Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 26Cob/40/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4309202092 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4309202092.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci žalobcu: Ing. Slavomír Eliáš, podnikajúci pod obchodným menom: Ing. Slavomír Eliáš VELES, IČO: 14 109 646, s miestom podnikania: Nám. A. Hlinku 438/38, Zlaté Moravce, zastúpený advokátom: JUDr. Marekom Ďuranom, so sídlom: Štefánikova 34, Nitra, proti žalovanému: Y. S., narodený XX.XX.XXXX, bytom: S. XX, H., zastúpený advokátom: Mgr. Pavlom Šeptákom, so sídlom: Župná 13, Zlaté Moravce, o zaplatenie 94.600,-- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/114/2009 - 637 zo dňa 19. februára 2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/114/2009 - 637 zo dňa 19. februára 2016 m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 13.014,-- eura s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 06.03.2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd v Nitre napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 94.600,-- eur spolu s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 06.03.2009 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 2. O trovách konania rozhodol súd tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku. 3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 06.03.2009 sa žalobca domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 94.600,-- eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 06.03.2009 do zaplatenia a trovy konania. 4. Právny zástupca žalobcu v odôvodnení žaloby uviedol, že žalobca je vlastníkom železničnej závodnej vlečky v celkovej dĺžke 450 metrov postavenej v katastrálnom území Zlaté Moravce na parcele č. XXXXX/ XX vo vlastníctve žalobcu a na parcele č. XXXXX/XX, parcele č. XXXXX/XX, parcele č. XXXXX/XX vo vlastníctve žalovaného. 5. Dňa 09.03.2007 a v nasledujúcich dňoch žalovaný bez vedomia žalobcu začal odstraňovať zo svojich pozemkov časť žalobcovej závodnej železničnej vlečky. V konaní pokračoval napriek tomu, že žalobca hneď po zistení tejto skutočnosti podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre poškodzovanie cudzej veci. 6. Dňa 29.10.2007 žalobca vyzval žalovaného na odstránenie následkov protiprávneho konania. Žalovaný považoval výzvu za bezdôvodnú a listom zo dňa 20.11.2007 oznámil žalobcovi, že si nie je vedomý žiadneho protiprávneho konania, nakoľko žalobca nepreukázal vlastníctvo k stavbe. Žalovaný uviedol, že svoje nehnuteľnosti nadobudol bez dlhov, vecných bremien a iných právnych povinností voči tretím osobám. Na odstránenej časti závodnej vlečky stojí v súčasnosti budova vo vlastníctve žalovaného. Odstránením časti vlečky sa celá závodná vlečka stala neupotrebiteľnou a užívania neschopnou. Poškodenie veci nie je možné napraviť obnovením pôvodného stavu. Týmto konaním spôsobil žalovaný žalobcovi škodu vo výške 94.600,-- eur, ktorá bola vyčíslená znaleckým posudkom Ing. Juraja Drahoša. 7. Žalovaný si bol plne vedomý, že vlečka prebiehajúca cez jeho pozemky nie je v jeho vlastníctve. 8. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 07.07.2009 právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný namieta aktívnu legitimáciu žalobcu, žalovaný popiera skutkový stav tvrdený žalobcom a rozhodnutie o uložení povinnosti na náhradu škody žalovanému nie je možné z dôvodu nepreukázania základných zákonom stanovených predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. 9. Žalovaný vylúčil, že by svojim konaním zasiahol do vlastníckych práv žalobcu. V roku 2005 nebola prevádzkovaná žiadna závodná vlečka a podľa zápisu v katastri nehnuteľností boli pozemky vedené ako zastavané plochy a nádvoria so spôsobom využitia ako dvor. Žalovaný nadobudol pozemkové nehnuteľnosti v dobrej viere, že na nich neviazne žiadna ťarcha, ktorá by ho obmedzovala vo vlastníckych právach. V rámci podnikateľského zámeru vykonal na pozemkoch stavebné úpravy, odstránil pôvodnú stavbu, prístrešky, rôzny stavebný materiál, cestné panely a staré nefunkčné koľajisko, ktoré bolo vo veľkej časti poškodené pod nánosom rôzneho stavebného materiálu a zeminy. 10. Uznesením zo dňa 15.03.2011, č. k. 23Cb/114/2009-362, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.04.2011, súd vo veci ustanovil znalca, znaleckú organizáciu Ernst & Young Financial Advisory, s.r.o., z odboru ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie oceňovanie a hodnotenie podnikov, na vypracovanie znaleckého posudku. 11. Znalecká organizácia vo vypracovanom znaleckom posudku vo svojich záveroch, kde odpovedala na otázky položené súdom uviedla, že areál ako celok už dlhšiu dobu neslúži účelu, pre ktorý bol vybudovaný a prípadný kupec ho bude využívať na iný účel. Je možné, že niektoré časti budú mať obmedzené využitie alebo budú úplne bez využitia, dokonca môžu využitie pre nový účel znemožňovať alebo obmedzovať. Určenie hodnoty podniku s vlečkou a bez vlečky nie je možné v súčasnosti vypracovať vzhľadom k nedostatku prístupov a podkladov o predmete ocenenia k dátumu ocenenia. 12. Znalec usúdil, že dopyt po predmetnom areáli bude pomerne nízky, bude záležať na zámere kupujúceho o využití areálu, technickom stave areálu. 13. Šrotovná cena likvidovaných koľají k dátumu vypracovania znaleckého posudku je 2.430,-- eur, nezahŕňa náklady na likvidáciu vlečky. 14. Rozsudkom zo dňa 26.10.2011, č. k. 23Cb/114/2009-445 súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.430,-- eur s príslušenstvom. 15. Na základe vykonaného dokazovania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel súd k záveru, že žalobca v konaní preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, teda preukázal, že je nositeľom vlastníckeho práva, a teda sa môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva na súde. 16. V konaní bolo preukázané, že podpísaním privatizačnej zmluvy dňa 28.02.1995 nadobudol žalobca vlastníctvo k všetkým hnuteľným a nehnuteľným veciam, ktoré slúžili k prevádzkovaniu podniku Pálená krytina š.p. Zlaté Moravce, túto skutočnosť potvrdil i Fond národného majetku SR. Žalobca sa teda okrem iného stal i vlastníkom závodnej vlečky nachádzajúcej sa na parcelách č. XXXXX/XXX, č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX a č. XXXXX/XX. 17. Ustanovenie § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaručovalo žalobcovi ochranu jeho vlastníctva, teda i závodnej vlečky, ktorá sa nachádzala aj na parcelách, ktoré neboli v jeho vlastníctve pred neoprávneným zásahom inej osoby do jeho vlastníctva. 18. V konaní bolo taktiež preukázané, že žalobca závodnú železničnú vlečku využíval najneskôr do roku 2003. Účastníci konania i svedok A.. H. B. potvrdili, že vlečka nebola prevádzkyschopná, nebola udržiavaná, bola v značnom rozsahu poškodená a žalobca nemal so Železnicami SR uzatvorenú vlečkovú zmluvu, ktorá by ho oprávňovala vlečku prevádzkovať. 19. Aj napriek týmto skutočnostiam považuje súd konanie žalovaného, ktorý v roku 2007 vlečku odstránil a na dotknutých parcelách postavil novú nehnuteľnosť za konanie, ktorým zasiahol do vlastníckeho práva žalobcu, a preto zodpovedá za škodu, ktorú týmto konaním žalobcovi spôsobil (§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 20. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie právny zástupca žalobcu. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 26.04.2012, č. k. 26Cob/40/2012-474, zrušil rozsudok Okresného súdu Nitra a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 21. V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, že zo spisu nie je zrejmé, kým a za akých podmienok bola železničná vlečka zriadená - postavená a akým režimom sa spravuje, v tomto štádiu konania nemožno konštatovať, že železničná vlečka slúžila len k prevádzkovaniu podniku Pálená krytina š.p. Zlaté Moravce, nakoľko minimálne slúžila aj k prevádzkovaniu podniku Staviva š.p. a teda, že je v celosti vo vlastníctve žalobcu. Úlohou súdu bude v ďalšom konaní vyriešiť otázku aktívnej legitimácie žalobcu, v prípade, že súd dospeje k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný, posúdi, či mu vznikla škoda konaním žalovaného a v akej výške. Súd sa nevysporiadal s odôvodnením priznanej výšky škody, nevysporiadal sa so závermi druhého znalca Ing. Juraja Drahoša, čím znemožnil žalobcovi kvalifikovane sa vyjadriť v odvolaní k postupu a rozhodnutiu súdu prvej inštancie. 22. Po doplnení dokazovania, zabezpečení kompletnej dokumentácie k privatizačnému projektu Pálená krytina š.p. Zlaté Moravce z Fondu národného majetku Slovenskej republiky, súd dňa 23.07.2013, č. k. 23Cb/114/2009-526, vyhlásil medzitýmny rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.08.2013. V rozsudku súd určil, že žalobca je vlastníkom železničnej vlečky v celkovej dĺžke 450 metrov nachádzajúcej sa na parcelách č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX, katastrálne územie B. H.. 23. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, preukázal, že je nositeľom vlastníckeho práva, a teda sa môže domáhať jeho ochrany na súde. Z privatizačnej zmluvy podpísanej dňa 28.02.1995 súd zistil, že žalobca nadobudol vlastníctvo k všetkým hnuteľným a nehnuteľným veciam, ktoré slúžili k prevádzkovaniu podniku Pálená krytina š.p. Zlaté Moravce, túto skutočnosť potvrdil aj Fond národného majetku Slovenskej republiky. Predmetom kúpy bola i závodná vlečka, zvršok a závodná vlečka, spodok. Z čl. I. ods. 2 zmluvy vyplýva, že predmetom zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k veciam, ktoré slúžili k prevádzkovaniu podniku Pálená krytina š.p. Zlaté Moravce. Z listinných dôkazov vyplynulo, že Pálená krytina š.p. bol užívateľom celej železničnej vlečky, teda nielen tej časti, ktorá sa nachádzala na jeho parcelách, ale aj na parcelách vo vlastníctve štátneho podniku Staviva š.p. Bratislava. Železničná vlečka je inžinierskou stavbou, tzn. že vlastníctvo k nej sa nezapisuje do katastra nehnuteľností, a teda vlastníctvo k nej nemožno nadobudnúť vkladom do katastra nehnuteľností. Z pripojeného registrového spisu súd zistil, že obchodná spoločnosť VELES - RT, spol. s r.o. bola zapísaná do obchodného registra dňa 18.07.1993. Dňa 04.04.1995 bol podaný návrh na zápis zvýšenia základného imania nepeňažným vkladom do obchodného registra spoločníkom A.. R. U.. Predmetom vkladu bol majetok, ktorý spoločník A.. R. U. nadobudol na základe zmluvy o predaji podniku uzatvorenej s Fondom národného majetku. Hodnota nepeňažného vkladu v prípade jeho vkladu do spoločnosti musí byť ocenená znaleckým posudkom. Predmetom znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný pre podanie návrhu na obchodný register nebola železničná vlečka, a preto nemohla byť predmetom vkladu do základného imania spoločnosti. Teda k zániku aktívnej legitimácie žalobcu nedošlo. 24. Po nadobudnutí právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom Doc. Ing. Michalom Holíkom, PhD., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie dopravné stavby. 25. Znalec predložil súdu znalecký posudok č. 13/2015, v ktorom zodpovedal na otázky súdu nasledovne: 1. Stavebné náklady, ktoré by vznikli novovybudovaním železničnej vlečky s rovnakou dĺžkou a rovnakými parametrami na pozemku žalovaného stanovil vo výške 218.465,46 eura. Jedná sa o stavebné náklady, ktoré boli stanovené formou ponukového rozpočtu a sú v cenovej úrovni prvého kvartálu 2015, teda v čase vypracovania znaleckého posudku. 2. Cenu železničnej vlečky patriacej žalobcovi ku dňu jej odstránenia žalovaným (09.03.2007) stanovil v hodnote 13.014,-- eur, jedná sa o časť železničnej vlečky na pozemkoch žalovaného. 26. Zistil, že neexistuje záväzný predpis pre oceňovanie dopravných stavieb, v tomto prípade železničnej vlečky. Pri určení ceny vlečky v čase jej odstránenia vychádzal zo súboru podkladov, na základe ktorých dospel k záveru v akom stave bola železničná vlečka. Je zrejmé, že bola v technickom stave, ktorý neumožňoval jej používanie. 27. V konaní nebolo sporné, že žalovaný časť železničnej vlečky žalobcu, ktorá sa nachádzala na jeho pozemkoch odstránil (roky 2005-2007). 28. V čase jej odstránenia už bola časť vlečky poškodená, zabetónovaná, v zlom technickom stave a žalobca ju nevyužíval. 29. Podľa § 442 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Škoda sa uhrádza v peniazoch vo výške, ktorá zodpovedá cene veci v čase poškodenia. 30. Za skutočnú škodu na veci, ktorá bola zničená, sa považuje hodnota nákladov vynaložených na zadováženie tejto veci alebo jej zhotovenie. 31. V § 443 Občianskeho zákonníka je upravená zásada, že pre určenie výšky škody je rozhodujúca cena veci v čase keď bola poškodená alebo zničená. 32. Keďže súd v konaní dospel k záveru, že žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný a protiprávnym konaním žalovaného mu bola spôsobená škoda (odstránenie vlečky žalovaným, ktorej vlastníkom bol žalobca), ďalšie dokazovanie zameral na zistenie výšky škody, teda ceny vlečky v čase jej odstránenia a zistenia výšky nákladov, ktoré by žalobca musel v súčasnosti vynaložiť na vybudovanie vlečky v rovnakej dĺžke a rovnakých parametrov ako mala v čase odstránenia. 33. Za týmto účelom súd ustanovil v konaní znalca Doc. Ing. Michala Holíka, PhD., zo záverov jeho znaleckého posudku vyplýva, že v súčasnosti by bolo možné vybudovať odstránenú vlečku za 218.465,46 eura a hodnotu odstránenej železničnej vlečky v roku 2007 určil na 13.014,-- eura. 34. Keďže znalec na pojednávaní so závermi svojho znaleckého posudku polemizoval, spochybnil ich, riešil hypotetické otázky a situácie, prijímal právne závery, súd bral podporne pri rozhodovaní o priznaní výšky škody žalobcovi aj znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Jurajom Drahošom (pripojený k žalobe). 35. Znalec Ing. Juraj Drahoš vo svojom posudku stanovil všeobecnú hodnotu závodnej železničnej vlečky (spodok + zvršok) vo výške 94.645,53 eura ku dňu 13.02.2009. 36. Vzhľadom na dĺžku súdneho konania a hospodárnosť konania považoval súd zistený skutkový stav za dostatočný pre rozhodnutie vo veci a dospel k záveru, že žalobca si uplatnil náhradu škody dôvodne. 37. Podľa znalca Doc. Ing. Michala Holíka, PhD. by boli stavebné náklady na znovuvybudovanie vlečky v súčasnosti 218.465,46 eura. 38. Tomuto záveru nasvedčuje aj ocenenie odstránenej vlečky znalcom Ing. Jurajom Drahošom ku dňu 13.02.2009 vo výške 94.645,53 eura. 39. Podľa znalca Doc. Holíka bola hodnota vlečky v čase odstránenia 13.014,-- eura, avšak na pojednávaní nevedel uviesť, či by sa v súčasnosti dala vlečka za túto sumu postaviť. 40. Súd je toho názoru, že žaloba bola podaná dôvodne, žalobcovi priznal uplatnenú náhradu škody a úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže žalobca si uplatnil nižšie úroky z omeškania ako mu prináležali a to odo dňa podania žaloby. 41. Rozsudok napadol v zákonnej lehote žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa žalovaného porušenie právnej povinnosti ani vzniknutá škoda ešte nezakladajú jeho zodpovednosť za škodu a tomu zodpovedajúce právo žalobcu na náhradu škody. Predpokladom pre priznanie nároku na náhradu škody je aj príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi konaním (porušením právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti zaťažuje v danej veci žalobcu. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. 42. Z vykonaného dokazovania nevyplýva priama väzba príčiny a následku. Doterajším dokazovaním, či už svedeckými výpoveďami alebo zisteniami znalcov bolo preukázané, že okrem nefunkčnosti žel. vlečky križujúcu miestnu komunikáciu a štátnu cestu (zaliate asfaltom), bola žel. vlečka už v čase jej odstránenia žalovaným na jeho pozemku tak poškodená a zdevastovaná, že bola prakticky nepoužiteľná. 43. Súd prvej inštancie rozhodol o zodpovednosti za škodu a o jej náhrade bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom vysporiadal s touto skutkovou otázkou príčinnej súvislosti medzi konaním (porušením právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). 44. Žalovaný sa v žiadnom prípade nestotožňuje s priznanou náhradou výškou škody žalobcovi, pri určení ktorej súd prvej inštancie vychádzal zo všeobecnej hodnoty stanovenej Znaleckým posudkom č. 18/2009 zo dňa 13.02.2009 vypracovaným Ing. Jurajom Drahošom na základe objednávky zadávateľa VELES PK, spol. s r.o. za účelom „prevodu vlastníctva nehnuteľnosti“. Znalecký posudok bol objednaný iným subjektom ako žalobca a za iným účelom. Podľa názoru žalovaného bol predmetný posudok vyhotovený účelovo a tendenčne, v mnohých bodoch neodborne bez relevantných a správnych podkladov. 45. Následne súd prvej inštancie v konaní na preukázanie výšky škody ustanovil znaleckú organizáciu Ernst & Young Financial Advisory, s.r.o.. Predmetným znaleckým posudkom boli v podstate zistené a preukázané dovtedajšie tvrdenia žalovaného, a to v súvislosti s využívaním a technickým stavom objektu vo vlastníctve žalobcu. Spracovateľ posudku: O v bode 1.2 Analýza situácie - objektívne opisuje objekt ako súbor nehnuteľností dlhé obdobie nevyužívaný, temer v havarijnom stave, O v bode 1.3 Zhrnutie - konštatuje, že určenie hodnoty s vlečkou a bez vlečky nie je možné vzhľadom na nedostatok informácií o predmete ocenenia s tým, že znalcovi neboli poskytnuté informácie o prevádzkyschopnosti železničnej vlečky z technického hľadiska a jej skutočného využívania v rokoch 1995 - 2007.... 46. So zisteniami znalca sa stotožnil aj súd prvej inštancie a v prípade vyčíslenia výšky škody súd túto stanovil svojím rozsudkom zo dňa 26.10.2011, č. k. 23Cb/114/2009-445 na základe Znaleckého posudku č. 5/2011 vo výške šrotovej hodnoty odstránených koľají v sume 2.430,-- eur. Podľa názoru žalovaného predmetný znalecký posudok objektívne zistil a zhodnotil stav sprivatizovaného podniku vo vlastníctve žalobcu. 47. V ďalšom konaní z podnetu žalovaného súd prvej inštancie rozhodol o ustanovení ďalšieho znalca Doc. Ing. Michala Holíka na vypracovanie porovnávacieho znaleckého posudku. Zo záverov znaleckého posudku č. 13/2015 zo dňa 27.03.2015 vypracovaného Doc. Ing. Michalom Holíkom vyplýva, že hodnota vlečkových koľají v čase ich odstránenia predstavovala 13.014,-- eur. 48. K priznanej výške škody žalovaný uvádza, že súd prvej inštancie bez bližšieho odôvodnenia priznal žalobcovi náhradu škody stanovenú znalcom Ing. Jurajom Drahošom vo výške 94.600,-- eur, ktorá zodpovedá všeobecnej hodnote celej vlečky v čase vypracovania znaleckého posudku bez toho, aby sa dostatočným spôsobom vysporiadal s dôkazom - znaleckým posudkom č. 5/2011 zo dňa 01.07.2011 vypracovanou znaleckou organizáciou Ernst & Young Financial Advisory, s.r.o. a znaleckým posudkom č. 13/2015 zo dňa 27.03.2015 vypracovaného Doc. Ing. Michalom Holíkom. 49. Žalovaný vyslovuje názor, že súdom stanovená výška škody 94.600,-- eur nebola v konaní preukázaná, a zistenia vyplývajúce zo záverov uvedených znaleckých posudkov č. 5/2011 zo dňa 01.07.2011 a č. 13/2015 zo dňa 27.03.2015 ako aj citované hmotnoprávne ustanovenia nenapĺňajú predpoklady pre náhradu škody tak, ako ju stanovil súd prvej inštancie v ďalšom konaní na základe odvolania žalobcu. 50. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie nevzal náležite do úvahy všetky skutočnosti a najmä si nezistil úplný skutkový stav pre spravodlivé rozhodnutie vo veci a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 51. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Žalobca ďalej vo vyjadrení uviedol, že medzi stranami sporu je nesporné, že žalovaný bez vedomia žalobcu pristúpil dňa 09.03.2007 a v nasledujúcich dňoch k odstráneniu časti vlečky postavenej na pozemkoch žalovaného, a to napriek tomu, že žalovaný nebol vlastníkom vlečky. Žalobca vyzval dňa 29.10.2007 žalovaného na odstránenie následkov protiprávneho konania, čo žalovaný listom zo dňa 20.11.2007 odmietol. Odstránením časti vlečky sa táto vlečka ako celok stala neupotrebiteľnou a užívania neschopnou, čím vznikla žalobcovi škoda, ktorú tento uplatnil žalobu. 52. Žalovaný bez vedomia a súhlasu žalobu zničil a odstránil časť vlečky, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Svojim konaním neoprávnene zasiahol do vlastníckeho práva žalobcu, t. j. jednoznačne došlo zo strany žalovaného k porušeniu jeho právnej povinnosti. 53. Žalobca navyše porušil § 5 zákona č. 164/1996 Z. z. o dráhach v znení neskorších predpisov a súčasne obišiel Stavebný zákon č. 50/1976 Zb.. 54. Majetkovou škodou sa rozumie peniazmi merateľná zmena, ktorá nastala v majetku poškodeného. Zmena spočíva v znížení majetkového stavu poškodeného. 55. Technický stav vlečky zodpovedal jej veku, opotrebeniu a používaniu. Vlečka sa pravidelne čistila a fungovala aj v období, keď sa už nepoužívala, čo potvrdila aj svedkyňa H. P.. V prípade potreby bolo možné uviesť vlečku do pôvodného stavu a opätovne ju používať. 56. Z podstaty vlečky vyplýva, že zničením jej časti sa stane neupotrebiteľná vlečka ako celok. Žalovaný tak zničením a odstránením časti vlečky spôsobil, že žalobca nemohol a nemôže používať vlečku. Protiprávnym konaním žalovaného jednoznačne došlo k zníženiu majetkového stavu žalobcu, ktoré zníženie spočívalo jednak v zničení a odstránení časti vlečky ako aj v reálnom znefunkčnení vlečky ako celku. 57. Vlečka bola pred 09.03.2007 vybudovaná v plnej dĺžke pomocou násypov, koľají a súvisiacich obslužných a signalizačných zaradení. Vlečku bolo možné po minimálnej investícii sprevádzkovať. 58. Až protiprávnym konaním žalovaného, ktorý odstránil časť vlečky (koľaje a násyp) a na mieste, kde bola táto vlečka vybudovaná, postavil nebytovú budovu, došlo k znefunkčneniu vlečky. Nastala tak situácia, že opätovné sprevádzkovanie vlečky už nie je možné. Príčinná súvislosť je daná práve tým, že nebyť protiprávneho konania žalovaného, bolo by sprevádzkovanie vlečky po minimálnej investícii možné, čo však vzhľadom na žalovaným postavenú nebytovú budovu nie je v súčasnosti možné. 59. V zmysle § 442 ods. 1 OZ sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). OZ síce priamo pojem „rozsah náhrady škody“ nevymedzuje, avšak právna teória ako aj súdna prax vychádzajú z toho, že rozsah škody znamená porovnanie skutočného majetkového stavu poškodeného s hypotetickým stavom, ktorý by tu bol, keby nenastala škodová udalosť, vrátane škody, ktorá sa prejavuje vo forme pasív (vynaloženie nákladov na odstránenie následkov škody). 60. Škodou sa teda nerozumie len ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej udalosti a v príčinnej súvislosti s ňou, ale aj majetkové hodnoty, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. 61. S ohľadom na konštantnú súdnu prax možno konštatovať, že jediný správny spôsob pri určovaní výšky škody je určiť škodu v závislosti od výšky nákladov potrebných na znovuvybudovanie vlečky. V súlade s uvedeným: O znalec v znaleckom posudku č. 13/2015 určil, že stavebné náklady na znovuvybudovanie vlečky sú vo výške 218.465,45 eur, O znalecká organizácia v znaleckom posudku č. 5/2011 stanovila, že rozdiel medzi hodnotou podniku bez vlečky a s vlečkou je možné určiť intervalom: „úplne náklady znovu vybudovanej vlečky podľa definovaného a technicky a právne realizovateľného projektu, O znalec v znaleckom posudku č. 18/2009 stanovil hodnotu vlečky na sumu po zaokrúhlení vo výške 94.600,-- eur. 62. Vzhľadom na uvedené postupoval súd správne, keď vychádzal z nákladov potrebných na znovuvybudovanie vlečky vo výške 218.465,45 eur, ktorú sumu znížil po započítaní amortizácie a opotrebenia vlečky na sumu 94.600,-- eur. Uvedeným postupom súd zároveň reflektoval názor znaleckej organizácie Ernst & Young Financial Advisory, s.r.o.. 63. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v súlade s ust. § 379 a 380 CSP, keď o odvolaní rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 CSP. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že sa cíti byť viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), teda aj podľa názoru odvolacieho súdu v konaní bolo preukázané, že na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, preukázal, že je nositeľom vlastníckeho práva, a teda sa môže domáhať jeho ochrany na súde. Z privatizačnej zmluvy podpísanej dňa 28.02.1995 súd zistil, že žalobca nadobudol vlastníctvo k všetkým hnuteľným a nehnuteľným veciam, ktoré slúžili k prevádzkovaniu podniku Pálená krytina š.p. Zlaté Moravce, túto skutočnosť potvrdil aj Fond národného majetku Slovenskej republiky. Predmetom kúpy bola i závodná vlečka, zvršok a závodná vlečka, spodok. Z čl. I. ods. 2 zmluvy vyplýva, že predmetom zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k veciam, ktoré slúžili k prevádzkovaniu podniku Pálená krytina š.p. Zlaté Moravce. Z listinných dôkazov vyplynulo, že Pálená krytina š.p. bol užívateľom celej železničnej vlečky, teda nielen tej časti, ktorá sa nachádzala na jeho parcelách, ale aj na parcelách vo vlastníctve štátneho podniku Staviva š.p. Bratislava. Železničná vlečka je inžinierskou stavbou, tzn. že vlastníctvo k nej sa nezapisuje do katastra nehnuteľností, a teda vlastníctvo k nej nemožno nadobudnúť vkladom do katastra nehnuteľností. Z pripojeného registrového spisu súd zistil, že obchodná spoločnosť VELES - RT, spol. s r.o. bola zapísaná do obchodného registra dňa 18.07.1993. Dňa 04.04.1995 bol podaný návrh na zápis zvýšenia základného imania nepeňažným vkladom do obchodného registra spoločníkom A.. R. U.. Predmetom vkladu bol majetok, ktorý spoločník A.. R. U. nadobudol na základe zmluvy o predaji podniku uzatvorenej s Fondom národného majetku. Hodnota nepeňažného vkladu v prípade jeho vkladu do spoločnosti musí byť ocenená znaleckým posudkom. Predmetom znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný pre podanie návrhu na obchodný register nebola železničná vlečka, a preto nemohla byť predmetom vkladu do základného imania spoločnosti. Teda k zániku aktívnej legitimácie žalobcu nedošlo. 64. V konaní nebolo sporné, že žalovaný časť železničnej vlečky žalobcu, ktorá sa nachádzala na jeho pozemkoch odstránil (roky 2005-2007). 65. V čase jej odstránenia už bola časť vlečky poškodená, zabetónovaná, v zlom technickom stave a žalobca ju nevyužíval. 66. Súd prvej inštancie ďalej správne konštatuje, že vzhľadom na uvedené je potrebné v ďalšom konaní ustáliť len výšku škody spôsobenej žalobcovi, hoci nesprávne vo svojom rozhodnutí uvádza, že o základe návrhu rozhodol medzitýmnym rozsudkom Okresný súd Nitra č. k. 23Cb/114/2009 - 526 zo dňa 23.07.2013. Medzitýmnym rozsudkom totiž súd prvej inštancie rozhodol o tom, že vlastníkom železničnej vlečky je žalobca. Súd tak rozhodol o určení vlastníckeho práva, napriek tomu, že mal rozhodnúť o základe nároku, t. j. či je nárok na náhradu škody daný, navyše súd rozhodol o vlastníctve žalobcu k železničnej vlečke, ktorá v rozsahu ako je definovaná vo výroku medzitýmneho rozsudku už ku dňu vyhlásenia rozsudku neexistovala. 67. Ako súd prvej inštancie správne uvádza, v súdnom spise sa nachádzajú tri znalecké posudky preukazujúce výšku spôsobenej škody, resp. výšku nákladov na vybudovanie novej vlečky. Prvý posudok vypracovaný Ing. Jurajom Drahošom bol predložený žalobcom, a tento bol vypracovaný ešte pred podaním návrhu vo veci samej. Súd prvej inštancie akceptoval závery vyplývajúce z tohto posudku napriek tomu, že aj samotný žalobca v konaní uviedol, že metodika použitá pri tomto posudku sa nejaví ako jediná správna, napriek tomu, že tento znalecký posudok bol vypracovaný na iný účel ako na preukazovanie výšky škody (za účelom prevodu vlastníckeho práva), keď súčasťou celkovej ceny 94.600,-- eura bola aj cena nakladacej rampy v hodnote 16.412,-- eur, nachádzajúcej sa na pozemku žalobcu, a napokon aj napriek tomu, že súd v konaní ustanovil ďalších dvoch znalcov za účelom vypracovania znaleckých posudkov. 68. Prvý znalecký posudok vypracovaný spoločnosťou Ernst & Young Financial Advisory, s.r.o., nevedel oceniť hodnotu železničnej vlečky, keď nevedel ustanoviť hodnotu podniku, ktorý žalobca na základe privatizačnej zmluvy nadobudol s vlečkou a bez vlečky. Jediný relevantný výstup z uvedeného posudku je suma 2.430,-- eur predstavujúca šrotovnú cenu likvidovaných koľají. Táto suma - šrotovná cena zlikvidovaných koľají - však taktiež nezodpovedá výške spôsobenej škody, vychádzajúc z ust. § 442 ods. 1 a 443 O. z.. 69. Z ust. § 443 O. z. vyplýva, že pri určení výšky škody sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Toto ustanovenie sa pri určovaní výšky spôsobenej škody použije hlavne v prípadoch, ak dôjde k zničeniu veci. Jeho aplikácia je obmedzená v prípadoch, ak sa škoda môže odstrániť opravou, t. j. uvedením do pôvodného stavu. V prípade ak takáto oprava (uvedenie veci do pôvodného stavu) možná nie je, je potrebné vychádzať z hodnoty veci v čase jej poškodenia alebo zničenia, keďže škoda tu predstavuje zmenšenie majetku poškodeného spôsobené škodovou udalosťou. 70. V prejednávanej veci nie je sporné, že zničenú železničnú vlečku už nie je možné uviesť do pôvodného stavu, keďže na mieste kadiaľ viedla po pozemkoch žalovaného, sú už postavené iné nehnuteľnosti, brániace uvedeniu vlečky do pôvodného stavu. Uvedeniu vlečky do pôvodného stavu a jej ďalšiemu prípadnému využívaniu nenasvedčujú ani ďalšie skutočnosti: - vlečka bola v čase keď ju demontoval žalovaný už poškodená, keď na viacerých miestach bolo koľajisko zabetónované, na tejto ploche sa nachádzali skladové budovy a časť koľajiska už chýbala (výpoveď svedka A.. H. B.), - vlečka nebola dlhšiu dobu vôbec využívaná, - a napokon žalobca v konaní nepreukázal existenciu právneho titulu, ktorý by mu vlečku umožnil v budúcnosti užívať (nájomná zmluva so žalovaným, vlečková zmluva so ŽSR a pod.). Uvažovať za takejto situácie s uvedením železničnej vlečky do prevádzkyschopného stavu, je podľa odvolacieho súdu nereálne a hypotetické. 71. Odvolaciemu súdu sa preto ako jediná možná hodnota výšky spôsobenej škody javí tá, ktorá zodpovedá hodnote zníženia majetku žalobcu v čase jeho poškodenia, teda tá ktorá zodpovedá konštrukcii vyplývajúcej z ust. § 443 O. z.. 72. Hodnotu takto vzniknutej škody vyčíslil vo svojom znaleckom posudku znalec Doc. Ing. Michal Holík, PhD., ktorý hodnotu železničnej vlečky ku dňu jej odstránenia stanovil na sumu 13.014,-- eur. Znalec vo svojom znaleckom posudku vysvetlil, akým spôsobom sa k uvedenej sume dopracoval a na základe akého predpisu a použitej metódy. Súd prvej inštancie tento záver znalca neakceptoval tvrdiac, že znalec na pojednávaní so svojimi závermi polemizoval, spochybnil ich a riešil hypotetické otázky. Podľa názoru odvolacieho súdu však súdom prvej inštancie vytýkané nedostatky sa nevzťahujú na závery znalca ohľadom hodnoty železničnej vlečky v čase jej odstránenia. Navyše je potrebné uviesť, že s každou z použitých alebo do úvahy prichádzajúcich metód spôsobu výpočtu hodnoty vlečky by bolo možné polemizovať. Je potrebné si však uvedomiť, že v súčasnej dobe už nie je možné skutkovo ustáliť v akom stave sa železničná vlečka v čase jej odstránenia žalovaným nachádzala. Nie je možné ustáliť do akej miery bola znehodnotená, znefunkčnená, resp. koľko metrov koľají sa tam pred jej odstránením už nenachádzalo. Záver každého prípadného ďalšieho znaleckého posudku by vzhľadom na uvedené musel taktiež vyznieť čiastočne hypoteticky, preto odvolací súd s poukazom na argumentáciu uvedenú vyššie vzal za základ pre rozhodnutie o výške náhrady škody sumu 13.014,-- eur stanovenú znalcom Doc. Ing. Michalom Holíkom, PhD. vo svojom znaleckom posudku. 73. Vzhľadom na uvedené, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v súlade s ust. § 388 CSP tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu škody vo výške 13.014,-- eur. 74. Keďže súd prvej inštancie o trovách konania nerozhodol, rozhodne následne aj o trovách odvolacieho konania. 75. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.