žalobcu spoločnosti Q-ZAMOS, s. r. o. ako aj voči žalobcovi MAXIMMUS spol. s.r.o., ktorá pohľadávka ku dňu 1.11.2014 z titulu istiny aj príslušenstva predstavovala celkovú sumu 64.837,- eura. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie považoval pohľadávku žalovaných za prevyšujúcu proti pohľadávke žalobcu, ktorú súd na základe znaleckého posudku znalca Ing. Čierneho ustálil v sume 27.878,53 eura. Podľa názoru súdu pohľadávky žalovaných s pohľadávkou žalobcu sa stretli a došlo k ich zániku započítaním dňom 01.11.2005. Dôvodil tým, že pohľadávka žalovaných bola splatná od 01.11.2005 a pohľadávka žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu bola splatná dňa 13.09.2005, a preto zánik pohľadávok nastal dňom 01.11.2005 . Súd prvej inštancie preto žalobu zamietol pre dôvodne vznesenú námietku započítania žalovaných. Okrem toho konštatoval, že suma uplatneného nároku zo strany žalobcu, resp. právneho predchodcu žalobcu sa preukázala až v tomto súdnom konaní .t.j. v akej sume sa pohľadávka žalobcu, ktorá je spôsobilá na započítanie stretla s judikovanou pohľadávkou žalovaných a to na základe právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Levice sp. zn. 13Cb 94/2006. Podľa súdu nemožno prihliadať k námietke žalobcu o tom, že neboli splnené podmienky pre započítanie a to aj s poukazom na skutočnosti uvedené v knižke JUDr. I. Feketeho Veľký komentár k Obč. zák. str. 1714 v zmysle rozhodnutia NS ČR 29 Odo 723/2001 o tom, že z hľadiska doby nie je rozhodujúce kedy bol prejav smerujúci k započítanou urobený a v neposlednom rade podľa názoru súdu je potrebné vždy prihliadať k individuálnym okolnostiam tohto ktorého prípadu, keď oznámenie žalobcu o postúpení pohľadávky bolo doručené žalovaným po 10 mesiacoch odo dňa uzatvorenia zmluvy a oznámenie žalovaných o započítaní bolo po 2 a pol mesiaci. Ak by súd pripustil lehotu na oznámenie započítania v zmysle citovaného rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Obo 32/2007 v rozsahu 8 dní, zrejme žalobca mohol vyššie uvedeným svojim konaním (oznámením započítania po 10 mesiacoch) zabrániť uplatneniu svojho práva na vznesenie námietky započítania v lehote 8 dní čím by boli žalovaní vystavení svojvôli žalobcu a jeho právneho predchodcu, ktorému konaniu súd s poukazom aj na § 3 Občianskeho zákonníka nemôže poskytnúť súdnu ochranu. Navyše súd prvej inštancie zohľadnil aj tú skutočnosť, že k postúpeniu pohľadávky došlo zo spoločnosti Q Zamos s.r.o. na Maximmus spol. s.r.o., ktoré spoločnosti sú personálne prepojené v osobe konateľa žalobcu D., ktorý je jedným z dvoch spoločníkov v oboch spoločnostiach a tiež aj z dôvodu, že spoločnosť Q Zamos s.r.o. je t. č. nemajetná o čom svedčí aj tá skutočnosť, že judikovaná pohľadávka žalovaných v tomto konaní do súčasnosti nie je uhradená. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie ponechal na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok zmeniť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že započítanie v danom prípade bolo neplatné, nemohlo k nemu dôjsť, pretože neboli splnené predpoklady požadované zákonom na platné započítanie. Právny názor súdu, že pohľadávka uplatnená započítaním zanikla, je nesprávny a nemá oporu v platných právnych predpisoch. Poukázal na to, že postúpenie pohľadávka spoločnosťami Q - Zamos s.r.o. a MAXIMMUS spol. s.r.o. na základe zmluvy o postúpení zo dňa 20.02.2010 zo strany žalobcu bolo žalovaným oznámené listom zo dňa 02.12.2010 . Žalovaní oznámili žalobcovi , že mali pohľadávku voči postupcovi v čase, keď im bolo oznámené postúpenie pohľadávky listom zo dňa 10.12.2010, tento však mali odoslať na poštovú prepravu až dňa 20.01.2011, t.j. do sféry dispozície postupníka sa oznámenie mohlo dosť až po dátume 20.01.2011. Navyše postupníkovi predmetná zásielka nikdy nebola doručená, žalovaní doručenie tejto zásielky nijakým spôsobom nepreukázali. V danom prípade nebola zo strany žalobcov dodržaná zákonná podmienka oznámenia existencie pohľadávok bez zbytočného odkladu. Nutnou zákonnou podmienkou započítania pohľadávky žalovaných voči postupníkovi - žalobcovi je to, že v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia pohľadávky už dlžník musí mať započítateľné pohľadávky voči postupcovi a tieto pohľadávky musí dlžník naviac aj oznámiť postupníkovi bez zbytočného odkladu po tom, ako je mu postúpenie pohľadávky oznámené alebo preukázané. Zmeškanie lehoty na oznámenie pohľadávok bez zbytočného odkladu má za následok stratu práva dlžníka takto pohľadávky započítavať. Zákon nevyžaduje pre platnosť započítacieho prejavu lehotu primeranú, ale lehotu bez zbytočného odkladu. Z uvedeného dôvodu je započítanie pohľadávok datované dňom 25.04.2012, adresované zo strany žalovaných žalobcovi právne neúčinné. V tomto smere opakovane poukazoval aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. Č. 4Obdo 32/2007, v ktorom sa uvádza, že pod pojmom „bez zbytočného odkladu“ treba rozumieť kratší časový úsek, pričom lehotu 31 dní nesporne nemožno vykladať za lehotu bez zbytočného odkladu. Vytkol tiež, že aplikácia ust. § 3 ods. 1 OZ neprichádza do úvahy, pretože zo strany žalobcu nešlo o žiadny výkon práva a povinností (vznesenie námietky oneskoreného oznámenia existencie pohľadávok na započítanie ), ale o právnu skutočnosť - uplynutie lehoty na oznámenie podľa § 529 ods. 2 OZ , ktorá spôsobila automaticky zánik práva žalovaných na započítanie pohľadávok. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že oznámenie postúpenia pohľadávok medzi spoločnosťami Q ZAMOS spol. s.r.o. a MAXIMMUS spol. s.r.o. bolo žalovaným oznámenie až po 10 mesiacoch , pretože s oneskorením tohto oznámenia zákon nespája následky s výnimkou možnosti úhrady pohľadávok postupcovi namiesto postupníka. 4. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili. 5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne a odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 6. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom . Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vydal dňa 26.02.2015 , t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Podľa § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia. 8. Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. 9. Podľa § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2. 10. Základná úprava započítania je obsiahnutá v § 580 a v § 581 Občianskeho zákonníka, pričom sa vzťahuje aj na obchodné vzťahy so špecifikami uvedenými v § 358 až 364 Obchodného zákonníka. Započítanie jednostranným právnym úkonom je prípustné, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu a pritom ide o pohľadávky, z ktorých ani jedna nie je vylúčená zo započítania a to ani dohodou strán, ani zákonom. Nevyhnutným predpokladom účinnosti započítacej námietky žalovaného účastníka voči pohľadávke žalobcu je preukázanie existencie pohľadávky žalovaného. Dôkazné bremeno na preukázaní tejto existencie pohľadávky žalovaného je na samotnom žalovanom. 11. V zmysle ust. § 580 Obč. zák. a ust. § 358 a nasl. Obch. zák. započítanie ( kompenzácia ) je spôsob zániku záväzku nahradzujúci splnenie. Právna úprava rozlišuje dva prípady započítania: započítanie jednostranným právnym úkonom, ktorým jedna strana, ak sú dané zákonom ustanovené predpoklady, aj bez súhlasu druhej strany zrušuje vzájomné pohľadávky za predpokladu, že sa kryjú a započítanie dvojstranným právnym úkonom, teda dohodou. Započítanie jednostranným právnym úkonom je prípustné, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, a pritom ide o pohľadávky, z ktorých ani jedna nie je vylúčená zo započítania, a to ani dohodou strán, ani zákonom. Následkom započítania je, že vzájomne započítané pohľadávky sa zrušujú, pokiaľ sa kryjú. 12. Podľa § 529 ods. 2 OZ dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky ( § 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte splatné. 13. Postúpenie pohľadávky právne postavenie dlžníka nezhoršuje (nemení ho). Právna úprava jeho vzťahu k novému veriteľovi (postupníkovi) obsiahnutá v tomto ustanovení mu totiž zachováva právo námietok, ktoré mohol uplatniť proti pohľadávke v čase jej postúpenia i voči novému veriteľovi (napr. námietky týkajúce sa existencie pohľadávky v čase postúpenia, rozsahu postúpenej pohľadávky, jej premlčania a pod.). Proti novému veriteľovi môže dlžník namietať na započítanie svoju pohľadávku len vtedy, ak ide o pohľadávku spôsobilú na započítanie, ide o pohľadávku, ktorú mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo postúpenie oznámené alebo preukázané (§ 526 OZ) a postúpenie pohľadávky oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Nezáleží na tom, či pohľadávka dlžníka bola v čase jej postúpenia už zročná alebo jej zročnosť nastala až po oznámení postúpenia alebo po tom, čo mu postupník preukázal postúpenie pohľadávky. Zánik pohľadávok však nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie (§ 580 OZ). V prípade, keď pohľadávka postúpená za odplatu zanikla, hoci len sčasti, a to započítaním pohľadávky, ktorú mal dlžník voči postupcovi (pôvodnému veriteľovi), vzniká zodpovednosť postupcu voči postupníkovi podľa ustanovenia § 527 ods. 1 písm. b). OZ. Dlžník môže po postúpení pohľadávky uplatniť voči postupníkovi námietku započítania, ktorá sa týka ich vzájomných pohľadávok, ktoré existovali pred postúpením pohľadávky. 14. V preskúmavanej veci pôvodne spoločne Q ZAMOS s.r.o. uplatnil voči žalovaným nárok pôvodne na zaplatenie sumy 36.800,29 eura a po pripustení späťvzatia žaloby uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 25.11.2008 č.k. 14C/194/2007-73 v časti o zaplatenie istiny v sume 2.754,22 eura a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 2.754,22 eura od 13.09.2005 do zaplatenia , predmetom konania zostala už len suma 34.046,07 eura . Právny predchodca žalobcu žiadal voči žalovaným predmetnú sumu titulom zmluvy o dielo, keď právny predchodca žalobcu ako zhotoviteľ vykonal na základe ústnej zmluvy o dielo a dodal na stavbe rodinného domu v Leviciach žalovaných: sklenené zábradlie na galérii nad vchodom , obklad železobetónového schodiska , sklenené zábradlie na galérii, zábradlie na podeste schodiska , otvor v podlahe sklenenou výplňou ,zábradlie na terase , točité schody z prízemia do suterénu zábradlie lógií. Okrem toho mal vykonať mimo týchto prác a dodať v roku 2005: úpravu antikorových kotevných konštrukcií , nové sklá na zábradlie , úpravu celokovového schodiska a madlo na sklenenú stenu a deliacu stenu. Pôvodne si spoločnosť Q ZAMOS s.r.o. uplatňovala v konaní vedenom na Okresnom súde Levice sp. zn. 13Cb/94/2006 voči spoločnosti AGROSTAV GROUP LEVICE, a.s. (žalovaní sú štatutárnymi zástupcami) nárok na zaplatenie sumy 2.754,22 eura s príslušenstvom , keďže Q ZAMOS s.r.o. ako zhotoviteľ a AGROSTAV GROUP LEVICE, a.s. ako objednávateľ vykonal na stavbe rodinného domu v Leviciach: sklenené zábradlie na galérii nad vchodom obklad železobetónového schodiska , sklenené zábradlie na galérii, zábradlie na podeste schodiska , otvor v podlahe sklenenou výplňou , zábradlie na terase , točité schody z prízemia do suterénu a zábradlie lógií . Spoločnosť Q ZAMOS s.r.o. vyúčtoval spoločnosti AGROSTAV faktúrou č. 031204 zo dňa 20.1.20004 sumu 928.021,50 Sk s termínom splatnosti dňa 04.01.2005 a faktúrou č. 020405 zo dňa 11.04.2005 sumu 74.952,20 Sk s termínom splatnosti dňa 18.04.2005. Spoločnosť AGROSTAV GROUP LEVICE , a.s. z dodávky na sumu 928.021,50 SK uhradil dňa 17.08.2004 sumu 250.000 Sk, dňa 05.12.2004 sumu 350.000 Sk, dňa 17.01.2005 sumu 150.000 Sk, dňa 22.09.2005 sumu 120.000 Sk , teda spolu 870.000 SK , v dôsledku čoho neuhradil sumu 58.021,50 Sk a z fakturovanej dodávaky na sumu 74.952,20 Sk uhradil dňa 27.04.2005 sumu 50.000 Sk , a preto mu zostáva uhradiť suma 24.952,20 Sk. 15. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súde Levice sp. zn. 13Cb/94/2006 vypláva, že súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 13Cb/94/2006-253 zo dňa 21.10.2010 ,ktorým uložil spoločnosť Q ZAMOS s.r.o. povinnosť uhradiť AGROSTAV GROUP LEVICE, a.s. sumu 28.878,71 eura s 13% úrokom z omeškania od 01.11.2005 až do zaplatenia, všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. V tomto konaní bolo konštatované, že spoločnosť AGROSTAV GROUP LEVICE , a.s. uhradila spoločnosti Q ZAMOS, s.r.o. platby v celkovej výške 28.878,71 eura , napriek tomu, že medzi týmito spoločnosťami nebol žiaden obchodnoprávny vzťah, a preto je Q ZAMOS s.r.o. povinný vydať bezdôvodné obohatenie. Uvedené platby boli realizované v dôsledku výstavby rodinného domu žalovaných , pričom spoločnosť Q ZAMOS, s.r.o. bola v zmluvnom vzťahu s manželmi F., ktorým tak vznikla povinnosť zaplatiť za vykonané dielo na ich rodinnom dome, a nie spoločnosti AGROSTAV GROUP LEVICE, a.s. (manželia F. sú členovia predstavenstva ) . 16. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že spoločnosť AGROSTAV GROUP LEVICE , a.s. hradila za štatutárov (žalovaní ) práce, materiály a dodávky iných dodávateľov, pričom uhradila spoločnosti Q ZAMOS s.r.o. čiastku v celkovej sume 30.538,41 eura (920.000 SK), a to výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 17.08.2004 sumu 250.000 Sk, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 05.12.2004 sumu 350.000 SK, prevodom na účet Q ZAMOS sumu 150.000 SK zo dňa 17.01.2005, prevodom na účet Q ZAMOS dňa 27.04.2005 sumu 50.000 SK a výdavkovým pokladničným dokladom dňa 22. 09. 2005 sumu 120.000 Sk. Spoločnosť Q ZAMOS s.r.o. postúpila pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní na MAXIMMUS spol. s.r.o. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.02.2010 (čl. 127 spisu), pričom konateľom v oboch spoločnostiach je Ing. Igor I., ktorý podpisoval zmluvu aj za postupcu a postupníka. Predmetom postúpenia je pohľadávka dlžníka D.. F. F. a H. F. vzniknutej z dodávky zábradlí, točitých schodov , deliacej steny, skiel v rodinnom dome v E. vo výške 34.046,07 eur (1.025,672 Sk). Rovnako tak spoločnosť AGROSTAV GROUP LEVICE, a.s. ako postupca dňa 10.12.2010 ( na poštovú prepravu odovzdané dňa 20.01.2001) postúpil svoju pohľadávku vo výške 28.878,71 eur s príslušenstvom priznanú rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 13Cb/94/2006 zo dňa 15.04.2010 na postupníkov - žalovaných. 17. V tomto smere odvolací súd za nedôvodnú považoval námietku žalobcu, že mu nebolo doručené oznámenie o pohľadávke žalovaných. Skutočnosť, že žalobcovi bolo doručené oznámenie o pohľadávke žalovaných, vyplýva z fotokópie podacieho lístku zo dňa 20.01.2011 (č.l. 496 spisu) , z ktorého je zrejmé, že zásielka bola žalobcovi doručovaná na adresu uvedené v obchodnom registri. Ďalej odvolací súd považoval za potrebné zohľadniť aj to, že spoločnosť MAXIMMUS spol. s.r.o. vzhľadom na personálne prepojenie, keď konateľom spoločnosti Q ZAMOS s.r.o. a MAXIMMUS spol. s.r.o. je D.. I., mala vedomosť o pohľadávke AGROSTAV GROUP LEVICE , a.s. voči Q ZAMOS s.r.o., ktorá pohľadávka bola postúpená na žalovaných. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie spoločnosť Q ZAMOS, s.r.o. neexistovala, keďže dňom 15.03.2014 bola ex offo vymazaná z obchodného registra. 18. Ďalej žalobca v konaní ako aj v odvolaní namietal, že žalovaní ako dlžníci v zmysle ust. § 529 ods. 2 OZ neoznámil bez zbytočného odkladu svoju pohľadávku voči postupcovi postupníkovi , pričom v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo/32/2007 je podľa názoru žalobcu lehota bez zbytočného odkladu vymedzená 8 dňami. Uvedenému názoru žalobcu nemožno podľa názoru odvolacieho súdu prisvedčiť, lebo paušalizuje lehotu bez zbytočného odkladu a vymedzuje ju bez ohľadu na okolnosti konkrétneho prípadu. Aj keď dĺžka lehoty bez zbytočného odkladu je najkratšou lehotu na splnenie povinnosti, ktorú zákonodarca vyjadruje tak vágne, lebo jej dĺžka závisí od okolností konkrétneho prípravu, jej konkrétnu dĺžku určuje vždy súd s ohľadom na okolnosti danej veci. Pojem „bez zbytočného odkladu“ má pritom niekoľko atribútov , ktoré je pri jeho výklade potrebné vziať do úvahy: 1. predovšetkým ide o lehotu, ktorá v danom prípade vyjadrovať čo najkratší časový úsek, teda je to najkratšia možná lehota v danom prípade, 2. dĺžku lehoty nemožno paušalizovať ani maximalizovať, resp. minimalizovať , bude preto rôzna v závislosti od okolností prípadu, 3. časový úsek lehoty bez zbytočného odkladu je potrebné posudzovať objektívne. 19. Aj keď je pravdou, že zákon v prípade, že postupca bez zbytočného odkladu neoznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky nespája negatívne dôsledky, ako v prípade, ak dlžník neoznámil bez zbytočného odkladu podľa § 529 ods. 2 OZ postupníkovi pohľadávku, ktorú mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky ( § 526 OZ), v dôsledku čoho je vylúčený zánik pohľadávok započítaním, je potrebné zohľadniť aj to, že sám žalobca namieta konanie žalovaných, ktorí podľa neho neoznámili pohľadávku bez zbytočného odkladu, napriek tomu, že sám oznámil postúpenie pohľadávky žalovaných až po 10 mesiacoch po jej postúpení, teda sa domáha voči žalovaným konania podľa zákona, pričom sám nekonal tak ako mu ukladá zákon. Z uvedených dôvodov ani podľa názoru odvolacieho súdu nemožno priznať takémuto konaniu žalobcu ochranu podľa § 3 ods. 1 OZ, keďže lehotu 10 mesiacov , v ktorej bolo oznámené žalovaným postúpenie pohľadávky , nemožno považovať za lehotu bez zbytočného odkladu . V danom prípade následne potom čo bolo žalovaným oznámené postúpenie pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania zo spoločnosti Q ZAMOS s.r.o. na MAXIMMUS spol. s.r.o. datované dňom 02.12.2010 od P.. P. B. a to zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.02.2010 ktoré navyše boli personálne prepojené , žalovaní listom zo dňa 10.12.2010 , daným na poštovú prepravu dňa 20.01.2011, oznámili svoju pohľadávku voči postupníkovi , o ktorej však postupník vedomosť musel mať. 20. S ohľadom na uvedené okolnosti kedy za vykonané dielo na rodinnom dome žalovaných , títo už zaplatili spoločnosti Q ZAMOS prostredníctvom svojej spoločnosti AGROSTAV GROUP LEVICE, a.s. , ktorej v konaní vedenom na Okresnom súde Levice sp. zn. 13Cb/94/2006 bol priznaný nárok na vrátanie tejto sumy, ktorá jej doposiaľ nebola vyplatená a v dôsledku zániku spoločnosti Q ZAMOS s.r.o. ani vrátená nebude, by žalovaní v prípade, ak by bolo konštatované , že nedošlo k zániku pohľadávok započítaním, by títo boli povinní opätovne zaplatiť za vykonané diela ako aj fyzické osoby, napriek tomu, že za tieto práce už bolo zaplatené prostredníctvom ich spoločnosť AGROSTAV GROUP LEVICE, a.s. 21. Poukazujúc na vyššie uvedené záver súdu prvého stupňa, že pohľadávka žalovaných s pohľadávkou žalobcu sa stretli a došlo k ich zániku započítaním dňom 01.11.2005, treba považovať za správny. Súd prvého stupňa preto správne žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Súd prvej inštancie tak vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 22. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 23. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovaným, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).